Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 3T/163/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209010950
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1209010950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom JUDr. J. G. X.. v trestnej veci obžalovaného X. U. pre

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom
dňa XX.XX.XXXX v Bratislave takto

r o z h o d o l :

X. U., Z.. XX.XX.XXXX V. B., K. B. B., R.. X. XX,

sa podľa §285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 1Pv 488/09-59 zo dňa 11.11.2009,
ktorý mu kládol za vinu spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

L. XX.XX.XXXX V. Č. H. XX:XX O.. v Bratislave vo Vlčom hrdle na Slovnaftskej ulici v blízkosti nákladnej

brány do objektu Slovnaft, a. s. prechovával u seba v pravom vrecku nohavíc 7 ks papierových
skladačiek obsahujúcich biely prášok a vo vozidle na zadnom sedadle v červenej bunde tzv. F.
v jej ľavom vrecku 3 ks zatavené injekčné striekačky obsahujúce biely prášok, ktoré u neho boli
nájdené počas kontroly osobného motorového vozidla zn. K. C., Č. G., M.: B. XXX T., vykonanou
odbornou expertízou Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave bolo zistené, že v
predložených 7 ks papierových skladačkách sa nachádzal metamfetamín o celkovej hmotnosti 332mg
s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,5% hmotnostných ( 254mg čistej drogy ) , čo zodpovedná
7 dávkam drogy, v predložených 3 ks zatavených injekčných striekačkách sa nachádzal metamfetamín

o celkovej hmotnosti 18,564g ( jednotlivo 6,558g; 6,338g a 5,668g ) s priemernou koncentráciou účinnej
látky 76,9% hmotnostných ( 14,276g čistej drogy ), čo zodpovedná minimálne 357 dávkam drogy,
pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie V. H. X. U., V. Q. Ľ. U., M. L.A., A. B., F. A., J.

E., X. U., I. X., E. O., G. O., P. Š., Q. H. U.H. T. O. B., T. T. Q. F. L., M. V., F. X., I. F.. Ľ. P., ako aj
oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení
dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaný X. U. v prípravnom konaní vypovedal, že od A. B. kúpil 7 skladačiek pervitínu pre vlastnú
potrebu. Pri Slovnafte ich zastavila hliadka polície, ktorej dobrovoľne vydal 7 skladačiek pervitínu, pričom

uviedol, že ich má pre vlastnú potrebu. Následne ho policajti zadržali a posadili do auta, z okna ktorého
videl, ako v aute našli ďalšie drogy, ktoré mu ale nepatrili. Tieto drogy boli V. F., A. X. A. B.. Na hlavnom
pojednávaní urobil obžalovaný vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie
v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.. Ku skutku uviedol, že ho A. B. išiel odviesť domov,
sadol s ním do auta a potom B. zastavil pri policajtoch. Ešte predtým, ako prichádzali k policajtom mu

hodil na kolená 7 ks skladačiek, ktoré potom obžalovaný vydal policajtom. Policajtom ešte pri kontrole
povedal, že ide asi o pervitín. To, že má povedať, že má drogy pre vlastnú potrebu, t. j. tých 7 skladačiek
mu poradil právnik. O tom, že má B. drogy pri sebe zistil, až keď mu ich hodil, a to tesne predtým ( 5
-10 sekúnd ) ako zastavili pri policajtoch. Policajti ich nezastavovali, B. zastavil vedľa nich, ako keby boli
dohodnutí. Obžalovaného policajti zadržali, posadili ho do vozidla polície a s B. sa policajti rozprávali,
pýtali si doklady a také bežné veci. Jeden policajt bol s obžalovaným v aute a druhý prehľadával auto

spolu s B.. Obžalovaný tiež vypovedal, že mikina nebola jeho, ale či mikina, ktorú mal B. V. T., bola v
aute alebo ju mal B. na Q., A. D. L. T., R. Z.. V. V., Ž. K. F. B. Z..

Q. E. U., ako príslušník PZ, v prípravnom konaní popísal správanie obžalovaného a výkon služobného
zákroku L. XX.X.XXXX. Uviedol, že niekedy podvečer prechádzali po ulici Slovnaftskej smerom do

Biskupíc, keď išlo oproti smerujúce vozidlo K. Č. G.. Toto vozidlo sa rozhodli skontrolovať. Vozidlo
zastavili pri vstupnej bráne pre nákladnú dopravu do Slovnaftu. Osádku vozidla tvorili dvaja muži. Vodiča
vyzvali v zmysle zákona na predloženie dokladov na vedenie a prevádzku vozidla. V. Q. V. A. Q. L.. Q.
U. pristúpil k spolujazdcovi - obžalovanému. Či obžalovaný vystúpil z vozidla sám, alebo ho na to vyzval,
si svedok pri výpovedi nepamätal. Následne ho vyzval, aby predložil občiansky preukaz. Obžalovaný bol

veľmi nervózny, čo vzbudilo u svedka podozrenie, preto bolo z jeho strany vykonané oprávnenie podľa
§22 ods. 1 zákona o PZ, teda obžalovaného vyzval, či nemá pri sebe zbrane a veci pochádzajúce z
trestnej činnosti, resp. súvisiace s trestnou činnosťou. Na to vybral obžalovaný z pravého vrecka „riflí“
čierne plátené puzdro na okuliare, toto podal svedkovi. Na otázku, čo je v puzdre obžalovaný odpovedal,
žepervitín,ato7skladačiek.Svedoknáslednepozreldovreckaaobžalovanéhopoučilvzmyslezákona,

že je podozrenie, že z jeho strany vzniklo porušenie zákona. Následne uvedené oznámil aj kolegovi
svedkovi L., aby skontroloval aj vodiča. Potom privolali ďalšiu hliadku. Obžalovaného posadili do ich
vozidla po poučení o obmedzení na osobnej slobode a svedok bol potom už viac menej pri ňom. Po
príchode ďalšej hliadky skontrolovali osobu vodiča a motorové vozidlo, v ktorom sa na zadnom sedadle
nachádzala Q. F., o ktorej sa vodič vyjadril, že nie je jeho, že má byť obžalovaného. Obžalovaný na

otázku svedka uviedol, že je to mikina vodiča. V mikine svedok L. našiel rovnaké plátené puzdro na
okuliare, v ktorom sa nachádzali 3 valcovité plastové nádoby. Obžalovaný uviedol, že je tam pervitín,
že tam majú byť 4, ale neskôr dodal, že vlastne jednu už predal. Obžalovaný ešte pri odovzdávaní 7
skladačiek pervitínu povedal, že sám drogy neberie a že tieto má na iné účely. Na hlavnom pojednávaní
vypovedal zhodne, pričom dodal, že počas hliadkovej služby, ako prechádzali po Slovnaftskej ulici do

Biskupíc, išlo oproti nim vozidlo, ktoré sa rozhodli skontrolovať. Preto sa so služobným vozidlom otočili
a vozidlo zastavili pomocou majáka. Skôr ako s kolegom vystúpili z vozidla, vodič a spolujazdec už boli
vystúpení zo svojho vozidla. Svedok sa venoval spolujazdcovi - obžalovanému, zisťoval jeho totožnosť.
Následne na to ho vyzval, či má pri sebe omamné látky alebo zbrane, na čo obžalovaný dobrovoľne z
vrecka vybral puzdro na okuliare, v ktorom boli hmatom zistené skladačky. Následne na to obžalovaný

povedal, že je tam pervitín. Ďalej vypovedal, že vo vozidle, a to v mikine, jeho kolega našiel podobné
puzdro na okuliare, kde boli nejaké tuby. V mikine sa našli tri tuby, pričom obžalovaný uviedol, že tam
mali byť štyri, ale že jednu už predal. Potom bol privolaný technik a mieste oddelenie.

Q. M. L., príslušník PZ, v prípravnom konaní uviedol, že dňa 14.05.2009 počas služby zastavili pred

kamiónovýmvchodomdoSlovnaftuvozidlo,ktorébolostaršieako6rokov. Požiadalvodiča,abypredložil
doklady od vozidla, čo aj vodič urobil. Jeho kolega Q. U. vyzval spolujazdca - obžalovaného, aby tiež
predložil doklady. Obe osoby poučili, že vykonávajú prehliadku vozidla v zmysle §23 zákona o PZ.
Svedok potom začal prezerať vozidlo, pričom mu kolega svedok U. povedal, že u obžalovaného našiel
nejakéskladačkypervitínu,abydôkladneprezrelvozidlo.Následnesvedoknašielnazadnomsedadleza

vodičom bundu, vo vačku ktorej našiel tri zatavené striekačky s obsahom 100 ml, naplnené kryštalickým
materiálom. Vodiča sa preto spýtal, čo to je, na čo ten uviedol, že nevie. Spolujazdec - obžalovaný
neskôr uviedol, že je to pervitín. Obžalovaného potom poučili, oznámili mu, že je obmedzený na osobnej
slobode a vyzvali ho, aby si sadol do služobného vozidla. Následne privolali ďalšiu hliadku. Až doich príchodu svedok sedel s obžalovaným v služobnom vozidle, kde mu povedal, že v aute našli tri
striekačky, na čo obžalovaný povedal, že majú byť štyri, avšak vzápätí povedal, že vlastne tri, lebo jednu
už predal. Na hlavnom pojednávaní tiež vypovedal, že počas hliadkovej služby pri ich služobnom aute

zastavilo vozidlo, v ktorom sedel obžalovaný spolu s vodičom. Posádku vozidla kontrolovali, pričom
on kontroloval vodiča a jeho kolega svedok U. obžalovaného, ktorý u neho našiel nejaké skladačky.
Obžalovaný sa vyjadril, že ide o pervitín. Svedok u vodiča nenašiel nič. Avšak následne kontroloval
vozidlo a vo vozidle sa našli zatavené striekačky. Na otázku obhajcu uviedol, že obžalovaný spomínal,
že na drogách mal zarábať peniaze. Tiež uviedol, že najprv bol pri vodičovi vozidla, a potom ako bol

obžalovaný v služobnom vozidle, sedel s ním vo vozidle a kolega svedok U. bol pri vodičovi. Ďalej
na otázku odpovedal, že vozidlo chceli skontrolovať na Q. R., ale vozidlo s obžalovaným odbočilo a
zastavilo a následne oni zastavili so služobným vozidlom pri nich. Maják pustený nemali. Vozidlo chceli
skontrolovať pri bežnej kontrole.
Q. A. B. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 14.05.2009 sa dohodli s obžalovaným, že ho odvezie do
záhrady za frajerkou. Išli spolu do vozidla a išli smerom I. V. L. Q.. Svedok zaparkoval na chodníku a o

chvíľu k ich vozidlu prišli policajti. Svedok vystúpil z vozidla, pričom ho policajt požiadal o predloženie
dokladov k vozidlu, ako aj dokladov na vedenie vozidla. Druhý policajt požiadal obžalovaného, aby
vystúpil z vozidla a aby predložil doklady a spýtal sa ho, že či má niečo u seba. Uviedol, že policajt našiel
u obžalovaného nejaké skladačky. Potom policajt prehľadal aj svedka a vozidlo. Na zadnom sedadle
našiel mikinu červenej farby, ktorú si u svedka doma vyzliekol obžalovaný a jej vrecka vytiahol jedno

vrecúško čiernej farby a z neho jednu veľkú injekčnú striekačku, v nej bolo niečo biele. Policajti sa pýtali
koho je tá mikina, na čo svedok uviedol, že nie je jeho. Následne sa pýtali obžalovaného, avšak svedok
nepočul, že by obžalovaný niečo odpovedal. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne ako
v prípravnom konaní s tým, že dodal, že po ceste do Slovnaftu ich zastavili policajti, pričom jeden z
nich si od neho ako vodiča vyžiadal doklady. Obžalovaného policajti prehľadali a našli u neho skladačky,

potom prehľadali jeho, ale u neho nič nenašli. Tiež uviedol, že na zadnom sedadle bola mikina, ktorú mal
obžalovaný oblečenú na sebe, keď vychádzali od svedka z bytu. Mikinu si obžalovaný, keď nastupoval
do auta vyzliekol a hodil ju na zadné sedadlo. Z tejto mikini policajti vytiahli nejakú striekačku. Svedok
tiež vypovedal, že obžalovaný pred ním drogy neužíval a ani nevie, či vôbec drogy užíval. O tom, že
mal obžalovaný drogy pri sebe nevedel.

Q. F. A. vypovedal, že on drogy od obžalovaného nebral, a ani ho nevidel, resp. nevie o tom, že by s
nimi robil. Svedok J. E. uviedol, že sa s obžalovaným pozná od malička, tému drogy spolu nikdy neriešili
a nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný bral drogy. Tiež uviedol, že vie, že obžalovaný bol v zásade
proti drogám. Či je obžalovaný konzument drog uviesť nevedel, nikdy sa však nestretávali za účelom

užívania drog. Rovnako vypovedal aj brat obžalovaného X. U., ktorý uviedol, že jeho brat má negatívny
vzťah k drogám a opovrhuje ľuďmi, ktorí drogy užívajú. Aj ostatní vypočutí svedkovia - E. O., G. O.,
P. Š., H. U., O. B., F. L., J. G., Z. R. L. H..

Q. F. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako vyšetrovateľ vypočúval obžalovaného, ale spis ďalej

nerobil. Uviedol, že išlo o skutok vo vozidle K. C. Č. G., v ktorom bolo nájdené väčšie množstvo drogy,
pričom malo ísť o 3 ks striekačiek ( jedna striekačka bola prázdna ).

Svedok M. V., X. X., na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku zo dňa 14.05.2009 si nič nepamätá,
preto bola na návrh okresnej prokuratúry prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. V prípravnom

konaní vypovedal, že po príchode na Slovnaftskú ulicu ( bolo tam auto červenej farby a dve osoby ) im
hliadkuukázalaosobuapožiadala,abyjueskortovalinaobvodnéoddelenieSlovnaft.Následnebolatáto
osoba eskortovaná, pričom počas prevozu s nimi táto osoba nekomunikovala. Rovnako v prípravnom
konaní vypovedal aj svedok I. X., X. X., ktorého výpoveď bola na návrh okresnej prokuratúry prečítaná
na hlavnom pojednávaní.

Znalec F.. Ľ. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne
podaného znaleckého zo dňa 14.07.2009. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný
je konzumentom viacerých návykových látok ( kofeín, marihuana, metamfetamín ), pričom pri
metamfetamíne možno hovoriť o psychickej závislosti od uvedenej drogy. Znalec uviedol, že

obžalovaného vyšetroval vo väzbe a pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z rozhovoru s
obžalovaným a jednak z predloženého spisového materiálu. Na základe výpovede obžalovaného, ktorý
sám pri vyšetrení udával, že fajčil metamfetamín, v poslednom období dokonca niekoľko krát denne,
znalec usúdil, že ide o závislú osobu s tým, že nemal možnosť žiadnym spôsobom, keďže sa obžalovanýnachádzal vo väzbe, skúmať prípadné syndrómy závislosti v zmysle abstinencie. Lekárske vyšetrenie
na prítomnosť omamných látok v tele obžalovaného podľa jeho vedomostí vykonané nebolo.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu, a to najmä zápisnicou o ohliadne miesta činu, úradným záznamom Pohotovostnej
motorizovanej jednotky X. I. L. XX.XX.XXXX, správami na obvinené a odpismi registra trestov.

Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dva krát súdne trestaný. Naposledy bol
uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn XT/XXX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX,
právoplatným dňa 06.02.2006, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Základnou otázkou, ktorú však súd musel vyriešiť bola, či bola bezpečnostná prehliadka vykonaná v sú-
lade s ustanoveniami zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, teda, či vecný dôkaz ( 7 ks skladačiek
a 3 zatavené striekačky ) bol zistený a zaistený zákonným spôsobom a či je možné ho použiť ako dô-

kaz v trestnom konaní.
Tu súd ( okrem výpovede obžalovaného a príslušníkov X. U. T. L. ) poukazuje na úradný záznam
Pohotovostnej motorizovanej jednotky X. I. L. XX.XX.XXXX, podľa ktorej hliadka G. XXX, V. I. X.. U.B.
T. X.. L. L. XX.XX.XXXX o 20:10 hod. plnili úlohy podľa § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore na ulici Slovnaftskej v Bratislave, kde si všimli proti nim idúce V. Č. G., M.: B. XXX T., ktoré sa

rozhodli v zmysle § 23 ods. 1 zákona o PZ zastaviť a skontrolovať. To sa im podarilo, následne vyzvali
vodiča ako aj spolujazdca, aby im v zmysle § 18 ods. 1 zákona o PZ predložili doklad totožnosti. Pri
kontrole bolo pri osobe využité oprávnenie v zmysle § 22 ods. 1 zákona o PZ s negatívnym výsledkom,
avšak pri kontrole bol obžalovaný nervózny stále dával pravú ruku do pravého vrecka nohavíc. Toto
prišlo svedkovi X.. U. podozrivé, tak obžalovaného dotazoval, čo má vo vrecku, na čo obžalovaný z

vrecka vybral a dobrovoľne vydal čiernu plánenú taštičku. Obžalovaný uviedol, že sú tam papierové
skladačky s pervitínom v počte 7 ks. Obžalovaného následne poučili o jeho právach v zmysle zákona.
Taktiež využili oprávnenie podľa § 23 ods. 2 písm. b) zákona o PZ na motorovom vozidle K. C., M.:
B. XXX T., nakoľko vzniklo podozrenie, že s vozidlom alebo v súvislosti s ním sa môže páchať trestná
činnosť, kde sa zadnom sedadle nachádzala bunda červenej farby, o ktorej vodič vozidla uviedol, že

patrí obžalovanému. V bunde bola zabalená podobná plátená taštička, ktorá obsahovala podlhovasté
plastové nádoby. Neskôr sa obžalovaný priznal, že aj v tejto taštičke sa nachádza pervitín - 4 ks 100 ml
zatavené striekačky. Ale keďže už jednu predal, tak tam boli už iba 4 ks.
V posudzovanej veci je teda nesporné, že príslušníci PZ, vykonávali u obžalovaného tzv. bezpečnos-
tnú prehliadku v zmysle § 22 ods. 1 zákona o PZ. Podľa uvedeného ustanovenia je policajt oprávne-

ný odňať zbraň, avšak len vtedy, ak sa chce presvedčiť, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zá-
krok, nemá pri sebe zbraň (ustanovenie § 14 ods.5 zákona o PZ definuje zbraň ako čokoľvek, čím mož-
no urobiť útok proti telu dôraznejším).
Z citovaného zákonného ustanovenia možno celkom zjavne vyvodiť, že prehliadku osoby v zmysle §
22 ods.1 zákona o PZ, môže policajt vykonať len ak vykonáva služobný zákrok, teda, ak vykonáva čin-

nosť pri ktorej bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby (§ 9 ods.3 zákona o PZ) a
jej cieľom (účelom) môže byť len bezpečnostná prehliadka osoby, proti ktorej policajt vykonáva služob-
ný zákrok, zameraná na zistenie zbrane, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie policajta (tzv. bez-
pečnostný dôvod prehliadky).
Oprávnenie v zmysle § 22 ods.1 zákona o PZ môže preto policajt využiť napríklad v prípadoch uvede-

ných v ustanoveniach § 17 ods.2, § 17b ods.1, § 18 ods.3, § 19 ods.1, § 23 ods.2 a § 28 ods.2 zákona
o PZ, t. j. vždy v spojitosti s vykonávaním služobného zákroku. V žiadnom prípade tak policajt nemôže
urobiť bez vykonávania služobného zákroku, teda len z dôvodu prevencie (napríklad preto, že sa poli-
cajtovi osoba zdala „podozrivá“, „nervózna“, teda ako to uvádzal policajt - svedok U. vo svojej výpove-
di, že „obžalovaný bol nervózny, čo vzbudilo jeho podozrenie“). Z hľadiska zákonnosti nesmie využitie

oprávnenia podľa § 22 ods.1 zákona o PZ sledovať iný záujem, než vykonanie bezpečnostnej prehliad-
ky zameranej na zistenie a prípadné zaistenie zbrane.
V posudzovanom prípade však príslušníci PZ v čase, keď vykonávali tzv. bezpečnostnú prehliadku, ne-
vykonávali žiadny služobný zákrok v zmysle zákona o PZ. Jediným služobným zákrokom, ktorí vo veci
vykonali príslušníci PZ v zmysle zákona o PZ bol postup podľa § 18 zákona o PZ (zisťovanie totožnos-

ti). Následné konanie príslušníkov PZ (vykonanie bezpečnostnej prehliadky napriek tomu, že osoby sa
nedopúšťali žiadneho protiprávneho konania) už nebolo v súlade so zákonom o PZ a nešlo teda o vý-
kon služobného zákroku. Policajt nie je oprávnený vyzývať osoby voči ktorým nevykonáva žiadny slu-
žobný zákrok a voči ktorým ani nie je dôvod na vykonanie služobného zákroku, aby sa podrobili osob-nej prehliadke. Takéto oprávnenie policajta neexistuje a ak tak policajt postupuje, ide o zneužívanie us-
tanovení zákona o PZ. Inak vo všeobecnosti platí to, že policajt môže využívať oprávnenia na služob-
ný zákrok nie preto, že to zákon polícii umožňuje (formálny dôvod), ale preto, že je na to dôvod pred-

pokladaný zákonom (materiálny dôvod).
Taktiež aj prípadná výzva policajtov, aby si osoba, voči ktorej sa nevykonáva žiadny služobný zákrok,
vyložila všetky veci (napríklad na kapotu vozidla) je absolútne neprijateľná a v rozpore so zákonom (ob-
vinený vypovedal, že bol vyzvaný, či nemá pri sebe zbraň a veci pochádzajúce z trestnej činnosti, resp.
súvisiace s trestnou činnosťou ). Uvedený postup policajtov je evidentne nezákonný, nakoľko oprávne-

nie policajta vyzvať osobu na vyloženie vecí, ktoré má u seba, taktiež neexistuje, t. j. nie je upravené
v zákone o PZ. Takýto postup policajtov je neprijateľný aj z toho dôvodu, že výzva policajtov na vylo-
ženie vecí je ukladaná osobe ako povinnosť na vyloženie veci, teda ako povinnosť, ktorá musí byť spl-
nená a nie je možnú ju odmietnuť. K uvedenému je potrebné dodať, že ak sa osoba zdala policajtom
podozrivá (napríklad pre spáchanie nejakého priestupku), mali povinnosť najskôr takúto osobu poučiť
o jeho právach (§ 8 ods. 2 zákona o PZ) a to najmä o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestup-

ku, či trestného činu ho nemožno nútiť (napríklad primerane podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch,
či primerane podľa § 34 Tr. por.). Uvedené je podstatné aj preto, že zákaz donútenia k priznaniu za-
hŕňa nielen právo nevypovedať (právo mlčať), ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či
už priamo alebo nepriamo, k svoju obvineniu.
Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu teda znamená nielen zákaz nútiť po-

dozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu
konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby, teda napríklad ide aj o zákaz nútiť podozrivú
osobu, aby vydala, či vyložila veci, a to aj veci, ktoré ju môžu „spojiť“ s trestnou činnosťou. V tejto sú-
vislosti možno poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval, že ani verej-
ný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký pos-

tup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený
obviniť sám seba (rozsudok vo veci Heaney a McGuinness v. Írsko z roku 2000). K tomu Európsky súd
pre ľudské práva pripomína, že právo neprispieť k obvineniu vlastnej osoby predovšetkým vopred pred-
pokladá, že obžaloba v trestnej veci sa snaží preukázať dôkazy proti obvinenému bez použitia dôka-
zov získaných metódami donútenia, či nátlaku na obvineného (rozsudok vo veci Saunders v. Spojené

kráľovstvo z roku 1996). Čisto teoreticky, ak je osoba k takémuto konaniu políciou neoprávnene vyzva-
ná (t. j. ku konaniu, aby ako podozrivá osoba vyložila všetky veci, ktoré má pri sebe), mala by byť as-
poň políciou, v súlade s § 8 ods. 2 zákona o PZ, dopredu aj poučená, že splnenie takejto výzvy je zalo-
žené len na základe dobrovoľnosti s tým, že splnenie tejto výzvy môže osoba odmietnuť v každom prí-
pade a to o to viac, ak by jej splnením mohla predložiť dôkaz proti sebe, a tým pádom sa sama obvi-

niť z protiprávneho konania.
Ak teda príslušníci PZ, aj napriek absencii služobného zákroku, vykonali tzv. bezpečnostnú prehliadku
osoby, konali v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 zákona o PZ, ktoré toto oprávnenie priznáva policaj-
tom len pri výkone služobného zákroku.
Je absolútne v rozpore so zákonom, ak policajt „skúša“ či osoba, ktorá sa mu len zdá z nejakého sub-

jektívneho dôvodu podozrivá, či nepácha trestnú činnosť (napríklad nemá u seba omamné látky) a na
toto „skúšanie“ využíva (či skôr zneužíva) ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o PZ s tým, že ak sa mu po-
dozrenie potvrdí, takúto osobu zadrží podľa ustanovení Trestného poriadku a ak nie, tak jej vráti veci,
ktoré osoba musela vyložiť, respektíve, ktoré jej boli nájdené pri osobnej prehliadke, ktorá bola vydá-
vaná za tzv. bezpečnostnú prehliadku. V každom prípade preto platí, že ak nie je dôvod na vykonanie

služobného zákroku podľa zákona o PZ, nie je ani dôvod na vykonanie tzv. bezpečnostnej prehliadky.
V posudzovanej trestnej veci síce príslušníci PZ formálne deklarovali, že u obžalovaného vykonáva-
li bezpečnostnú prehliadku, avšak materiálne išlo o vykonávanie osobnej prehliadky, na ktorej vykona-
nie neboli oprávnení.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ak mali policajti podozrenie zo spáchania trestného činu (nap-

ríklad z prechovávania omamných látok) mali postupovať podľa Trestného poriadku (t. j. vykonať osob-
nú prehliadku podľa Trestného poriadku so súhlasom prokurátora) a nie ustanovenia Trestného poriad-
ku obchádzať prostredníctvom ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o PZ. Predmetné konštatovanie súvisí
s tým, že Trestný poriadok je v pomere špeciality k zákonu o PZ a to pokiaľ ide o konkrétne podozre-
nia zo spáchania trestného činu, ktoré sú spojené so zásahmi do základných práv a slobôd fyzických

osôb (osobná prehliadka zo strany štátneho orgánu sa vo všeobecnosti považuje za zásah do súkromia
fyzickej osoby, pričom právo na rešpektovanie súkromného života je zaradené medzi základné práva a
slobody tak Ústavou SR ako aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Tento pomer špeciality vychádza z toho, že Trestný poriadok, svojou úpravou možnosti vykonať naprík-lad osobnú prehliadku, poskytuje väčšiu garanciu ochrany základných práv a slobôd fyzickým osobám,
než zákon o PZ, a preto v prípade, že ide o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu (naprík-
lad zo spáchania trestného činu v súvislosti s prechovávaním omamných látok), musí policajt postupo-

vať pri osobnej prehliadke podľa ustanovení Trestného poriadku.
Súd uzatvára, že vykonanie tzv. bezpečnostnej prehliadky bolo príslušníkmi PZ vykonané v rozpore s
ustanovením § 22 ods. 1 zákona o PZ a preto dôkaz získaný z takéhoto postupu nemožno použiť v
trestnom konaní.
V tomto smere súd pripomína, že podľa § 119 ods. 2 Tr. por., môže za dôkaz slúžiť len to, čo bolo získa-

né zákonným spôsobom, t. j. v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, prípadne podľa osobitného
zákona (napríklad podľa zákona o PZ). Ak bol dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v roz-
pore s osobitným zákonom, nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť na ná-
ležité objasnenie veci (§ 119 ods. 2 Tr. por. argumentum a contrário).
Pokiaľ ide o posudzovanie neúčinnosti získaného dôkazu, tak dôkaz získaný nezákonným spôsobom je
podľa povahy a závažnosti porušenia zákona buď absolútne neúčinný (t. j. nemožno k takémuto dôkazu

vôbec prihliadnuť a musí byť vylúčený z hodnotenia pri zisťovaní skutkového stavu veci) alebo relatívne
neúčinný (t. j. nemožno k nemu prihliadať, avšak len dovtedy, kým sa vada, ku ktorej došlo neodstráni).
Pri absolútnej neúčinnosti dôkazu, nie je možné spôsobenú nezákonnosť odstrániť (napraviť).
V posudzovanej trestnej veci ide o absolútnu neúčinnosť získaného dôkazu (zaistených omamných lá-
tok), nakoľko tento dôkaz bol získaný nezákonným postupom polície (postupom, ktorý spočíval v hru-

bom porušení ustanovení zákona o PZ a obchádzaní ustanovenia Trestného poriadku o osobnej pre-
hliadke), pričom túto nezákonnosť nie je možné odstrániť ani v priebehu súdneho konania (išlo o neo-
pakovateľný úkon zo strany polície). Ak by súd pripustil takto získané dôkazy, otvoril by tým dvere svoj-
vôli a nezákonnosti, ktorá by umožňovala nielen štátnym orgánom, ale aj jednotlivcom, aby neoprávne-
nými zásahmi do práv iných osôb „pátrali“ po trestnej činnosti.

Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje, že za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa po-
važuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe
takéhoto dôkazu ( napríklad následná prehliadka vozidla, pri ktorej sa našli 3 striekačky s pervitínom ).
Nezákonnosťou sú teda postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného
postupu (ide o tzv. teóriu plodov z otráveného stromu, ktorá vychádza z toho, že všetky dôkazy, ktoré

boli získané nezákonne, musia byť vylúčené. ) Taktiež nemožno použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli zís-
kané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného postupu. Napríklad ak bola nezákonne získa-
ná vec, ktorá je preto postihnutá absolútnou neúčinnosťou, je touto absolútnou neúčinnosťou postihnu-
tá aj napríklad následná výpoveď osoby, ktorá sa v nej prizná, že takúto vec mala pri sebe.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd opakuje, že dôkaz v podobe zaistených omamných lá-

tok pri nezákonne vykonanej tzv. bezpečnostnej prehliadke, nemožno použiť v trestnom konaní, pretože
ide o dôkaz získaný nezákonným spôsobom (§ 119 ods. 2 Tr. por.), pričom absolútna neúčinnosť tohto
dôkazu sa preniesla aj na výpoveď obvineného, ktorý vypovedal k zaistenej veci a preto ani túto výpo-
veď nie je možné pripustiť a použiť v súdnom konaní. Za takéhoto dôkazného stavu nie je v podstate nič
(žiadny relevantný dôkaz), ktorý by obvineného spájal so zaistenými omamnými látkami a keďže nezá-

konnosť nie je možné odstrániť, nie je ani objektívne možné preukázať, že skutok uvedený v obžalobe
sa stal takým spôsobom ako je tam popísané (po vylúčení dôkazu získaného tzv. bezpečnostnou pre-
hliadkou nie je možné zákonne preukázať spojitosť medzi skutkom spočívajúcom v prechovávaní me-
tamfetamínu s osobou obžalovaného ).
Súd preto musel postupovať s poukazom na ustanovenie § §285 písm. a) Tr. por. a obžalovaného spod

obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.