Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2007

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-5C/145/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2601893289
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2007:2601893289.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci navrhovateľa: A. L., nar.

XX.X.XXXX, P. č.XX,. H., zastúpený advokátom: JUDr. P. A., A. kancelária L. č. X,. B. proti odporcovi: S.
S., spol. s r.o., N. č. XX,. S., zastúpený advokátom: JUDr. Š. L., Š. XXXX,. Š. S. o neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 145.329,- Sk advokátovi

odporcu JUDr. Š. L., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/11/03-100 zo dňa 31. januára 2003 odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že zamietol jeho
návrh o vyslovenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o náhradu škody titulom ušlej mzdy, o
vyplácanie mesačnej mzdy až do umožnenia výkonu práce, o zaplatenie 40.000,- Sk za znemožnenie
čerpania zľavy pre neho a jeho rodinu, o nahradenie rodinných prídavkov na deti a zaviazal ho zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa
neodôvodnil skutočnosti v súvislosti s tým, že rozsudok, ktorým bola vyslovená neplatnosť okamžitého

zrušenia, nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2001, výpoveď bola datovaná dňom 9.8.2001, doručená
navrhovateľovi dňom 15.8.2001, teda skôr než bolo právoplatne rozhodnutie o neplatnosti rozviazania
pracovnéhopomeruokamžitýmzrušením.Nezaoberalsatým,akýtománásledoknaplatnosťvýpovede,
danej v čase existencie predchádzajúceho rozviazania pracovného pomeru. Nie je zrejmé, z čoho súd
vychádzal,keďustálil,ževýpoveďje jasná,určitáazrozumiteľná,keďtextvýpovedejetaký,ženajprvsa
konštatuje organizačná zmena zo dňa 6.12.1999 a potom sa uvádza, že v dôsledku tejto zmeny zo dňa
6.12.1999 bol navrhovateľ odvolaný z funkcie dňom 8.2.1999, teda skoro o 8 mesiacov skôr, než došlo

k organizačnej zmene, ktorej dôsledkom malo byť skôr realizované odvolanie navrhovateľa. V spise
chýba doklad o vymenovaní do funkcie, doklad o odvolaní z funkcie, uznesenie valného zhromaždenia,
na ktorom sa rozhodlo o zrušení miesta, ktoré zastával navrhovateľ, organizačný poriadok a pracovný
poriadok platný do času tejto organizačnej zmeny, organizačný poriadok a pracovný poriadok platný po
realizácii tejto organizačnej zmeny. V ďalšom prišlo k procesnému pochybeniu, keď súd pripustil zmenu
návrhu a v uznesení neuviedol konkrétne o akú zmenu ide, len poukázal na č.l. podaného návrhu na
pripustenie zmeny návrhu. V ďalšej časti návrhu bol návrh navrhovateľa neurčitý, nejasný a mal byť

zachovaný postup podľa § 43 ods. 2 O.s.p.Súd v ďalšom konaní uznesením zo dňa 19. marca 2007 pripustil zmenu návrhu tak, ako je uvedené na
č.l. 282, uznesením zo dňa 20. októbra 2007. Pre čiastočné späťvzatie návrhu s použitím ustanovenia
§ 96 ods. 1, 3 O.s.p. so súhlasom odporcu konanie sčasti zastavil a pripustil ďalšiu zmenu návrhu. Na

základe uvedených procesných rozhodnutí zostalo predmetom konania konanie o určenie, že výpoveď
z pracovného pomeru daná odporcom podľa § 46 ods. 1, písm. c) Zák. práce uskutočnená listom
zo dňa 9.8.2001, doručená navrhovateľovi dňa 15.8.2001 je neplatná, uloženie povinnosti odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 55.450,- Sk mesačne od 16.7.2001 do 21.12.2001, v
sume 58.806,- Sk mesačne od 11.2002 do 30.12.2002, v sume 62.334,- Sk mesačne od 1.1.2003 do

31.12.2003, v sume 62.344,- Sk mesačne od 1.1.2004 do rozhodnutia súdu so 17% úrokom z omeškania
a náhradu trov konania.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladom o menovaní a odvolaní z funkcie

navrhovateľa, menovaním a odvolaním z funkcie Ing. J., zmluvou o nájme nebytových priestorov,
organizačnými a pracovnými poriadkami z roku 1996, 1997, 2001, 2002, pracovnými zmluvami,
zmluvami o odmeňovaní, správou Sociálnej poisťovne o pohybe zamestnancov u odporcu, prehľade
o platbách zo strany odporcu, pripojeným spisom OS Senica sp. zn. SI-3C/181/1999, SI-4C/145/01,
8Er/411/2005 a zistil tento skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.1.1996 so zaradením
navrhovateľa do funkcie vedúceho obchodno-právnych a pátracích služieb špedícií na dobu neurčitú

s uvedeným miestom výkonu práce S. S.. Podľa v tom čase platného organizačného poriadku zo
dňa 15.4.1994 bol vytvorený v odd. R II. Časti obchodný úsek a špedície. Podľa organizačného
poriadku z 23. mája 1996 , ktorým bolo ustanovené vnútorné organizačné usporiadanie spoločnosti
bol vytvorený v odd. G obchodno - právny úsek, ktorý riadil vedúci úseku. Podľa čl. II bod 2. riaditeľ
spoločnosti bol oprávnený menovať a odvolávať vedúcich pracovníkov spoločnosti. Vedúci obchodno -

právneho úseku zabezpečoval a riadil práce na tomto úseku, riadil a zodpovedal aj za činnosť pátracieho
oddelenia špedíciií, metodicky riadil a zodpovedal za chod bufetov na autobusovej stanici a v sídle
firmy,zabezpečovaltlmočenieznemčiny,ruštinyachorvátskehojazykaauvedenímďalšíchkonkrétnych
povinností. Podľa čl. III. Bod 3 organizačného poriadku vedúceho pracovníka do funkcie uvedenej
v bode 1/ vedúci pracovník spoločnosti sa rozumie pracovník, ktorý riadi organizačný útvar, alebo

skupinu pracovníkov a je podriadený riaditeľovi spoločnosti. Menovacím dekrétom zo dňa 17.9.1996
bol navrhovateľ vtedajšou riaditeľkou spoločnosti menovaný do funkcie vedúceho obchodno - právneho
úseku, pretože išlo o menovaciu funkciu v zmysle platného organizačného poriadku. Prípisom zo
dňa 8.2.1999 bol navrhovateľ riaditeľom - konateľom odporcu z funkcie platne odvolaný v súlade s
ustanovením § 65 ods. 2 Zák. práce a článku II. Bod 2 a 3 organizačného poriadku zo dňa 23. mája 1997.

Prípisom zo dňa 9.2.1999 navrhovateľ potvrdil prevzatie odvolania z funkcie, nesúhlasil s odvolaním
a trval na ďalšom zamestnaní v zmysle pracovnej zmluvy. Prípisom zo dňa 8.2.1999 odporca ponúkol
navrhovateľovi pracovné miesto v spoločnosti vo funkcii pracovníka colnej deklarácie. Navrhovateľ
trval na pracovnom zaradení na pôvodnej funkcii podľa pracovnej zmluvy. Prípisom zo dňa 19.3.1999
odporca okamžite zrušil s navrhovateľom pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, písm.

b/ Zákonníka práce z dôvodu, že odmietol nové ponúknuté pracovné zaradenie pracovníka colnej
deklarácie. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi bola predmetom
konania vedeného pod sp. zn. SI-3C/181/1999, kedy rozsudkom zo dňa 19.1.2001 v spojitosti s
rozsudkom KS v Trnave č.k. 10Co/143/01-329 zo dňa 4.7.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.8.2001 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 19.3.1999 dané odporcom

navrhovateľovi podľa § 53 ods. 1,písm. b/ ZP je neplatné.

Podľa Zápisnice z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti odporcu zo dňa 6.12.1999 bol okrem

iného uznesením schválený návrh dodatku č. 2 týkajúci sa zmien Organizačného poriadku spoločnosti
a valné zhromaždenie schválilo zmenu Organizačného poriadku nasledovne: zrušenie obchodno -
právneho úseku (oddiel G Organizačného poriadku), zrušenie bodu 2 Dodatku č. 1 a čl. II. Riaditeľ
spoločnosti sa nahradzuje termínom konateľ spoločnosti, čl. II bod 1 Štatutárnym orgánom spoločnosti jevalným zhromaždením menovaný konateľ a termín riaditeľ sa nahrádza termínom „konateľ „. Dôvodom
zrušenia obchodno - právneho úseku bolo nesplnenie svojho poslania, nakoľko obchodné aktivity si rieši
každý vedúci úseku a právna oblasť je riešená komerčnou právnickou kanceláriou JUDr. L.. Dôvodom

zrušenia cestovnej kancelárie bola skutočnosť, že bola zriadená v čase, kedy sa prevádzkovala
medzinárodná linka S. - P. (Chorvátsko) a mala pomôcť zabezpečovať cestujúcich na tejto linke. V
roku 1999 bola linka zrušená. Zrušenie funkcie riaditeľa z dôvodu, že štatutárnym orgánom spoločnosti
je konateľ a funkcia riaditeľa sa javila ako nepotrebná. Konateľ bude spoločnosť zastupovať po
zrušení obchodno - právneho úseku v konaniach s orgánmi činnými v trestnom konaní, colnicami,

štátnymi orgánmi. Uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti bolo predmetom konania vedeného
na Krajskom súde v Trnave sp. zn. 15Cb/67/1999, v ktorom sa navrhovateľ domáhal určenia jeho
neplatnosti v časti schválenia návrhu dodatku č. 2, týkajúceho sa zmien organizačného poriadku vrátane
dodatku č. 1. Rozsudkom zo dňa 9.2.2000 v spojitosti s rozsudkom NS SR č.k. 1Obo/126/2000 zo dňa
23. januára 2001 súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia odporcu zo dňa
6.12.1999 zamietol s odôvodnením, že o organizačnej štruktúre spoločnosti odporcu rozhoduje valné

zhromaždenie a jej zmenách. Napadnuté uznesenie sa týka organizačnej štruktúry spoločnosti odporcu
a je v kompetencii orgánu spoločnosti, ktorý o zmenách rozhodol. Nejedná sa o právny úkon podľa §
34 OZ.

Vsúladesospoločenskouzmluvou,nazákladerozhodnutívalnéhozhromaždeniazodňa23.mája1996,
23. mája 1997, 6.12.1999 a zo dňa 14.5.2001 odporca vydal organizačný poriadok dňa 14.5.2001. Na
základetohtoorganizačnéhoporiadkubolivykonanézmenyspočívajúcevzrušenípôvodnéhoobchodno
- právneho úseku. Odd. F a G z predchádzajúceho organizačného poriadku podľa náplne činností

prešiel do odd. E „úsek špedícií a deklarácií“ a právna agenda na dohodu o poskytovaní právnych
služieb. Odporca prípisom zo dňa 11.7.2001 v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu a prejavenou
vôľou navrhovateľa pokračovať v pracovnom pomere v spoločnosti poukázal navrhovateľovi na to, že
rozhodnutímVZspoločnostizodňa6.12.1999bolzmenenýorganizačnýporiadok,bolzrušenýobchodno
- právny úsek a je zrejmé, že jeho pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy je bezpredmetné. V

zmysle § 36 ods. 1 ZP navrhol odporca dodatok pracovnej zmluvy zo dňa 2.1.1996 tak, že druh práce
a funkcia v zmluve sa mení na pracovník colnej deklarácie s nástupom na výkon tohto zaradenia od
5.7.2001. Ponúknuté pracovné zaradenie zodpovedá odbornej kvalifikácii a vzdelaniu, spoločnosť nemá
k dispozícii iné vhodné pracovné zaradenie. V prípade, že nepríde k dohode bude namieste výpovedný
dôvod podľa § 46 ods. 1, písm. c) ZP.

Navrhovateľ na prípis odporcu reagoval prípisom zo dňa 16.7.2001, v ktorom uviedol, že stanovisko
navrhovateľa je v rozpore s platnou zákonnosťou a platným pracovno - právnym vzťahom, je

nepreskúmateľné. Súčasne oznámil odporcovi, že pokračuje v plnení práv a povinností vyplývajúcich
z jeho pracovnej zmluvy adekvátnym spôsobom vytvoreným podmienkam v nadväznosti na príslušné
ustanovenia ZP a interné predpisy spoločnosti.

Výpoveďou zo dňa 9.8.2001 odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46
ods. 1, písm. c) ZP s odôvodnením, že na základe VZ zo dňa 6.12.1999 potvrdeného rozhodnutím NS
SR bol v spoločnosti zrušený obchodno-právny úsek, v ktorom bol menovaný do funkcie vedúceho.
Z uvedeného dôvodu bol odvolaný z funkcie, pričom mu bola ponúknutá iná funkcia, a to aj vo

forme návrhu na zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 11.7.2001, a to funkcia colného deklaranta. Táto
funkcia zodpovedá jeho vzdelaniu a kvalifikácii. Vzhľadom na skutočnosť, že neprejavil záujem uzavrieť
dohodu o zmene pracovnej zmluvy a odmietol ponúkané miesto i v zmysle § 65 ods. 3 ZP sa stal pre
spoločnosť nadbytočným v dôsledku organizačných zmien v spoločnosti ako aj v dôsledku odmietnutého
pracovného zaradenia s konštatovaním, že inú vhodnú prácu pre neho vzhľadom na kvalifikáciu

spoločnosť nemá. Výpoveď bola doručená navrhovateľovi do vlastných rúk dňa 15.8.2001.Výsluchom navrhovateľa počas konania mal súd preukázané, že trval na tom, že trvá jeho pracovný
pomer na základe uzavretej pracovnej zmluvy s tým, že nie je len v pracovnom pomere u odporcu, ale aj
spolumajiteľomspoločnosti.Pracovno-právnyvzťahnezanikol,naďalejtrvástým,žeprivýpovedimusia

byť uvedené konkrétne dôvody, nielen formálne opísané znenie príslušného paragrafu. Navrhovateľ
sa nemohol stať nadbytočným, pretože je jediným pracovníkom, ktorý vykonáva predmetné práce.
Výpoveďou zo strany odporcu prišlo k zmene výpovedného dôvodu, čo je v rozpore so zákonom.
V rámci odvolacieho konania poukázal na to, že pred dátumom 5.7.2001 preukázateľne nedošlo k
žiadnemu jednaniu o zmene pracovnej zmluvy ani k odmietnutiu dohody o jej zmene. Vo výpovedi

oznámil odporca navrhovateľovi, že mení výpovedný dôvod a dáva tým výpoveď navrhovateľovi pred
doručením rozsudku KS Trnava o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Ako zmenený
výpovedný dôvod uviedol, že dňa 9.2.1999 bol odvolaný z funkcie preto, lebo 8 mesiacov po jej odvolaní
dňa 6.12.1999 prišlo k organizačnej zmene, v dôsledku ktorej bol odvolaný z predmetnej funkcie. Takéto
tvrdenie je lož a absurdnosť. Nedošlo k zmene úloh odporcu, k zmene jeho technického vybavenia
a ani k zníženiu pracovníkov za účelom zefektívnenia a nedošlo ani k organizačnej zmene, ktorá

by súvisela s nadbytočnosťou navrhovateľa. Boli zrušené a neskôr obnovené funkcie, práce z jeho
pracovnej zmluvy nikdy nezanikli. Výpoveď neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodov výpovede tak,
aby ich nebolo možné zameniť a teda má za následok neplatnosť. Navrhol odporcovi, aby mu predložil
všetky voľné miesta, ktoré boli v rozhodnom období v spoločnosti a sám si chcel vybrať, ktoré voľné
miesto prijme, ale odporca jeho požiadavku nesplnil. Ponúknuté pracovné zaradenia nezodpovedajú

pravidlám slušnosti. V ponuke bolo uvedené ako miesto výkonu sídlo spoločnosti odporcu, ale v tom
čase v sídle spoločnosti takéto miesto neexistovalo, v sídle spoločnosti nebola colná deklarácia, ale
táto bola v Ž. a pod. Okrem toho nesúhlasil s platobnými podmienkami. Podľa organizačného poriadku
z augusta 1996 pri zmene obsahu pracovnej zmluvy má byť písomný návrh vypracovaný najneskôr z
deň zmeny, návrh mu bol doručený dňa 16.7.2001 a v návrhu zmeny bol uvedený dátum 5.7.2001,

išlo by teda o antidatovanie zmeny pracovnej zmluvy a teda neplatný právny úkon, s čím nemohol
súhlasiť. Navrhovateľ ako spoločník spoločnosti nepožíval výhody, ktoré majú ostatní spoločnosti,
pretože vyrábali stratu a mali platy 200.000,- Sk. Po zániku colníc zanikol aj úsek colnej deklarácie a
spoločník spoločnosti, ktorý vykonával prácu riaditeľa na tomto úseku nebol prepustený, ale bolo mu
vytvorené nové miesto. U odporcu sa nejedná o spoločnosť, kde by boli nárazové práce a okamžitá

potreba prijímať zamestnancov. V čase, keď nastúpil navrhovateľ do zamestnania 6.7.2001 odporcovi
boli známe skutočnosti, z ktorých odvodzoval nadbytočnosť navrhovateľa a preto účelovo obsadil
miesto podľa jeho vyjadrenia vodiča, ktoré obsadil dňa 10.7.2001. Na nasledujúci deň túto ponuku
na neexistujúce miesto colného deklaranta, teda účelovo zmaril, aby navrhovateľovi bolo toto miesto
poskytnuté. Odporca neponúkol navrhovateľovi ani funkciu obvodného majstra A., ktorá bola vytvorená

od 14.5.2001 a nepreukázal, že by do dania výpovede bola táto funkcia obsadená. Podľa organizačnej
štruktúry spoločnosti odporcu zo dňa 14.5.2001 na úseku riaditeľ dopravy A. sú uvedené okrem iného
funkcie odborní majstri A., čo znamená, že sa jednalo najmenej o dvoch zamestnancov, na úseku
riaditeľa dopravy AN + zasielateľstvá je uvedené jeden odborný majster AN aj keď sú použité skratky
odb. majst. AN a odporca nepoužil pri tejto funkcii množné číslo, tak isto aj pri funkcii vedúceho technika

na úseku technického riaditeľa.

Výsluchom zástupcu odporcu mal súd preukázané, že navrhovateľ sa stal nadbytočným zrušením

obchodno - právneho úseku a úseku pátracích služieb, ktoré uznesenie VZ bolo potvrdené rozhodnutím
NS SR. Odporcovi vznikla ponuková povinnosť dňom 11.7.2001 ponúknuť voľné pracovné miesto.
Jednalo sa o pracovníka colnej deklarácie. V dobe od 11.7.2001 do 9.8.2001 nebolo voľné žiadne iné
pracovné miesto. Pri postavení ostatných spoločníkov poukázal na spoločníka p. F., ktorý vykonával
funkciu vodiča alebo spoločníka M., ktorý vykonával funkciu kontrolóra a podľa pracovného zaradenia

aj boli odmeňovaní. Ostatní spoločníci vykonávali funkcie riaditeľov jednotlivých úsekov a tvorili
manažment spoločnosti, ale nemali priznané odmeny vo výške tvrdenej navrhovateľom. Návrh zmeny
pracovnej zmluvy navrhovateľa s ponukou voľného miesta bol realizovaný dňa 11.7.2001 a navrhovateľ
reagoval prípisom zo dňa 16.7.2001 a išlo o dátumy, keď bola skutočne zmena ponúknutá. V období júl,
august 2001 bolo u odporcu vytvorené a obsadené jedno miesto dispečera AO, ktoré vykonával p. J.

a vo februári 2002 bola prijatá do funkcie odborný majster A. p. S.. Ďalšie dve miesta dispečerov boli
vytvorené až na základe org. poriadku platného od 11.12.2002. V období roku 2001 počty zamestnancov
určoval konateľ spoločnosti na jednotlivých úsekoch podľa aktuálnej potreby spoločnosti po dohode
s vedením spoločnosti, týkalo sa to aj vodičov, majstrov, opravárov. Odborný majster A. je vlastnedispečer. Ako konateľ spoločnosti je za jej chod zodpovedný a preto môže rozhodnúť o otázkach potreby
spoločnosti, konkrétne aj o počte zamestnancov a rozhodnutie vykonáva za základe svojho zváženia a
po dohode s vedením spoločnosti. Konateľ spoločnosti trval na tom, že v predmetnom období roku 2001

nebola u odporcu potreba spoločnosti obsadiť miesto odborného majstra A. ďalším zamestnancom.
Táto potreba existovala v spoločnosti vo februári 2002. U odporcu sa nejedná o tabuľkové alebo
systematizované miesta a miesta na výkon sa obsadzujú podľa potreby. Ku dňu zrušenia obchodno
- právneho úseku 6.12.1999 na tomto úseku pracoval jeden zamestnanec Ing. R. J. a bolo mu po
zrušení úseku ponúknuté miesto smenového majstra nákladnej kamiónovej dopravy, ktorú ponuku prijal

a vykonáva túto funkciu. Bufet začlenený do obchodno - právneho úseku spoločnosť neprevádzkovala,
bol prenajímaný K. D.

Podľa prehľadu zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorí boli prijatí a prepustení u spoločnosti odporcu

ako zamestnávateľa skončil pracovný pomer dňa XX.X.XXXX M. V., prijatí boli dňa 10.7.2001 N. F. a
10.9.2001 P. J. vodič ND.

Súd posúdil vec s použitím ustanovenia § 251 ods. 1 Zák.práce účinného od 1.4.2002, kedy
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002,
ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.aprílom
2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov, teda Zákonníka práce účinného do 31.3.2002.

Podľa § 65 ods. 3 ZP, uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa
pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u
zamestnávateľanainúprácuzodpovedajúcujehokvalifikácii,prípadnenainúprenehovhodnúprácu.Ak

zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný
dôvod podľa § 46 ods. 1, písm. c/; odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách
patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením
v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o
skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

Podľa§36ods.1ZP,dojednanýobsahpracovnejzmluvymožnozmeniťlenvtedy,aksazamestnávateľa
zamestnanecdohodnúnajehozmene.Akbolapracovnázmluvauzavretápísomne,musízamestnávateľ

urobiť písomne aj jej zmenu.

V zmysle ustanovenia § 46 ods. 1, písm. c) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď

iba z týchto dôvodov, okrem iného, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu
zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách.

Súd po doplnenom dokazovaní opätovne preskúmal právny úkon odporcu a to rozviazanie pracovného
pomeru výpoveďou s navrhovateľom s poukazom na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu. V konaní
bolo preukázané pripojeným spisom tunaj. súdu, že bolo vedené konanie o neplatnosť okamžitého
zrušenia pracovného pomeru medzi účastníkmi. Rozsudkom sp. zn. SI-3C/181/1999 zo dňa 19. januára

2001 v spojitosti s rozsudkom KS v Trnave č.k. 10Co/143/01 - 329 zo dňa 4. júla 2001 súd určil, že
okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 19.3.1999 dané odporcom navrhovateľovi podľa § 53
ods. 1 písm. b/ ZP je neplatné. V rámci tohto konania bolo preukázané, že bol navrhovateľ menovaný do
funkcie vedúceho obchodno - právneho úseku spoločnosti odporcu a z tejto funkcie bol platne odvolaný.Menovanie a odvolanie navrhovateľa z funkcie nebolo teda v konaní sporné. Rozsudok súdu o vyslovení
neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru nadobudol právoplatnosť dňom 28.8.2001 a
výpoveď odporcom datovaná dňom 9.8.2001 bola doručená navrhovateľovi dňa 15.8.2001, teda skôr

než bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením.
Súčasne prebiehalo konanie o náhradu mzdy titulom neplatného zrušenia pracovného pomeru medzi
účastníkmi vedené pod sp. zn. SI-3C151/2001, v ktorom rozsudkom okresného súdu zo dňa 6.9.2002 v
spojitosti s rozsudkom KS v Trnave č.k. 10Co/2/03 - 220 zo dňa 27. októbra 2003 bola uložená povinnosť
odporcovi na náhradu ušlej mzdy navrhovateľovi za čas od 1.4.1999 do 31.7.2001. Pri neplatnosti

právneho úkonu sa v zásade rozlišuje absolútna a relatívna neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu je taká neplatnosť, ktorá pôsobí voči každému, môže sa jej dovolávať každý, kto má na tom
právny záujem. Relatívnou neplatnosťou právneho úkonu sa rozumie taká neplatnosť, ktorej sa môže
dovolávať len ten, kto je touto neplatnosťou postihnutý. Zákonník práce vychádza v prípade neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru z relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu
pôsobí od začiatku. Do čias, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu,

treba sa na tento úkon pozerať ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali
účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej,
že sa dovoláva tejto neplatnosti. Výrok súdu je namieste, ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Účinky nastávajú okamihom, keď prejav oprávneného došiel
druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu. V procesnej teórii sa rozhodnutia

súdu delia na deklaratórne a konštitutívne. Teória vychádza z toho, že v rozsudku na plnenie a niektoré
na určenie (napr. určenie existencie manželstva alebo, že pracovný pomer trvá) nemenia hmotnoprávny
stav, zatiaľ čo iného ho menia (napr. rozsudky o rozvode manželstva, zrušenie spoluvlastníctva). Ak bolo
urobené skutočne neplatné okamžité zrušenie alebo skončenie pracovného pomeru, právny stav medzi
účastníkmi sa práve z dôvodu neplatnosti tohto úkonu nemení. Tu z dôvodu právnej istoty súd svojim

rozhodnutím deklaruje, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a takéto rozhodnutie má
i spätné účinky v tom, že na pracovný pomer sa nahliada ako na trvajúci nepretržite. V tomto prípade
tak nemožno vychádzať z toho, že by pracovný pomer netrval i v čase medzi tým, keď bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď daná, resp. uplynula výpovedná lehota a časom, kedy
o tejto otázke rozhodol súd, pretože keby sa prijala táto interpretácia, dochádzalo by k spochybneniu

právnej istoty účastníkov a znamenalo by to, že by neboli ošetrené vzťahy medzi účastníkmi práve za
obdobie od času, keď úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru bol urobený do času, kedy súd
rozhodol, že sa tak stalo v rozpore s právom. Taktiež pri posudzovaní náhrady mzdy po neplatnom
skončení pracovného pomeru treba sa okrem iného zaoberať aj tým, či v priebehu sporu nedošlo
medzi účastníkmi pracovno právneho pomeru ku skončeniu pracovného pomeru spôsobom uvedeným

v ustanovení § 42 ZP (R 39/1985). Za danej situácie je v konaní irelevantné, že rozsudok súdu o určení
neplatností okamžitého zrušenia pracovného pomeru medzi účastníkmi nadobudol právoplatnosť dňa
28.8.2001 a výpoveď z pracovného pomeru bola datovaná dňom 9.8.2001, pretože sa malo za to, že
pracovný pomer trvá a neprávoplatne skončené prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti okamžitého
zrušenia pracovného pomeru nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

V prípade, že by bol návrh na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zamietnutý,
pracovný pomer by netrval a následne daná výpoveď z pracovného pomeru by bola neplatná. Účastníci
mali vedomosť o spôsobe rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní o určenie neplatnosti okamžitého
zrušenia pracovného pomeru vyhláseným rozsudkom zo dňa 4.7.2001 a následne odporca vypracoval
prípis s ponukou zmeny pracovnej zmluvy v pracovnom zaradení dňa 11.7.2001.

Súd posúdil obsah právneho úkonu - výpovede danej zo strany odporcu navrhovateľovi v súlade s
ustanovením § 240 ods. 3 ZP, kedy prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za

ktorých sa urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia a s použitím ustanovenia
§ 35 ods. 2 OZ, kedy právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať z hľadiska možného
významujednotlivýchpoužitýchpojmov(gramatickýmiprostriedkami),zhľadiskavzájomnejnadväznosti

použitých pojmov (logickými prostriedkami), z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho
úkonu (systematickými prostriedkami), interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods.
2 OZ však nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu prejavenú. Použitie zákonných výkladových pravidiel
smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade sostavom,ktorýexistovalvčase,keďbolúkonurobený. Aksozreteľomnato,čopredchádzalovýpovedi,je
medziúčastníkmiskutkovonepochybné,čojedôvodomvýpovede,stačíajlencitáciazákona(B3/1977).
Vzhľadom na prebiehajúce konania, prebiehajúcu korešpondenciu a právne úkony bolo účastníkom

zrejmé, že výrokom súdu nebola určená neplatnosť uznesenia VZ spoločnosti odporcu o organizačnej
zmene, ktorou bol zrušený obchodno - právny úsek, ktorého bol navrhovateľ vedúcim, výrokom súdu
bola určená neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a v rozhodnutí odvolacieho súdu č.k.
10Co/143/01 - 329 zo dňa 4. júla 2001 bolo poukázané na povinnosť odporcu ponúknuť navrhovateľovi
inú prácu s tým, že ak túto prácu odmietne je len možnosť dať mu výpoveď podľa § 46 ods. 1

písm. c) ZP. Z uvedeného vyplýva, že účastníkom boli zrejmé okolnosti, za ktorých odporca dal
výpoveď navrhovateľovi. Odporca vo výpovedi poukázal na organizačnú zmenu - zrušenie obchodno
právneho úseku, odvolanie navrhovateľa z funkcie a ponuku zmeny pracovnej zmluvy vo funkcii colného
deklaranta s tým, že neprejavil záujem o uzavretie dohody o zmene pracovnej zmluvy, odmietol miesto,
čím sa stal nadbytočným v dôsledku organizačnej zmeny a odmietnutia nového pracovného zaradenia.
Pri výklade uvedeného právneho úkonu tento je konštituovaný do štyroch odsekov. Prvé dva odseky sú

formálne spojené, keď sa v prvom poukazuje na zrušenie obchodno - právneho úseku a v druhom na
odvolanie navrhovateľa z funkcie. V treťom odseku sa poukazuje na nezáujem o uzavretie dohody o
zmene pracovnej zmluvy a odmietnutie ponúkaného miesta a tieto sa opisujú aj v druhej časti tretieho
odseku v súvislosti s nadbytočnosťou navrhovateľa. Z logického výkladu obsahu právneho úkonu
bez pochybností možno vyvodiť, že dôvodom výpovede je organizačná zmena u odporcu, odvolanie

navrhovateľa z funkcie, ktorá zanikla organizačnou zmenou, odmietnutie ponúknutého pracovného
zaradenia a nadbytočnosť navrhovateľa ako zamestnanca odporcu. Listinnými dôkazmi, súdnymi
rozhodnutiami bolo nesporné, že navrhovateľ bol do funkcie menovaný a z tejto funkcie odvolaný a kedy,
taktiež na základe čoho a kedy nastala organizačná zmena, následkom ktorej bol zrušený obchodno
- právny úsek.

V konaní bolo preukázané aj s poukazom na výsledky dokazovania vo veci vedenej pod sp. zn.
SI-3C/181/1999 o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru medzi účastníkmi, ktorá je

právoplatne skončená, že po odvolaní navrhovateľa z funkcie vedúceho obchodno - právneho úseku a
pátracích služieb mu odporca ponúkol nové pracovné zaradenie vo funkcii pracovníka colnej deklarácie,
ktorú funkciu odmietol vykonávať, túto neakceptoval. Po rozhodnutí odvolacieho súdu v uvedenej veci
dňa 4.7.2001 navrhovateľ prípisom zo dňa 11.7.2001 s poukazom na skutočnosti po rozhodnutí súdu,
že navrhovateľ má záujem naďalej v organizácii pracovať poukázal na vykonanú organizačnú zmenu

zrušenímobchodno-právnehoúseku,kedyjejehopracovnézaradeniebezpredmetné.Súčasnenavrhol
v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 ZP dodatok pracovnej zmluvy zo dňa 2.1.1996 tak, že sa mení v
časti I. - druh práce a funkcia z „vedúci obch.práv a pátracích služieb“ na „pracovník colnej deklarácie“ s
nástupom na výkon do tohto zaradenia od 5.7.2001 s tým, že pracovné zaradenie zodpovedá odbornej
kvalifikácii a vzdelaniu a spoločnosť nemá iné vhodné pracovné zaradenie. V prípade neuzavretia

dohody je na mieste výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1, písm. c) ZP. V danom prípade sa jednalo
o zmenu dojednaných pracovných podmienok s tým, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno
zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná
zmluva uzavretá písomne, musí zamestnávateľ urobiť písomne aj jej zmenu. V pracovnej zmluve
uzavretej medzi účastníkmi zo dňa 2.1.1996 v časti 1. - druh práce a funkcia, ktorej zmena bola zo

strany odporcu navrhnutá bolo pôvodne dohodnuté: ako /uvedie sa druh práce, funkcia): vedúci obch.
práv. a pátracích služieb, teda navrhovaná zmena sa netýkala ostatných časti pôvodnej pracovnej
zmluvy a tieto zostávali nezmenené. Súčasťou návrhu dodatku pracovnej zmluvy bola príloha č. 1,
ktorá obsahovala popis práce. Navrhovateľ na prípis odporcu reagoval prípisom zo dňa 16.7.2001, v
ktorom uviedol, že stanovisko odporcu je v rozpore s platnou zákonnosťou a platným pracovno-právnym

vzťahom a naviac je právne nepreskúmateľné a oznámil, že pokračuje v plnení práv a povinností
vyplývajúcich z jeho pracovnej zmluvy a vyzval odporcu na predloženie všetkých dokumentačných
materiálov týkajúcich sa krádeže kamiónu spoločnosti vrátane ním prepravovaného tovaru. Prípisom zo
dňa17.8.2001oznámilnavrhovateľodporcovi,žeprevzalvýpoveďzpracovnéhopomerudňa15.8.2001,
s ktorou nesúhlasí, pretože konanie odporuje skutkovému stavu a rozsudkom, je v rozpore s platnou

zákonnosťou a internými predpismi spoločnosti, konateľ sa stal nedôveryhodnou osobou, ktorá porušila
zákon, oznámil, že naďalej pokračuje v plnení práv a povinností vyplývajúcich z jeho právoplatnej
pracovnej zmluvy adekvátnym spôsobom a trval na ďalšom zamestnávaní a vyplácaní priemernej
mesačnej mzdy vo výške 49.350,- Sk a odvádzanie zákonného poistenia príslušným poisťovniam.Prípisom zo dňa 20.8.2001 opätovne oznámil odporcovi, že pokračuje v plnení práv a povinností
vyplývajúcich z jeho pracovnej zmluvy a to adekvátnym spôsobom k ním vytvoreným podmienkam.
Na základe uvedených reakcií zo strany navrhovateľa možno dôvodne vyvodiť, že odmietol vykonávať

ponúknutú prácu a konkrétne nenamietal skutočnosti, pre ktoré s ponúknutou funkciou nesúhlasí.
Ponuka zo strany odporcu bola návrhom na zmenu pracovnej zmluvy v časti druhu práce a funkcie
s tým, že ak malo prísť medzi účastníkmi k dohode o tejto zmene mal navrhovateľ uviesť konkrétne
skutočnosti v čom a z akého dôvodu nesúhlasí s navrhovanou zmenou. Navrhovateľ trval na svojom
pôvodnompracovnomzaradenípodľauzavretejpracovnejzmluvy,ktorévšakreálnenemoholvykonávať

z dôvodu organizačnej zmeny Organizačným poriadkom zo dňa 14.5.2001, kedy bol zrušený obchodno -
právny úsek a podľa náplne činností prešiel do „Úseku špedícií a deklarácii“ a právna agenda na dohodu
o poskytovaní právnych služieb. O realizácii organizačnej zmeny mal navrhovateľ vedomosť, pretože
podával návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bola schválená uvedená
organizačná zmena. Odporca túto organizačnú zmenu schválil na zasadnutí VZ dňa 6.12.1999, ale
organizačný poriadok zmenil až po právoplatnom rozhodnutí vo veci vyslovenia neplatnosti uznesenia

VZ. Po odvolaní navrhovateľa z funkcie vedúceho obchodno -právneho úseku bol dňa 9.2.1999 podľa
menovacieho dekrétu menovaný do funkcie Ing. J. a bol jediným zamestnancom na tomto úseku. Pod
úsek patril bufet, ktorý však prenajímali podľa predloženej zmluvy o prenájme. Po zrušení obchodno
- právneho úseku bol Ing. J. dňa 7.12.1999 odvolaný a prijal ponúknutú prácu smenového majstra.
Súd má potom za to, že v čase ponuky nového pracovného zaradenia zo strany odporcu navrhovateľ

túto ponuku odmietol a trval na pôvodnom pracovnom zaradení. K námietke vznesenej počas konania,
že sa malo meniť miesto výkonu práce bolo preukázané, že odporca navrhoval zmenu druhu práce
a funkcie a nie zmenu pracovnej zmluvy v časti miesta výkonu práce, keď dovtedy bolo dojednané
miesto výkonu práce S. S., bez pochybností o tom, že sa jedná o miesto výkonu práce v S. s tým,
že nebolo konkrétne uvedené miesto výkonu v sídle spoločnosti odporcu. Mohlo sa teda jednať len

o zmenu pracovného zaradenia a funkcie s výkonom v Meste S.. Keďže nemalo prísť k dohode o
zmene miesta výkonu práce nemohol sa navrhovateľ domnievať, že by mal vykonávať nové pracovné
zaradenie napr. v Ž.. K ďalšej námietke uvádzanej navrhovateľom pri ponuke nového pracovného
zaradenia a to dátumu odkedy mala byť realizovaná súd uvádza, že vo svojich písomných reakciách
na danú ponuku nenamietal neplatnosť ponuky z dôvodu uvedeného dátumu a ani nenavrhol iný

dátum zmeny pracovného zaradenia, pretože možno v rámci zákonom predpokladanej dohody prísť
aj k dohode v tomto smere. Pri skúmaní nadbytočnosti navrhovateľa ako zamestnanca súd poukazuje
na to, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ, súd nemôže v tomto
smere preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky
vymedzujúce uvedený výpovedný dôvod (R 90/1967). Na zrušenom ochodno - právnom úseku bol

navrhovateľ pred odvolaním z funkcie jediným zamestnancom, okrem sem patriaceho bufetu, ktorý
bol však prenajímaný. Odporca za danej situácie po vykonanej organizačnej zmene potom nemal
možnosť výberu o určení nadbytočného zamestnanca. Pri ponuke inej vhodnej práce navrhovateľovi
súd vychádzal zo základnej organizačnej normy spoločnosti, ktorou je Organizačný poriadok platný od
1.5.2001 a v ktorom je upravený predmet podnikania spoločnosti a proces riadenia a jeho zásady, kedy

sa uplatňujú formy priameho riadenia: rozhodnutie VZ, príkazy a rozhodnutia konateľa kompetentných
riadiacich pracovníkov. V bode C - čl. II. je ustanovený štatutárnym orgánom spoločnosti konateľ
menovaný valným zhromaždením. Konateľ okrem iného vykonáva zamestnanecké práva a povinnosti.
Podľa bodu E. odd. A konateľ spoločnosti na určené práva, povinnosti a zodpovednosti za spoločnosť.
Odporca splnil zákonnú hmotno-právnu podmienku pri daní výpovede v danom prípade a to ponuky pre

navrhovateľa inej vhodnej práce v mieste výkonu práce s tým, že ponuka predstavovala návrh dohody na
zmenu pôvodne uzavretej pracovnej zmluvy v časti druh práce, funkcia. Z podaní navrhovateľa možno
vyvodiť, že ponuku pre neho inej vhodnej práce neprijal.

Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania má za to, že skončenie pracovného pomeru
odporcu s navrhovateľom výpoveďou je platné. Rozviazanie pracovného pomeru spĺňa podmienky
stanovené zákonom, keď bola výpoveď daná písomne, doručená do vlastných rúk zamestnanca a dôvod
výpovede je jedným z dôvodov, ktorý je v zákone výslovne uvedený. Dôvod výpovede ako jednej z

najdôležitejších podmienok pre platnosť výpovede bol daný, skutkovo bol vymedzený tak, že ho nebolo
možné zameniť s iným. Ďalšou hmotno-právnou podmienkou predmetnej výpovede je skutočnosť,
že odporca ako zamestnávateľ splnil podmienku ponuky iného pre navrhovateľa vhodného miesta v
mieste výkonu práce. Odporca preukázal, že rozhodol o organizačných zmenách, tieto realizoval a ichdôsledkom bolo zrušenie úseku, na ktorom navrhovateľ vykonával funkciu vedúceho, z ktorej bol platne
odvolaný. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou bol preukázaný príčinný vzťah, ktorý odporca
preukázal. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol.

Súdrozhodolotrováchkonaniavzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.aúspešnémuodporcovipriznal
náhradu trov konania, na základe návrhu advokáta odporcu v súlade s ustanovením § 151 O.s.p. Trovy

konania súd priznal v súlade s Vyhl.č. 240/1990 Zb. za jeden úkon (prevzatie a príprava dňa 14.2.2002)
v sume 3.110,- Sk a 1 x paušál v sume 100,- Sk. Podľa Vyhl.č. 163/2002 Z.z. za tri úkony (účasť na
pojednávaní dňa 5.9.2002, 7.11.2002, 31.1.2003) po 14.655,- Sk v sume 43.965,- (3 x 14.655), paušál
2 x 116,- Sk (rok 2002) a 1 x 128,- Sk (rok 2003). Podľa Vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov (písomné
vyjadrenie vo veci samej dňa 2.5.2006, 11.7.2007, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2007, 20.9.2007,
22.11.2007) po 14.850,- Sk v sume 74.250,- Sk, paušál 1 x 163,- Sk, 5 x 178,- Sk. Priznané trovy

predstavujú spolu sumu 122.126,- Sk (3.110 + 43.965 + 74.250 + 100 + 232 + 128 + 163 + 890). Celkom
trovy konania vrátene 19% DPH v sume 23.203,- Sk predstavujú náhradu v sume 145.239,- Sk. Pri
výpočte odmeny advokáta súd vychádzal z hodnoty sporu 1.007.956,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej

viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)