Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/293/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113220489
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113220489.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Mesto
Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu:
Bytový podnik mesta Košice, s. r. o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti žalovanému v
1. rade N. K., G.. X.X.XXXX, K. C. XX, C., Ž. Z. X. P. M.P. B., G.. X.X.XXXX, K. K. X, C., E..Č.. V., G..
U.., I. XX, C., Ž. Z. X. P. R. B., G.. XX.XX.XXXX, K. K. X, C., E..Č.. V., G.. U.., I. XX, C., J.. J. J. M. B.,

Ž. Z. X. P. A. B., G.. XX.X.XXXX, K. K. X, C., E..Č.. V., G.. U.., I. XX, C., zast. zákonnou zástupkyňou
M. B., o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý vypratať jednoizbový byt č. 2 pozostávajúci z jednej izby, kuchyne
a príslušenstva nachádzajúci sa na prízemní obytného domu na C. XX Z. C. a odovzdať ho žalobcovi
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu voči žalovaným v 2. až 4. rade súd z a m i e t a.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 4. rade
vypratať jednoizbový byt č. 2 pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva nachádzajúci sa na

prízemní obytného domu na C. XX Z. C. a odovzdať ho žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom a prenajímateľom 1-izbového bytu č. 2 na C. XX Z. C.. Nájomcom
predmetného 1-izbového bytu bol na základe rozhodnutia starostu mestskej časti Košice-Sever č. Byt
IV-3/93/Kž zo dňa 29.1.1993 pán B. P.. Nakoľko si nájomca neplnil povinnosti vyplývajúce z nájmu

a neplatil nájomné, prenajímateľ mu dňa 14.3.2002 dal výpoveď nájmu bytu. Výpovedná lehota bola
trojmesačná, začala plynúť 1.4.2002 a márne uplynula 30.6.2002. Šetrením zo dňa 6.5.2013 bolo
zistené, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu odporcovia v 1. až 4. rade. Nakoľko odporcovia
predmetný byt nevydali vlastníkovi, resp. správcovi a protiprávne užívanie bytu naďalej trvá, navrhovateľ
je nútený domáhať sa vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. V danom prípade odporcovia nemajú
nárok na žiadnu bytovú náhradu v zmysle ust. § 712 a nasl. OZ.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, písomne uviedol, že na uvedenej adrese býva 11 rokov, svoje
povinnosti ohľadom bytu si plní, riadne platí za jeho užívanie, vyplatil aj nedoplatky. Na pojednávaní
doplnil, že nevie, prečo mu predmetný byt nebol pridelený, o pána P. sa riadne staral. Bol to alkoholik,
mal problém s pamäťou, žalovaný mu pomáhal, nakupoval jedlo, chodil s ním k lekárovi. Pán P. asi po 3
rokoch odišiel do liečebne na psychiatriu do Plešivca, kde pol roka, potom išiel do Žákoviec, čiže on sa v

podstate už nikdy nevrátil. V konaní pred Dr. Z. O.. P. uviedol, že odstupuje od bytu a že mu ho necháva.Žalovaná v 2. rade a zároveň zákonná zástupkyňa žalovaných v 3. a 4. rade na pojednávaní k žalobe
uviedla, že sa pripája k žalovanému v 1. rade a že ona s deťmi z predmetného bytu odišla 11.7.2013
a nemajú tam už žiadne veci.

Dňa 10.4.2014 bolo súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania na strane
žalobcu.

Súdu je z jeho činnosti známe, že Zmluvou o výkone správy č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 uzavretou

medzi žalobcom a Bytovým podnikom mesta Košice, s. r. o. (ďalej len BPMK) žalobca zveril byty vo
vlastníctve žalobcu do správy BPMK.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa listu vlastníctva č. XXXXX C..Ú.. A. M., U. C. T., žalobca je vlastníkom a prenajímateľom 1-

izbového K. Č.. X G. C. XX Z. C..
Nájomcom predmetného 1-izbového bytu bol na základe rozhodnutia starostu mestskej časti Košice-
Sever č. Byt IV-3/93/Kž zo dňa 22.2.1993 pán B. P.Á..
Nakoľko si nájomca neplnil povinnosti vyplývajúce z nájmu a neplatil nájomné, BPMK mu dňa 11.3.2002
dal výpoveď nájmu bytu. Tá mu bola doručená dňa 14.3.2002.

Podľa Zápisu BPMK s.r.o. z prevetívnej prehliadky predmetného bytu zo 6.5.2013 B. P. v byte nebýva,
len chodí po poštu, je v LUMEN-Sečovce, Ústav pre duševne zaostalých. Prítomní v byte boli žalovaní
v 1. až 4. rade.
Žalovaný v 1. rade v konaní vypovedal, že býval v tom byte s pánom P.. Pomáhal mu, lebo on trpel
stratou pamäti, aj ho prihlásil na trvalý pobyt. Bývali spolu vyše 3 roky. On potom išiel do Plešivca a teraz

je v Čečejovciach. Žalovaný uhrádza náklady spojené s užívaním uvedeného bytu.
Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že opustila predmetný byt v júli 2013, ona prihlásená
na pobyt na uvedenej adrese nebola. Pána P. nepoznala. Spolužitia so žalovaným v 1. rade začalo až
po narodení jej druhej dcéry. Boli na Bytovom podniku, kde sme rozprávali s prevádzkarkou, ktorá im
povedala, že žalovaný v 1. rade môže uhrádzať pod svojím menom tie úhrady, ktoré posiela. Bolo to

asi v roku 2009.
Podľa potvrdenia o trvalom pobyte Miestneho úradu m.č. Košice Sever z 21.8.2013 žalovaný v 1. rade
je prihlásený k trvalému pobytu na C. XX od 13.11.2002.
Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 20C/833/2002-46 zo dňa 6.3.2006 vo veci žalobcu BPMK proti
žalovanému B. P. v konaní o vypratanie bytu súd pripustil, aby žalovaný B. P. z konania vystúpil a aby

na jeho miesto vstúpil N. K.. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 20C/833/2002-71 zo dňa 8.6.2009 bolo
konanie zastavené, keďže konanie bolo uznesením zo dňa 31.3.2008 na návrh účastníkov prerušené a
žiaden z účastníkov nepodal do jedného roka návrh na pokračovanie v konaní.
Podľa mesačného zálohového predpisu platného od 1.3.2006 vydaného BPMK bol predpis vydaný na
adresu B. P. bez NZ. Podľa šekového ústrižku z 23.8.2013 žalovaný v 1. rade pod svojím menom z

adresy C. XX, C., uhradil BPMK 102,04 eur.
Podľa elektronického potvrdenia z emailovej adresy [email protected] súdu zo dňa 24.3.2014,
žalované v 2. až 4. rade sú klientkou Dorky n.o., Centra pre obnovu rodiny, I. XX, C..

Poverená zamestnankyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol prihlásený na

trvalý pobyt až od 13.11.2002, t.j. po uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť od
prevzatia výpovede pánom P. a žiadnu inú vedomosť Bytový podnik mesta Košice v danom čase o tom,
že by žalovaný v 1. rade začal byt skôr užívať, ako ani v čase, kedy bol prihlásený na trvalý pobyt, nemal.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (OZ), vlastník má právo na ochranu proti

tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 710 ods. 1, 3 a 4 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a
nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 46 O.s.p.). Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, apreukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota
sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje

svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť
inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 706 ods. 1 OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa
nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili

v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa
stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Podľa § 708 ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale
spoločnú domácnosť.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade obýva predmetný byt, ktorí je
vo vlastníctve žalobcu. Na základe dohody žalovaného v 1. rade s predchádzajúcim nájomníkom p. B.
P. sa do predmetného bytu nasťahoval žalovaný v 1. rade. Podľa potvrdenia o trvalom pobyte žalovaný

v 1. rade je prihlásený k trvalému pobytu na C. XX od 13.11.2002. Pánovi P. skončilo právo nájmu
uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede
BPMK (ako príspevkovej organizácie mesta, ako správcu bytov) z nájmu bytu (dňa 14.3.2002), teda
dňom 30.6.2002. Z uvedeného je zrejmé, že v čase, kedy sa žalovaný v 1. rade k p. P. nasťahoval a kedy
p. P. byt opustil, p. P. už nemal právo nájmu k predmetnému bytu a teda ani nemohlo dôjsť k prechodu

nájmu na žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade bezdôvodným užívaním predmetného bytu zadržuje vec vo vlastníctve žalobcu,
preto súd žalobcovi ako vlastníkovi predmetného bytu poskytol právnu ochranu a zaviazal žalovaného
v 1. rade, aby neoprávnene užívaný byt vypratal a odovzdal žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný riadne
uhrádza za užívanie predmetného bytu, je pre posúdenie daného nároku žalobcu irelevantná.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej
legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom
nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je

predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.
Pokiaľ ide o žalované v 2. až 4. rade, z výpovede žalovanej v 2. rade ako aj z potvrdenia Dorky n.o.,
Centra obnovu rodiny, má súd za preukázané, že žalované v 2. až 4. rade už predmetný byt neužívajú,
bývajú v soc. dome Dorka a z bytu si vyniesli aj všetky veci. Z uvedeného je zrejmé, že menované

už žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu, preto súd vo
vzťahu k nim žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia o trovách rozhodol tak, že žalobca, ktorý uhradil jeden
súdny poplatok vo vzťahu k uplatnenému nároku voči všetkým žalovaným, nemá právo na náhradu trov
konania,keďbolvkonaníúspešnýlenvovzťahukjednémusožalovaných.Žalovanínežiadalirozhodnúť
o povinnosti nahradiť im trovy konania, preto súd o ich trovách nerozhodoval.

Poučenie:P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.)

Ak odporcovia dobrovoľne nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.