Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Ďurišová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžnz/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015898781
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9015898781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a z členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci navrhovateľa: F.
O., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. Bangladéš, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s. r.
o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov Sečovce, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na ochranu pred nezákonným zásahom z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo 17.07.2015, doručeným najvyššiemu súdu 20.07.2015, označeným ako „Žaloba na ochranu
pred nezákonným zásahom“ sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by najvyšší súd
uložil odporcovi bez zbytočného odkladu po vyhlásení rozhodnutia prepustiť navrhovateľa z Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu trov
právneho zastúpenia vo výške 355,66 €.

Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ bol rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly

PZ Ulič sp. zn.: PPZ-HCP- SO15-ZAV-6-004/2015 zo dňa 28.04.2015 zaistený podľa § 88 ods. 1
písm. a) zákona o pobyte cudzincov a bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov
Sečovce. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 10Sp 41/2015 rozhodnutie OHK PZ Ulič o zaistení
navrhovateľa potvrdil; na odvolanie navrhovateľa najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10SZa/6/2015 zo dňa
15.07.2015 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie OHK Ulič o zaistení navrhovateľa zrušil
a nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. ÚPZC Sečovce však ani do dňa podania
tohto návrhu navrhovateľa zo zaistenia neprepustil, čím sa dopustil hrubého zásahu do základných práv

a slobôd navrhovateľa.

Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že dňa 05.07.2015 (teda ešte pred zrušením
rozhodnutia č. PPZ-HCP-S015-ZAV-6004/2015 zo dňa 28.04.2015 Najvyšším súdom Slovenskej
republiky) vydalo oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič vo veci zaistenia navrhovateľa
nové rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO15-ZAV-9-008/2015, ktorým bol nanovo zaistený podľa § 88a ods.
1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. a umiestnený do ÚPZC Sečovce. Nové rozhodnutie o zaistení

navrhovateľa bolo vydané na základe skutočnosti, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu a správny
orgán mal za to, že existuje dôvodné podozrenie, že túto žiadosť podal s cieľom oddialiť alebo zmariť
jehoadministratívnevyhostenie.Vydanímnovéhorozhodnutiaozaistenísapôvodnérozhodnutiezodňa
28.04.2015 stalo irelevantným. Teda v čase rozhodovania najvyššieho súdu o odvolaní voči rozsudkuKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sp/41/2015 zo dňa 01.06.2015 už bol navrhovateľ prezaistený na
základe nového rozhodnutia o zaistení a súčasne bol umiestnený v ÚPZC Sečovce na čas nevyhnutne
potrebný, najviac však do 28.09.2015. O tejto skutočnosti bol právny zástupca v čase podania návrhu

informovaný.

Dňa 30. júla 2015 Krajsky súd v Košiciach zrušil rozhodnutie č. PPZ-HCP-S015ZAV-9-008/2015 z 5.
júla 2015, v dôsledku čoho bol navrhovateľ 30. júla 2015 prepustený z ÚPZC Sečovce a prevezený do
záchytného tábora Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Humennom.

Vzhľadom na uvedené odporca považuje návrh s poukazom na § 250v ods. 1 OSP za nedôvodný a
súčasne neprípustný, pretože išlo o obmedzenie osobnej slobody na základe rozhodnutia policajného
útvaru, a tým nie je splnená podmienka vyžadovaná týmto ustanovením pre začatie konania o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Navrhuje preto buď konanie zastaviť, alebo návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a neopodstatnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. OSP, podľa § 250v ods. 8 v spojení
s § 250g ods. 1 OSP prejednal vec na pojednávaní dňa 11.11.2015 a jednomyseľne dospel k záveru, že
navrhovateľom podaný návrh je potrebné v zmysle § 250v ods. 4 OSP zamietnuť ako nedôvodný.

Podľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú

alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom

dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 OSP, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze

pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná v správnom súdnictve
o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ

skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej
správy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne
takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že
Občiansky súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo
nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej

vôli účastníka.

Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi,
ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej
činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky

neúnosnéhostavu.Citovanéustanovenie§250vods.3OSPupravujepodmienkyprípustnostinávrhuna
ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky
prípustnostinávrhu,ktorýmijejednakvyčerpaniedostupnýchopravnýchprostriedkovpodanýchscieľom
nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v zákonom určenej subjektívnej a
objektívnej lehote.

Pretože najvyšší súd vyhodnotil podaný návrh z hľadiska splnenia podmienok podľa § 250v ods. 3 OSP
za prípustný (podaniu návrhu predchádzala Žiadosť o bezodkladné prepustenie cudzinca), v ďalšom
sa zaoberal otázkou jeho dôvodnosti. Nakoľko orgán verejnej správy popieral tvrdenie navrhovateľa, žejeho činnosť by mala vykazovať znaky nezákonného zásahu, primárnou úlohou súdu bolo dať odpoveď
na túto námietku. Občiansky súdny poriadok (a ani iný zákon) priamo nedefinuje pojem „nezákonný
zásah“. V súlade s ustálenou judikatúrou ho možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky

bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp.
proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú
definitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca
zvýraznil neprípustnosťou návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané
iné zákonom prípustné prostriedky. Nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu, teda musí k

nemu dôjsť pri výkone právomoci orgánu verejnej správy, ktorý mocenským spôsobom zasiahol do
právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby.

Navrhovateľ v návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom považoval za nezákonný zásah
skutočnosť, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce ho aj napriek existencii rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10SZa/6/2015 zo dňa 15.07.2015, v ktorom nariadil

bezodkladné prepustenie navrhovateľa, do dňa podania návrhu, t. j. do 17.07.2015, neprepustil.
Ako však vyplýva z vyjadrenia odporcu a obsahu jeho administratívneho spisu, navrhovateľ nebol
bezodkladne prepustený po rozhodnutí najvyššieho súdu, pretože bol prezaistený na základe nového
rozhodnutia o zaistení č.: PPZ-HCP-SO15-ZAV-9-008/2015 z 05.07.201, ktoré bolo zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach dňa 30.07.2015, čo viedlo k okamžitému prepusteniu navrhovateľa z ÚPZC

Sečovce.

Vzhľadom na uvedené preto najvyšší súd dospel k záveru, že uplatnený návrh je potrebné podľa §
250v ods. 4 OSP zamietnuť ako nedôvodný, pretože postup odporcu pri zaistení, resp. neprepustení
navrhovateľa dňa 15.07.2015, nenapĺňal zákonné znaky nezákonného zásahu - nebola splnená

podmienka nezákonnosti, keď k zaisteniu, resp. neprepusteniu navrhovateľa zo zaistenia bezodkladne
po vydaní rozhodnutia najvyššieho súdu, došlo na základe nového rozhodnutia správneho orgánu, ktorý
mal na jeho vydanie zákonné oprávnenie. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že následne
došlo k zrušeniu rozhodnutia o prezaistení krajským súdom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250v ods. 5 OSP tak, že
účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporcovi nevznikol
zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.