Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Kučerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113236384
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113236384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvkonanípredsudkyňouJUDr.ZuzanouKučerovouvprávnejvecinavrhovateľa:

C. V., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XX, XXX XX Č. C., Č. T., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom
Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO 35 955 341 proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie zamieta.

II. Súd žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na tunajší súd dňa 25.10.2013 domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 1.508,50 eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne
počnúc dňom 19.4.2011 titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“), ktoré zhromažďovalo peňažné

prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.“) na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou
Slovenska (ďalej len „NBS“), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu
s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len „zmluva“), ktorá bola menená a
doplnená. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť

v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi
skončil svoju činnosť ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani
zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených
prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s cennými papiermi,
v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do
Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorý má spočívať v tom, že NBS :

1/ neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do
budúcnosti, pričom vedela alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými
papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči
členom,2/ vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý
zverilo Obchodníkovi s cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce
z činnosti Obchodníka s cennými papiermi,

3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi a tým zbytočnými prieťahmi
spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva
a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď NBS odobrala Obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb,
4/ NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001

Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči
klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientský majetok
zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť
následné nároky svojich členov,
5/ NBS inými zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala voči Obchodníkovi
s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že by nemohol nakladať so

svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď
vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon.
Navrhovateľ časovo a vecne špecifikoval nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v :
1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva,

2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní
nedostatkov a
3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti vo vzťahu k družstvu.
Vo vzťahu k bodu 1/ podania, navrhovateľ argumentoval, že Prospekt investície bol vypracovaný

ku dňu 20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo
dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k tomu, že sa
zmenili skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje o a/
predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo,

d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa majú
nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva. V rozhodnutí pritom NBS ustálila
trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v

rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie
dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície
pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi
predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície.
Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),

h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od roku 2006, avšak NBS voči
Družstvu zakročila až v máji 2011.
K bodu 2/ navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
ako aj obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a
vyhodnocovať informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle

§ 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné
rozloženie portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s.,
pričom rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu (ako to aj vyplýva zo zápisu z prerokovania
nedostatkov) patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu.
NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek

dostupných sankčných a nápravných opatrení voči Družstvu v zmysle § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z.
Čo sa týka bodu 3/, navrhovateľ poukázal, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.
OPK-9750/3/2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie
povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly navrhovateľa,

ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila
svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne
kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu,čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej
investície.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní zo dňa 27.11.2013 a žiadal ho

ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo
činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), za ktorú
zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval
o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej
schôdzevyhradenéinémuorgánu.Navrhovateľmuselvedieť,žesinvestovanímfinančnýchprostriedkov

doDružstvajespojenéurčitérizikoadoterajší,príp.propagovanývýnosniejezárukoubudúcichvýnosov
v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie
pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa §
127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície
úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., pri ktorom

posudzovalnajmäjehoúplnosť,t.j.čiobsahujevšetkyúdajepodľa§128ods.1zákonač.566/2001Z.z.a
tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov
v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Prospekt investície neobsahoval Zmluvu o správe portfólia ani Zmluvu o riadení portfólia (ako tvrdil
navrhovateľ), keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod

10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície
teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže
jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto
eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo

porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný
nesprávny úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č.
566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej

ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky,
3/ plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 01.06.2010
bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt

dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným
prekročením jej kompetencií. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o
zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi
neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči

činnosti obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu
nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva
zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi
a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad
na mieste u obchodníka s cennými papiermi, pričom zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu

riadenieportfóliavzmyslezákonač.566/2001Z.z..VzhľadomkuvedenémuNBSvydaladňa12.07.2010
rozhodnutie, č. ODT-8305/2010, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil
povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu
NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS

ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané
prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak,
aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie
konanie. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na
aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície,

avšak ani na výzvu NBS žiadosť nedoplnila napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie
nedostatkov.ZuvedenéhodôvoduNBSrozhodnutímzodňa26.08.2010,č.OPK-5664/1-5/2010konanie
o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa
08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. ODT-10890/2010,oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b),
c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže
Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo.

Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca
Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.
Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil
žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľom vytýkaného nesprávneho úradného
postupu. Odporca konal v súlade so ZoCP a zákonom o dohľade. Pokiaľ preto navrhovateľovi vznikla

nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca má za to, že je povinný ju
objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol pritom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľka vložila svoje finančné
prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky
správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň
i bývalé predstavenstvo Družstva sa na Okresnom súde Bratislava I domáha žalobou smerujúcou voči

odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá
škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva. Na základe dostupných skutočností
o kauze družstva PDSI sa javí, že žaloba družstva PDSI a tiež paralelné žaloby jednotlivých členov
družstva PDSI o náhradu údajnej škody za nesprávny úradný postup NBS zrejme mohli byť iniciované,
organizované a podporované zodpovednými členmi predstavenstva družstva PDSI s cieľom pokúsiť

sa odvrátiť pozornosť od zodpovednosti a takto zbaviť zodpovednosti členov predstavenstva PDSI a
členov kontrolnej komisie družstva PDSI a zároveň sa pokúsiť preniesť zodpovednosť a pozornosť na
iné subjekty (na NBS a na Garančný fond investícii).
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 30.04.2014 doplnil žalobu o náhradu škody. Akcentoval,
že odporca oneskorene zistil neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície družstva a

tým neplatnosti prospektu investície a následne oneskorenie zakázal činnosť družstva. Navrhovateľ
argumentoval tým, že na predmetný prospekt investícií majetkových hodnôt sa aplikuje Smernica
EÚ 2003/71/ES a §125c ods. 1 zákona o CP. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným
dňa 18.07.2011 č. ODT-10890-4/2010 vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom zakázala
družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili

skutočnosti v ňom uvedené. Táto neaktuálnosť však siahala spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle
NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania
nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle §2 ods. 8 zákona o dohľade z dôvodu
nedodržiavania prospektu, keď NBS pri prerokovaní nedostatkov družstva zistila, že družstvo porušuje
prospekt. V prerokovaní nedostatkov z 27.08.2007 NBS konštatuje, že majetok PDSI je tvorený až

98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING akciová spoločnosť a ďalej že družstvo nedodržuje
prospekt investície, čo sa týka schválenej investičnej stratégie vo vzťahu k angažovanosti voči jednému
emitentovi a uloženia aktív vo vysoko likvidných aktívach. Z uvedeného vyplýva, že družstvo svojim
konaním porušovalo ustanovenie §129 ods. 3 v spojení s §128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie
§125 c) ods. 1 v spojení s ustanovením §127 ods. 4 zákona o CP od 31.12.2006, avšak NBS voči

družstvu zasiahla až v máji 2011, kedy mu Rozhodnutím o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.
Navrhovateľ tiež zdôraznil, že konanie NBS o dohľade nad družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu
písomne iniciovalo samotné družstvo podnetom z 15.04.2010 označeným ako Žiadosť o preskúmanie
postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosťou o výkon dohľadu na mieste, teda NBS
nezačala konať z vlastného podnetu.

Družstvo patrilo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch k povinne dohliadaným subjektom
zo strany NBS, pričom NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska
rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, teda, že družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom
a družstvom. Rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré NBS pri

výkone dohľadu má sledovať. NBS po 24.08.2007, kedy bol spísaný Protokol o nedostatkoch, nevyužila
voči družstvu žiadne z opatrení v zmysle zákona o CP, hoci mala a mohla družstvu dočasne pozastaviť
činnosť.
NBS v rámci kontrolnej činnosti realizovala kontrolu obchodníka s CP - CI, v rámci kontrolnej činnosti
konštatovala materiálne porušenie zákona o CP, pritom však NBS družstvo a ani žalobcu o tejto kontrole

a jej výsledkoch nikdy oficiálne neinformovala. Navrhovateľ má za to, že ak NBS pri výkone dohľadu
zistila nedostatky v činnosti obchdníka s CP, mala už v rámci uvedených kontrol postupovať tak, aby
boli nedostatky v činnosti ihneď odstránené, a tak, aby boli prijaté účinné opatrenia do budúcnosti, a
teda, že NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu od 20.08.2008, t.j. odo dňa právoplatnostirozhodnutia NBS útvaru dohľadu nad finančným trhom č. OPK-9750/3/2007, a to až do 04.03.2011, t.j.
do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia NBS č. ODT-8305-5-2010 zo dňa 21.12.2010, ktorým
NBS odobrala obchodníkovi povolenia na poskytovanie investičných služieb.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.04.2014 k doplneniu žaloby ďalej uviedol, že považuje za
irelevantný údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi
vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do
úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľka vložila finančné

prostriedky do Družstva a teda v právnom vzťahu bola s Družstvom, nie s obchodníkom. Ďalej uviedol,
že verejné ponuky cenných papierov, prospekty cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných
ponúk cenných papierov nemožno stotožňovať ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt,
prospektami investície a vyhlasovateľmi verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky
majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy,
ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho

parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov
alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt
bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo
ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt
investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v

lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať
pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny
orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v
Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o
aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS

nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých
do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu
investícieapredložiťhonaschválenie;takénovéskutočnostimohlatotižNBSzistiťažsurčitýmčasovým
odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS po zistení nedostatkov, týkajúce sa Prospektu investície
iniciatívne využila svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní
dňa 24.08.2007 konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných
nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny
orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek

sťažností zo strany jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, nebolo
to zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva.
Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie
o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov
na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s

cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali
také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť
hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť
Prospektu investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda
nastali až v roku 2010, v období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve

nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie
dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím
zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i
konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129
ods.3vspojenís§128ods.1písm.b,c,h,zákonač.566/2001Z.z.Odporcaďalejuviedol,žeinformácie

a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č.
566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením
jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia
rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona

č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie
o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj
riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Pokiaľ išlo o opatrenia
v súvise so zistením závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu,odporcauviedol,žeNBS ivtomtosmerekonala,pozistenínedostatkovvčinnostiobchodníkascennými
papiermi mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od
13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval

povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými
papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola
povinná informovať navrhovateľku o nedostatkoch zistených v činnosti obchodníka s cennými papiermi,
keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15

ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt
alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca
na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby,
týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala
žiadne oprávnenie. V závere odporca vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných
paralelne podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS.

Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou
a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole
kontrolnejkomisie,akoajčlenskejschôdze,ktorejbolanavrhovateľkačlenom.Štatutárnyorgándružstva
PDSI podpisoval za družstvo PDSI všetky zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov a tieto zmluvy
boli založené v účtovníctve družstva PDSI, čo preukazuje výpoveď svedka T. T., člena predstavenstva

v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, sp.zn. 7C 194/2011 zo dňa 21.01.2013, pričom družstvo
PDSI mohlo uplatniť a domôcť sa práv k cenným papierom na základne ním podpísaných zmlúv bez
ohľadu na to, či obchodník CI odovzdal alebo neodovzdal dokumentáciu družstvu PDSI.
Podľa odporcu navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom
kontrolnej komisie, ale aj využívaním iných členských práv Pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda a

bol ukrátený na svojom majetku tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného
nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej
komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. Odporca argumentoval tým, že vymáhanie náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy až potom, keď navrhovateľ využil všetky
svoje možnosti na vymoženie nárokov primárne od tohto subjektu a od členov orgánov tohto subjektu,

pretože družstvo PDSI a členovia družstva PDSI boli ukrátení práve neprofesionálnym a ekonomicky
nevýhodným nakladaním s majetkom družstva PDSI, za ktoré aj v dôsledku nedostatočnej odbornej
starostlivosti plne zodpovedajú orgány a členovi a orgánov družstva PDSI, teda členovia predstavenstva
družstva PDSI a členovia kontrolnej komisie družstva PDSI. Žalobu teda odporca považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením
s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise 19C 207/2011, najmä Rozhodnutím
predstavenstva družstvo o prijatí členského vkladu navrhovateľa pod poradovým číslom 13223 zo
dňa 20.04.2010, Zmluvou o riadení portfólia medzi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a PODIELOVÝM
DREUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE zo dňa 2.6.2008, Rozhodnutím NBS zo dňa 8. Januára

2008 č. OPK-9750/3/2007, zo dňa 20.augusta 2008 č. OPK-9750-5/2007, zo dňa 7. mája 2008 č.
GUV-841/2008, listinnými dôkazmi označenými na čl. 98, Dodatkom č. 9 - úplné znenie stanov družstva,
ako aj s ostatným obsahom spisu, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Úrad pre finančný trh (ďalej len „Úrad“) rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt
investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003

o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení zo dňa 13.05.2003 oboznámil o splnení
podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001
Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003,
podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé
z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom

úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti
úrad Družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001

Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.
Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest o.c.p., a.s. Zmluvu
o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo vsebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.
Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní

o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008,
zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa
20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm.
b) zákona č. 566/2001 Z.z.
Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa

§ 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie
investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001
Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných
činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v

špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010,
Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa
Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo

odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s cennými papiermi
spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20

miliónov eur.
Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v
činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu
ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných
prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010 a následne

urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o
predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.
V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok
2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo
dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001

Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na

základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.
Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované
doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre J.. R. Č., J.. D. Q., E.. na

zastupovanieDružstva,akoajdokladyofinančnomvysporiadanípodľaZmluvyokúpecennýchpapierov
zo dňa 05.10.2009.
Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,

ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.
Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBSpodľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičnýchslužieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),
§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011.

NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.
Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie
začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím

zo dňa 07.12.2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa
10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010,
ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k.
OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade.
Rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona
č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),
h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že
zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa
pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a

Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.
NBS po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný
skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné

oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.
Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej
informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku
Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na

bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť
reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo
audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008

i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008
vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.
Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 NBS z predložených údajov
o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený
podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,

akciováspoločnosť.KeďževzmysleprijatejinvestičnejstratégievProspekteinvestíciebyangažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala
91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby
sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich

sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila
NBSzosúladiťštruktúruaktívDružstvapodľaschválenéhoProspektuinvestícienajneskôrdo31.12.2007
a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.
V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva V.. R. S. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu

investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi
spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo
listom zo dňa 29.01.2008 informovalo NBS, že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy

tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného
emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením
Prospektu investície.Z listinných dokladov predložených navrhovateľom na CD nosiči súd zistil, že sa v nich nachádza 1/
výzvaNBSnapredloženiedokladov,atokópiívšetkýchzápisníczrokovaniačlenskýchschôdzíDružstva
za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica

z rokovania náhradnej členskej schôdze Družstva zo dňa 03.03.2009, ktorej predmetom bolo, okrem
iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie
zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej
schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a
plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/

oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, 6/ vyrozumenie KR
PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Trestného
zákona a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm.
b) Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010,
ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede

zmluvy o riadení portfólia.
Súd ďalej z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že Družstvo vo vyjadrení zo dňa
19.03.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08.01.2010. Listom zo dňa 12.04.2010 Družstvo vyzvalo

obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4.
štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo dňa
16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991
eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,
ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo,

aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 03.05.2010
a opätovne zo dňa 17.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.
Listom zo dňa 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene

vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál
2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú
úroveň a bolo vo výraznej strate.
Z úradnej činnosti súdu je známe, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn.
3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený

Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo
dňa vyhlásenia konkurzu. Konkurzné konania sp. zn. 3K 95/2010 prebieha od 19.04.2011, do konkurzu
je prihlásených cca. 2450 pohľadávok približne 2000 veriteľov, ktorí si uplatňujú nároky voči úpadcovi
v celkovej výške viac 32,5 mil. eur. V záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z
ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred

vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto
úkonyzahŕňajúajprevodyfinančnýchprostriedkovzúpadcunaniektoréspriaznenéspoločnostipatriace
do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a.s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je
uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners, s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred
vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210. 000,- Eur v čase, kedy už

úpadcovibezprostrednehrozilúpadok.Taktiežsúvedenésúdnekonania,ktorýchcieľomjeprinavrátenie
majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločností úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR
zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C 56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila
manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči
Garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu

na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatne skončené a preto o prípadnej miere
uspokojenia je predčasné špekulovať.
Z aktuálnej správy správcu konkurznej podstaty zo dňa 13.03.2015 vyplýva, že konkurz doposiaľ nie je
právoplatne skončený.
Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená skutočnosť

nebola medzi účastníkmi sporná. NBS návrh na predbežné prerokovanie zamietla.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že
návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Navrhovatelia sa voči odporcovi domáhajú náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny

úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá
objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu

- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženavrhovateľsastalčlenomdružstvaPODIELOVÉDRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 20.04.2010, bolo
mu pridelené spor. č. 13223, čím sa stal vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 1.508,50 eur.

Konkrétny listinný dôkaz, že navrhovateľovi zaniklo členstvo v družstve a o vznikol mu nárok na
vyrovnací podiel súdu predložený nebol. Táto skutočnosť, však medzi účastníkmi konania nebola
sporná.
Navrhovateľ prihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde
Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010. Celá výška uplatneného nároku bola správcom popretá.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody, keď vychádzal z ustálenej
súdnej judikatúry (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 165/2012-45) v zmysle ktorej platí, že nárok na
náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento

prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal
ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie
sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom

vzťahu, a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí
domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľke vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho
podielu. Navrhovateľ si v konkurzom konaní svoju pohľadávku uplatnil, pričom predmetné konkurznékonanie doposiaľ nie je skončené. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu nepreukázal
jednoznačnú bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie je možné
ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku

by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka, toto bude známe až po skončení konkurzného konania.
Navrhovateľ nepreukázal, že podal žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej
komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ teda primárne musí uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva
a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by

do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti
odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške
vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie
nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje preukázateľne škoda a nie je možné ustáliť
jej výšku v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jej náhradu, nárok bol
uplatnený predčasne.

Súd považuje za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z
dôvodu, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené, naviac jeho interpretácia právnym zástupcom
navrhovateľa je nesprávna a zavádzajúca.
Súd ďalej konštatuje, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľovi, žalobnému návrhu by nebolo

možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to
existenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu. Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho
úradného postupu odporcu sa súd stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou odporcu v danom smere.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení

zakázania činnosti Družstva, súd konštatuje, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej

ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,

ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým

časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení
portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone

dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka

Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa
§ 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré

ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd

v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a
nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len
Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako
súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto

informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov

o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a

spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravutohtostavu.NárodnábankaSlovenskavdanomobdobí(po24.08.2007)pretonemohlapristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení

neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane

navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007),
vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná
banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou
informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2

ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu
rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré

malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti
svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Nie zanedbateľný je aj fakt, že PDSI pred dozorným orgánom - odporcom obhajoval výhodnosť jeho
spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi CI, pritom v krátkom čase na to alibisticky žiadalo NBS
o vykonanie kontroly nad ním. Z výpisov z obchodného registra Družstva a obchodníka s CP vyplýva,
že spoločnosti tak družstvo, ako i obchodník s CP sídlili na zhodnej adrese, v identickej budove (Poľná
1, Bratislava), boli personálne prepojené napr. aj cez osobu predsedu predstavenstva PDSI J.. D.K. Q.,

ktorý bol čelnom dozornej rady CI, ako aj cez osoby Ing. Petra Nosáľa a Libora Červenku, ktorí boli
členovia kontrolnej komisie PDSI a zároveň vykonávali činnosti pre obchodníka. Vzhľadom na uvedené
personálne prepojenie družstva a Obchodníka s CP Capital Invest, možno považovať za vylúčené, aby
družstvo nemalo vedomosť o udelených sankciách zo strany NBS voči obchodníkovi s CP.Z hľadiska hodnotenia dôkazov, je potrebné tiež dodať, že v konaní nebolo dôkazne navrhovateľom
preukázané, že došlo k reálnemu naplneniu Zmluvy o riadení portfólia uzatvorenej medzi CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. ako obhospodarovateľom a PDSI ako klientom dňa 02.06.2008, teda ku

konkrétnemu účtovnému odovzdaniu portfólia družstva obchodníkovi za účelom jeho riadenia, z čoho
možno vyvodiť, že PDSI si svoje portfólio, predaj cenných papierov, ich uschovávanie a spravovanie
riadilo samo.
Súd zohľadniac všetko vyššie uvedené posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu
ho zamietol, keď v konaní nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a

to existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škodu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi
škodou a úradným postupom.
Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi,
ktoré založil do súdneho spisu navrhovateľ, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich nevyhodnocoval,
nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone dohľadu nad
obchodníkom s cennými papiermi CI.

Súd zároveň zamietol návrhy navrhovateľa na vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva
Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov T.. W. H., J.. V. Š., J.. Q. K. P. J.. B. H.,
zabezpečením aktuálnej správy o stave konkurzu 3K 95/2010, keď považoval vykonanie navrhovaných
dôkazov za nadbytočné, nakoľko predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede, neboli
potrebné na preukázanie tvrdení navrhovateľa, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený

príslušnými právnymi predpismi. Naviac, aktuálnu správu o stavu konkurzného konania sp. zn. 3K
95/2010 Z súdu predložil ako listinný dôkaz odporca, pričom z pohľadu prebiehajúceho konkurzného
konania je podstatné až prípadné schválenie rozvrhového uznesenia, resp. jeho samotný výsledok, t.j.
obsah právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu, ktorý doposiaľ nie je známy.
Podaním zo dňa 30.04.2014 navrhovateľ podal v predmetnej veci návrh na začatie prejudiciálneho

konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší ak rozhodol, že požiada
Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej
len„ZFEÚ“),SúdnydvorEurópskejúniemáprávomocvydaťpredbežnýnálezootázkach,ktorésatýkajú

a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti

ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny
orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom
konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor
Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku,
alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a
právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy
ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke.
Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so

žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva,
ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné
prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy
veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho

orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť
sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc
aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránkeprávnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny základ v prejednávanom spore.
V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku
vyvolanú navrhovateľmi Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni,
proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti
ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V

danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán
povinnostipoložiťprejudiciálnuotázku.Nakoľkosúduostalafakultatívnamožnosťrozhodnúťopoložení/
nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/
nepoloženia.
Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym
dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu

úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor
nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo
aplikácii vnútroštátneho práva.
V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľ domáhal položenia týchto prejudiciálnych otázok :
1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút

verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa
štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou

bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi
prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej
únie nevzťahuje?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21
ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným

výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná
banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES
dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť
vykonávať dohľad na finančnom trhu?

3.
Súd po posúdení návrhu navrhovateľa na predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel
k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný
súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetom
tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľom spôsobná údajným nesprávnym

úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi ani
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej

únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej
ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na

obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami
uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a zadefinované v
rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v§ 126 (do 21.07.2013,
inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov)zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená
do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských

subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich
rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov. V zmysle vyššie uvedeného súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie a jeho návrh zo

dňa 15.10.2013 zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa označeného ustanovenia O.s.p.
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov voči navrhovateľom, ktorí
vo veci úspech nemali, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva,

že by mu nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti výroku rozsudku súdu, ktorým súd návrh navrhovateľov na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o) O.s.p.)
V Bratislave, dňa 21.04.2015

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.