Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/186/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711010666
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7711010666.8

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce - senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci
Ing. Gabriel Badida a Jozef Gajdoš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Q.

1/ F.. S. S., nar. XX.XX.XXXX v W., W., bytom S., ul. I. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 12,

2/ I. E., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N. XXX, prechodne bytom G. XXX, okres Michalovce, bez
pracovného pomeru,

uznávajú sa vinnými

Q. F.. S. S.

- účastenstvo na zločine neodvedenia dane a poistného formou organizátorstva podľa § 21 ods.1
písm.a/,§ 277 ods.1-prvá alinea, ods. 3 Tr.zákona, v jednočinnom súbehu s účastenstvom na zločine

neodvedenia dane a poistného formou organizátorstva podľa § 21 ods.1 písm.a/, § 277 ods.1-druhá
alinea, ods. 2 písm.b/Tr.zákona,

Q. I. E.

- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1-prvá alinea ods. 3 Tr.zákona, v jednočinnom
súbehu so zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1- druhá alinea, ods. 2 písm.b/
Tr.zákona,

pretože

obžalovaný F.. S. S., konateľ spoločnosti S.-X., s.r.o. H., P. XX, F.: XXXXXXXX po predchádzajúcej
dohode so spoluobžalovaným I. E., v úmysle pomôcť mu fiktívne zvýšiť obrat v jeho firme O. G.
XXX a súčasne si zabezpečiť fiktívneho dodávateľa pre vlastnú spoločnosť na dodávku celokožených
dámskych a pánskych oblečení a ďalšej koženej konfekcie, nezisteným spôsobom zabezpečil fiktívnu
faktúruč.XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXoddodávateľaF.H.-N.,H.-Z.,ul.T.č.1,opredajicelokožených
dámskych a pánskych oblečení, ako aj ďalšej koženej konfekcie pre odberateľa I. E.- firma O., G. č.

XXX, F.: XXXXXXXX, v celkovej faktúrovanej cene 522 042,09 € (15 727 040 Sk), včítane DPH vo
výške 83 351,26 € ( 2 511 040,- Sk), ktorú obžalovaný I. E. zaviedol do svojho účtovníctva aj napriek
tomu, že k dodaniu tohto tovaru, ani k úhrade tejto faktúry nedošlo, na základe čoho si obžalovaný
I. E. neoprávnene- podvodne uplatnil za svoju firmu v daňovom priznaní k DPH za III. Štvrťrok 2007,
doručenom Daňovému úradu Michalovce dňa 25.10.2007 nadmerný odpočet vo výške 3 405,83 € ( 102
604,- Sk), hoci odpočítaním v skutočnosti nezaplatenej DPH z vyššie uvedenej fiktívnej faktúry na vstupe

došlo k zakrytiu vlastnej daňovej povinnosti jeho firmy vo výške 80 157,44 € ( 2 414 823 ,- Sk), čímvnikla štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom Michalovce celková škoda
vo výške 83 563,27 € ( 2 517 427 ,- Sk), pričom následne na základe dvanástich fiktívnych faktúr č.
XXXXXXX-XXXXXXX, vystavených obžalovaným F.. S. S. s dátumom 19.10.2007 a dňom dodávky

28.09.2007 mal byť tento tovar firmou obžalovaného I. E. odpredaný spoločnosti obžalovaného F.. S.
S. S. - X. s.r.o. H. - Z., P. XX, hoci v skutočnosti bol dovoz tohto tovaru z Talianska uskutočnený
spoločnosťou STEEL TRANS s.r.o. Košice až 20.12.2007, pričom dovezený tovar bol zložený v objekte
spoločnosti S.-X. s.r.o. v S. na ul. S. XX,

teda

Q. F.. S. S.

- zosnoval a riadil spáchanie trestného činu tak, že iný obžalovaný zadržal a neodviedol určenému
príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona a spôsobil uvedeným činom značnú škodu,

- zosnoval a riadil spáchanie trestného činu tak, že iný obžalovaný neoprávnene uplatnil nárok na
vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vo väčšom rozsahu,

Q. I. E.

-zadržalaneodviedolurčenémupríjemcovisplatnúdaň,ktorúvybralpodľazákonaaspôsobiluvedeným
činom značnú škodu,
- neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený
prospech vo väčšom rozsahu,

za to sa odsudzujú

Q. F.. S. S.

Podľa § 44 Tr.zák. upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože považuje trest uložený skorším

rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 1T/74/2012 z 15.12.2014, právoplatný 15.12.2014 v trvaní
siedmich rokov a osem mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

Q. I. E.

Podľa § 277 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 39 ods. 1, 36 písm.j,l,n , 38 ods.3 , 37 písm.h, 41 ods.1 Tr.zák.
k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 ( dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a

podľa § 50 ods.1 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 ( tridsať ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr.zák. zákaz činnosti vykonávať funkciu konateľa obchodných spoločností - akciovej
spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným a živnostenskej činnosti v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvinených F.. S. S. pre účastenstvo na zločine neodvedenia dane a poistného formou organizátorstva
podľa § 21 ods.1 písm.a/,. § 277 ods.1-prvá alinea, ods. 3 Tr.zákona, v jednočinnom súbehu s
účastenstvom na zločine neodvedenia dane a poistného formou organizátorstva podľa § 21 ods.1

písm.a/, § 277 ods.1-druhá alinea, ods. 2 písm.b/Tr.zákona a I. E. pre zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1-prvá alinea ods. 3 Tr.zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1- druhá alinea, ods. 2 písm.b/ Tr.zákona na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.Q. F.. S. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní najprv poprel spáchanie trestných činov, avšak
na poslednom hlavnom pojednávaní sa v plnom rozsahu priznal ku spáchaniu trestnej činnosti tak,
ako je to uvedené v obžalobe s tým, že ľutuje spáchanie tohto skutku a chce, aby sa tento prípad na

predmetnom hlavnom pojednávaní aj skončil.

Obžalovaný I. E. po zákonnom poučení pred súdom prehlásil, že nepopiera spáchanie skutku a na
následné otázky súdu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f, g/, h/ Tr. por. odpovedal nasledujúcim
spôsobom.

Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uviedol áno.

Na otázku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby uviedol áno.

Na otázku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu obžalovaný uviedol áno.

Na otázku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý mu
je kladený za vinu uviedol áno.

Na otázku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok uviedol áno.

Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky pre prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine, súd
prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny a v ďalšom konaní nevykonával dokazovanie o vine
obžalovaného, ale len o treste.

Obžalovaný I. E. po vykonaní prehlásenia využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať vo veci
ohľadne spoluobžalovaného F.. S. S. a preto bola na základe návrhu prokurátora prečítaná jeho
výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný I. E. v tejto svojej výpovedi uviedol, že živnostníčku F.
H. z Košíc vôbec nepozná, nikdy sa s ňou nestretol a nikdy od nej nekupoval žiadny tovar, pričom

spoluobžalovaného F.. S. S. pozná asi od roku 2005 kedy mu predal rodinný dom a keďže si potreboval v
tom čase vybaviť úver z banky, tak spoluobžalovaný mu ponúkol pomoc s tým, že obžalovaný E. si musí
zvýšiť finančný obrat prostredníctvom účtovníctva s čím súhlasil a po určitom čase mu obž. S. priniesol
dodávateľskú faktúru XXX/XXXX od F. H. z 19.9.2007 na sumu 15.727.040,- Sk, ktorú riadne zaevidoval
do účtovníctva a asi po týždni mu obžalovaný S. dal ďalších dvanásť faktúr s predmetom tovaru bundy,

tričká, nohavice v sume okolo 16 000 000,- Sk. Ďalej uviedol, že predmetný tovar nikdy neprevzal,
nekúpil, nepredal a celý obchod sa uskutočnil fiktívne, pričom po nejakom čase mu došla faktúra od
spoločnosti N.ošice, ktorú nezaplatil, lebo žiadnu dopravu si neobjednal a následne bol predvolaný na
Daňový úrad Michalovce kde uviedol, že faktúry boli fiktívne, ku žiadnemu obchodu nikdy nedošlo, ani
k následnému predaju, avšak obžalovaným S. predložené faktúry si obžalovaný E. zaúčtoval do svojho

účtovníctva.
F.. S. L.- zástupca poškodeného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že daňový úrad
vykonal daňovú kontrolu vo firme O. a nebyť vykonania tejto kontroly, tak by bol vyplatený nadmerný
odpočet Dph a preto na základe dodatočného platobného výmeru bola vyrúbená ako daňový nedoplatok
daň firme O. v sume 86 532,27 eur.

N. F. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že od 15.9.2004 vykonávala živnosť v
oblasti kozmetiky, pričom pána E. nepozná, žiadnu faktúru pre jeho firmu O. nevystavovala a vôbec
nikdy neobchodovala s kožiarskym textilom. S obžalovaným F.. S. prišla do kontaktu keď mala záujem
o kúpu technológie na výrobu vankúšov a za tým účelom od nej žiadal fotokópiu občianskeho preukazu,
živnostenského listu a daňových dokladov, s obžalovaným S. sa stretla buď v roku 2007 alebo 2008.

N. F.. Y. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že 17.9.2007 objednával u nich dopravu
na tovar emailom obžalovaný F.. S. pre firmu O., miesto vykládky bolo v S. u F.. S. a na základe žiadosti
obžalovaného S. bola vystavená faktúra dňa 31.12.2007 pre príjemcu obžalovaného E..
N. F.. S. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával daňovú kontrolu
v obchodnej spoločnosti O. v rámci ktorej daňovej kontroly obžalovaný E. uviedol, že nedošlo k

uskutočneniu zdaniteľného plnenia, pretože žiadny tovar nekúpil ani žiadny neodpredal a doklady, ktoré
mal vystavovať, nevystavoval on, ale ich vystavoval obžalovaný S.. Na základe tejto kontroly bol vydaný
platobný príkaz na dovýrubenie dane v sume 83 563,27 eur.N. F.. Z. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vykonávaní daňovej kontroly v
obchodnej spoločnosti O. bolo zistené, že nebolo uskutočnené zdaniteľné plnenie obžalovaného E.,
ktorý uviedol, že žiadny obchod sa v skutočnosti neuskutočnil, doklady pre jeho firmu vystavoval vrátane

faktúr F.. S. jeho spoločnosti.
N. Z. G.-E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ako aj vo výpovedi z prípravného konania,
ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala vo firme S.- X. a z dvanástich faktúr
uhradila len dve faktúry na bankových účet obžalovaného I. E..
N. F.. S. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobne pozná len obžalovaného F..

S., s pánom E. nikdy osobne nestretol, pričom už si nepamätal pre koho bol určený dovezený tovar, s
tým, že faktúra uhradená nebola.
N. K. X. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná svedkyňu F. H., ktorá je jeho
niečo viac ako kamarátka a ich priateľský vzťah trval asi rok, rok a pol, pričom svedkyňa ho kontaktovala
ohľadne nejakého nákupu tovaru z Talianska a bola s ním aj v Taliansku v Neapole kde kupovala nejaké
bundy, topánky, k obchodu malo dôjsť niekedy v roku 2007 a tento tovar mal odviezť slovenský kamión

a naviac H. od neho si chcela požičať okolo 20 000 eur.
ZvýpovedebývalejzástupkynepoškodenéhoF..Z..M.G.vyplýva,žefirmeDelfínbolnazákladedaňovej
kontroly vyčíslený daňový nedoplatok v sume 83 563,27 eur, pričom sa jej začalo daňové exekučné
konanie o vymáhanie daňového nedoplatku a preto si vo svojej výpovedi nenárokovala náhradu škody
z dôvodu, že túto si daňový úrad vymáha v exekučnom konaní.

Z fiktívnej faktúry č. XX/XXXX je zrejmé, že bola vystavená pod hlavičkou firmy N. patriacej živnostníčke
F. H..
Z faktúry spoločnosti N. Y. s.r.o. H. vyplýva, že bola vystavená firme O.- I. E. za dovoz tovaru z Talianska
z 31.12.2007.
Z daňového priznania vyplýva, že obžalovaný I. E. si v daňovom priznaní k DPH za tretí štvrťrok 2007

uplatnil nadmerný odpočet vo výške 102 604 ,- Sk, pričom v tomto daňovom priznaní si odpočítal aj daň
fiktívne zaplatenú na vstupe v súvislosti s nákupom tovaru od firmy F. H.- N. H..
Z protokolu o daňovej kontrole, vykonávanej daňovým úradom S. vo firme Delfín- obžalovaný I. E.
vyplýva, že pri daňovej kontrole vykonanej v marci 2008 bolo zistené, zo strany obž. E. neoprávnené
zaúčtovanie a uplatnenie nadmerného odpočtu dane na základe fiktívnej faktúry o nákupe tovaru do

dodávateľa firmy N.- F. H. vo výške 102 604,- Sk a zároveň zakryl vlastnú daňovú povinnosť vo výške
2 414 823,- Sk, čím spôsobil štátnemu rozpočtu SR, zastúpenému Daňovým úradom Michalovce škodu
vo výške 83 563,27 eur.
Z pripojených účtov firmy O. a S.- X. s.r.o. Košice patriacich obžalovanému I. E., resp. F.. S. vyplýva,
že obžalovaný F.. S. zaslal na účet obžalovaného I. E. iba dve platby a to v sumách 145 180,- Sk a

168 980,- Sk.
Z potvrdenia Obecného úradu G. vyplýva, že obžalovaný I. E. je synom I. E., nar. 17.7.1932, ktorý je
držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby a pre svoj zlý zdravotný stav potrebuje neustálu
opateru, ktorú mu poskytuje jeho syn, obžalovaný I. E..

Z rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.zn. 1T 74/2012 z 15.12.2014 vyplýva, že obžalovaný F.. S. S.
bol podľa § 221 ods. 4 Tr.zákona odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov
a osem mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.12.2014.
Q. F.. S. S. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, doposiaľ bol šesťkrát súdne trestaný z toho v

posledných desiatich rokoch päťkrát, z toho tri rozsudky vo výroku o treste boli zrušené, naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 1T 74/2012 z 15.12.2014 k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov a osem mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu na
výkontrestusostrednýmstupňomstráženia.Rozsudoknadobudolprávoplatnosť15.12.2014anásledne
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 41T 30/2011 z 27.5.2015, ktorým bolo upustené od uloženia

súhrnného trestu
Q. I. E. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, nikde nepracuje, doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný,
z toho v posledných desiatich rokoch jedenkrát a to trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce
sp.zn. 4T 180/2013 z 10.12.2013 k trestu povinnej práce v rozsahu 100 hodín, trest ktorý vykonal a
preto sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Podľa správy obecného úradu sa stará o zdravotne ťažko

postihnutého otca.

Súd vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založenéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnevzmysle§2ods.12 Tr.por. dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor v rámci hlavného pojednávania, vykonaného
kontradiktórnym spôsobom preukázal, že obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej
podstaty účastenstvo na zločine neodvedenia dane a poistného formou organizátorstva podľa § 21 ods.1

písm.a/, § 277 ods.1-prvá alinea, ods. 3 Tr.zákona, v jednočinnom súbehu s účastenstvom na zločine
neodvedenia dane a poistného formou organizátorstva podľa § 21 ods.1 písm.a/, § 277 ods.1-druhá
alinea, ods. 2 písm.b/Tr.zákona ( obžalovaný F.. S. S.) a zločin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1-prvá alinea ods. 3 Tr.zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom neodvedenia dane a
poistnéhopodľa§277ods.1-druháalinea,ods.2písm.b/Tr.zákona(obžalovanýI.E.)natomskutkovom

základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, po objektívnej a subjektívnej stránke, keďže
obžalovaný F.. S. S. zorganizoval a riadil konanie obžalovaného I. E., ktorý si neoprávnene a podvodne
uplatnil na príslušnom daňovom úrade vrátenie nadmerného odpočtu vo väčšom rozsahu a súčasne
zakryl vlastnú povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR naviac vybranú DPH v značnom rozsahu, čím
spôsobil štátnemu rozpočtu SR škodu vo výške 83 563,27 eur.
Protiprávnosť konania obidvoch obžalovaných spočíva v tom, že títo svojím úmyselným konaním hrubo

porušili zákonom chránené právne vzťahy smerujúce k ochrane daňovej sústavy Slovenskej republiky,
čím spôsobili štátnemu rozpočtu SR vyššie uvedenú škodu.
Trestná činnosť obžalovaných bola preukázaná tak samotným priznaním sa obžalovaného F.. S. S.
na poslednom hlavnom pojednávaní ku spáchaniu tejto trestnej činnosti ako aj samotným prehlásením
obžalovaného E. na hlavnom pojednávaní o nepopretí spáchania skutku a následnom kladnom

odpovedaní na súdom položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c,d,f,g,h Tr.por. , pričom obžalovaný
I. E. už v prípravnom konaní sa priznal ku spáchaniu trestnej činnosti a z jej spáchania usvedčoval aj
spoluobžalovaného F.. S. S. a títo sú naviac zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaní aj svedeckými
výpoveďami F. H., pracovníkov daňového úradu- F.. S., F.. V., svedkyňou Z. G.-E. ale aj ďalšími dôkazmi
z daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Michalovce, fiktívnymi faktúrami, protokolmi daňového

úradu a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a na základe týchto dôkazov súd
nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných, ktorú považuje za jednoznačne preukázanú.

Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34,36,37,38 Tr.zák. s tým, že prihliadol
najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce

okolnosti, osoby páchateľov, ich pomery a možnosť nápravy, s tým, aby uložený trest zabránil
obžalovaným v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli
riadny život a súčasne odradil iných od páchania trestných činov a na základe týchto skutočností
u obžalovaného F.. S. S. podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
predchádzajúci právoplatný rozsudok OS Košice I. sp.zn. 1T 74/2012 z 15.12.2014, ktorým mu bol

uložený trest v trvaní 7 rokov a osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože takto uložený trest považuje za dostatočný
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného zohľadniac pritom jeho priznanie sa ku spáchaniu
trestného činu a obžalovanému I. E. uložil úhrnný trest podľa § 277 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods.
1, 39 ods. 1, 36 písm. j,l,n, 37 písm. h, 38 ods. 3 Tr.zákona v trvaní 24 mesiacov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov s tým, že mu trest mimoriadne znížil vzhľadom na osobu
obžalovaného a okolnosti prípadu, keď obžalovaný sa priznal ku spáchaniu trestnej činnosti už v
prípravnom konaní , svoje konanie oľutoval, pomáhal orgánom činným v trestnom konaní objasniť túto
trestnú činnosť usvedčujúc spoluobžalovaného v prípravnom konaní, pričom obžalovaný sa v súčasnosti
stará o zdravotne ťažko postihnutého otca, založil si novú rodinu s priateľkou s ktorou má maloleté

dieťa vo veku sedem mesiacov a spolu s ňou sa zároveň stará aj o jej hendikepované dieťa z
predchádzajúceho manželstva súčasnej priateľky a podľa názoru súdu aj trest uložený pri dolnej hranici
trestnej sadzby v trvaní minimálne 4 rokov by nepriaznivo zasiahol popri obžalovanom aj ďalšie osoby o
ktoré sa stará a takéto rozhodnutie by malo nepriaznivý vplyv aj na jeho blízku rodinu a v neposlednom
rade súd poukazuje u obidvoch obžalovaných aj na uplynutie viac ako ôsmych rokov od spáchania

žalovaného trestného činu a aj táto skutočnosť mala vplyv na rozhodnutie o vyššie uvedených trestoch.
Súd zároveň uložil obžalovanému I. E. aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa obchodných
spoločností- akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzený, živnostenskej činnosti v trvaní 24
mesiacov, vzhľadom k tomu, že sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti so živnostenským podnikaním.
Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu správne a zákonné, spĺňajú účel trestu tak z hľadiska

individuálnej ako aj generálnej prevencie a budú mať dostatočný vplyv na obžalovaných, aby viedli v
budúcnosti riadny život bez páchania trestnej činnosti a taktiež budú mať dostatočný výchovný a zároveň
odradzujúci vplyv na ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali trestnej činnosti.Súd nepripustil poškodeného s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie, pretože o tomto
nároku na náhradu škody už bolo podľa bývalej zástupkyne poškodeného rozhodnuté v správnom
konaní.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok

vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného
alebozazúčastnenúosobuichsplnomocnenec,musíbyťodôvodnenétak,abybolozrejmé,vktorejčasti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom
alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.

Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.