Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312201279
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8312201279.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobkyne M. M., nar. XX.XX.XXXX
bytom Z. Č..O.. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, AK JUDr. Katunský , JUDr.
Kuzma a spol. ul. Florianska č. 16 Košice proti žalovanej H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. W.. Z. Č.. XXX
zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, AK Košice ul. Štúrova č. 20 o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností N. - O. Č. N. XX postaveného
na K. Č. XXXX ako aj K. parcely Č. XXXX L. K. M. J. o výmere XXX S. vedených H. Ú. H. N. H.
E., zapísaných J. X. Č.. XXXX pre katastrálne územie E..

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 2621,46 eur, a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 10.811,53 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na adresu právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Miroslava Katunského, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 23.12.2005 domáhala proti žalovanej určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým,
že Katastrálnym úradom I. H., Správou katastra E. na X. Č..XXXX pre kat. úz. E. je vedená žalobkyňa
ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností a to v podiele 6/10-in k celku a žalovaná ako podielová
spoluvlastníčka veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/10-iny k celku. Tento stav vlastníckeho práva
podľa zápisu v katastri nehnuteľností vychádza z titulu kúpnej zmluvy, uzavretej medzi účastníčkami

tohto konania v r. 1991. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že tento stav podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti
nezodpovedá skutočnosti a žalobkyňa sa považuje za výlučnú vlastníčku týchto nehnuteľností v celosti
z dôvodu, že pred zápisom spoluvlastníckeho podielu žalovanej bola aj výlučnou vlastníčkou týchto
nehnuteľností, ktoré získala udelením príklepu na verejnej dražbe prevádzkovej jednotky Domu obuvi,
Námestie slobody č.21 v Humennom, ktorej súčasťou tieto nehnuteľností boli. Nepopierala ani to, že
so žalovanou uzavrela kúpnopredajnú zmluvu o predaji časti tejto nehnuteľností v podiele 4/10-iny k
celku a to dňa 11.12.1991. Aj keď došlo k uzavretiu písomnej zmluvy dňa 11.12.1991, k registrácií tejto

zmluvy nikdy nedošlo, následkom čoho po márnom uplynutí troch rokov nastúpila právna domnienka,
že účastníci od tejto zmluvy odstúpili §- 47 ods. 3 Obč. zákonníka. K účinnému prevodu vlastníckeho
práva vyžadoval zákon, platný v čase uzavretia zmluvy, uzavretie písomnej zmluvy a až tak jej
registráciu, avšak v danom prípade po uzavretí zmluvy k registrácií nedošlo. Popierala, že by zmluvu
boli účastníci uzavreli a podpísali dňa 26.11.1991, ktorá mala byť v uvedený deň registrovaná a trvala na
tom, že pokiaľ štátne notárstvo vydalo dňa 26.11.1991 rozhodnutie o registrácií, tak vydalo rozhodnutie

o registrácií neexistujúcej zmluvy. Keďže k účinnému prevodu vlastníckeho práva vyžadoval zákon
uzavretie písomnej zmluvy a až tak jej registráciu, je potrebné uzavrieť, že bez existencie písomnej
zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva iba na základe rozhodnutia o registrácií.Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Trvala na tom, že je podielovou spoluvlastníčkou

sporných nehnuteľností, pretože tieto nadobudla v súlade so zákonom na základe kúpnopredajnej
zmluvy, uzavretej so žalobkyňou dňa 26.11.1991. Dôkazom tejto skutočnosti je písomná
kúpnopredajná zmluva, ale aj registrový spis, v ktorom sa nachádzajú dôkazy o tom, že zmluva bola
registrovaná, register pre registráciu R, kde je uvedené, že zmluva bola registrovaná dňa 26.11.1991,
ale aj vyhlásenia manželov, účastníčok zmluvy zo dňa 26.11.1991, ktorí dávali súhlas k prevodu

nehnuteľností, keďže účastníčky kúpnopredajnej zmluvy nemali ku dňu uzavretiu zmluvy zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z bodu V. kúpnopredajnej zmluvy totiž vyplýva, že súhlas
manželov k prevodu nehnuteľností a to F.. Z. H. a F.. K. M. tvorí súčasť tejto zmluvy. Ďalším dôkazom,
že zmluva bola uzavretá dňa 26.11.1991 je podľa žalovanej aj dohoda, ktorá bola uzavretá medzi
výrobným družstvom Haldy Humenné v zást. F.. K. M., predsedom I. E. a M. M.Ň., členkou VD
Haldy a H. H. pracovníčkou I. E. E., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky fin. prostriedkov vo

výške 400.000,- Kčs. Táto pôžička bola pôvodne poskytnutá v mesiaci apríli toho roku pre žalobkyňu
vo výške 400.000,- Kčs, ktorá sa v súvislosti s majetkoprávnou úpravou a podielovým vlastníctvom
rozdeľuje nasledovne 6/10-in podielu pre M. M. a 4/10-iny pre H. H.. Na základe tejto dohody sa
rozhodlo I. E. svoju pohľadávku 400.000,- Kčs rozpísať podľa uvedených podielov. Žalovaná tvrdila, že
táto dohoda, ktorá bola uzavretá dňa 26.11.1991 bola podmienkou uzavretia kúpnopredajnej zmluvy

o predaji časti nehnuteľností. Žalovaná tvrdila, že zmluva nadobudla účinnosť, pretože bola riadne
registrovaná, trvala vo svojej výpovedí tiež na tom, že na notárstve ohľadom podpisovania zmluvy bola
iba jeden krát, a to dňa 26.11.1991.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností N. - O. súpisné číslo XX na K. XXX/X a K.
K. XXXX - L. K. M. J. o výmere 538 m2 vedených na H. Ú. I. H., N. H. E. na X. Č.. XXXX pre kat.
úz. E. udelením príklepu na verejnej dražbe prevádzkovej jednotky O. Q. , J. N. Č.. XX I. E.. Jeho
súčasťou boli uvedené nehnuteľností. Následne žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná ako kupujúca

uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 4/10-iny k celku na sporných nehnuteľnostiach so žalobkyne na žalovanú.

Konaniu o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam predchádzalo na Okresnom súde E.
konanie o neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, ktoré sa viedlo pod sp. značkou XC XXX/XX. Z obsahu

tohto spisu a rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. XC XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX v spojení
s rozsudkom Krajského súdu I. K. č.k. XCo XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že bola
zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatností kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ňou, ako predávajúcou a H. H., t.j. žalovanou ako kupujúcou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom
bol prevod podielu v pomere 4/10-ina nehnuteľností O. Q. Č. N. XX v E., ako aj parcely č. D. XXXX

- zastávaná plocha Q. I. XXXX zapísaných na X. Č.. XXXX kat. úz. E.. Tak súd 1. stupňa ako aj
odvolací súd nezistili žiaden dôvod neplatností tejto zmluvy. Odvolací súd však zistil, že inak je to s
konaním na štátnom notárstve. Uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia, že je evidentné, že štátne
notárstvo porušilo ustanovenie §-u 63 ods. l a §-u 64 ods. l Zák. č. 95/1963 Zb. a to bývalý notársky
poriadok, keď vydalo rozhodnutie o registrácií zmluvy, hoci zmluva v čase rozhodovania vydaná nebola.

Tento nedostatok sa týka však konania na štátnom notárstve, nie zmluvy samotnej, lebo právny úkon
vady spôsobujúcej neplatnosť nevykazuje. Už v tomto konaní o neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy
súd skúmal nie len platnosť tejto zmluvy, resp. neplatnosť, ale aj účinnosť a vyslovil názor o tom, že
zmluva bola uzavretá a podpísaná dňa 11.12.1991. Toto zistenie však nemalo vplyv na posúdenie
žalobného návrhu žalobkyne o neplatnosť zmluvy, preto žaloba bola zamietnutá. Následne sa

žalobkyňa domáhala novou žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odôvodňujúc to
tým, že zmluva, ktorú so žalovanou uzavrela dňa 11.12.1991 nenadobudla nikdy účinnosť, pretože
nebola nikdy registrovaná.

V ďalšom konaní preto súd zameriaval dokazovanie na zisťovanie toho, kedy účastníci konania a za

akých podmienok predmetnú kúpnopredajnú zmluvu uzavreli.

V konaní o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bolo potrebné predovšetkým ustáliť,
kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej uzavretie nepopierala ani žalobkyňa, ani žalovaná. V tomtosmere Okresný súd Humenné žalobu zamietol a to rozsudkom zo dňa 14.6.2006 proti ktorému podala
žalobkyňa odvolanie a rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5Co 41/2006-73
zo dňa 30.1.2007. V tomto zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd v Prešove poukázal na to, že

skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok vyhodnotenia dôkazov
súdom I. stupňa nezodpovedá §-u 132 O.s.p, teda ak súd I. stupňa vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplývajú a opomenul také skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané. Poukázal tiež na to, že bolo nesprávne aplikované aj hmotné právo , jeho výklad a to celé
malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci .

V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie, najmä o výsluch notára JUDr. Viktora Dubasa, svedka Ing.
Jána Karška, svedka Ing. Pavla Antoňáka, a rozsudkom zo dňa 28.11.2007 opätovne žalobu žalobkyne
v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove v konaní

5Co 24/2008 uznesením zo dňa 22.5.2008 tak, že rozsudok I. stupňového súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uložil prvostupňovému súdu opätovne vyhodnotiť zistené
skutočnosti, prípadne doplniť dokazovanie ak sa to bude javiť potrebným, vyhodnotiť jednotlivé dôkazy,
jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a najmä odôvodniť záver, kedy účastníčky zmluvu podpísali a
uzavreli, pričom je potrebné neopomenúť aj tú skutočnosť, ktorá sa týkala zmien v právnom stave OZ,

a v zákone o zápisoch vlastníctva a iných práv k nehnuteľnostiam.

Súd po doručení uznesenia Krajského súdu v Prešove vyzval účastníkov konania k tomu, aby navrhli,
aké dôkazy vo veci navrhujú ešte vykonať. Zástupca žalovanej listom zo dňa 24.7.2008 oznámil
súdu, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

Právny zástupca žalobkyne listom došlým súdu 15.11.2008 zaslal vyjadrenie v ktorom žiada žalobe
v celom rozsahu vyhovieť s poukazom na to, že vo veci bolo vykonané dostatočne dokazovanie .

Následne Okresný súd Humenné č.k. 8C 281/2005 - 208 zo dňa 2.2.2009 vyhovel návrhu žalobkyne

v celom rozsahu a priznal jej aj náhradu trov tohto konania. Mal za to, že žalobkyňa svoj nárok v konaní
preukázala.

Žalovaná podala proti tomuto rozsudku odvolanie o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove pod sp.
zn. 7Co 82/2009, kedy rozsudkom zo dňa 22.10.2009 rozsudok Okresného súdu Humenné potvrdil.

Rozhodnutie sa stalo právoplatným 30.11.2009.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý
uznesením 5Cdo 38/2010 zo dňa 19.5.2010 dovolanie odmietol z dôvodu, že dovolanie žalovanej
je podľa O.s.p. procesne neprípustné.

Následne podala žalovaná na Ústavný súd SR sťažnosť, ktorú ústavný súd prijal a v ktorej bolo
namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. l Ústavy SR a
Základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. l Ústavy a to rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7Co 82/2009 zo dňa 22.10.2009.

O tejto sťažností vydal ústavný súd nález III. ÚS 412/2010 - 26 zo dňa 25.1.2011, ktorým rozhodol,
že základne právo žalovanej porušené bolo. Zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co
82/2009 zo dňa 22.10.2009 a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. V náleze
ústavný súd cituje, že základom pre výrok nálezu bolo predovšetkým zistenie arbitrárnosti hodnotenia

dôkazov, nedostatočné odôvodnenie a ústavne nekonformné skutkové a právne posúdenie daného
prípadu.

Následne Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 16Co 115/2011 zo dňa 30.12.2011 zrušil rozsudok
Okresného súdu Humenné zo dňa 2.2.2009 č.k. 8C 281/2005- 208 a vrátil vec na ďalšie konanie.

Uložil súdu l. stupňa, aby sa v ďalšom konaní náležite vyporiadal so všetkými tvrdeniami a
dôkazmi predkladanými žalovanou, najmä dôkazom týkajúcim sa návrhom na registráciu, obsahom
registrovaného spisu, ale aj uzavretia dohody o pôžičke medzi účastníkmi zmluvy zo dňa 26.11.1991tak, aby jeho hodnotiace úsudky boli vo vzťahu k účastníkom konania presvedčivé a aby ich základom
bolo aj to isté kritérium.

Z listinného dôkazu, samotnej kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená súdu ako dôkaz samostatne aj ako
súčasť registrového spisu bolo zistené, že bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou žalobkyňou
M. M. a H.J. H. o odpredaji podielu 4/10-in k celku vyššie uvedených nehnuteľností do podielového
spoluvlastníctva H. H.. V predmetnej zmluve, ktorá nemá formu notárskej zápisnice je konštatované, že
hodnota prevádzanej nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom F.. S. K. na sumu 717.950,-

Kčs, ktorá ako kúpna cena bola vyplatená pred podpísaním tejto zmluvy. Okrem iného v predmetnej
zmluve bolo uvedené, že predávajúca vyhlasuje, že na prevádzanej nehnuteľností je zriadené záložné
právo pre Slovenskú poľnohospodársku banku Prešov a kupujúca vyhlasuje, že je s týmto stavom
vyrozumená, pričom predmetná banka k prevodu nehnuteľností dala písomný súhlas.

Pod bodom V. sa ďalej udáva, že ani predávajúca ani kupujúca nemajú zrušené BSM, z tohto dôvodu

písomný súhlas k prevodu nehnuteľností ich manželov F.. Z. H. a F.. K. M. tvorí súčasť tejto zmluvy.
Po texte tejto zmluvy napísanej strojom nasledujú podpisy predávajúcej a kupujúcej.

Za podpismi účastníčok zmluvy nasleduje overovacia doložka podpísaná štátnym notárom JUDr.
Viktorom Dubasom, a s textom „ podľa knihy J. Q. Č.. XXXX-XXXX/XX podpísali M. M., nar.

XX.XX.XXXX bytom E.É. ul. Y. Č.. XX H. H., nar. XX.X.XXXX bytom E. ul. Z. Č.. XXX osobne mne
známe, ktorých totožnosť boli preukazované zákonným spôsobom túto listinu na štátnom notárstve
vlastnoručne“. Nasleduje pečiatka štátneho notárstva s uvedením textu Štátne notárstvo v Humennom
dňa 11.12.1991 a podpis notára.

Správnosť tohto zápisu bola zistená aj oboznámením sa časťou samotnej overovacej knihy, kde pod
poradovým číslom XXXX/XXXX je overený podpis žalobkyne týkajúci sa uzavretej kúpnej zmluvy, deň
overenia je uvedený 11.12.1991 pod poradovým číslom 1976 je uvedený podpis žalovanej H. H., opäť
dňa 11.12.1991 pod poradovým číslom 1982 toho istého dňa je overený podpis F.. Z. H. na vyhlásení
o súhlase s prevodom tejto nehnuteľností a pod poradovým číslom 1983 dňa 11.12.1991 je overený

podpis F.. K. M. na vyhlásení s ktorým tak isto súhlasí ako manžel žalobkyne s prevodom tejto
nehnuteľností. Na vyhláseniach, ktoré tvoria súčasť registrového spisu sú taktiež overovacie doložky
s rovnakým textom, ako je overovacia doložka na kúpnopredajnej zmluve.

Súd oboznámil obsah registrového spisu bývalého Štátneho notárstva E. RI XXXX/XXXX, v ktorom sa

nachádza návrh na registráciu predmetnej zmluvy podpísanej účastníkmi zmluvy zo dňa 26.11.1991,
rozhodnutie o registrácií zo dňa 26.11.1991 ako aj vyhlásenia manželov účastníčok zmluvy, ktorí
súhlasili s prevodmi nehnuteľností zo dňa 26.11.1991. ako aj ďalšie doklady týkajúce sa spoplatnenia
prevodu, znalecký posudok č. 60-33/1991.

Zo svedeckej výpovede notára JUDr. Viktora Dubasa, ktorý bol vypočutý v konaní pred okresným
súdom vo veci sp. zn. 7C 936/99, avšak aj v tomto konaní dva-krát , bolo zistené, že notár po
nahliadnutí do kúpnopredajnej zmluvy a registrového spisu konštatoval, že v danom prípade išlo o
cudziu zmluvu a že zmluva nebola uzavretá vo forme notárskej zápisnice. Notár nevylúčil a pripustil,
že text tejto zmluvy mohol pripravovať aj on sám, pretože účastníkov konania poznal oboch, na detaily

si však nespomínal. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že podpisy na zmluve, pokiaľ ide o registráciu
zmluvy ale aj overovacie doložky sú jeho, uviedol však, že si nevie spomenúť na podrobnosti tejto
registrácie a overenia, avšak trval na tom, že ak registroval zmluvu dňa 26.11.1991, tak vylučuje, že
by registroval zmluvu, ktorú by účastníci nepodpísali. Notár nevedel vysvetliť overovaciu doložku s
textom, že účastníci túto zmluvu, na štátnom notárstve vlastnoručne podpísali, následne je uvedený

dátum 11.12.1991.Dedukoval,že mohlosatakstaťpreto,lebodňa26.11.1991 bolazmluvapodpísaná,
registrovaná v popoludňajších hodinách a pracovníčka ktorá má overovaciu knihu nemusela byť v
práci, a z tohto dôvodu bolo overovanie vykonávané 11.12.1991, teda dodatočne a v iný dátum.
Taktiež pripustil omyl pracovníčky pri napísaní tejto overovacej doložky, keď podľa jeho názoru malo
byť uvedené, že podpis účastníčky uznávajú za vlastný, avšak v doložke bolo na miesto toho napísané,

že zmluvu podpísali vlastnoručne. Skutočnosť, prečo sa podpisy po registrácií zmluvy overovali,
keď v registrovanej zmluve nebolo potrebné overovať žiadne podpisy, nevedel však súdu vysvetliť.
Pokiaľ ide o vyhlásenia manželov účastníčok zmluvy, tieto podľa notára netvorili neoddeliteľnú súčasť
tejto zmluvy t.z., že nemuselo toto vyhlásenie byť pevne spojené so zmluvou. V registrovom spisesa však nachádza s dátumom 26.11.1991 opäť s overovacou doložkou s rovnakým textom ako pri
kúpnopredajnej zmluve, že toto prehlásenie bolo podpísané vlastnoručne na štátnom notárstve a dátum
11.12.1991. Po oboznámení sa s obsahom registrového spisu, ale aj nazretí do kúpnopredajnej zmluvy

a overovacej knihy notár potvrdil pravosť svojho podpisu na overovacej doložke, ale aj na pečiatke o
registrácií tejto zmluvy. Nevedel zdôvodniť, prečo znenie o overení podpisov podpísal v takom texte, ako
je napísaný na zmluve a vo vyhláseniach manželov účastníčok zmluvy, ale odôvodňoval a pripúšťal,
že sa mohla urobiť chyba pretože v r. 1991 bol obrovský nápad na štátnom notárstve a pracovalo sa
pod stresom. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvrdil, že účastníci kúpnopredajnej zmluvy sa

museli dostaviť pred notárstvo dva-krát, o čom svedčí registrový spis ale aj overovacia kniha.

Z výsluchu žalobkyne a žalovanej, teda účastníkov konania bolo zistené, že obe účastníčky zhodne
potvrdili tú skutočnosť, že zmluvu uzavreli a vlastnoručne podpísali pred štátnym notárom. Rozdiel ich
výpovedí bol v tom, že žalobkyňa tvrdila, že tak učinili dňa 11.12.1991 a žalovaná tvrdila, že tak bolo
dňa 26.11.1991. Obe zhodne tvrdili, že pri podpise zmluvy boli u notára všetci štyria, teda žalobkyňa,

žalovaná a ich manželia. Žalovaná tvrdila, že zmluvu podpísala dňa 26.11.1991, potvrdila aj to, že
podpis v overovacej knihe je jej podpisom. Obe účastníčky v zhode potvrdili tú skutočnosť, že u
štátneho notára boli iba jeden krát v súvislosti s podpisovaním tejto kúpnopredajnej zmluvy a celý
proces uzavretia tejto zmluvy, čo sa týka podkladov zabezpečovali manželia prostredníctvom notára
Z.. I. O.. Samotná žalovaná vo svojej výpovedí na čl. 97 spisu vedeného pod sp. zn. 8C 281/2005

uviedla,že vsúvislostispodpisovaním zmluvy sipamätá,že bolaunotáraibaraz, zmluvu podpisovala
priamo pred notárom, pričom dodala, že „dám za to hlavu“. Obe účastníčky sa nevedeli bližšie vyjadriť,
čo mimo zmluvy podpisovali, resp. aký text podpisovali v uvedený deň aj ich manželia. Tvrdili, že zmluvu
pripravovali ich manželia a všetko bolo prichystané tak, že sa podpisovalo u notára iba jeden krát.

Z výsluchu svedka F.. Z.J. H. bolo zistené, že svedok mal navštíviť spolu s manželom žalobkyne
notára pred uzavretím zmluvy a pýtať sa ho, aké podklady a čo potrebujú k tejto zmluve. Následne sa
už dostavili k notárovi k podpisovaniu iba jeden krát, tvrdil, že to bolo 26.11.1991. Následne dostali
v origináli zmluvy poštou. Svedok potvrdil, že podpis, v overovacej knihe je jeho podpisom. On sám
podpisoval v jeden deň aj doklad, teda vyhlásenie o súhlase s uzavretím tejto zmluvy.

Z výsluchu svedka F.. K. M., súd zistil, že podľa výpovede tohto svedka zabezpečoval a pripravoval
uzavretie tejto zmluvy prostredníctvom notára K.. F.. H., teda manžel žalovanej. Oznámil mu v presne
nezistený deň, že všetko je vybavené a tak následne všetci štyria išli k notárovi. Svedok však tvrdil, že
tomuto tak bolo 11.12.1991. Zmluva bola skutočne pripravená, podpísaná účastníčkami zmluvy a on

sám spolu s p. H. sedeli v tejto miestnosti spolu a podpisovali ďalšie dokumenty. Svedok potvrdil, že
podpis na overení vyhlásenia o súhlase s prevodom nehnuteľností je jeho podpisom. Trval na tom, že
u notára bola iba jeden krát a to v súvislosti s podpisovaním zmluvy a vyhlásenia, ktoré sa v ten istý deň
zaevidovali aj do overovacej knihy a to dňa 11.12.1991.

Ani účastníčky konania, ani svedkovia sa pri svojej výpovedí nevedeli bližšie vyjadriť, aké iné
písomností podpisovali, potvrdili však, že podpis na návrhu na registráciu tejto zmluvy sú podpismi
žalobkyne a žalovanej. Žalobkyňa však trvala na tom, že tento návrh na registráciu mohol byť
vyhotovený 26.11.1991, avšak ona ho v ten deň nepodpísala, pretože v uvedený deň bola mimo
Humenného, čo dokumentovala aj potvrdením o ubytovaní v Hoteli Lux v Banskej Bystrici, kde sa mala

zdržiavať za účelom vybavovania obchodných záležitosti. Podľa výsluchu účastníkov konania a
svedkov, listinné dôkazy pripravoval notár JUDr. Viktor Dubas, a teda v súvislosti s tým, zrejme aj
návrh na registráciu, ktorý sa nachádza v spise o registrácií uvedenej kúpnopredajnej zmluvy, nikto z
účastníčok ani ich manželov tento návrh nepísal.

Účastníčky konania nespochybnili ani podpis na dohode, ktorú mali uzavrieť dňa 26.11.1991 s VD
Haldy Humenné v súvislosti s poskytnutím pôžičky 400.000,- Kčs, Albíne Antoňákovej, ktorá sa mala
následne rozdeliť medzi účastníčky konania kúpnopredajnej zmluvy podľa výšky ich podielov. Dohoda
uvádza dátum uzavretia dňa 26.11.1991. Dohodu podpísali žalobkyňa a žalovaná a ich manželia.
Nikto z nich nemal overený podpis na tejto dohode. Žalovaná a jej manžel v konaní tvrdili, že toto bola

podmienka uzavretia kúpnopredajnej zmluvy a táto dohoda bola uzavretá v dopoludňajších hodinách
dňa 26.11.1991 a následne v popoludňajších odišli k notárovi, kde uzavreli kúpnopredajnú zmluvu.
Žalobkyňa taktiež nespochybňovala podpis na tejto dohode, trvala však na tom, že dňa 26.11.1991nepodpisovala tieto dokumenty, pretože nebola v Humennom a pripúšťa, že ich mohla podpísať až
dodatočne. Súd zistil, že podpisy na tejto dohode neboli overované.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníčky konania zhodne uviedli, že zmluvy podpisovali
súčasne v jeden deň a za prítomností svojich manželov . Rovnaký deň podpísali aj ich manželia
vyhlásenia o súhlase s prevodom nehnuteľností. Všetci štyria, teda účastníčky konania a ich manželia,
žalovaná s dodatkom, že za toto tvrdenie „dá hlavu“, uviedli, že v súvislosti s podpisovaním zmluvy
aj vyhlásením manželov boli u notára iba raz a že zmluvy sa podpisovali priamo pred notárom. Všetci

zhodne prehlásili aj tú skutočnosť, že v overovacej knihe sa nachádzajú podpisy, ktoré sú ich podpismi.
Pre rozhodnutie o žalobnom nároku žalobkyne preto ostáva súdu ustáliť, ktorý deň účastníčky konania
podpísali kúpnopredajnú zmluvu pred notárom, a či táto zmluva bola následne registrovaná a teda
nadobudla aj účinnosť.

Zo záverečného prednesu zástupcu žalobkyne súd zistil, že tento žiada žalobe vyhovieť poukazujúc

na to, že spontaná výpoveď účastníkov konania v priebehu celého konania bola taká, že zmluvu a
ostatnépísomnostíúčastníčkykonania podpisovaliunotára spolusmanželmiibajeden krát. Nesporne
bolo preukázané, že u notára boli 11.12.1991, pretože to vyplýva z overovacej knihy a ich podpisov.
Akákoľvek iná návšteva alebo v iný deň nebola ničím preukázaná a je iba vecou dohadov. Podľa
zástupcu žalobkyne sa pracovníčka bývalého štátneho notárstva nedopustila omylu, keď uviedla text

na overovacej doložke, že účastníci zmluvy zmluvu vlastnoručne na štátnom notárstve podpísali.
Pokiaľ ide o obsah registrového spisu, zástupca žalobkyne poukázal na to, že z neho nevyplýva kedy
bola jednoznačne zmluva účastníkmi podpísaná, avšak vykonanými dokazovaniami bolo zistené, že
notár pripravoval celú agendu k podpisu zmluvy, najpravdepodobnejšie všetky listiny, pretože poznal
účastníkov konania, pripravil na deň 26.11.1991, teda aj registráciu zmluvy a táto sa neuskutočnila

pre povinností žalobkyne, ktorá sa toho nemohla zúčastniť, preto následne sa dostavili pred Štátne
notárstvo účastníci dňa 11.12.1991, kedy zmluvu a všetky listiny s tým súvisiace aj podpísali. Notár,
ktorý sa poznal s účastníkmi a manželmi účastníčok zmluvy dôveroval účastníkom, že prídu a listiny
dodatočne podpíšu. Tak sa aj dňa 11.12.1991 skutočne stalo. Iba z overovacej doložky možno
jednoznačne vyvodiť, kedy došlo k podpísaniu týchto listín, vo všetkých ostatných listinách môže byť

čokoľvek napísané, alebo ktokoľvek môže tvrdiť niečo iné, nie je to preukázané. V tomto konaní je však
dôležité zistiť, kedy účastníci konania zmluvu podpísali a či nastali účinky tejto zmluvy v súlade s
vtedy platným zákonom.

Zo záverečného prednesu zástupcu žalovanej súd zistil, že ten poukazuje na doterajšie rozhodnutia,

ale aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie ústavného súdu, ktorý síce nedáva návod a
nehovorí o tom, ako má procesný súd rozhodnúť, avšak domnieva sa, že nebyť presvedčivých dôkazov
opačne vyhodnotiteľných, nebol by Ústavný súd SR vydal ústavný nález v danej veci. Podľa názoru
zástupcu žalovanej treba brať do úvahy aj správanie sa žalobkyne, ktorá začala uplatňovať dôvody
posudzovania účinnosti, či neúčinnosti zmluvy až po tom, čo tento názor vyslovil, odvolací súd vo

svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Tvrdil, že výpoveď notára nemôže
byť spochybňovaná inými dôkazmi a nie je možné, aby sa ani dva akty a to registrácia, ktorá je tiež
verejnou listinou a overovacia doložka, ktorá je tiež verejnou listinou použili na vzájomné vyvracanie.
Podľa zástupcu žalovanej, žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať a vyvrátiť legalitu registrácie
a spochybnenie na opačný záver nepostačuje. Zástupca žalovanej poukázal aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo 199/2005, ktorý pojednáva obdobný prípad, v ktorom právna veta hovorí
o verejných listinách z hľadiska ich dôkaznej sily.

Podľa §-u 120 ods. l O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa §-u 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa §-u 132 O.s.p, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.Podľa §-u 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,

že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, notára Z.. I. O., manželov
účastníčok F.. Z. H. a F.. K. M., oboznámil sa s obsahom registrového spisu, s registrom pre registráciu

R, s obsahom overovacej knihy, časťou kde sú zapísané overené podpisy účastníčok konania a ich
manželov, pokiaľ ide o kúpnopredajnú zmluvu a vyhláseniami o súhlase s prevodom nehnuteľnosti,
dokladom hotela Lux o ubytovaní žalobkyne v Banskej Bystrici, oboznámil sa s listinným dôkazom
dohodou o pôžičke medzi účastníkmi zmluvy zo dňa 26.11.1991 a dospel k záveru, že účastníčky
uzavreli kúpnopredajnú zmluvu dňa 11.12.1991.

Tento záver súdu podporujú výsluchy účastníkov konania, ktoré možno označiť za zhodné v tom, že
tak žalobkyňa ako aj žalovaná nepopierali uzavretie kúpnopredajnej zmluvy s takým obsahom ako je
uvedený v písomnom texte tejto zmluvy. Účastníčky konania zhodne uviedli, že zmluvu podpisovali
súčasne v jeden deň a za prítomností svojich manželov pred notárom. Všetci štyria, teda účastníčky
konania a ich manželia, s tým, že žalovaná s dodatkom že za toto tvrdenie „dá hlavu“, uviedli, že v

súvislosti s podpisovaním zmluvy aj vyhlásením manželov boli u notára iba raz. Všetci zhodne prehlásili
aj tú skutočnosť, že podpisy v overovacej knihe zo dňa 11.12.1991 sú ich podpismi. Aj v súvislosti s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 199/2005 a právnu vetu tam vyslovenú,
súd udáva, že pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní pochybnosti, môže byť
zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočností a ponúkne dôkazy, ktorými bude

preukázaná jej nepravdivosť.

Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná
povinnosť a dôkazne bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou
preukázané.

Pri verejnej listine teda dôkazne bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej správnosť.
Overovacia doložka, ktorá sa nachádza na kúpnopredajnej zmluve je z hľadiska tejto právnej vety
verejnou listinou a súhlasí s tým, že pri verejnej listine ako dôkaznom prostriedku, aby bola uznaná
za pravú, t.z., že bola vydaná orgánom na nej uvedeným a že celý obsah pochádza od neho platí, že

potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak ( §-
134 O.s.p.,), t.z, že sa zásadne pripúšťa možnosť, pravdivosť v nej uvedených skutočnosti vyvrátiť
dôkazom opaku, t.j., dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než je uvedená
v listine. Túto dôkaznú povinnosť má však ten účastník, kto spochybňuje pravdivosť skutočnosti tam
uvedených.

Z výsluchu žalovanej, resp. prednesu jej zástupcu zo záverečnej reči vyplynulo, že podľa zástupcu
žalovanej tentozápisnaoverovacejdoložke stakýmtextom,ako jenapísanýnakúpnopredajnejzmluve
je omylom pracovníčky štátneho notárstva a možno povedať, že došlo k viacnásobnému omylu,
pretože taká istá overovacia doložka je uvedená aj na vyhlásení manželov žalobkyne a žalovanej

o súhlase s prevodom nehnuteľností. Naopak pokiaľ ide o dôkaznú silu tejto overovacej doložky
považoval ju za menej intenzívnu než rozhodnutie o registrácií zmluvy, ktoré je tak isto verejnou listinou,
naviac podporenou výpoveďou notára JUDr. Viktora Dubasa, ktorý vyhlásil, že by nikdy neregistroval
zmluvu nepodpísanú. Aj tu treba poukázať na to, že ak rozhodnutie o registrácií má povahu verejnej
listiny o ktorej správnosti nevzišli v konaní pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily, len

tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť.

Ak by súd zobral za základ svojho rozhodnutia len dôkaz verejnou listinou o registrácií kúpnopredajnej
zmluvy, podporený výpoveďou notára ako to navrhovala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu,
musel by uzavrieť, že sa pomýlili účastníci konania pri svojej výpovedí, svedkovia pri svojej výpovedí

a to v tvrdení, že u notára boli raz a podpísali všetky listiny, ktoré im pripravil, pomýlila by sa aj
pracovníčka štátneho notárstva a to viacnásobne vo vypísaní textu overovacej doložky. Ak však notár
prehlásil, že zmluvu registroval dňa 26.11.1991 bol by tento dôkaz nikdy ničím nevyvrátiteľný, len
preto, že sa vylučuje, aby notár urobil také závažne pochybenie. Výpoveď notára súd ale hodnotilako nepresvedčivú najmä preto, že svedok si nepamätal na registráciu predmetnej zmluvy ani na
overovanie podpisov, a svojou výpoveďou iba potvrdzoval to, čo bolo na listinách do ktorých nahliadol
uvedené, a že podpis je jeho podpisom.

Súdu však žalovaná sama ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu nepreukázala a ani
nepredložila žiaden dôkaz o tom, že údaj v overovacej knihe nie je pravdivý a teda, že
listinu a kúpnopredajnú zmluvu účastníci konania nepodpísali na štátnom notárstve vlastnoručne dňa
11.12.1991.

I keď z ďalšej verejnej listiny, rozhodnutia o registrácií zmluvy vyplýva, že zmluva bola registrovaná
dňa 26.11.1991, všetky ďalšie dôkazy vykonané v konaní a to výsluch žalobkyne, žalovanej,
svedkov, manželov žalobkyne a žalovanej , oboznámenie overovacej knihy, overovacej doložky na
kúpnopredajnej zmluve sú dôkazom o tom, že účastníčky zmluvy spoločne s manželmi sa zúčastnili
podpisu všetkých písomností týkajúcich sa uzavretia kúpnopredajnej zmluvy u notára iba raz a to dňa

11.12.1991. Tento sumár dôkazov vyvracia pravdivosť verejnej listiny, rozhodnutia o registrácií s
dátumom 26.11.1991, teda to, že v uvedený deň bola zmluva aj účastníkmi podpísaná a to aj napriek
všeobecnému tvrdeniu svedka notára JUDr. Viktora Dubasa, ktorý sa vyjadril, že by nezaregistroval
nepodpísanú zmluvu. Nemožno opomenúť v tejto súvislosti, že bolo preukázané aj to, že všetky listiny
pripravovalnotár,ktorýosobnepoznalobestrany,ktorézmluvu uzatvárali,mali ksebevzájomnúdôveru

a nikto z nich v tom čase nepredpokladal, že by následne malo dôjsť k takej situácií, ktorá by bola
konfliktná alebo sporná. Ak bolo v konaní preukázané, že všetky listiny boli pripravované notárom, tak
možno uzavrieť, že boli aj jednotne datované, vrátane návrhu na registráciu, vrátane textu zmluvy,
vyhlásením manželov o súhlase s prevodom nehnuteľností i vzhľadom k tomu, že účastníci konania
ani svedkovia, ich manželia nič z toho nepripravovali a vo všetkom sa spoliehali na notára. Toto však

samo o sebe nie je dostatočným dôkazom a nepreukazuje to, že listiny boli aj uvedený deň podpísané.
Účastníci konania nie sú práva znalí, vo všetkom sa spoliehali na notára a preto ak uviedli zhodne, že
boli u notára, ktorý všetko pripravil iba raz, všetko podpísali následne im zmluvy boli zaslané poštou,
vystáva otázka, na či podnet a z akého dôvodu by sa všetci dostavovali zhruba o dva týždne opäť k
notárovi, aby tieto listiny mali podpisovať, alebo overovať, keď to zákon ani nevyžadoval a keď zmluva

bola registrovaná.

Žalovaná súdu nevysvetlila z akých dôvodov bola na štátnom notárstve dňa 11.12.1991, aby si nechala
overiť už len svoj podpis.

Samostatne bolo potrebné vyhodnotiť dohodu o poskytnutí pôžičky, ktorú mali účastníčky zmluvy a ich
manželia podpísať v rovnaký deň v priestoroch výrobného družstva Haldy Humenné. Podľa tvrdenia
žalovanej tomu tak malo byť v dopoludňajších hodinách. Žalobkyňa tvrdila, že podpis na tejto dohode
je jej, avšak v uvedený deň ju nemohla podpísať, pretože sa nezdržiavala v Humennom. Predložila
súdu potvrdenie z Hotela Lux v Banskej Bystrici, resp. overený odpis hotelového účtu o tom, že v

dňoch 24.11.1991 - 28.11.1991 bola ubytovaná v Hoteli Lux Banská Bystrica. Tvrdila, že sa dňa
26.11.1991 v Humennom nezdržiavala. Právny zástupca žalovanej uviedol, že tento dôkaz predložený
žalobkyňou nemá žiadnu silu, lebo takýto dôkaz si môže zabezpečiť hocikto a kedykoľvek. Neposkytol
súdu iný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie vyvrátil.

Súd poukazuje na to, že samotná dohoda o poskytnutí pôžičky a prevzatí dlhu žalovanou je listinou,
ktorá priamo nesúvisí s procesom uzavretia kúpnopredajnej zmluvy a účasťou žalobkyne, žalovanej,
ich manželov u notára, s podpisovaním kúpnopredajnej zmluvy a ostatných listín súvisiacich s uzavretím
kúpnopredajnej zmluvy.

Zástupca žalovanej v poslednom prednese poukázal aj na to, že žalobkyňa túto dohodu nespochybnila
v konaní pred Okresným súdom Humenné vedenom pod sp. zn. 7C 1657/1998.

Súd však nahliadnutím do tohto právoplatne skončeného konania zistil a konštatuje, že žalobcom v
tomto konaní bolo Haldy družstvo Humenné a žalovanou Katarína Karšková. Predmetom konania bolo

plnenie dlhu zo strany žalovanej, ktorý vznikol na základe hore uvedenej dohody. Ak v tomto konaní
žalobkyňa pri svojej výpovedí nespochybňovala dátum uzavretia dohody, nie je to podľa názoru súdu
dostatočným a priamym dôkazom toho, že túto listinu aj v uvedený deň podpísala. Pre uplatnenie jej
finančných nárokov bolo totiž rozhodujúce zistenie, či takáto dohoda bola uzavretá, či žalovaná nazáklade tejto dohody prevzala časť dlhu a či tento dlh má zaplatiť. Keďže žalovaná nepoprela uzavretie
tejto dohody nebolo v tomto konaní predmetom skúmania a zisťovania, či dohoda bola skutočne
podpísaná dňa 26.11.1991 alebo v iný deň.

Po vyhodnotení hore uvedených dôkazov, však súd dospel k záveru, že tento dôkaz nemožno
považovať za dôkaz, ktorým sa preukazuje, že žalobkyňa kúpnopredajnú zmluvu v popoludňajších
hodinách dňa 26.11.1991 u notára podpísala. Samotná okolnosť, že v inom konaní opierala svoje
tvrdenia o túto listinu zo dňa 26.11.1991 je tak isto potrebné hodnotiť tak, že ak listina vykazuje určité

znaky pre bližšiu identifikáciu v inom konaní kde jej obsah nebol spochybňovaný nie je možné túto
listinu inak označiť než tak, že sa uvedie jej obsah, kto a kedy ju podpísal. Z hľadiska dôkaznej
sily však nemožno tento dôkaz použiť na vyvrátenie dôkazov ako sú výpovede účastníkov konania,
svedkov, obsah overovacej knihy a ostatné súvislosti, ktoré boli zistené pri príprave a procese uzavretia
kúpnopredajnej zmluvy.

V obrane žalovanej bolo tiež opakovane tvrdenie, že žalobkyňa sa v období r. 1991 až 1999 správala
ako spoluvlastníčka , svedčí o tom uzavretá úverová zmluva z r. 1994, ale aj ďalšie skutočnosti ako
je spôsob užívania týchto nehnuteľností a to ako sa podieľali na financovaní faktúr - to všetko malo
svedčiť o tom, že žalobkyňa zmluvu nespochybňovala . Zmenu v jej správaní vyvolali následne spory
ekonomického charakteru.

Žalobkyňa sa k týmto okolnostiam vyjadrila tak, že jej správanie vo vzťahu k verejnosti, úradom bolo
takého charakteru, že mohlo pôsobiť , že sa správa ako spoluvlastníčka týchto nehnuteľnosti, ale bolo
to vyvolané len tým, že zápis vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam bol spoluvlastnícky a
tak úrady vždy vyžadovali aj súhlas, či vyjadrenie druhého spoluvlastníka.

Ďalej poukazovala na to, že faktúry, ktoré predkladala žalovanej k úhrade súviseli s úhradami
za užívanie časti sporných nehnuteľností , teda žalovaná po uzavretí zmluvy začala hneď
prostredníctvom syna, vykonávať svoje práva, a preto ju žalobkyňa vyzývala aj k úhrade plnenia, ktoré
s tým súviseli.

Naďalej však viedla spory, čo svedčí o tom, že jej subjektívny názor bol iný.

Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti
dospel súd k záveru, že zmluva bola uzavretá 11.12.1991 a nikdy nebola registrovaná a ani nedošlo

k rozhodnutiu o povolení vkladu.

Podľa §-u 134 ods. 2 v tom čase platného OZ, ak sa prevádzala nehnuteľná vec na základe
zmluvy, nadobudlo sa vlastníctvo až účinnosťou zmluvy. Táto účinnosť nastala až jej registráciou
štátnym notárstvom. Ak zmluva vznikla 11.12.1991 neboli v konaní predložené dôkazy na to, aby

táto zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve. Registrácia z 26.11.1991 svedčí o registrácií
zmluvy neexistujúcej.

Podľa §-u 47 ods. 1 OZ, k stavu platnému k l.12.1992, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa §-u 47 ods. 2 OZ, stavu

platnému k l.12.1992, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
je zmluva účinná registráciou .

Podľa §-u 47 ods. 1 OZ, k stavu platnému k l.l.1993, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa §-u 47 ods. 2 OZ, k stavu platnému k l.1.1993, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodá
návrh na rozhodnutie podľa ods. l, platí že účastníci od zmluvy odstúpili. Právny stav k l.l.1993 bol
iný ako právny stav k l.l2.1992.

Podľa §-u 16 ods. 2 Zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam,
k stavu platnému k 1.1.1993 sa uvádza, že právne úkony uzavreté pred účinnosťou tohto zákona
týkajúce sa práv uvedených v §-e l ods. l sa zapíšu vkladom podľa tohto zákona, ak do účinnosti tohtozákona nebol podaný návrh na registráciu štátnym notárstvom. Tento zákon nadobudol účinnosť tak
isto 1.1.1993.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že zmluva bola uzavretá 11.12.1991. Nikdy nebola
registrovaná na Štátnom notárstve v Humennom a podľa predpisov platných od l.l.1993 bolo potrebné
k nadobudnutiu účinnosti zmluvy rozhodnutie príslušného orgánu - teda rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva. Takéto rozhodnutie však vydané nebolo, a nebol podaný ani návrh na takéto
rozhodnutie.

Žalobkyňa teda preukázala v konaní naliehavý právny záujem na určení výlučného vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam, lebo je to jediný spôsob ako zabezpečiť pôvodný stav pokiaľ ide o zápis
vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti ( §- 80 pís. c O.s.p.)

Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu a preto v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p.
jej súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh 35 900 Sk a za odvolanie 43 074 Sk, t.j. spolu 78 974 Sk, čo predstavuje 2621,46 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 10 811,53 eur (odmena za úkony právnej pomoci 7763,71 eur + paušál

125,26 eur + náhrada cestovných výdavkov 568,80 eur + náhrada za stratu času 551,84 eur + 20% DPH
1801,92 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Pri určení tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci súd vychádzal zo znaleckého posudku
č. 60-31/91 znalca Ing. Milana Pencáka, Humenné, ktorý vyčíslil cenu nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa

v kat. obce Humenné, Námestie Slobody 21 na sumu 1 794 875 Sk, z čoho žalobkyňa sa domáhala
podielu 4/10, t.j. hodnota nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania je 717 950 Sk. Jeden úkon
právnej pomoci z tejto hodnoty predstavuje sumu 12 150 Sk, v prepočte na eurá 403,31 eur.

Právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal odmenu za 19 hlavných úkonov po 403,31 eur = 7662,89

eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa
22.5.2006, 4. písomné podanie vo veci zo dňa 13. 6. 2006, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 14.
6. 2006, 6. odvolanie vo veci zo dňa 26. 7. 2006, 7. zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 5. 2007,
8. zastupovanie na pojednávaní dňa 6. 9. 2007, 9. zastupovanie na pojednávaní dňa 19. 11. 2007,
10. zastupovanie na pojednávaní dňa 28. 11. 2007, 11. odvolanie vo veci zo dňa 27. 12. 2007, 12.

zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 20. 5. 2008, 13. písomné podanie vo veci zo dňa 3. 11.
2008, 14. zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 1. 2009, 15. zastupovanie na pojednávaní dňa 2. 2.
2009, 16. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30. 9. 2009, 17. písomné podanie vo veci zo dňa 10. 5. 2012,
18. zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 5. 2012, 19. zastupovanie na pojednávaní dňa 21. 6. 2012) +
1 hlavného úkonu za zastupovanie na pojednávaní dňa 12. 7. 2012, na ktorom došlo len k vyhláseniu

rozsudku, t.j. 100,82 eur.

Ďalej mu súd priznal na paušáloch sumu 125,26 eur a to za r. 2005 2x 4,98 eur = 9,96 eur + za r. 2006
4x 5,44 eur = 21,76 eur + za r. 2007 5x 5,91 eur = 29,55 eur + za r. 2008 2x 6,31 eur = 12,62 eur + za
r. 2009 3x 6,95 eur = 20,85 eur + paušál za r. 2012 4x 7,63 eur = 30,52 eur.

Súčasdne mu patrí náhrada cestovných výdavkov pri použití osobného motorového vozidla zn. OPEL
Vectra 2,5 Košice - Humenné a späť 168 km, spotreba 9,8 litra/100km spolu vo výške 427,64 eur a to
takto:
- pojednávanie dňa 22. 5. 2006 náhrada cestovných výdavkov spolu 56,81 eur

(amortizácia: 168km x 6,20 Sk = 1041,60 Sk = 34,58 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8
litra/100km x 1,35 eur/liter = 22,23 eur);
- pojednávanie dňa 14. 6. 2006 náhrada cestovných výdavkov spolu 57,13 eur
(amortizácia: 168km x 6,20 Sk = 1041,60 Sk = 34,58 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8
litra/100km x 1,37 eur/liter = 22,55 eur);

- pojednávanie dňa 17. 5. 2007 náhrada cestovných výdavkov spolu 55,16 eur
(amortizácia: 168km x 6,20 Sk = 1041,60 Sk = 34,58 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8
litra/100km x 1,25 eur/liter = 20,58 eur);
- pojednávanie dňa 6. 9. 2007 náhrada cestovných výdavkov spolu 55,48 eur(amortizácia: 168km x 6,20 Sk = 1041,60 Sk = 34,58 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8
litra/100km x 1,27 eur/liter = 20,90 eur);
- pojednávanie dňa 19. 11. 2007 náhrada cestovných výdavkov spolu 55,65 eur

(amortizácia: 168km x 6,20 Sk = 1041,60 Sk = 34,58 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8
litra/100km x 1,28 eur/liter = 21,07 eur);
- pojednávanie dňa 28. 11. 2007 náhrada cestovných výdavkov spolu 54,67 eur
(amortizácia: 168km x 6,20 Sk = 1041,60 Sk = 34,58 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8
litra/100km x 1,22 eur/liter = 20,09 eur);

- pojednávanie dňa 15. 1. 2009 náhrada cestovných výdavkov spolu 46,37 eur
(amortizácia: 168km x 0,18 eur = 30,24 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8 litra/100km x
0,98 eur/liter = 16,13 eur);
- pojednávanie dňa 2. 2. 2009 náhrada cestovných výdavkov spolu 46,37 eur
(amortizácia: 168km x 0,18 eur = 30,24 eur, spotrebované pohonné hmoty: 168km x 9,8 litra/100km x
0,98 eur/liter = 16,13 eur).

Ďalej mu súd priznal náhradu cestovných výdavkov pri použití osobného motorového vozidla zn. OPEL
Vectra 2,5 za cestu na pojednávanie dňa 20. 5. 2008 Košice - Prešov a späť 78 km, spotreba 9,8
litra/100km spolu sumu 24,28 eur (amortizácia: 78km x 0,18 eur = 14,04 eur, spotrebované pohonné
hmoty: 78km x 9,8 litra/100km x 1,34 eur/liter = 10,24 eur).

Súčasne právny zástupca žalobkyne si uplatnil náhradu cestovných výdavkov pri použití osobného
motorového vozidla zn. BMW X6 Košice - Humenné a späť 168 km, spotreba 10,9 litra/100km a súd mu
priznal náhradu týchto cestovných výdavkov spolu v sume 116,88 eur a to za pojednávania dňa 15. 5.
2012 a 21. 6. 2012 (amortizácia: 168km x 0,18 eur x 2pojednávania = 60,48 eur, spotrebované pohonné

hmoty: 168km x 10,9 litra/100km x 1,54 eur/liter x 2 pojednávania = 56,40 eur).

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne aj náhradu za stratu času spolu vo výške 551,84 eur a to
takto:
- pojednávania dňa 22. 5. 2006 a 14. 6. 2006 Košice - Humenné a späť, 5polhodín x 9,06 eur x

2pojednávania = 90,60 eur;
- pojednávania dňa 17. 5. 2007, 6. 9. 2007, 19. 11. 2007 a dňa 28. 11. 2007 Košice - Humenné a späť,
5polhodín x 9,86 eur x 4pojenávania = 197,20 eur;
- pojednávanie dňa 20. 5. 2008 Košice - Prešov a späť, 2polhodiny x 10,52 eur = 21,04 eur;
- pojednávania dňa 15. 1. 2009 a 2. 2. 2009 Košice - Humenné a späť, 5polhodín x 11,59 eur x 2

pojednávania = 115,90 eur;
- pojednávania dňa 15. 5. 2012 a 21. 6. 2012, Košice - Humenné a späť, 5polhodín x 12,71 eur x
2pojednávania = 127,10 eur.

Nárok na DPH má právny zástupca žalobkyne v súlade s ustanovením §18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Právny zástupca žalobkyne si uplatnil odmenu za zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 8. 4.
2008. Zo zápisnice z pojednávania z tohto dňa však vyplýva, že právny zástupca žalobkyne sa tohto
pojednávania nezúčastnil, preto súd odmenu za zastupovanie na tomto pojednávaní vrátane paušálu,
náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času mu nepriznal.

Rovnako mu súd nepriznal odmenu a paušál za písomné podanie vo veci zo dňa 28. 2. 2007, pretože
podľa názoru súdu, toto podanie neobsahuje podanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Podľa §-u 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).