Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/228/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514211944
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3514211944.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci

starostlivosti súdu o maloletú Y. Y., A.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: Ľ. Y., A.. XX.XX.XXXX,
W. P., X. XXX/XX, a otca: G.. U. S., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú Y. Y., A.. XX.XX.XXXX a to zo sumy 80,- Eur
mesačne na sumu 100,-Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.02.2015.

II. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 01.02.2015 do 31.05.2015 vo výške 80,-Eur
súd povoľuje otcovi splácať, spolu s bežným výživnom, v mesačných splátkach po 10,-Eur, počnúc
právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k
11P/151/2010-28 zo dňa 08.11.2010 v časti výšky výživného na maloletú Y..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom domáhala, aby súd zvýšil výživné strany otca na mal. Y. zo sumy 80,-Eur mesačne
na sumu 110,-Eur mesačne s účinnosťou od 02.01.2015. Uviedla, že výživné bolo posledne upravené
rozsudkom zo dňa 08.11.2010, kedy bola maloletá Y. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol
zaviazanýprispievaťnajejvýživumesačnesumou80,-Eur.Ďalejuviedla,ženákladyspojenésvýchovou
maloletej podstatne vzrástli, od septembra maloletá začne navštevovať ZŠ, toho času navštevuje
materskúškolu,kdeplatípoplatok30,-Eurmesačne,8,-Eurmesačnejejplatíangličtinua5-Eurmesačne
tanečnú. Býva spoločne s maloletou a maloletou A.D. v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s

bývalým manželom, pričom každý užíva svoju časť s tým, že bývalý manžel platí hypotéku 313,-.Eur a
ona energie 93,-Eur a to plyn, 30,-Eur elektriku a 20,-Eur vodu.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že akonáhle skončí predmetné konanie, on
dá návrh na zníženie výživného a to aj na ďalšie dve deti. Uviedol, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k maloletej X. S., A.. XX.X.XXXX, na maloletú platí výživné vo výške 50,-Eur mesačne a to na
základe dohody s jej matkou. Ďalej uviedol, že býva v rodinnom dome so svojou matkou, pričom každý

užíva svoju časť. Náklady na energie sú vo výške 85,-Eur mesačne s tým, že každý platí polovicu.

Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje zvýšiť výživné v súlade s návrhom matky. Poukázal na to,
že maloletá nastupuje do prvého ročníka, čím budú potreby na maloletú a náklady zvýšené. Kolíznyopatrovník ďalej uviedol, aby otec urobil všetko preto, čo je v jeho možnostiach a silách, aby si svoj
príjem zvýšil tak, aby mohol uspokojovať potreby všetkých svojich detí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o príjme otca,
správou spoločnosti Toolsquare s.r.o., pričom zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11P/151/2010-28, zo dňa 08.11.2010, súd
maloletú Y. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať výživným sumou 80,-

Eur mesačne s účinnosťou od 16.06.2009. V čase rozhodnutia matka bola na rodičovskej dovolenke
a poberala rodičovský príspevok vo výške 256,-Eur mesačne, otec bol zamestnaný v spoločnosti
Toolsquare s.r.o. kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 609,-Eur. V čase uvedeného rozhodnutia
mal otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dcére a synovi z rozvedeného manželstva, na ktorých platil
výživné v celkovej sume 200,-Eur mesačne.

Matka maloletej je zamestnaná, za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 dosiahla čistý príjem v priemere
vovýške495,-Eurmesačnenetto.MaloletáY.navštevujeMaterskúškolu,podľavyjadreniamatky,matka
platí poplatok 30,-Eur mesačne, 8,-Eur mesačne platí angličtinu a 5,-Eur mesačne tanečnú. Maloletá
býva spolu s matkou a ďalšou dcérou matky - maloletou A., A.. XX.XX.XXXX v rodinnom dome s tým,
že matka platí energie spolu vo výške 143,-Eur mesačne.

Otec je zamestnaný, toho času dosahuje príjem 375,88 Eur mesačne netto (príjem od apríla 2014 do
marca 2015), má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k P. S., A.. XX.X.XXXX a k maloletej Y. S., A.. XX.X.XXXX,
na každé z detí po 100,-Eur mesačne, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej X. S., A..
XX.XX.XXXX na ktorú prispieva, na základe dohody s jej matkou vo výške 50,-Eur mesačne. Náklady

otca na energie v rodinnom dome v ktorom býva má vo výške 85,-Eur mesačne. Otec od 26.04.2010
do 15.2.2011 bol zamestnaný v spoločnosti Toolsquare s.r.o. s tým, že v tomto zamestnaní dosahoval
príjem 609,-Eur mesačne (pôvodné rozhodnutie o výživnom).

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine k sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať
pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia

s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže
nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá
spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy
výživného dôvodné, vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane mal. Y.. Výživné bolo posledne

určené pred cca 4 a pol rokom. V čase pôvodného rozhodnutia mala maloletá jeden rok, toho času
navštevuje predškolský ročník materskej školy, od septembra 2015 nastupuje do 1.ročníka základnej
školy s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti so starostlivosťou
o maloletú.

Ako je vyššie uvedené, k zmene pomerov došlo najmä na strane mal. Y.. Je pravdou, že na strane
otca došlo k zníženiu príjmu a taktiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej X. A.. Q.
H. XXXX. Je však potrebné poukázať na správu spoločnosti Toolsquare s.r.o. podľa ktorej otec bol u
nich zamestnaný od 26.04.2010 do 15.2.2011, pričom pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa
§ 60 Zákonníka práce. Otec v tomto zamestnaní dosahoval podstatne vyšší príjem ako dosahuje teraz

(cca 600,- Eur mesačne). Takéto konanie otca, keď došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou,
súd považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitejšieho dôvodu (§75 ods. 1 Zákona
o rodine). Zo strany otca je potrebné vynaloženie väčšieho úsilia zabezpečiť si vyšší príjem tak, aby
mohol prispievať na maloletú Adelu primeraným výživným. I keď príjem matky stúpol, v čase pôvodného
rozhodnutia o výživnom bola na rodičovskej dovolenke, keď jej príjmom bol len rodičovský príspevok,

pričom toho času dosahuje príjem 495,- Eur mesačne netto, nie je možné, aby matka v prevažnej miere
hradila výdavky, spojené so starostlivosťou o maloletú. Týmito nákladmi nie sú len poplatky uvedené
matkou v konaní, ale všetky ďalšie náklady, spojené so zabezpečením stravy, ošatenia, zdravotníckej
starostlivosti, ako aj voľnočasových aktivít maloletej. Matka má v porovnaní s otcom taktiež vyššie
výdavky s platením energií.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. Y. zo sumy 80,- Eur mesačne
na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2015.

Za obdobie od 01.02.2015 do 31.05.2015 vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom vo výške 80,-

Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,-Eur v zmysle §
160 ods.1 ods. O.s.p.

Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov
konaniarozhodolpodľa§146ods.1písm.a),podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu

trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.