Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207897
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6215207897.1

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš vo veci starostlivosti o maloleté deti F. K., Y.. XX. XX. XXXX A. Z., Y.. XX. XX.
XXXX, deti rodičov K. F., Y.. XX. XX. XXXX, E. L., V. Č. XX A. A. F., Y.. XX. XX. XXXX, E. C. Č.. XX, o
návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e sa toto predbežné opatrenie:

Maloleté deti F. K., Y.. XX. XX. XXXX A. Z., Y.. XX. XX. XXXX sa dočasne z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti otcovi.

Matka maloletých detí je p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí počínajúc dňom právoplatnosti
tohto uznesenia výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
mesačne na každé z detí, výživné je splatné k rukám otca vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom otec maloletých detí žiadal súd, aby predbežným opatrením mu maloleté deti zveril
do jeho osobnej starostlivosti a uložil matke povinnosť prispievať na výživu detí výživným vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, na každé z detí počínajúc
dňom právoplatnosti rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia a to na tom skutkovom základe,
že maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o maloleté

deti starala a zabezpečovala im starostlivosť, pričom on udržiaval s deťmi osobný kontakt, stretával
sa s nimi a tiež deti ho navštevovali v mieste jeho bydliska, pričom však v poslednom období došlo k
zmene najmä v tom, že pokiaľ sa týka matky, táto starostlivosť o maloleté deti zanedbávala, deťom sa
nevenovala, neprimerane sa k nim správala, psychicky a fyzicky ich týrala a často požívala alkoholické
nápoje, pričom deti z jej správania mali strach, v domácnosti matky trpeli, zároveň bývali často doma bez
dozoru, tiež vzhľadom na uvedené prejavili vôľu žiť s ním v jeho domácnosti. V návrhu otec maloletých

detí ďalej uviedol, že on v dôsledku takéhoto správania matky podal oznámenie orgánom činným v
trestnom konaní pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,
ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Cieľom predbežných
opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna- dočasná úprava pomerov účastníkov konania s
cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje
sa na rozhodnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy

a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby sa musia minimalizovať so zreteľom na
jeho zabezpečovací charakter. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadenímsúd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Súd v konaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia v zásade nevykonáva dokazovanie (toto nie je ani technicky

možné pre krátkosť zákonných lehôt a viazanosť súdu procedurálnymi pravidlami Občianskeho súdneho
poriadku). Vychádzal teda v zásade z obsahu návrhu, pripojených dôkazov a eventuálne spisu, pokiaľ
by išlo o nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie rovnako ako

každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
V danom prípade mal súd za to, že vzhľadom na súčasnú situáciu v rodine na otcom maloletých
detí predložené dôkazy, ktorými boli jednak záznam o podaní oznámenia na Obvodnom oddelení PZ
vo Veľkom Krtíši dňa 16. 11., ďalej záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 20. 11. 2015 ako aj zo
správy predloženej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši dňa 27. 11. 2015 súd
dospel k záveru, že je potrebné upraviť nanovo dočasne umiestnenie maloletých detí, keďže podľa

odporúčania úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe zistených skutočností najlepším záujmom
pre maloleté deti bude to, aby boli predbežným opatrením dočasne zverené do opatery otca a to
vzhľadom k tomu, že matka detí tohto času nie je vhodnou osobou na zabezpečovanie ich starostlivosti
a výchovy, nakoľko svojim patologickým správaním ohrozuje priaznivý psychický, fyzický a sociálny
vývin maloletých detí a deťom zároveň nevytvára bezpečné výchovné prostredie. Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši vychádzal jednak zo znalosti pomerov predmetnej rodiny, ktorú on
evidoval vo svojej evidencii ako problémovú rodinu od 15. 11. 2013, zároveň uvedené doporučenie pre
nariadenie predbežného opatrenia vyplývalo aj z jednania uskutočneného na ich úrade dňa 16. 11. 2015
s otcom detí a samotnými maloletými deťmi, ktoré v rámci rozhovoru uviedli, že ich matka často požíva
alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa k nim neprimerane správa, bez príčiny ich bije, kričí na ne

„škaredo im nadáva“, nevenuje sa im pri učení a psychicky ich týra. Zároveň úrad práce na základe
prešetrenia pomerov v rodine matky zistil, že štatutárna zástupkyňa obce, v ktorej matka spolu s deťmi
žije uviedol, že osobne videl matku detí viac krát pod vplyvom alkoholu, z predmetnej správy, ktorá bola
úradom práce tunajšiemu súdu predložená, súd mal preukázané zároveň tú skutočnosť, že od 15. 11.
2015 maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti otca, kedy tento v nočných hodinách prišiel a deti si

k sebe zobral. Z uvedeného je nesporné, že tak ako to ustanovuje Občiansky súdny poriadok, ktorý
vychádza z toho, že na dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí nestačí vždy vyčkať do
právoplatného rozhodnutia vydaného vo veci samej, pomery maloletého neraz- dočasne vyžadujú zo
strany súdu prijatie okamžitých účinných opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Je nesporné,
že o takúto situáciu ide aj v danom prípade. Je potrebné uviesť, že pre nariadenie predbežného

opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jejriešenia.Vdanomprípademalsúdnesporneokolnosti,nazákladektorýchsaotecdomáhanariadenia
predbežnéhoopatreniaosvedčené(viďsprávaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyzodňa26.11.2015
a záznamy o podaní vysvetlenia otca). S prihliadnutím na zistené súd dospel k záveru, že za súčasného

stavu je potrebné dočasne rozhodnúť o zmene umiestnenia maloletých detí a ich zverenie otcovi.

Súd zároveň uložil matke maloletých detí počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia prispievať
na výživu maloletých detí výživným vo výške na každé z detí 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, ktorá suma v súčasnej dobe predstavuje 27,13 Eur, pričom

v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého súdu o výživnom rozhodol, každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa. Uvedená výška výživného predstavuje minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný plniť každý
rodič, preto potom súd s prihliadnutím na uvedené uložil matke detí platiť výživné v uvedenej výške k

rukám otca.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.