Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114228648
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114228648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa: B. C., K. I. XX, XXX XX C. v zastúpení Mgr. Peter Mesároš, advokát, Advokátska
kancelária Bottova 34, 949 01 Nitra proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 249,62 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu na účet Okresného súdu Bratislava I vo výške
9,00 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.10.2014 domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 249,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p.a. odo dňa 13.04.2014
do zaplatenia titulom náhrady škody.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. U. Q.-W.-R., X..X
V., evidenčné číslo C.-XXXAT. Dňa 16.12.2013 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu

čelného skla motorového vozidla navrhovateľa, keď na čelné sklo vozidla navrhovateľa z auta značky
H. M. evidenčné číslo G.-XXXYJ odletel kameň a poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa. Účastníci
škodovej udalosti spísali Oznámenie škodovej udalosti, v ktorom zachytili priebeh dopravnej nehody
a vznik poškodenia na vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ si poškodené čelné sklo nechal vymeniť v
spoločnosti N. - Q. SK, s.r.o. za sumu 249,62 eur. Odporca uplatnenú náhradu za poškodenie čelného
skla neuznal.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Odporca
uviedol,ževozidloH.M.N.Č.G.-XXXYJbolovčasekeďmalodôjsťkudalostipovinnezmluvnepoistené
u odporcu.
Doklad Oznámením o škodovej udalosti, ktorým navrhovateľ preukazuje svoj nárok nemožno považovať
za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča uvedeného motorového vozidla keď nemá charakter
uznania zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť podľa tvrdenia
navrhovateľa spôsobená na jeho vozidle škoda. Listinný doklad predstavuje základný evidenčný doklad,

z obsahu, ktorého je zrejmé, že určité osoby boli v danom čase prítomné na určitom mieste. Vodič
motorového vozidla, ktorého prevádzkou malo údajne dôjsť k poškodeniu čelného skla, si počas jeho
prevádzky v danom čase nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla ateda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (skalka, kameň) resp. predmety (skalky, kamene),
ktoré údajne poškodili čelné sklo, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného.

Odporcapoukázalinaskutočnosť,žepoistenýakovodičmotorovéhovozidlaneporušilžiadnupovinnosť
uloženúmuvšeobecnezáväznýmprávnympredpisomatedaneexistujeanizákladnýpredpokladnároku
navrhovateľananáhraduškodypodľa §420Občianskehozákonníka.Vovzťahukzodpovednostivodiča
motorového vozidla, poisteného u odporcu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, odporca uviedol, že v
takomto prípade musí byť príčinnou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom škody.

Navrhovateľnepreukázal,žepríčinnouškodaakonásledkujeprevádzkapoistenéhomotorovéhovozidla
a preto nemôže byť ani preukázaný kauzálny nexus.
Odporca zároveň uviedol, že i v prípade, že by bolo preukázané, že ku škode došlo tak, že skalka na
ceste sa odrazila práve od auta poisteného do auta navrhovateľa, nie je možné dôjsť k záveru, že za
škodu zodpovedá odporca, lebo na neho prešla povinnosť z prevádzkovateľa motorového vozidla, lebo
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.

To že bola odmrštená skalka z cesty nie je vinou prevádzkovateľa vozidla, poisteného a nejde o osobitnú
povahu prevádzky motorového vozidla. kameň súvisí s cestnou komunikáciou a nie s motorovým
vozidlom, nesúvisí s prevádzkou motorového vozidla.
Odporca ďalej uviedol, že v prípade, že by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná je
potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného

v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník v zmysle § 428 rozdeľuje škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky na škody
bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke a
škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, sú však
spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Skalka ležiaca na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, teda nemá pôvod v prevádzke a je
možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto
škodu.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa
08.10.2015 v neprítomnosti odporcu, keď odporca sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovil,
termín pojednávania nariadeného vo veci na deň 08.10.2015 vzal na vedomie na pojednávaní dňa
18.06.2015. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa

30.09.2015 z dôvodu kolízie s pojednávaním nariadeným v rovnaký deň na Okresnom súde Skalica v
konaní sp. zn. XC XXX/XXXX U. XX.XX I.. s tým, že o vytýčenom kolíznom pojednávaní sa odporca
dozvedel skôr a zároveň požiadal o odročenie pojednávania s tým, že nesúhlasil, aby súd konal v jeho
neprítomnosti. Súd v zmysle § 119 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku elektronicky dňa 02.10.2015
oznámil odporcovi, že jeho žiadosť o odročenie pojednávanie neakceptuje a pojednávanie z dôvodov

uvádzaných odporcom neodročí, nakoľko odporcom uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania
neposúdil ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania keď termín pojednávania na deň 08.10.2015
vzala poverená zástupkyňa odporcu na vedomie na pojednávaní už dňa 18.06.2015 a kolíziu s iným
pojednávaní pristanovenítermínupojednávanianenamietala.Súdzároveňpoukázaltiežnaskutočnosť,
že v prejednávanej veci sú na nariadené pojednávanie vo veci predvolaní traja svedkovia.

Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil
účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo
zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len

vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia
súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo
ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa
Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom (XCdo XX/XXXX, XCdo XX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, XCdo XX/

XXXX).

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a prednesmi povereného
zástupcu odporcu, výsluchom svedkov B. I., E. C., K. Q., oboznámil sa s listinnými dokladmi - technickýpreukaz vozidla navrhovateľa U. Q.-W.-R., X..X V., N. Č. C.-XXXAT, oznámenie škodovej udalosti
poisteným zo dňa 31.12.2013, faktúra vystavená spoločnosťou N. - Q. SK A..P..U.. Č.. XXXXXXXXX
J. V. XX.XX.XXXX na A. XXX,XX N., pokladničný doklad zo dňa 07.01.2014 o úhrade sumy 249,62

eur , oznámenie odporcu o riešení škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014, poistná zmluva - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2007, uplatnenie nároku na náhradu
škody zo dňa 08.01.2014, stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska
zo dňa 16.07.2013 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 16.12.2013 došlo na ceste medzi Vrábľami a Nitrou k škodovej udalosti medzi osobným motorovým
vozidlom zn. U. Q., evidenčné číslo C.-XXXAT, ktorého držiteľom bol navrhovateľ a vozidlom H. M.
evidenčné číslo G.-XXXYJ, ktorého držiteľom a aj v čase škodovej udalosti vodičom bol Juraj Holec.
Podľa Oznámenia škodovej udalosti poisteným zo dňa 31.12.2013 k škodovej udalosti došlo tak, že od
kolies vozidla H. M. evidenčné číslo G.-XXXYJ idúceho pred vozidlom navrhovateľa, odleteli kamene a

poškodili čelné sklo na vozidle navrhovateľa.

Škodová udalosť nebola účastníkmi nahlásená príslušnému policajnému zboru, nakoľko sa jednalo o
malú škodu.

B. I., držiteľ a zároveň vodič motorového vozidla H. M. evidenčné číslo G.-XXXYJ mal s odporcom na
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenská značka H.
M. evidenčné číslo G.-XXXYJ uzavretú poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2007, táto
skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

Držiteľ a vodič motorového vozidla H. M. N. Č. G.-XXXYJ odporcovi dňa 31.12.2013 oznámil škodovú
udalosť poisteným.

Navrhovateľsiuodporcu vzmysle§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.uplatnillistomzodňa08.01.2014,
doručeným odporcovi dňa 08.01.2014 nárok na náhradu škody v dôsledku škodovej udalosti , ku ktorej

došlo dňa 16.12.2013 v čase 14 - 15 hod. na mieste Vráble - Nitra pričom ako vinníka označil vodiča
B. I., ktorý viedol vozidlo.
Poškodené vozidlo navrhovateľa U. Q., K. Y. N.. Č.. C. v čase udalosti viedla E. C.G.. Podľa popisu
vzniku škody, k udalosti došlo tak, že pri predbiehaní na ceste medzi Nitrou a Vrábľami s pod kolies
náves G. XXXYJ poodfrkovali kamene do čelného skla vozidla ev. č. C..

Poškodené motorové vozidlo navrhovateľa bolo opravené a opravu vykonala spoločnosť N. - Q.
SK A..P..U.., ktorá opravu vozidla - výmenu čelného skla navrhovateľovi vyfakturovala faktúrou č.
XXXXXXXXX zo dňa 07.01.2014 na sumu 249.62 eur.
Vyfakturovaná suma 249.62 eur bola zaplatená dňa 07.01.2014 ako to vyplýva z účtovného dokladu

pokladničného dokladu spoločnosti N. - Q. SK A..P..U...

Odporca listom zo dňa 28.03.2014 vo veci riešenia škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z poistnej
zmluvy číslo XXXXXXXXXX, oznámil navrhovateľovi, že vzhľadom na zdokumentované poškodenie
čelného skla motorového vozidla N. C. uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia

náhrady škody. Uviedol, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku
škody nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody. Zároveň odporca vyjadril
názor, že zo strany navrhovateľa nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ: G.. Vodič motorového vozidla, ktorého
prevádzkou malo dôjsť k vzniku škody si vzhľadom na povinnosti vodiča nemôže byť vedomý toho,

že práve spod kolies ním riadeného vozidla došlo k odskoku skaliek, ktoré údajne poškodili čelné sklo
vozidla navrhovateľa.
V súlade s § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať uplatnený nárok,
preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového
vozidla ako príčinnou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla,

ktoré malo údajne škodu spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla nemá charakter preukázania okolnosti
vzniku škody. V predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody
došlo prevádzkou motorového vozidla N. G. a preto uplatnený nárok navrhovateľa odporca vybavil bez
poskytnutia plnenia.Svedok B. I., vodič motorového vozidla továrenská značka H. M. evidenčné číslo G.-XXXYJ vo svojej
výpovedi uviedol, že dňa 16.12.2013 vozil štrk z Nitry do Vrábeľ a keď malo dôjsť ku škodovej udalosti

išiel už s prázdnym vozidlom z Vrábeľ do Nitry. Na križovatke v Nitre keď stál s vozidlom na červenú,
prišla k jeho autu pani a povedala mu, že jej rozbil čelné sklo na aute. Svedok vyšiel z vozidla, prezrel
auto tej pani a videl, že na čelnom skle mala jednu väčšiu a dve menšie bodky. Keďže má všetky autá
poistené, dohodli sa, vymenili si kontakty a on to nahlásil v poisťovni. Kde sa presne uvádzaná udalosť
stala uviesť nevedel, nemal vedomosť ani o okolnostiach za ktorých k nej došlo.

Svedkyňa E. C., priateľka navrhovateľa, ktorá v čase udalosti viedla motorové vozidlo navrhovateľa, vo
svojej výpovedi uviedla, že v čase udalosti bola vo vozidle so svojou dcérou K. Q.. S vozidlom išla z
Vrábeľ do Nitry a asi v polovici cesty keď sa priblížila k vozidlu svedka I., lebo ho chcela predísť, zrazu
spŕška kameňov zletela na čelné sklo jej vozidla. Zľakla sa, lebo kamene poškodili čelné sklo a bála
sa, že jej môžu ublížiť. V dôsledku toho nechala medzi vozidlami väčší odstup. Následne videla, že z

vozidla kamene padali ďalej. Vozidlo svedka B. I. následne zastavila až v Nitre na prvej križovatke, išla
za vodičom vozidla a povedala mu čo sa stalo, menovaný si uznal vinu , vymenili si kontaktné údaje
a následne udalosť nahlásila telefonicky do poisťovne. Vozidlo navrhovateľa dala opraviť, za opravu
zaplatila a žiada, aby jej to odporca preplatil. Motorové vozidlo U. Q. nie je v jej vlastníctve, ale opravu
hradila sama. Skutočnosť či kamene, ktoré poškodili čelné sklo vozidla navrhovateľa padali priamo z

vozidla alebo odleteli od kolies vozidla uviesť nevedela. Sumu, ktorú za opravu čelného skla uhradila
jej nikto nepreplatil.

Svedkyňa K. Q., V. A. E. C., ktorá v čase udalosti bola v motorovom vozidle navrhovateľa, vo svojej
výpovedi uviedla, že s vozidlom išli s mamou z Vrábeľ do Nitry a asi v polovici cesty začali z auta pred ich

vozidlom padať kamene, keď ho chceli predísť. S vozidlom spomalili. V Nitre na prvej križovatke na R.
zbadali predmetné nákladné vozidlo, mama, svedkyňa C. vybehla z auta a išla za šoférom nákladného
auta a povedala mu čo sa stalo. Vodič si ich auto prezrel a vymenili si kontakty. V čase udalosti dráhu
kamienkov nevidela, nesústredila sa na to a nevedela či kamienky vypadli z auta alebo od kolies.

Odporca v priebehu konania navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody nerozporoval.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
( ušlý zisk ).

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokomna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods.8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Súd vyhodnotil dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v
ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi
nie je dôvodný.

Odporca ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda vznikne, zodpovedá

za škodu, ktorá je spôsobená poškodenému podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď
prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u odporcu zodpovedá v zmysle § 427
Občianskeho zákonníka. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto

ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe
prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej nebezpečnosti a ktoré sú

spôsobilé vyvolať škodu (R 9/1972).

Vykonaným dokazovaním však v prejednávanej veci nebola preukázaná vecná a časová súvislosť
medzi osobitnou povahou motorového vozidla B. I., H. M. evidenčné číslo G.-XXXYJ ako príčinnou a
vznikom škody ako následkom, keď vodička vozidla navrhovateľa v čase ňou tvrdenej škodovej udalosti,

svedkyňa E. C. Q. Q. A. K. Q., ktorá bola spolujazdkyňou vo vozidle navrhovateľa nevedeli jednoznačne
určiť či k poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa došlo odskočením skalky od kolies vozidla
poisteného teda svedka B. I. alebo od kamienkov (kameňov), ktoré vypadli priamo z predmetného
nákladného vozidla a teda nemali súvis s prevádzkou motorového vozidla. Poistený u odporcu, svedok
B. I. sa k priebehu udalosti vôbec nevedel vyjadriť, nakoľko, že došlo k poškodeniu čelného skla mu

oznámila až svedkyňa E. C..
Za predmetného stavu mal súd za to, že navrhovateľ jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
nepreukázal, že k vzniku škody na jeho motorovom vozidle došlo práve prevádzkou vozidla poisteného.
V konaní mal súd nemal za preukázané zavinenie prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré bolo
poistené u odporcu na vzniku škody, keď nemal za preukázané , že škodová udalosť vznikla v dôsledku

prevádzky motorového vozidla zn. H. M. evidenčné číslo G.-XXXYJ , vozidla poisteného u odporcu,
nakoľko nebolo preukázané, že práve kamienok resp. kamienky, ktoré poškodili čelné sklo na vozidle
navrhovateľa boli vymrštené spod kolies tohto vozidla tak, aby bolo konštatovať, že udalosť v dôsledku,
ktorej došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla poisteného u odporcu.

Vo vzťahu k vzniku škody, ako druhej podmienky úspešného uplatnenia nároku, súd uvádza, že podľa
citovanéhoustanovenia§442Občianskehozákonníkasapoškodenémuuhrádzaskutočnáškodaatočo
poškodenému ušlo ( ušlý zisk). Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná peniazmi.

Výška uplatnenej náhrady škody predstavuje sumu, ktorá musela byť vynaložená na opravu
motorového vozidla navrhovateľa, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené, teda škodu, ktorá
mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku, že si dal poškodené motorové vozidlo opraviť.I z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že
mu v súvislosti s poškodeným čelným sklom škoda vznikla, keď sama svedkyňa E. C.G. uviedla, že
nákladyzaopravuvozidlanavrhovateľa,tedanákladynavýmenučelnéhoskla,hradilasama,zvlastných

finančných prostriedkov a navrhovateľ jej tieto ňou vynaložené náklady nepreplatil. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi škodnou a vzniknutou ujmou, škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením

právnej povinnosti a škodou je vzťah príčiny a následku.
Vo vzťahu k naplneniu podmienky na úspešné uplatnenie náhrady škody a to preukázanie príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti súd uvádza, že navrhovateľ nijakým
spôsobom príčinnú súvislosť nepreukázal. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody a ani porušenie právnej
povinnosti zo strany odporcu a teda ani nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť.

So zreteľom na uvedené právne závery mal súd za to, že navrhovateľ v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
nepreukázal svoj uplatnený nárok voči odporcovi keď nepreukázal, že k poškodeniu čelného skla na jeho
vozidledošlovymrštenímskalkyspodkoliesvozidlapoistenéhouodporcuateda,žekuvedenémudošlo
v dôsledku skutočnosti, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, nepreukázal ani vznik škody,
nakoľko k žiadnej ujme u navrhovateľa nedošlo a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi udalosťou a

vznikom škody. Súd preto návrh navrhovateľa na náhradu škody v celom rozsahu zamietol.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom
navrhovateľa, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu a všetko, čo v konaní inak vyšlo najavo (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť
k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vec prejednal
v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a obrany
odporcu. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovanie, keďže vykonaným dokazovaním považoval

skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a potreba ďalších dôkazov v
tomto smere v konaní nevyplynula najavo. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním
považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti žalobného návrhu a ďalšie
dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich
skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej

aktivityúčastníkovkonaniaauznesenímvyhlásildokazovaniezaskončené(§120ods.1,4Občianskeho
súdneho poriadku).
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V priebehu konania na návrh navrhovateľa bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne E. C., ktorá

si po vykonanom výsluchu uplatnila svedočné titulom cestovných nákladov za cestu na pojednávanie
z miesta bydliska.

Súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 8. októbra 2015 priznal svedkyni E. C. svedočné vo
výške 9,00 eur titulom nároku náhrady cestovných výdavkov spojených s účasťou na pojednávaní dňa

08.10.2015, pričom priznané svedočné bolo hradené zo štátnych finančných prostriedkov.

Súd s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil neúspešnému
navrhovateľovi v konaní povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 9,00eur titulom náhrady trov konania štátu nakoľko o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.