Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514211010
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3514211010.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci

starostlivosti súdu o mal. Q. S., K.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Q. K. B., I.
XXXX/XX a otca Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Q. K. B., I. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou JUDr. Monikou Kordošovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou, o zverenie do osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý Q. S., K.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný prispievať výživným na maloletého Q. sumou 50,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 02.12.2014.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého Q. za obdobie od 02.12.2014 do 31.10.2015 vo
výške548,30Eursúdpovoľujeotcovisplácaťv20,-Eurmesačnýchsplátkach,spolusbežnýmvýživným,
k rukám matky, pod stratou výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal.Q.podalanávrhnaúpravuprávapovinnostíkmal.Q..Uviedla,žejenamaterskejdovolenke,
otec sa o maloletého nezaujíma.

V konaní sa nepodarilo zistiť pobyt otca, z tohto dôvodu mu súd uznesením č.k. 8P/214/2014-35 zo dňa
09.09.2015 ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.

Kolízny opatrovník navrhol úpravu práv a povinností k mal. Q. prevziať z rozvodového konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením rodného listu mal. Q., potvrdením o poberaní
rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, potvrdenia o príjme, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 8P/213/2014 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/213/2014- 52 zo dňa 21.10.2015 súd rozviedol manželstvo rodičov

mal. Q., maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a zo strany odporcu určil výživné vo výške
50,- Eur mesačne.Matka je od 12.10.2015 zamestnaná, s predpokladaným príjmom 450,- až 500,- Eur. Eur mesačne.
Je rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Maloletý Q. nenavštevuje
MŠ. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o maloletého

štandardné výdavky.

Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá dávku v hmotnej núdzi.
Posledne bol otec zamestnaný od 04.12.2014 do 04.12.2014 s príjmom 5,96 Eur, mal skrátený pracovný
úväzok 10 hod/týždeň, pokiaľ by pracoval na plný úväzok, mohol dosiahnuť príjem 352,- Eur. Podľa

potvrdenia posledného zamestnávateľa otec skončil pracovný pomer z dôvodu, že mu nevyhovovala
práca a vynechával pracovné zmeny.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd
pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas

trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia mal. Q. spolu nežijú a na úprave
práv a povinností k maloletému sa nedohodli, preto o veci rozhodol súd. O maloletého Q. dlhodobo
zabezpečuje starostlivosť matka, z tohto dôvodu súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.

Súd určil otcovi výživné a to vo výške 50,- Eur mesačne. Súd pritom prihliadol na pomery otca, ktorý je
nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky. Súd poukazuje
na to, že otec posledné zamestnanie skončil bez vážneho dôvodu, otec je dlhodobo nezamestnaný.
Pritom prvoradou povinnosťou otca je prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa, preto je otec
povinný zabezpečiť si pravidelný príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletého. Otec býval
v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde je dostatok pracovných príležitostí. Matka je na rodičovskej

dovolenke, tiež je zamestnaná s predpokladaným príjmom 450,- až 500,- Eur mesačne. Vzhľadom na
to, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, takto sa podieľa na jeho výžive, výživné
si v prevažnej miere plní osobnou starostlivosťou.

Zameškané výživné u mal. Q. za obdobie od 02.12.2014 do 31.10.2015 vo výške 548,30 Eur súd povolil

otcovi splácať v 20,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou
výhody splátok Ide o výživné za 30 dní mesiaca december 2014 vo výške 48,30 Eur (50,- Eur : 31 dní
= 1,61 Eur x 30 dní), výživné za mesiac január až október 2015 (50,- Eur mesačne x 10 mesiacov) vo
výške spolu 548,30 Eur mesačne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje

ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.