Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715201561
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715201561.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/
XX, XXX XX C., t.č. A. O. Č.. X, XXX XX A. O. a otec O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, XXX
XX C., t.č. na neznámom mieste, v zastúpení opatrovníčkou S. G., zamestnankyňou Okresného súdu
Senica, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 11.3.2015.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 11.3.2015.

Nedoplatok na výživnom za čas od 11.3.2015 do 30.11.2015 v sume 235,42 eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého podala na tunajší súd dňa 11.03.2015 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. O. do svojej
osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletého v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou
od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z ich partnerského vzťahu. S
otcom maloletého začali spoločne žiť asi 2 roky pred narodením mal. O.. Z dôvodu nedostatočného
bytového priestoru išli každý bývať k svojim rodičom, otec do C. a matka s maloletým v H. pri C.. Chceli
takto dočasne riešiť bytovú otázku. Po presťahovaní sa vzájomne pravidelne navštevovali. Neskôr si

prenajali byt v C., kde spoločne bývali asi 5 mesiacov. Potom si spoločne kúpili 2 - izbový byt v C., kde
spoločne bývali do roku 2011. Začali medzi nimi vznikať hádky a nezhody. Dôvodom bola skutočnosť,
že otec dlhodobo nepracoval. Celú domácnosť a náklady musela pokryť matka výlučne z jej príjmu.
Popri rodičovskej dovolenke začala preto pracovať brigádne. Neskôr o byt prišli v dražbe. Postupne sa
vzájomne citovo odcudzili. Začiatkom roku 2012 ukončili vzťah a rozišli sa. Matka odišla bývať k svojim
rodičom do H.. Odvtedy ich otec nekontaktoval. Boli len v telefonickom kontakte, kedy matka opakovane
žiadala aby prispieval na maloletého, čo však neurobil. Sporadicky sa stretávali u otcových rodičov, kde

občas s maloletým dochádzala, nakoľko má s nimi veľmi dobrý vzťah. Otec o mal. neprejavuje záujem.
Matka nadviazala novú známosť s M. G., žijú spolu od 12/2013 v spoločnej domácnosti v A. O. v jeho
rodinnom dome aj s mal. O., s ktorým má maloletý veľmi dobrý vzťah. Mal. O. navštevuje 3. ročník ZŠ
v C.. Matka je zamestnaná v spoločnosti L. Z., jej mesačný zárobok je vo výške 620,- eur netto.Súčasný pobyt otca sa nepodarilo zistiť, jeho adresa na ktorej sa zdržiava nie je známa a preto bol otcovi
podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník.

Otec ani opatrovník otca sa k návrhu nevyjadrili. Opatrovník otca ani kolízny opatrovník sa na
pojednávanie nedostavili, predvolanie riadne a včas prevzali, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie
nepožiadali. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v ich
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, zástupcu Okresnej prokuratúry, potvrdeniami o príjmoch,
rodným listom, správami o pobyte otca, správou z prešetrenia pomerov, správami ÚPSVaR a Sociálnej
poisťovne a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu matky súd zistil, že býva v rodinnom dome u priateľa aj s mal. O.. Zamestnaná je v L.

Z., jej priemerný mesačný príjem činí 658,81 eur, ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur
mesačne. Mal. O. navštevuje 4. ročník ZŠ. Výdaje na neho sú bežné ako oblečenie, stravovanie,
hygiena, školské potreby a podobne. O otcovi nemá žiadne informácie, nevie kde býva. Otec sa o
mal. nezaujíma. Neprispieva ani na výživu, ani na Vianoce, meniny, narodeniny. Posledné 3-4 roky o
neho nejaví absolútne žiadny záujem, nestretávajú sa. Od 3/2015 teda od podania návrhu nezaplatil

na výživnom nič.

Zástupca Okresnej prokuratúry navrhol zveriť mal. do starostlivosti matky a otcovi určiť výživné.

Zo správy z prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 10.08.2015 súd

zistil, že rodičia mal. O. dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje
len matka. Matka s maloletým býva v spoločnej domácnosti so svojím partnerom v A. O.Ľ. u jeho
otca. Jedná sa o štvorizbový rodinný dom, kde má matka k dispozícii dve izby, ktoré sú riadne
zariadené a udržiavané v poriadku. Mal. O. ukončil v tomto školskom roku 3. ročník ZŠ v C.Č.. Na
koncoročnom vysvedčení mal. samé jednotky. Nenavštevoval žiadne krúžky, stravoval sa v škole. Je

zdravým dieťaťom. S partnerom matky má dobrý vzťah. Matka pracuje v spoločnosti L. Z., kde pracuje
na tri pracovné zmeny. V čase jej neprítomnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého jej partner alebo
otec partnera. Otec býva na neznámom mieste, výživné dlhodobo neposiela. Šetrením neboli zistené
žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky
a otcovi určiť povinnosť platiť na dieťa výživné.

Zpotvrdeniazamestnávateľamatkymalsúdpreukázané,žematkapracujevspoločnostiL.Z.Z..Z..F..P..
od 17.10.2011, kde dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 658,81 eur mesačne.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica mal súd preukázané, že matka poberá prídavok

na dieťa v mesačnej sume 23,52 eur. Matka ani otec za posledných 12 mesiacov neboli evidovaní ako
uchádzači o zamestnanie, nepoberali dávku v hmotnej núdzi.

Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec za posledných 12 mesiacov nepoberal
žiadne dávky sociálneho poistenia. Matka za posledných 12 mesiacov poberala nemocenské spolu vo

výške 398,- eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.
2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Podľa§62ods.3Zákonao
rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o
rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Podľa §
62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní

súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému súd prihliadol na záujem maloletého a dospel k
záveru, že bude v jeho záujme, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý
mu v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd je toho názoru, že zverením maloletého do
osobnej starostlivosti matky mu budú zabezpečené lepšie podmienky a predpoklady na jeho riadny
vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky,

ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súdu nie je známy pobyt
otca ani skutočnosť, či je zamestnaný, teda súdu nie je známy žiadny príjem otca ani jeho majetkové

pomery. Z toho dôvodu súd určil otcovi povinnosť platiť výživné, na maloletého vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č.
601/2003 Z.z.) čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Takto
určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každýrodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič
je napr. nezamestnaný, zdržiava sa na neznámom mieste, atď. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle

§ 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy
k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Takto určené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Súd priznal výživné pre maloletého od podania návrhu, teda od 11.03.2015. Otcovi tak vznikol

nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.03.2015 do 30.11.2015 v sume 235,42 eur, ktorý je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nedoplatok súd určil
súčtom súm za jednotlivé mesiace, ktoré predstavovali 30% zo sumy životného minima čo v zmysle
zákona č. 601/2003 Z.z. predstavuje sumu 27,13 eur mesačne. Otcovi tak vznikol nedoplatok na
výživnom za 21 dní mesiaca 3/2015 v sume 18,38 eur (27,13/31x21), za mesiace 4/2015 až 11/2015 v
sume 217,04 eur (27,13x8), spolu teda 235,42 eur.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len opatrovník otca a kolízny opatrovník a to do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci
konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)