Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010083
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112010083.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 8. apríla

2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. O., nar. XX.XX.XXXX T. R., W. N., W. U. R., I.. J. Č.. XXXX/XX,

je vinný, že

-ako daňový subjekt Y. O. - R. Z., s miestom podnikania J. Č.. XX, R. a pridelenými Z.: XX XXX XXX, D.:
XX XXX XXX XX podal dňa 31.3.2003 na miestne príslušnom Daňovom úrade Prešov I. riadne daňové
priznanie na daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002, v ktorom vykázal nulovú

vlastnú daňovú povinnosť, pričom však v predmetnom daňovom priznaní zúčtoval na základe zmluvy o
skladovaní z 1.2.2002, vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane nepravdivé výdavkové doklady číslo
XXX G. XXX za úhradu nepravdivých faktúr č. XXXXXXX G. XXXXXXX od dodávateľa spoločnosti Y.
Y., Y.. N.. K.., Y. XX, XXX XX R. za skladovanie bližšie nešpecifikovaného tovaru v plechovom sklade
spoločnosti Y. Y. súpisného čísla XXXXX, na parcele č. XXX/XX Q. I. Y. Č.. XX T. R. za mesiace február,
marec, apríl, máj, jún, júl, august a september roku 2002 na celkovú sumu 880.000,- Sk (29.210,- Eur),

pričom dňa 3.1.2002 spoločnosť Y. Y. popísali kúpnu zmluvu so spoločnosťou Y. D., Y. Y. R.Š., I.. H. Č.. X,
ktorej vklad bol povolený dňa 25.02.2002 a ktorej predmet pre vlastné podnikanie využívala spoločnosť
Y. D., H. Č.. X, XXX XX R., pričom daňovému subjektu Y. O. - R. Z. tento sklad nikdy neprenajala, čím
takto získal neoprávnený prospech v sume 248.741,- Sk (8.256, 69,- Eur),

teda

-vo väčšom rozsahu skrátil daň,

čím spáchal

-trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do
31.12.2005.

Za to mu súd ukladáPodľa § 148 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 výkon trestu podmienečne
odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 17.1.2012 na obvineného Y. O. obžalobu pre vyššie
uvedený skutok, ktorý kvalifikoval ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods.
3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj v intenciách uznesenia krajského súdu výsluchom
obžalovaného Y. O., svedkyne K. O., svedkov U. N., J. X., Z.. H. E., M. Z.. X. X. ako i listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:

Obžalovaný Y. O. na hlavnom pojednávaní, za prítomnosti tlmočníka vyhlásil, že je nevinný. K veci

vypovedal, že podniká od roku 1994 v oblasti kancelárskych výrobkov, obalovej techniky v X.. Nakoľko
potrebovali skladové priestory vzhľadom na množstvo materiálu, ktoré mali, prenajali si sklady na Y.
I. T. R. K. J. X., ktorý aj robil zmluvu, vlastníkom bola spoločnosť Y. Y.. Prenajaté priestory mali od
februára 2002 do septembra 2002. Keďže podniká sám, nemá spoločníka, jednal iba sám s J. X.
ohľadne priestorov. Nemal vedomosť, že Y. Y.Z. to predala tretej osobe, o tom sa dozvedel až na polícii.

Účtovníctvo mu viedla účtovníčka p. T.. K faktúram, ktoré sú predmetom obžaloby, vypovedal, že v plnej
výške ich zaplatil spoločnosti Y. Y., nevedel sa vyjadriť kto ich vystavil, ale prišiel do spoločnosti Y. Y., už
boli pripravené, podpísal kópiu, vyplatil v hotovosti a následne boli riadne zaúčtované.

K daňovej kontrole za rok 2002 obžalovaný vypovedal, že táto prebiehala ako prebiehala, niektoré

doklady neboli, vtedy sa aj rozviedol, mal problém s ex manželkou, najsamprv mu vyrúbili daňový
nedoplatok, ale nevedel povedať v akej výške, ale ten bol zaplatený. Následne podali žalobu na krajský
súd a predtým na Najvyšší súd, pričom daňový úrad mu vrátil zaplatené peňažné prostriedky.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa K. O., pracovníčka daňového úradu vypovedala, že s

daňovým subjektom problémy neboli, na ich výzvu, ako správcu dane reagoval, na základe oznámenia
o začatí daňovej kontroly, predložil účtovné doklady, po prekontrolovaní účtovných dokladov bol urobený
záver o protokole v roku 2004. Svedkyňa potvrdila, že v čase výkonu kontroly neboli predložené účtovné
doklady týkajúce sa skladovania tovaru.

Ďalej uviedla, že následne bolo podané odvolanie zo strany daňového subjektu teda obžalovaného,
ale nadriadený orgán potvrdil ich rozhodnutie. V zapätí bola daná žaloba na daňové riaditeľstvo, na
základe rozhodnutia ktorého bolo nariadené Daňovému úradu Prešov I. vykonať opakovanú kontrolu č. I.
XXX/XXXX/XXXX/XXXXXX zo dňa 18.9.2007, ktorá začala 29.2.2008. Predmetným rozsudkom daňový
orgán súd zaviazal, aby znova prehodnotili skladové karty, na základe evidencie predloženej daňovým

subjektom.

Svedkyňa ďalej vypovedala, že daňový subjekt na opakovanej kontrole skutočne predložil evidenciu
skladovýchzásob,akomalskladované,akomalpresnepodľafaktúr,ktorébolivtomčasevyhotovované,
čiže nákup a následný predaj. Zároveň zisťovali, či bol skutočne dodaný tovar a svedkyňa potvrdila,

že tovar bol dodaný. Nedalo sa zistiť 100% objem dodaného tovaru, ale vedeli zistiť od tých firiem, že
tovar dodaný bol.

Na základe tejto skutočnosti daňový úrad nemal inú možnosť len uznať ten nájom na Y. Y., všetky tieto
zistenia sú uvedené v protokole číslo XXX/XXX/XX-XXXXX/XXXX/Cso zo dňa 21.5.2008 s výsledkomlen zvýšenie základu dane o 67.195,- Sk (2.230,47,- Eur), to nemalo však vplyv na výšku daňovej
povinnosti, nakoľko odpočítateľná položka v roku 2002 bola vo výške okolo 90.000,- Sk (2.987,45,- Eur).

Svedkyňa K. O. teda uzavrela, že žiadna daňová povinnosť obžalovanému nevznikla.

Bol vypočutý aj svedok U. N., ktorý vypovedal, že obžalovaného nepozná, nevedel sa vyjadriť k
rozhodným skutočnostiam, nespomínal si, či podpisoval faktúry za spoločnosť Y. Y., preto bola prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania. Z tejto vyplýva, že v mesiaci máj 2002 sa stal spoločníkom, ako

aj konateľom spoločnosti Y. Y., ktorá bola v tom čase vlastníkom kancelárskych, ako aj skladových
priestorov. Čo sa týka nájomného vzťahu spoločnosti R. - Y. O. sa už vyjadriť nevedel pre odstup času,
podľa jeho názoru, však už nebol dôvod, aby vystavoval faktúru za obdobie august až september 2002,
nakoľko spoločnosť v tom čase už nevlastnila žiadne priestory.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok J. X. vypovedal, že v roku 2002 bol konateľom spoločnosti

Y. Y., ktorá mala vo vlastníctve skladovacie priestory na I.. Y., prenajímali priestory viacerým firmám,
nevedel si spomenúť, či aj obžalovanému. Následne po predložení zmluvy k nahliadnutiu potvrdil, že
je to jeho podpis. Nepamätal si presne, za aké obdobie boli vystavované faktúry, nakoľko následne
došlo k rozpredávaniu majetku, avšak spomínal si, že tento subjekt platil viac hotovostne. Po prevode
obchodného podielu U. N. sa už nezaujímal o tieto skutočnosti. Na odstránenie rozporov boli prečítané

jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že v spoločnosti Y. Y. Y..N..K.. bol konateľom
a spoločníkom od 17.11.2000 do 5.5.2002. Dňa 1.2.2002 podpísal zmluvu o skladovaní s firmou R.,
zastúpenou obžalovaným Y. O., na základe ktorej sa dohodli, že budú skladovať jeho výrobky na I.. Y. Č..
XX od. 1.2.2002 do konca roka. K tomu aj reálne došlo. Úhrada za služby bola fakturovaná v auguste
a vyplatená v septembri 2002, teda podľa svedka to musel spraviť nasledujúci konateľ U. N.. Následne

z prečítanej výpovede vyplynulo, že spoločnosť Y. Y. Y..N..K.. za obdobie roka 2002 po odpredaji jeho
obchodných podielov vystavovala faktúry za nájom a aj inkasovala nájomné.

Na hlavnom pojednávaní svedok odstránil rozpory ohľadne platieb tak, že uviedol, že keď sa N. stál
novým konateľom, on nakoľko mal skúsenosti s fakturáciou a zmluvami o prenájme, tak bol nápomocný

a mal prehľad ako boli realizované platby a výpovede z nájomných zmlúv. Takisto doplnil, že N. bral v
hotovosti.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní aj dokazovanie výsluchom svedka Z.. H. E., ktorý vypovedal, že
obžalovaného nepozná, sklady kúpili v roku 2002, na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 3.1.2002,

začali ich užívať od februára 2002, do konca januára predošlí vlastníci ich vypratávali. Svedok potvrdil,
že pri odkúpení tam bol vysokozdvižný vozík, aj nejaké palety, ale nepamätal si presne. Z uvedeného
dôvodu boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť Y. D.
Y. Y. Q. H. Č.. X, R. potrebovala skladovacie priestory a niekedy koncom roka 2001 začali jednať s
majiteľmi spoločnosti Y. Y. o odkúpení plechovej oblúkovej haly, ktorá bola vedná na LV č. XXXX pod s.

č. XXXXX na parcele č. XXX/XX. Vklad kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 3.1.2002 bol povolený. Pri kúpe
týchto priestorov neboli oznámené a ani nie sú v zmluve uvedené žiadne ťarchy a ani iné záväzky, ktoré
by zaväzovali k pokračovaniu nájmu týchto priestorov iným osobám. Po odkúpení priestorov sa v hale
nachádzal jeden vysokozdvižný vozík, prázdne palety, jedna paleta tehál a na ostatné si nepomínal.
Do jedného mesiaca, od kúpy tejto haly, bývalý majiteľ týchto priestorov tieto veci vysťahoval do haly

R.. Svedok Z.. H. E. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania, nevedel ale
uviesť komu veci patrili.

Bol dopočutý obžalovaný Y. O., ktorý vypovedal, že faktúra zo dňa 4.8.2002 nebola uhradená v dobe
splatnosti, lebo sa uhradila vtedy, keď mali peniaze, nakoľko hlavnú sezónu majú v lete, máj, jún robia

priebežne, aj fakturujú, ale veľkosklady neplatia. Obžalovaný ďalej uviedol, že si nepamätá presne, či
bola nejaká dohoda medzi konateľom, ohľadne fakturácie, a či bola nejaká zmena doby fakturácie a to
bolo tak, ako to bolo na zmluve a netrval na zmluvných podmienkach, lebo nemali peniaze. Nepamätal
si takisto prečo netrval, aby uplynula maximálna doba uskladnenia.

Bol dopočutý aj svedok Z.. H. E., ktorý poprel, že by obžalovaný tovar v jeho spoločnosti, v predmetnom
priestore, uskladňoval a len uviedol, že vo februári 2002 tam bola jedna paleta tehál a vysokozdvižný
vozík, nič iné. Za týmto účelom bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom Z.. E. a obžalovaným, v
rámci ktorej svedok opätovne uviedol, že boli tam veci, ktoré spomínal, teda tie tehly, palety a vozík,čo však obžalovaný poprel, keď uviedol, že tovar tam bol a on sa nestaral, zavolal X. a on mu tovar
doniesol zo skladu, zobral od nich tovar z výroby a doniesol ho naspäť. Svedok Z.. E. nemal vedomosť,
či to bolo zahrnuté do účtovníctva obžalovaného.

Bol dopočutý aj svedok J. X., ktorý uviedol, že záväzok spoločnosti R. Z. chcel splniť tým spôsobom,
ako ostatným, že používali priestory, lebo dokým neprejde LV, boli majetkom Y. Y.. Zmluva neriešila
záležitosti ohľadne prechodu práv pri prevode. Svedok dodal, že faktúry vystavoval, lebo nevedel, že
je na LV už zapísaný nový majiteľ a keď preberal peniaze nevedel, že už nie je vlastníkom, pričom

musela byť nejaká ústna dohoda o zmene doby fakturácie, nakoľko ináč by ju odberateľ neakceptoval,
ale nevedel sa k nej vyjadriť. Úroky z omeškania neboli uplatňované, lebo podľa jeho názoru to nebolo
na ňom, mal si ich uplatniť nový majiteľ.

Bola vypočutá aj znalkyňa Z.. X. X., ktorá vypovedala, že spoločnosť R. Z. v rozhodnom období, t.
j. 26.9.2002 a 30.9.2002 disponovala sumou tak, ako je uvedené vo výdavkových a pokladničných

dokladov a po preskúmaní účtovných dokladov bolo možné konštatovať, že v období, kedy došlo k
úhrade, t. j. 26.9.2002 a 30.9.2002 spoločnosť disponovala sumou finančných prostriedkov v takej
výške, aby uvedené výdavkové pokladničné doklady v hodnote Sk 811.800,- Sk (26.946,82,- Eur) a
270.600,-Sk(8.982,27,-Eur)bolomožnéuhradiť.Popreskúmanítokufinančnýchprostriedkovvmesiaci
september 2002, z predložených dokladov zároveň bolo možné konštatovať, že spoločnosť v septembri

2002disponovalasumou,ktoroumohlauhradiťsvojzáväzokvyplývajúcizozmluvyadokladyzaobdobie
september 2002 boli úplné.

Bol dopočutý aj svedok U. N., ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y. od zápisu do obchodného
registru do jeho výmazu a nemá vedomosť, že by spoločnosť Y. vykonávala nejakú činnosť a nepamätá

si, že by vystavoval faktúry za spoločnosť a takisto sa nevedel vyjadriť, či pán X. pomáhal pri vystavovaní
faktúr a nehovorí mu nič ani meno, ani osoba obžalovaného. K rozporom ohľadne vystavenia faktúr
uviedol, že nevie o tom, že by niečo vystavoval.

Bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom N. a obžalovaným O., kde svedok opätovne a zároveň

pozerajúc do očí obžalovanému poprel, že by vystavoval faktúry a poprel, že by bola nejaká dohoda
ohľadne doby fakturácie a k samotnej fakturácii sa nevedel vyjadriť.

Bola dopočutá aj svedkyňa K. O., ktorá vypovedala, že pri prvej daňovej kontrole úhrady predmetných
faktúr boli predložené a bola predložená faktúra, ale neboli predložené skladovacie priestory a

manipulácia s tovarom a skladová evidencia. Svedkyňa ďalej vypovedala, že daňový úrad sa zaoberal
aj vlastníctvom prenajatých priestorov, že sa nemohli skontaktovať s konateľom, ktorý prenajímal tieto
priestory, ani fyzicky neexistoval tento priestor, keď sa tam boli pozrieť, to bola plechová hala a táto
skutočnosť sa zohľadnila vo výsledku daňovej kontroly a preto bol rozdiel dane pri tej pôvodnej kontrole,
to bolo 255.834,- Sk (8.492,13,- Eur) a potom to bolo, na základe odvolania to bolo zrušené rozhodnutím

číslo Z.-XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX-N. zo dňa 22.5.2007. Týmto rozhodnutím bol zrušený platobný
výmer č. XXX/XXX/XXX-XXXXX/XX-I. zo dňa 13.7.2004. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k skutočnosti,
kedy došlo k tomuto konaniu, že v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 366/99 účinného v danom čase, daňovým
výdavkom je výdavok, ktorý je daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov, zúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. z

dôvodu, že v tom čase, keď nepredložil veci, ktoré žiadali, evidenciu, jazdy cesty, lebo tam boli cesty po
dvore, bolo tam množstvo výsluchov dopravcov, ktorí síce dopravovali, ale nie pre O..

Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Zmluvou o skladovaní uzatvorenej dňa 1.2.2002 medzi Y. Y. Y.. N.. K.. so sídlom Y. Č.. XX, R., ako
skladovateľom a spoločnosťou R., so sídlom X. Č.. XX, zastúpenej obžalovaným, ako ukladateľom, sa
skladovateľ zaviazal, že za úplatu uskladní tovar ukladateľa v skladovacích priestoroch na ulici Y. T. R.
(plechový sklad) a dobu skladovania si zmluvné strany dohodli od 1.2.2002 do 31.12.2002.

Súčasťou spisu sú aj predmetné faktúry - faktúra č. XXXXXXX - vystavená dodávateľom Y. Y. pre
obžalovaného na sumu 811.800,- Sk (26.946, 82,- Eur), ktorou bolo fakturované skladovanie materiálu
podľa zmluvy za obdobie február až júl 2002 a v nadväznosti naň aj príjmové a výdavkové doklady zodňa 26.9.2002 v uvedenej sume, ako aj faktúra č. XXXXXXX v sume 270.600,- Sk (8.982, 27,- Eur),
ktorou bolo fakturované skladovanie materiálu podľa zmluvy za obdobie august 2002 a september 2002
a v nadväznosti naň aj príjmové a výdavkové doklady zo dňa 30.9.2002 v zodpovedajúcej sume.

Bol oboznámený protokol o daňovej kontrole číslo XXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX/Cso zo dňa 21.1.2004
so začiatkom vykonávania daňovej kontroly za rok 2002 dňa 11.6.2003 u obžalovaného, ako daňového
subjektu.

Na základe vykonanej daňovej kontroly Daňovým úradom Prešov I, číslo: XXX/XXX/XXX-XXXXX/XX/
Urd zo dňa 26.2.2004 bol vydaný dodatočný platobný výmer daňovému subjektu Y. O., ktorým mu bol
vyrubenýrozdieldanezpríjmovfyzickýchosôbzazdaňovacieobdobie2002vsume255.066,-Sk(8.466,
64,- Eur). Tento rozdiel danie bol povinný zaplatiť do 15 dní od doručenia.

Na základe odvolania obžalovaného, ako daňového subjektu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

pracovisko Prešov, rozhodnutím zo dňa 3.6.2004, značka: T.-XXX/XXXX/Gu, dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Prešov I, číslo: XXX/XXX/XXX-XXXXX/XX/Urd zo dňa 26.2.2004 zrušilo a vec vrátilo
na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2004.

Na základe Protokolu o výsledku daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX/Cso zo dňa

21.1.2004 bolo správcom dane, Daňovým úradom Prešov I, číslo: XXX/XXX/XXX-XXXXX/XX/Urd zo
dňa 13.7.2004 bol opäť vydaný dodatočný platobný výmer obžalovanému, ktorým mu bol opäť vyrubený
rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 255.066,- Sk.

Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.8.2004 a vykonateľnosť dňa 28.8.2004, nakoľko

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Prešov, rozhodnutím zo dňa 11.11.2004, značka:
T.-XXX/XXXX/Gu, dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov I, číslo: XXX/XXX/XXX-XXXXX/
XX/Urd zo dňa 13.7.2004 potvrdilo.

RozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa9.2.2007,č.k.XSXX/XX-XXbolorozhodnutiežalovaného

- Daňové riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.11.2004, značka: T.-XXX/XXXX/Gu zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie.

NazákladeProtokoluovýsledkudaňovejkontrolyč.XXX/XXX/XX-XXXXX/XXXX/Csozodňa21.5.2008,
ktorý je výsledkom vykonanej opakovanej kontroly u obžalovaného, správcom dane, Daňovým úradom

Prešov I, číslo: XXX/XXX/XXXXX/XX//Urd zo dňa 1.7.2008 vydaný platobný výmer obžalovanému,
ktorým správca dane určil obžalovanému daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2002 v sume nula Sk. Takisto túto skutočnosť potvrdila svedkyňa K. O., pracovníčka daňového úradu,
ako jedna z osôb vykonávajúca daňovú kontrolu.

Bolo oboznámené aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov I. zo dňa 25.8.2008, číslo: XXX/XXX/
XXXXX/XXXX/Urd, z ktorého vyplýva, že správca dane priznal obžalovanému, ako daňovému subjektu
za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov na dani z príjmov fyzických osôb
za zdaňovacie obdobie 2002 sankčný úrok vo výške 104.989,- Sk (3.484,99,-Eur), ktorý je povinný
daňovému subjektu zaplatiť, nakoľko dňa 11.3.2005 bola exekúciou č. P. XXX/XXX/XXXX/XX odpísaná

z účtu obžalovaného ako daňového subjektu suma rozdielu dane z príjmov FO vo výške 255.066,- Sk
(8.466, 64,- Eur).

Kúpnou zmluvou zo dňa 3.1.2002 predávajúca spoločnosť Y. Y. Y..N..K.. R. previedla na spoločnosť Y.
D. Y. Y. H. Č., X, R. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, X.. Ú.. Y. - sklad so súpisným číslom XXXXX

na parcele č XXX/XX.

Bolo oboznámené aj úplné znenie spoločenskej zmluvy Y. Y., Y..N..K.. kedy už spoločníkom a konateľom
bol U. N..

Z vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne, súd mal jednoznačne
preukázané, že obžalovaný, ako daňový subjekt si podal 31.3.2003 na príslušnom Daňovom úradePrešov I. daňové priznanie na daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002, kde
vykázal nulovú daňovú povinnosť, kde medzi výdavky zahrnul aj nepravdivé výdavkové doklady od
spoločnosti Y. Y., Y..N..K.. za obdobie mesiacov február až september 2002, pričom táto spoločnosť

už od 25.2.2002 nebola vlastníkom týchto priestorov, ale vlastníkom bola spoločnosť Y. D., H. X, R. a
takýmto spôsobom na základe Daňového úradu Prešov I. bola vyrúbená daň vo výške 8.256,69,- Eur a
následne síce daňové rozhodnutie bolo zrušené a bola vyrúbená nulová daňová povinnosť.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že ohľadne zmluvy o skladovaní rokoval jedine s
pánom X., kde stále faktúru prevzal, vyplatil v hotovosti a riadne ju zaúčtoval. Pracovníčka daňového
úradu K. O.K. uviedla, že obžalovanému boli opakovane vyrúbené daňové povinnosti, ale následne po
zrušujúcich rozhodnutiach bolo ustálené, že obžalovanému žiadna daňová povinnosť nevznikla. Svedok
J. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y. Y., ktorá bola vlastníkom predmetných skladovacích
priestorov a konateľom spoločnosti bol do 5.5.2002 a s obžalovaným dňa 1.2.2002 podpísal zmluvu

o skladovaní, ktorá mala platnosť do konca roka 2002. Uvedená nehnuteľnosť prešla dňa 25.2.2002
do vlastníctva spoločnosti Y. D., kde konateľ uvedeného družstva Z.. H. E. uviedol, že obžalovaného
nepozná, priestory užívali a po prechode vlastníckeho práva bol v sklade len vysokozdvižný vozík,
paleta tehál a nič iné a obžalovanému, ako vlastník priestorov, nefakturoval žiadne sumy za uskladnenie.
V neprospech obžalovaného je aj výpoveď svedka U. N., ktorý bol konateľom spoločnosti od mája

2002, ale nevedel sa k tomu vyjadriť a taktiež sa vyjadril, že prečo by vystavoval obžalovanému
faktúry, keď ich spoločnosť už žiadne priestory nevlastnila a to od prechodu vlastníctva k predmetnému
skladu na spoločnosť Y. D.. Taktiež znalkyňa Z.. X.Á. uviedla, že spoločnosť obžalovaného mala
dostatok finančných prostriedkov, aby uvedené výdavkové pokladničné doklady bolo možné uhradiť. Je
nepochybné, že v zmysle daňových predpisov obžalovanému nevznikla daňová povinnosť, ale daňová

povinnosť je otázkou pri žalovanom trestnom čine otázkou viny a preto súd túto otázku posudzoval
samostatne, aj keď už bolo o tejto právoplatne rozhodnuté.

Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia, t. j. platby za uskladnenie tovaru sa

neuskutočnili, nakoľko spoločnosť Y. Y. nebola vlastníkom týchto priestorov od februára 2002 a potvrdil
túto skutočnosť aj nový konateľ U. N., ktorý uviedol, že od mája, kedy sa stal jediným konateľom a
spoločníkom, nevystavoval danej spoločnosti žiadne faktúry, ani neprijímal platby.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku uvedeného trestného činu podľa zákona č. 140/1961 Zb., § 148 ods. 1,
ods. 3 toho sa dopustí kto vo väčšom rozsahu skráti daň a týmto treba chápať najmä skutočnosť, že
obžalovaný predstieral vyššie výdavky, náklady a to na základe uvedených faktúr ktoré neboli fakticky
zrealizované a keď boli formálne vystavené, teda súd dospel k záveru že objektívna stránka trestného
činu skrátenia dane a poistného je daná a to vo väčšom rozsahu ako to vyžaduje citované paragrafové

znenie.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal formou priameho úmyslu podľa §
4 písm. a) Trestného zákona, lebo svojim konaním chcel skrátiť daň a spôsobiť tak škodu Slovenskej

republike a o jeho trestnoprávnej zodpovednosti v rámci subjektívnej stránky nevplynuli žiadne
pochybnosti, že by nemohol ovládať svoje konanie alebo rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre
spoločnosť.

Taktiež je tu daná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného, t. j. skutočnosťou, že do svojho
účtovníctva zahrnul účtovné doklady ktoré boli vystavené iba formálne a fakticky k ich plneniu nedošlo a
teda pokiaľ by uvedené doklady nebol predložil, bola by mu vznikla daňová povinnosť, ako je uvedená
vo výrokovej časti, t. j. vo výške 8.256,69,- Eur.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä z ustanovení § 23 ods. 1 a § 31 Trestného
zákona, kde uložené tresty majú zabezpečiť účel Trestného zákona, a to individuálnu a generálnu
prevenciu a uložený trest musí byť primeraný a spravodlivý. Pri rozhodovaní o výške trestu súd prihliadolnajmä na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, ako aj skutočnosť, že od spáchania
skutku uplynula dlhá doba, počas ktorej neprišiel do rozporu so zákonom a v tejto súvislosti dospel k
záveru, že na zabezpečenie vyššie uvádzaného účelu Trestného zákona postačuje aj uloženie trestu

odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia
slobody v trvaní dvoch rokov.

Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody
spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto
výkon trestu podmienečne odložil. Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného a povahu skutku mu
súd určil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej
doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby
sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie.

Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby,
môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.