Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213203106
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213203106.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobkyne: Mgr. B. M.,

bytom: W. O. Č.. XXX/X, X.L. B. K., narodená: X.XX.XXXX, zastúpená advokátom: Mgr. Branislav
Granec, sídlo: Kováčska č. 28, Košice, proti žalovanému: Metropolitan language services, s. r. o., sídlo:
Južná trieda č. 48C, Košice, IČO: 36 799 718, v konaní o zaplatenie finančných nárokov z pracovného
pomeru s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.000,06 eur istiny.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania nasledovne: z dlžnej sumy 61,54 eur od

1.3.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.4.2010 do zaplatenia vo výške
9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.5.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54
eur od 1.6.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.7.2010 do zaplatenia
vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.8.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej
sumy 61,54 eur od 1.9.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.10.2010 do
zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.11.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne,
z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.12.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od

1.1.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.2.2011 do zaplatenia vo výške
9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.3.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54
eur od 1.4.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.5.2011 do zaplatenia
vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.6.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej
sumy 61,54 eur od 1.7.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.8.2011 do
zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.9.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne,
z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.10.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od
1.11.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.12.2011 do zaplatenia vo

výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.1.2012 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy
61,54 eur od 1.2.2012 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 507,70 eur od 1.3.2013 do
zaplatenia vo výške 8,75% ročne a z dlžnej sumy 1.015,40 eur od 1.3.2013 do zaplatenia vo výške
8,75% ročne.

III. Konanie o zaplatenie 90,75 eur istiny zastavuje.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 637,66 eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobkyne advokátovi Mgr. Branislavovi Granecovi. Trovy konania v časti 141,00
eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 496,66 eur predstavujú nárok na
nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.

V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.2.2013 v znení jej neskoršej zmeny
podľa jej podania zo dňa 1.3.2013 (zmena žaloby bola zo strany súdu vybavená postupom podľa § 172

ods. 6, t.j. vydaním platobného rozkazu podľa zmeneného návrhu) domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.090,81 eur istiny s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila svojimi
nasledovnými pracovnoprávnymi nárokmi voči žalovanému: 1. suma 507,70 eur mzda z pracovného
pomeru za obdobie január 2013, 2. suma 1.015,40 eur titulom nároku na náhradu mzdy podľa § 69 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, 3. suma 90,75 eur titulom nároku žalobkyne na príspevok na stravovanie
za obdobie október, november a december v roku 2012, 4. suma 738,48 eur (12 x 61,54 eur) titulom

nároku žalobkyne na doplatok minimálnej mzdy v súvislosti so stupňom náročnosti práce žalobkyne, a
to podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, pričom išlo o doplatky mzdy za obdobie od januára 2010 až
decembra 2010.

Ako príslušenstvo si žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania nasledovne: z dlžnej sumy 61,54

eur od 1.3.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.4.2010 do zaplatenia
vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.5.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej
sumy 61,54 eur od 1.6.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.7.2010 do
zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.8.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne,
z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.9.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od

1.10.2010dozaplateniavovýške9%ročne,zdlžnejsumy61,54eurod1.11.2010dozaplateniavovýške
9% ročne, z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.12.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, z dlžnej sumy 61,54
eur od 1.1.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne a z dlžnej sumy 61,54 eur od 1.2.2011 do zaplatenia
vo výške 9% ročne. Žalobkyňa si tiež uplatnila aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.

Neskôr žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.7.2015 zobrala svoju žalobu čiastočne späť a to konkrétne v
častio zaplatenie 90,75eur istiny(príspevok nastravovaniezaobdobieoktóber,novemberadecember
v roku 2012). Toto svoje konanie odôvodnila skutočnosťou, že žalovaný jej neskôr tieto jej nároky uhradil.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na

nahradenie jeho trov konania. Svoje stanovisko odôvodnil
tak, že pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania bol veľakrát menený a z toho dôvodu
neprehľadný, pričom tieto zmeny sa diali medzi žalobkyňou a jej spriaznenou osobou pani Z.. Z
uvedeného dôvodu žalovaný považuje mzdu, ktorú žalobkyni vyplácal za neoprávnenú a naopak
žalovaný má za to, že práve žalobkyňa by mala žalobcovi vrátiť bezdôvodné obohatenie. Nárok na

vyplatenie doplatkov mzdy v súvislosti s náročnosťou práce žalobkyne žalovaný namietal, že na tento
nemá právo, pretože žalovaná vykonávala iba jednoduché práce, t.j. takýto nárok jej nevznikol. Nárok
na náhradu mzdy z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňou (z dôvodu, že jej
nebolavyplatenámzda)žalovanýtiežpopieral,čoodôvodniltak,žesožalobkyňouvústnejformeuzavrel
dohodu o skončení pracovného pomeru, a tak už žalobkyňa nemohla neskôr platne okamžite skončiť

svoj pracovný pomer u žalovaného.

Dňa 1.10.2007 uzavreli žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ pracovnú zmluvu,
podľa ktorej na dobu neurčitú odo dňa 1.10.2007 začala žalobkyňa pre žalovaného pracovať ako
administratívny pracovník pre výkon sekretárskych, štatistických, marketingových, hospodárskych a

technických činností jazykovej školy. V bode 5 článku II pracovnej zmluvy je uvedené, že dohodnutý
stupeň náročnosti pracovného miesta je - 2, čo zodpovedá samostatnému výkonu dohodnutých prác. V
bode 4 článku VII pracovnej zmluvy je dohoda o tom, že mzda a bežné odmeny budú splatné mesačne
pozadu, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Tieto skutočnosti súd zistil z
citovanej pracovnej zmluvy a zo žalobného návrhu.

Z výplatných „pások“ žalobkyne vyhotovených žalovaným za obdobie roka 2011 až do decembra 2012
je zrejmé, že mesačná mzda bola účastníkmi konania dohodnutá na sumu 507,70 eur. Tieto skutočnosti
súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z príslušných výplatných pások (č.l. 12-22 súdneho spisu).Žalobkyňa svojim listom zo dňa 18.2.2012 s odvolaním sa na znenie § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce okamžite skončila svoj pracovný pomer u žalovaného. Toto svoje právo odôvodnila skutočnosťou,
že žalovaný jej do dňa 15.2.2013 neuhradil mzdu za mesiac december 2012, ktorá bola splatná dňa

31.1.2013. Citovaný list žalobkyne bol žalovanému doručený dňa 18.2.2013. Tieto skutočnosti súd zistil
zo citovaného listu a z poštovej doručenky (č.l. 32 a 35 súdneho spisu).

Dňa 20.3.2013 uhradil žalovaný na peňažný účet žalobkyne vedený vo VÚB a.s. jej mzdu za obdobie
december 2012. Túto skutočnosť súd zistil z potvrdenia VÚB a.s. (č.l. 74 súdneho spisu).

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.7.2015 uviedla k veci nasledovné skutočnosti. Nároky, ktoré si
uplatňuje v tomto konaní sú mojimi nárokmi na uhradenie mzdy. Čo sa týka doplatkov ku mzde vo výške
61,54 eur mesačne za obdobie od januára 2010, tak v zásade ide o doplatky ku mzde s ohľadom na
stupeň náročnosti práce. Po dohode s konateľkou žalovaného som v rámci svojej práce pre
žalovaného vykonávala aj nejaké práce pre iné spoločnosti (REGENT s.r.o., Metropolitan Sk s.r.o.), a aj z

tohto dôvodu bola moja mzda dohodnutá na sumu 507,70 eur mesačne a táto suma mi bola zohľadnená
aj priamo vo výplatných páskach. Žalovaný mi neuhradil moju mzdu za obdobie december 2012, a preto
som s ním okamžite skončila pracovný pomer. Dňa 2. januára 2013 som riadne nastúpila
do práce, na čo ku mne prišla konateľka žalovaného spolu s pánom J. a dali mi podpísať nejaké papiere,
čo som odmietla, čo konateľku nazlostilo a vyhodila ma odtiaľ. Ja som kontaktovala žalovaného svojim

právnikom, ktorý mu tlmočil, že pracovný pomer neskončil, a že riadne trvá. Následne na to ma žalovaný
kontaktoval a ja som dňa 24.1.2013 nastúpila do práce. Neskôr som už do práce nenastúpila, pretože
som bola chorá. Je pravdou, že my sme koncom roky 2012 komunikovali so žalovaným o možnosti
ukončenia pracovného pomeru dohodou, ale stále som od nich čakala nejaké papiere, ale ničoho som
sa nedočkala.

Žalovaný na pojednávaní dňa 16.10.2010 v rámci svojej výpovede uviedol, že sa k veci nevie vyjadriť.
Konateľka žalovaného ďalej uviedla, že je momentálne v takom zlom zdravotnom stave a očakáva
výsledky vyšetrení, takže toto konanie je pre ňu nepodstatné.

Podľa § 118 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce): „Zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.“

Podľa § 142 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce (Prekážky na strane zamestnávateľa): „(1) Ak zamestnanec
nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení,

v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými
prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku. (2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé
poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného
zárobku. (3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,

ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku.“

Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce (Minimálne mzdové nároky): „Zamestnávateľ, u ktorého nie
je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť

mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len
"stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne
sumuminimálnehomzdovéhonároku,zamestnávateľposkytnezamestnancovidoplatokvsumerozdielu
medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci
príslušnému pracovnému miestu.“

Podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce: „Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň
je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín
alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy:

Stupeň Koeficient minimálnej mzdy
1 1,0
2 1,23 1,4
4 1,6
5 1,8

6 2,0
------------------------------------------------------------„

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 441/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje
suma minimálnej mzdy: „Suma minimálnej mzdy sa ustanovuje na 307,70 eura za mesiac pre

zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.“

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce (Splatnosť mzdy): „Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie,
a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v
pracovnej zmluve nedohodlo inak.“

Podľa § 59 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce): „Pracovný pomer možno skončiť:
a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.“

Podľa § 60 ods. 1, 2 Zákonník práce (Dohoda o skončení pracovného pomeru): „(1) Ak sa zamestnávateľ
a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým

dňom.(2)Dohoduoskončenípracovnéhopomeruzamestnávateľazamestnanecuzatvárajúpísomne.V
dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo
ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).“

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce: „Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.“

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce: „Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na

náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.“

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žalobkyni voči žalovanému vznikol nárok
na doplatok mzdy za obdobie roka 2010, pretože žalovaný jej v tomto období vyplácal iba minimálnu
mzdu. Podľa vyššie citovaného znenia §120 ods. 4 Zákonníka práce a skutočnosti, že dohodnutá

pracovná činnosť žalobkyne predstavovala stupeň náročnosti 2 mala žalobkyňa v danom období nárok
na mesačnú mzdu vo výške 369,24 eur, t.j. oproti základnej minimálnej mzde (307,70 eur) mal byť
mzdový nárok žalobkyne o 61,54 eur vyšší ako jej bol vyplácaný. Preto za príslušné obdobie mala byť
žalobkyni vyplatená mzda vo výške o 738,48 eur (12 x 61,54 eur) vyššia. Neuhradením tejto časti mzdy
sa žalovaný dostal do omeškania

po márnom uplynutí splatnosti príslušnej mzdy (t.j. január 2010 od 1.3.2010, pretože splatnosť bola
dohodnutámesačnepozadu,február2010od1.4.2010,marec2010od1.5.2010,apríl2010od1.6.2010,
máj2010od1.7.2010,jún2010od1.8.2010,júl2010od1.9.2010,august2010od1.10.2010,september
2010 od 1.11.2010, október 2010 od 1.12.2010, november 2010 od 1.1.2011, december 2010 od
1.2.2011).

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobkyni uhradil mzdu za mesiac december 2012
riadne a včas (respektíve aspoň minimálne do 15 dní od jej splatnosti). Zároveň súd konštatuje, že
žalovaný tiež nepreukázal, že by pracovný pomer medzi účastníkmi konania skončil dohodou skôr ako
pristúpila žalobkyňa ku okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na

skutočnosť, že podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o skončení pracovného pomeru musí mať
písomnú formu, čo žalovaný nepreukázal, pričom žalobkyňa zároveň poprela uzavretie takejto dohody
v ústnej forme.

Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku súd konštatuje, že žalobkyňa dôvodne

a teda platne ukončila svoj pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, pretože žalovaný jej nevyplatil mzdu za december 2012 v lehote 15 dní od
jej splatnosti. Táto skutočnosť ako aj fakt, že mzda žalobkyne predstavovala sumu 507,70 eur mesačne,má za následok vznik nároku žalobkyne na uhradenie náhrady mzdy vo výške 1.015,40 eur (2 x 507,70
eur) titulom nároku na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

Žalovaný tiež nepreukázal, že by za obdobie január 2013 uhradil žalobkyni mzdu, respektíve jej náhradu
za mesiac január 2013 v sume 507,70 eur, hoci žalobkyňa má aj tento nárok. Skutočnosť, že žalovaný
neumožnil žalobkyni v časti mesiaca január 2013 vykonávať jej prácu, súd považuje za prekážku na
strane zamestnávateľa a teda podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce má žalobkyňa nárok aj na zaplatenie
tejto pohľadávky a to čiastočne titulom nároku na príslušnú časť mzdy (podľa § 118 ods. 1 Zákonníka

práce) a vo zvyšnej časti na náhradu mzdy.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.“

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.“

V období 1. dňa po splatnosti nárokov žalobkyne bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky stanovená nasledovne: od 1.3.2010 do 1.2.2011 1% ročne a dňa 1.3.2013 to bolo 0,75% ročne.
Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.

Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalobkyni voči žalovanému z dôvodu
omeškania so zaplatením jej peňažných pohľadávok vznikol nárok na úrok z omeškania uvedený vo
výroku II tohto rozsudku.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.“

Súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou konanie o zaplatenie 90,75 eur istiny podľa

§ 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku čiastočne zastavil.

Pri vyhotovovaní tohto rozsudku v zákonnej lehote po jeho vydaní súd zistil, že chybou v počítaní
(a následne v tejto súvislosti aj v písaní) súd nesprávne vo výrokoch I a II rozsudku uviedol výšku
oprávneného nároku žalobkyne. K tejto chybe došlo tak, že pri nároku žalobkyne na doplatok mzdy za

obdobie roka 2010 súd omylom prirátal aj doplatky za obdobie roka 2011, ktorých úhrada vôbec nebola
predmetom tohto sporu. Túto skutočnosť súd následne vyriešil vydaním opravného uznesenia zo dňa
12.11.2015.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi“.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
pretože žalobca zastúpený advokátom mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (čiastočne
zastavené konanie). Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade

súdneho poplatku vo výške 141,00 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 5 úkonov právnej pomoci v hodnote po 91,29
eur (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 4.10.2013, účasť
na pojednávaní dňa 10.7.2015 a účasť na pojednávaní dňa 16.10.2015), 2. tzv. režijný paušál: 3 x po

7,81 eur a 2 x po 8,39 eur. To všetko v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Výška hodnoty za úkon právnej pomoci je rátaná zo skutočne opodstatneného nároku
(zohľadňujúc vyššie citovanú chybu v rátaní), t.j. hodnota úkonu je rátaná zo sumy 2.261,58 eur.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto

rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.