Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514207512
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2514207512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980,
zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina
25, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: I. U., nar. X. X. XXXX, bytom U., t. č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou pre konanie V. G., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 568,12 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 319,17 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške:

- 9,5 % ročne zo sumy 116,45 eura od 4. 11. 2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 102,70 eura od 4. 12. 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 9,34 eura od 4. 1. 2012 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 2,86 eura od 26. 11. 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 87,82 eura od 26. 12. 2011 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 10. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 568,12 eura spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom,
a.s.) a odporcom bola dňa 19. 9. 2011 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mobilných hlasových služieb, program Podľa seba 7 N.

Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby riadne a včas, za čo vystavil odporcovi
faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas. Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa
vystavil odporcovi tieto faktúry:
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 11. 2011, na sumu 116,45 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 12. 2011, na sumu 102,70 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 1. 2012, na sumu 9,34 eura.

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 2.
11. 2011 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb,
program Program 40.Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby riadne a včas, za čo vystavil odporcovi
faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas. Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa

vystavil odporcovi tieto faktúry:
číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 11. 2011, na sumu 2,86 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 12. 2011, na sumu 87,82 eura.

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 19.

8. 2011 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb,
program Fix 16 a dodatok z 19. 8. 2011, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby
a mobilný telefón zn. Samsung C3530 s dobou viazanosti 24 mesiacov.

Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúru do dnešného dňa neuhradil. Na zmluvnú pokutu

vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, so splatnosťou 25. 2. 2012, na
sumu 248,95 eura.

Dlžné sumy uhradené neboli, čím sa odporca dostal do omeškania.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 20.11.2013 medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto
zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi, čo odporcovi bolo oznámené.

Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporca zdržiava, preto mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníka pre konanie.

Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, faktúrami, oznámením o
postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvy tak, ako to navrhovateľ popísal v návrhu.

Predmetom Zmlúv bolo poskytovanie hlasových mobilných služieb, pričom právny predchodca

navrhovateľa služby riadne poskytol, za čo odporcovi vystavil tieto faktúry:
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 11. 2011, na sumu 116,45 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 12. 2011, na sumu 102,70 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 1. 2012, na sumu 9,34 eura,
číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 11. 2011, na sumu 2,86 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 12. 2011, na sumu 87,82 eura.

Na základe vystavenej faktúry č. 7201290916, so splatnosťou 25. 2. 2012, na sumu 248,95 eura,
právny predchodca navrhovateľa žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu bez bližšej špecifikácie (aké zmluvné
podmienky - povinnosti boli porušené a kedy).

Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo Zmlúv bolo odporcovi oznámené.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb, zo zmluvnej pokuty
a úrokov z omeškania. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú zmluvnú povinnosť mal

odporca porušiť a kedy sa tak malo stať. Ani z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX nevyplýva, za aké
porušenie povinností zo strany odporcu bola táto zmluvná pokuta vystavená a uplatnená a podľa ktorých
ustanovení zmluvy.Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné

bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti

účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred

nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia všetkých Zmlúv, (1) Spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 10 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne.

Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, resp. zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 19. 8. 2011 a 19. 9.
2011, Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s

týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 12 písm. a/ a b/ zák. č. 351/2011 Z.z., účinného k 2. 11.

2011, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že odporca využil služby právneho
predchodcu navrhovateľa v celkovej fakturovanej sume 319,17 eura, ktoré odporca nezaplatil.

Súd preto priznal navrhovateľovi zaplatenie tejto sumy, pričom navrhovateľ si uplatnil návrhom aj
príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č.
87/1995 Z.z.).

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania v
nasledovnej výške: ku dňu 4. 1. 2012 a 26. 12. 2011 - 1 % p.a., ku dňu 4. 12. 2011 a 26. 11. 2011 - 1,25
% p.a., ku dňu 4. 11. 2011 - 1,5 %, potom úrok z omeškania je 9 % p.a., 9,25 % p.a, resp. 9,5 % p.a.

Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Vzhľadom na uvedené popri priznanej istine z titulu neuhradených služieb vo výške 319,17 eura potom

súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, zo súm a odo dňa tak,
ako to vyplýva z enunciátu rozsudku (výrok prvý), teda plne v súlade s návrhom navrhovateľa.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty; súd však
nemal za preukázané, že zmluvná pokuta, ktorú si navrhovateľ uplatnil svojím návrhom, bola vystavená

oprávnene v dôsledku neplnenia si povinností zo strany odporcu. Ako je uvedené vyššie, súd nemohol
preskúmať, na základe akého porušenia zmluvných povinností bola vystavená zmluvná pokuta a
následne aj uplatnená žalobným návrhom. Rovnako zo žiadnych dôkazov nie je zrejmé, kedy malo dôjsť
k porušeniu zmluvnej povinnosti. V dôsledku toho potom súd nemal možnosť preskúmať dôvodnosť
uloženej poriadkovej pokuty a ani jej prijateľnosť či neprijateľnosť vo svetle citovaného § 53 ods. 4 písm.

k) Občianskeho zákonníka.

Súd preto považuje za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty
v celkovej sume 248,95 eura (faktúra č. XXXXXXXXXX).

Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Úlohou súdu je rozhodovať len na podklade vykonaného dokazovania, súd si nemôže domýšľať
jednotlivé skutočnosti a vyhovieť návrhu môže len v prípade, ak má žalobný nárok za riadne a
nespochybniteľne preukázaný.Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne (čo
do neuhradených služieb a jeho príslušenstva (výrok prvý), a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného k 8.3.2012
(vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu), Predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez

právneho dôvodu.

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty bol podaný
nedôvodne, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Navyše súd
poukazuje na to, že zmluvná pokuta v znení, ako je uvedená v dodatku k zmluve bola ako tunajším
súdom, tak aj inými súdmi v Slovenskej republike, vyhlásená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

zmluvnej podmienky, preto navrhovateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky a teda aj
domáhať sa plnenia z takejto podmienky.

O trovách konania súd rozhodol (v treťom výroku) v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Zákonponechávavoľnúúvahusúduotom,čitrovykonaniapomernerozdelí,alebonáhradutrovkonania
neprizná. Keďže úspech a neúspech účastníkov konania bol približne rovnaký, súd rozhodol tak, že
náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.