Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Robert Šorl, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811203430
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3811203430.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasamosudcomJUDr.RobertomŠorlom,PhDvprávnejvecinavrhovateľa:DOMOV

SK s.r.o., so sídlom Opatovce nad Nitrou 41, IČO: 36 790 966, zastúpený JUDr. Gabrielom Olšovským,
advokátom so sídlom Švéniho 6, Prievidza, proti odporkyni: G. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom N.. I.
XXXX/XX, Z. zastúpená JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom so sídlom Košovská cesta 1, Prievidza,
o zaplatenie 6.640,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 2.353,66 eur, ktoré je povinný
zaplatiť advokátovi odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 8.3.2011 domáhal proti odporkyni zaplatenia 6.640,- eur

s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9 % ročne od 8.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania dôvodom zaplatenia zmluvnej pokuty dohodnutej v mandátnej zmluve z 1.1.2010. Navrhovateľ
tvrdil, že odporkyňa podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy
tak, že nezachovala mlčanlivosť o veciach, ktoré boli predmetom obchodného tajomstva. V doplnení
svojho návrhu navrhovateľ oprel svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty o skutočnosť, že odporkyňa
vykonávala činnosť realitného makléra i pre iné realitné kancelárie, hoci sa v zmluve zaviazala že túto
činnosť nebude po dobu jedného roka po ukončení mandátnej zmluvy vykonávať.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.6.2011, pričom žiadala návrh
zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania. Poukázala na to, že navrhovateľ nemal so svojimi klientmi
uzatvorené zmluvy s výhradou exkluzivity, a preto sa ponuky tých istých nehnuteľností mohli objavovať
v databáze rozličných realitných kancelárií. Ďalej uviedla, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej
pokuty považuje za absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Argumentovala tým, že v
danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu práva obchodného tajomstva, nakoľko zverejnenie fotografií
ponúkaných nehnuteľností nemôže byť chránené obchodným tajomstvom, pretože ide o všeobecne

prístupné veci.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to mandátna zmluva (čl. 5 - 10),
výpoveď mandátnej zmluvy (čl. 11), dohoda (čl. 12), upozornenie na porušenie zmluvy (čl. 13 - 14),
uplatnenie sankcie (čl. 15 - 16), pozvánka (čl. 17 - 18), kópie inzerátov (čl. 41 - 52, 80 - 86), zmluva o
sprostredkovaní (čl. 87), výpis z katastra nehnuteľností (čl. 89), stanovisko ku vzájomnej korešpondencii
(čl. 90), leták (čl. 169) výsluch konateľov navrhovateľa a odporkyne a výsluch svedkov B. N., B. H., R.. F.
W. a B. K. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania,

mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľ ako mandant a odporkyňa ako mandatár dňa 1.1.2010 podpísali listinu označenú ako
mandátna zmluva, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala, že bude pre navrhovateľa zariaďovať
obchodné záležitosti spočívajúce vo vyhľadávaní záujemcov o kúpu, predaj a nájom nehnuteľností,s ktorými bude rokovať a ďalej bude vykonávať ďalšie činnosti s tým súvisiace podľa pokynov
navrhovateľa. Podľa zmluvy nebola odporkyňa oprávnená pri výkone činnosti vystupovať vo svojom
mene, mohla vystupovať len v mene navrhovateľa (článok III. bod 1 mandátnej zmluvy). Osobitne

bola odporkyňa podľa pôvodne uzavretej mandátnej zmluvy povinná zachovávať mlčanlivosť vo
všetkých veciach obchodných a iných aktivítách navrhovateľa, o ktorých sa v súvislosti s činnosťou pre
navrhovateľa dozvedela, hlavne vo veciach, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva navrhovateľa,
know-how, štúdie, správy, výsledky, práva duševného vlastníctva, projekty, náčrty, fotografie, plány,
výkresy, cenníky, pokyny a iné informačné prvky súvisiace priamo, či nepriamo s predmetom zmluvy

a údaje uvedené v databáze navrhovateľa, pričom povinnosť mlčanlivosti odporkyne mala trvať i po
ukončení zmluvy a jej porušenie sa považovalo za podstatné porušenie zmluvy (článok IV. bod 6
mandátnej zmluvy). Ďalej bolo v mandátnej zmluve dohodnuté, že odporkyňa je povinná zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, s ktorými sa oboznámila pri plnení predmetu zmluvy, vrátane
tých, ktoré spadajú pod obchodné tajomstvo zmluvných strán, a to aj po skončení platnosti zmluvy,
pričom porušenie tejto povinnosti je považované za podstatné porušenie zmluvy (článku VI. bod 1

mandátnej zmluvy). Nakoniec bolo v zmluve dohodnuté, že odporkyňa po dobu trvania zmluvy a rok po
jej zániku nie je oprávnená vykonávať činnosť, ku ktorej sa zaviazala v zmluve, ani pre tretiu osobu, ani
sa iným spôsobom zúčastňovať na podnikaní inej osoby, alebo byť zamestnaná v štatutárnych orgánoch
tretej osoby s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania ako navrhovateľ. Podľa článku IV. bod
7 a 8 zmluvy si zmluvné strany pre prípad podstatného porušenia zmluvy dohodli zmluvnú pokutu až

do výšky 6.640,- eur.
Tútozmluvunavrhovateľodporkynidňa15.10.2010vypovedal,pričomdňa27.10.2010uzavreliúčastníci
dohodu, podľa ktorej všetky ponuky získané odporkyňou počas trvania mandátnej zmluvy zostanú v
databáze navrhovateľa a odporkyňa nebude vyvíjať žiadnu činnosť, aby záujemcovia vypovedávali
sprostredkovateľské, a to aj ústne dohody s navrhovateľom. V prípade porušenia tejto povinnosti bolo

odkazom na mandátnu zmluvu dohodnuté, že odporkyňa zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 6.640,- eur.
Na základe tejto dohody sa navrhovateľ zaviazal, že si proti odporkyni nebude uplatňovať sankcie z
mandátnej zmluvy okrem sankcií podľa tejto dohody z dôvodu jej ďalšej činnosti v realitnej oblasti, čo
zodpovedalotomu,žeúčastnícisipriuzavretítejtodohodybolivedomítoho,žeodporkyňachcepracovať
pre inú realitnú kanceláriu, hoci v pôvodnej zmluve mali dojednaný zákaz takejto činnosti odporkyňou

po dobu jedného roka od skončenia zmluvy.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania mandátnej zmluvy odporkyňa
získavala pre navrhovateľa záujemcov, ktorý chceli predať svoje nehnuteľnosti, s týmito v mene
navrhovateľa uzavierala sprostredkovateľské zmluvy a následne vyhotovovala fotografie a popisy týchto
nehnuteľností, ktoré boli následne ponúkané predovšetkým prostredníctvom internetu, pričom pri týchto

nehnuteľnostiach bol navrhovateľ označený ako realitná kancelária. Dáta o týchto fotografiách a textoch
sinavrhovateľkaukladalanasvojeprenosnémédium,ktorésiponechalaajpotom,akoprestalapracovať
pre navrhovateľa.
Z výsluchu svedkov B. N., B. H. a R.. F. W., ktorí pracovali pre navrhovateľa bolo zistené, v podstate
všeobecne známe, že na realitnom druhu je bežné, že rovnaké nehnuteľnosti rovnakých záujemcov

sú ponúkané aj prostredníctvom viacerých realitných kancelárii a v praxi týchto realitných kancelárii,
navrhovateľa nevynímajúc, je celkom bežné, že nehnuteľnosti záujemcov sa v prevažnej miere ponúkajú
bez toho, aby bola dojednaná tzv. exkluzivita, teda, že záujemca sa zaviaže ponúkať svoju nehnuteľnosť
len cez jednu realitnú kanceláriu, pričom prax realitných kancelárii je taká, že sa snažia získať zmluvný
vzťahistakýmzáujemcom,ktorýužponúkasvojunehnuteľnosťprostredníctvominejrealitnejkancelárie

a následne túto nehnuteľnosť ponúkajú v rámci svojej činnosti. Inak povedané, že trh sprostredkovania
predaja a prenájmu nehnuteľností je predovšetkým postavený na tom, že úspech realitnej kancelárie
vyplýva z rýchlosti získania potencionálneho záujemcu o nadobudnutie nehnuteľnosti. Je zrejmé,
že tejto trhovej situácii bol plne prispôsobený aj obchodný model navrhovateľa, ktorý vo svojej
činnosti odporkyňu neodmeňoval podľa toho, koľko a akých zmlúv o sprostredkovaní uzavrie, ale

podľa toho, koľko nehnuteľností predá s ochotou ktorejkoľvek zmluvnej strany zaplatiť navrhovateľovi
sprostredkovateľskú províziu. Inak povedané je zrejmé, že činnosť odporkyne nebola primárne o hľadaní
predávajúcich a konaní v ich záujme, ale o hľadaní kupujúcich a ich záujmoch, keď základom pre
určovanie odmeny odporkyne bol nie počet uzavretých sprostredkovateľských zmlúv, ale výška od
tretích osôb vyplatených (nie len dojednaných) provízii. Na strane druhej však z takto vykonaného

dokazovania, a je to aj zrejmé pri zbežnom prehliadnutí ponúk realitných kancelárii, vyplynulo aj to, že
realitné kancelárie sa šíreniu svojich ponúk do iných realitných kancelárii bránia aj tak, že v súvislosti
s ponúkanými nehnuteľnosťami nezverejňujú tie údaje, ktoré by mohli umožniť získanie kontaktu na
záujemcu inou osobou, či už druhou realitnou kanceláriou alebo potencionálnym kupujúcim. Je zrejmé,že realitné kancelárie utajujú identitu a kontakt na osoby, ktoré majú záujem na predaji alebo inej
dispozícii s nehnuteľnosťou.
Odporkyňa potom ako začala pracovať pre druhú realitnú kanceláriu, záujemcom, ktorých pre

navrhovateľa získala, bez toho, aby ju o to ktokoľvek žiadal oznámila, že už nepracuje pre
navrhovateľa, ale pre inú realitnú kanceláriu, pričom im ponúkla možnosť predaja ich nehnuteľností
prostredníctvom tejto druhej realitnej kancelárie. V prípade tých záujemcov, ktorí s tým súhlasili a ktorí
s navrhovateľom nemali dojednanú tzv. exkluzivitu (teda, že by sa navrhovateľovi zaviazali neuzavrieť
sprostredkovateľskú zmluvu s iným subjektom), ponúkla ich nehnuteľnosti prostredníctvom internetu,

pričom využila tie fotografické a textové dáta, ktoré vytvorila v čase, keď pracovala pre navrhovateľa,
pričom pri týchto nehnuteľnostiach bola ako realitná kancelária označená druhá realitná kancelária,
pre ktorú odporkyňa začala pracovať potom, ako bol ukončený jej zmluvný vzťah s navrhovateľom.
Konkrétne sa v ponuke tejto druhej realitnej kancelárie objavili aj ponuky šiestich nehnuteľností,
ktoré dovtedy ponúkal navrhovateľ. V štyroch z nich boli použité identické fotografie inzerovaných
nehnuteľností, v dvoch z nich boli fotografie inzerovaných nehnuteľností odlišné. Listom z 2.2.2011

navrhovateľ vyzval odporkyňu na stiahnutie všetkých ponúk, ktoré sa dotýkajú jeho záujemcov z
akéhokoľvek ponukového konania, pričom ju zároveň upozornil na možnosť použitia sankcie v podobe
zmluvnej pokuty až do výšky 6.640,- eur. Vzhľadom k tomu, že ponuky týchto nehnuteľností neboli
z ponuky druhej realitnej kancelárie stiahnuté, vyzval navrhovateľ listom z 24.2.2011 odporkyňu na
zaplatenie sumy 6.640,- eur z titulu zmluvnej pokuty. Listom z 15.3.2011 oznámila navrhovateľovi druhá

realitná kancelária, že v záujme vytvárania korektných vzťahov sa rozhodli všetky predmetné ponuky
stiahnuť. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že odporkyňa po ukončení zmluvného vzťahu s
navrhovateľom primárne konala tak, že využila svoj kontakt na jednotlivých záujemcov a týmto ponúkla
sprostredkovanie predaja ich nehnuteľností prostredníctvom druhej realitnej kancelárie. Až následne,
potom ako tieto osoby so sprostredkovaním predaja prostredníctvom druhej realitnej kancelárie súhlasili,

konala tak, že v rámci výkonu svojich povinností vo vzťahu k tejto druhej realitnej kancelárii využila
texty a fotografie, ktoré boli vyhotovené v rámci plnenia jej povinností vo vzťahu k navrhovateľovi v čase
trvania ich zmluvného vzťahu.
Z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré tvrdil navrhovateľ, a to, že odporkyňa by pri
tejto komunikácii so záujemcami konala tak, že by záujemcov pobádala k ukončeniu ich zmluvného

vzťahu s navrhovateľom. Túto skutočnosť nepotvrdil žiaden z vykonaných dôkazov, pričom priamo mal
vyplynúť len z výsluchu svedkyne M.j, ktorá vo svojej výpovedi potvrdila len to, že komunikovala s
jednou zo záujemkýň, ktorú pôvodne v súvislosti s jej realitným zámerom odporučila na odporkyňu,
pričom táto jej v telefonickom rozhovore uvádzala, že má na základe rozhovoru s odporkyňou stiahnuť
ponuku svojho realitného zámeru od navrhovateľa. Svedkyňa teda nebola priamo účastná telefonického

rozhovoru tejto záujemkyne s odporkyňou, pričom z výsluchu svedkyne vyplynulo, že záujemkyňa
v telefonickom rozhovore ani nebola schopná zreprodukovať názov realitnej kancelárie, v ktorej po
odchode od navrhovateľa pracovala odporkyňa. Výsluchom navrhovateľom navrhnutej svedkyne, ktorá
nebola priamo účastná rozhovoru odporkyne so záujemkyňou, súd nemal za preukázané, že by
odporkyňa v tejto komunikácii záujemkyni podsúvala to, aby ukončila svoju zmluvu s navrhovateľom,

keďže svedkyňa vo svojej výpovedi presne neopisovala to, čo jej záujemkyňa v telefonickom rozhovore
presne uviedla, ale to, čo sa na základe tejto a následnej komunikácie domnievala.
Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.
Podľa § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového

záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho
vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podstatou zmluvného vzťahu navrhovateľa a odporkyne bola
povinnosť odporkyne získavať pre navrhovateľa záujemcov na predaj a kúpu nehnuteľností a s týmito
osobami dojednávať sprostredkovateľské zmluvy; následne, spravidla medzi predávajúcim a kupujúcim

sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy a predovšetkým zabezpečiť vyplatenie sprostredkovateľskej
provízie navrhovateľovi. Nevyhnutnou súčasťou tejto činnosti odporkyne pre navrhovateľa bolo nielen
to, aby získala záujemcu na predaj nehnuteľnosti a s týmto následne dojednala sprostredkovateľskú
zmluvu, ale predovšetkým, aby sprostredkovala kupujúceho a uzavrela celý obchod tak, aby vsúvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy bola navrhovateľovi vyplatená sprostredkovateľská provízia. V
rámci tejto činnosti odporkyňa musela konať tak, aby predaj nehnuteľnosti nebol sprostredkovaný inou
realitnou kanceláriou, pričom je zrejmé, že tento cieľ nebol dosahovaný uzavieraním tzv. exkluzívnych

sprostredkovateľskýchzmlúv,aletak,žesúčasťoudojednanýchpovinnostíúčastníkovboliviaceréširoko
koncipované ustanovenia o zachovávaní mlčanlivosti, obchodného tajomstva, resp. zdržania sa realitnej
činnosti po skončení zmluvy.
V súvislosti s uvedeným sa súd musel vyporiadať predovšetkým s tým, či sa na vzťah účastníkov
po uzavretí dohody zo dňa 27.10.2010 aj naďalej vzťahovali ich dojednania obsiahnuté v mandátnej

zmluve zo dňa 1.1.2010. Dohoda z 27.10.2010 obsahuje slovne jasné dojednanie, podľa ktorého si
navrhovateľ proti odporkyni nebude uplatňovať žiadne sankcie, okrem sankcií v tejto dohode, pričom
v tejto dohode bolo dojednané, že „všetky ponuky nehnuteľností získané odporkyňou počas trvania
mandátnej zmluvy zostanú v databáze navrhovateľa a odporkyňa sa zaväzuje, že nebude vyvíjať žiadnu
činnosť, aby záujemcovia vypovedali sprostredkovateľské (aj ústne dohody) s navrhovateľom.“ Súd
uvedené dojednania účastníkov v dohode z 27.10.2010 preto posúdil ako dohodu podľa § 516 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka, ktorou účastníci zmenili svoje vzájomné práva a povinnosti trvajúce po
zániku mandátnej zmluvy, pričom z ich dojednaní je zrejmé, že všetky doterajšie práva a povinnosti,
predovšetkým povinnosti odporkyne týkajúce sa zachovávania obchodného tajomstva, mlčanlivosti
a záväzku zdržania sa výkonu realitnej činnosti nahradia nový záväzkom, rovnako zabezpečeným
zmluvnou pokutou, ktorého podstatou bude to, že odporkyňa nebude vyvíjať žiadnu činnosť, aby

záujemcovia - klienti navrhovateľa s ním nevypovedávali sprostredkovateľské zmluvy. Inak povedané,
abyichponukynapredajnehnuteľnostízostalivjehodatabáze.To,žeúčastnícichcelinepochybnetýmto
novým záväzkom nahradiť svoj doterajší záväzok je zrejmé z dôvodu, pre ktorý túto dohodu uzavierali,
keď záujmom odporkyne bolo pokračovať v realitnej činnosti a záujmom navrhovateľa, bolo to, aby
odporkyňa pre neho, napriek skončeniu zmluvy, vykonala ešte niektoré činnosti.

Vychádzajúc z uvedeného preto bolo potrebné posúdiť to, či dokazovaním zistené konanie odporkyne
spočívajúce v tom, že odporkyňa potom ako začala pracovať pre druhú realitnú kanceláriu, záujemcom,
ktorých pre navrhovateľa získala, bez toho, aby ju o to ktokoľvek žiadal oznámila, že už nepracuje pre
navrhovateľa, ale pre inú realitnú kanceláriu, pričom im ponúkla možnosť predaja ich nehnuteľností
prostredníctvom tejto druhej realitnej kancelárie, treba považovať za opomenutie vyvíjania činnosti,

aby záujemcovia - klienti navrhovateľa s ním nevypovedávali sprostredkovateľské zmluvy. K tomu
treba uviesť, že konanie odporkyne nebolo smerované k tomu, aby záujemcovia ukončili zmluvu s
navrhovateľom, ale k tomu, aby uzavreli zmluvu s inou realitnou kanceláriou.
Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu sa súd musel vyporiadať aj s tým ako vyložiť dojednanie
obsiahnuté v dohode z 27.10.2010, podľa ktorého všetky ponuky získané odporkyňou do databázy

navrhovateľa počas trvania mandátnej zmluvy zostávajú v databáze navrhovateľa, teda aká povinnosť
bola dojednaná týmto ustanovením zmluvy. Súd uvedené dojednanie v zmluve posúdil tak, že toto
dojednanie vyjadrovalo rovnakú povinnosť, aká bola vyjadrená slovným spojením podľa ktorého sa
odporkyňazaviazala,ženebudevyvíjaťžiadnučinnosť,abyvlastnícinehnuteľnostívypovedávalidohody
s navrhovateľom. To, že ponuky nehnuteľností zostanú v databáze nie je vyjadrením určitého konania,

ale je vyjadrením objektívneho stavu, ktorý môže byť následkom určitého konania zmluvných strán. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, akým spôsobom navrhovateľ bližšie nedefinovanú „databázu“
viedol, pričom je zrejmé, že jej vonkajším prejavom bol súhrn dát vytvorených odporkyňou tak, ako
boli tieto dáta editované v internetovej ponuke navrhovateľa s kontaktnými údajmi navrhovateľa ako
realitnej kancelárie s menom odporkyne ako kontaktnou osobou. Akákoľvek iná „databáza“ účastníkmi

konaniavjehopriebehutvrdenánebolaaanizvykonanéhodokazovanianevyplynula.To,ženainternete
zverejnené údaje boli jedinou databázou je zrejmé i z toho, že navrhovateľ údajné porušenie povinností
odporkyne objektivizoval práve porovnaním svojich ponúk na internete s ponukami druhej realitnej
kancelárie, v ktorej začala pracovať odporkyňa To, že odporkyňa pri vytvorení týchto ponúk druhej
realitnej kancelárie použila údaje, ktoré vytvorila už predtým pre navrhovateľa, nemožno považovať za

porušenie jej zmluvných povinností, keďže následkom tohto jej konania nebolo to, že by použitím týchto
dát, rovnaké dáta z ponuky navrhovateľa - z verejne prístupného zdroja na internete zmizli.
Preto konanie odporkyne nemožno považovať za konanie napĺňajúce znaky odporkyni dojednaním v
dohode zakázaného konania, keďže konanie odporkyne nielenže k tomuto zamerané nebolo, ale ani
jeho výsledkom nebolo to, že by ktorýkoľvek so záujemcov skutočne i sprostredkovateľskú zmluvu s

navrhovateľom ukončil, resp. že by zmizli z databázy navrhovateľa ňou vytvorené texty a fotografie.
Keďže odporkyňa svojím konaním svoj záväzok z dohody uzavretej dňa 27.10.2010 neporušila,
navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa tejto dohody. Preto súd návrh
navrhovateľa podľa § 544 Občianskeho zákonníka zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a procesne
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia určených
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), keď základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje
z 6.640,- eur čiastku 237,34 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, a to: (i) prevzatie a príprava zastúpenia vo
výške 237,34 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
7,41 eur, (ii) účasť na pojednávaní dňa 8.9.2011 vo výške 237,34 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky
a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,41 eur, (iii) účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 vo

výške 237,34 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
7,63 eur, (iv) účasť na pojednávaní dňa 7.5.2013 vo výške 237,34 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c) a
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, (v) účasť na pojednávaní dňa 5.9.2013 vo výške
237,34 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81
eur, (vi) vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 eur podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, (vii) účasť na pojednávaní dňa 30.3.2015 vo výške 237,34

eur podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur a
(viii) účasť na pojednávaní dňa 11.5.2015 vo výške 237,34 eur podľa § 13a ods. 1 písm. d) a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur, čo je spolu 1.961,38 eur, k čomu treba pripočítať daň z
pridanej hodnoty vo výške 392,28 eur. Trovy právneho zastúpenia odporkyne preto predstavujú čiastku
2.353,66 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

advokátovi odporkyne. Súd odporkyni nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s úkonom
označeným ako rokovanie s klientkou 6.6.2013, keďže úkon smerujúci k rozhodnutiu zastúpenej osoby o
mimosúdnom vyriešení sporu nemožno považovať za účelný, keďže nesmeruje k tomu, akým spôsobom
sa bude odporkyňa brániť uplatnenému návrhu v konaní. Preto je takýto úkon právnej služby z pohľadu
účelnosti právneho zastúpenia v občianskom súdnom konaní nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.