Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Silvia Kysucká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3C/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714202359
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3714202359.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká v právnej veci navrhovateľky: Y. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. F., N. XXX/XX-XX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou, AK
so sídlom Považská Bystrica, Slov. partizánov 1130/50 proti odporcovi Y. R., nar. X.X.XXXX, bytom T.
F., N. XXX/XX-XX, právne zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, AK so sídlom Považská
Bystrica, Tatranská 300/8 o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo Y.C. R., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a odporcu Y. R.Í., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa
XX.X.XXXX v T. F., zapísané v knihe manželstiev bývalého MNV v T. F., vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva. Uviedla, že s odporcom uzatvorila
manželstvo dňa XX.X.XXXX v T. F.. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo druhé. Z manželstva
nepochádzajúžiadnedeti.Manželstvouzatvorilipo6-ročnejznámosti,pričommanželstvobolospočiatku
usporiadané napriek tomu, že odporca od začiatku manželstva požíval alkoholické nápoje. Od roku
1992, keď odporcu prepustili zo zamestnania, začal tento požívať alkoholické nápoje vo zvýšenej miere.
V súčasnej dobe je už na starobnom dôchodku. Asi pred 17 rokmi odporca radikálne zmenil voči
navrhovateľke svoje správanie. Zostal voči nej necitlivý a nevšímavý. V čase, keď bola opakovane
hospitalizovaná v nemocnici, neposkytol jej žiadnu pomoc po prepustení z nemocnice a nikdy za ňou
neprišiel ani do nemocnice na návštevu. Väčšinu času trávi v T., v drevenici. Domov prichádza len
sporadicky, aj to len z dôvodu, že si potrebuje oprať bielizeň, osprchovať sa a pod. Väčšinu času, keď
sa zdržuje v spoločnej domácnosti, s navrhovateľkou nekomunikuje, nezaujíma ho, či niečo potrebuje
a prevažnú časť je pod vplyvom alkoholu. Napriek skutočnosti, že ho opakovane prosila, aby nepil,
uvedené prosby zostávajú nevypočuté a odporca nie je ochotný zmeniť svoje návyky. Keď je mimo
spoločnej domácnosti, nikdy navrhovateľke nezavolá, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, hoci dobre vie,
že má zdravotné problémy. Dodala, že napriek jej snahe, sa vzťahy medzi nimi nezlepšili, ich vzťahy
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Navrhovateľka k
odporcovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na obnovu manželstva. Stres, v ktorom neustále žije, zle
vplýva na jej zdravotný stav.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, chce
dožiť zvyšok života v pokoji a kľude. Nechce žiť v neustálom strese z toho, kedy odporca príde domov a
v akom stave. Nemá v ňom žiadnu oporu, nepomôže jej v čase, keď sa jej zhoršuje zdravotný stav. Na
rozvode manželstva trvá a to aj vzhľadom na ľahostajnosť odporcu, ktorú intenzívne pociťuje. Účastníci
konania žijú vedľa seba ako dvaja cudzí ľudia.Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca s rozvodom manželstva nesúhlasí. Návrh považuje
za nedôvodný a nerozumný. Podľa jeho názoru, na starobu by si mali účastníci konania pomáhať,
nie sa rozvádzať. Vzťahy medzi účastníkmi nie sú také neznesiteľné, ako to navrhovateľka v návrhu
uvádza. Odporca sa snaží väčšinu času tráviť mimo spoločného bydliska tak, aby eliminoval prípadné
nezhody s navrhovateľkou. Na domácnosť riadne prispieva, dokonca aj s deťmi navrhovateľky má dobrý
vzťah. Uviedla, že k nezhodám v manželstve dochádza práve pre správanie navrhovateľky. Dodala,
že prejavy navrhovateľky niekedy boli neúmerné, čo potvrdzuje aj výpoveď odporcu, že čokoľvek robil,
navrhovateľka to neakceptovala. Odmietala z jeho strany prejavy akejkoľvek nehy alebo záujmu o ňu.
Navrhovateľka nechce priznať, že svojim správaním spôsobila v ich manželstve problémy a pretože
odporca sa s ňou nechcel hádať, radšej odišiel do T. a venoval sa včelám a rôznym prácam okolo
chalupy. Navrhovateľka účelovo bez akýchkoľvek logických argumentov trvá na návrhu, hoci tento
stav jej 7 rokov vyhovoval. Odporca sa nechce rozvádzať, svoju partnerku si váži a je pripravený
obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na vek oboch účastníkov a dôvody uvádzané v návrhu, nemôže
odporca s návrhom súhlasiť. Celé rozvodové konanie na neho zle psychicky vplýva a negatívne sa
odzrkadľuje na jeho zdravotnom stave.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a prečítaním, resp. oboznámením sa s
obsahom nasledovných listinných dôkazov: Potvrdenie o poslednom spoločnom trvalom pobyte
účastníkov konania z 19.2.2014, sobášny list a zistil nasledovné:
Účastníci konania uzatvorili dňa XX.X.XXXX v T. F. manželstvo. U oboch sa jednalo o druhé manželstvo.
Posledným spoločným trvalým pobytom bola T. F., N. XXX/XX-XX.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v čase uzatvorenia manželstva, boli vzťahy medzi nimi dobré.
Odporca síce požíval alkoholické nápoje, avšak bolo to v znesiteľnej miere. V roku 1992, kedy bol
prepustený z práce, začal viac holdovať alkoholu. V tom čase vedela s ním chodievať aj na chalupu
do T.. Podľa názoru navrhovateľky, odporca má veľmi zvláštnu povahu. Od roku 1998 pociťuje zvýšený
nezáujem odporcu o jej osobu a o ich spoločný život. Stále však dúfala, že sa to všetko zmení. Od roku
2007 prestala aj za ním chodievať na chalupu do T.. Odporcovi to však nevadí. Navrhovateľka viackrát
prosila odporcu, aby od nej odišiel. Podľa jej názoru, odporca je však s takýmto stavom spokojný. K
podaniu návrhu ju motivoval dlhodobý nezáujem odporcu o jej osobu, neustále sú od seba odlúčení.
Taktiež jej vadí aj jeho alkoholizmus. Od roku 2009 má rôzne zdravotné problémy. Navrhovateľka k
odporcovi cíti len ľútosť, lebo je starý. Zo strany odporcu naďalej pokračuje nezáujem, nevie, v akom
stave a kedy príde domov. V roku 2007 si rozdelili spoločné financie, odvtedy jej prispieva sumou
100-110,- eur mesačne. Z uvedených finančných prostriedkov sa hradia najmä náklady na bývanie.
Odporcovi navrhovateľka už nevarí. Keď odporca príde do T. F. na byt, spolu sa nerozprávajú, žijú len
vedľa seba. Zo strany odporcu je nezáujem aj o rozvinutie akejkoľvek konverzácie. Navrhovateľka
priznala, že spoločne hospodárili, nič im nechýbalo, avšak alkohol a nevhodní priatelia zo strany odporcu
to všetko zmenili. Uviedla, že odporca k nej nemá žiaden vzťah. Dodala, že z jej strany zmierenie v
žiadnom prípade neprichádza do úvahy a v prípade, ak súd manželstvo nerozvedie, odíde bývať do
penziónu. Aj so zdravotných dôvod, aj z iných, nie je možné spoločne s odporcom bývať.
Odporca na pojednávaní poprel akékoľvek tvrdenia navrhovateľky o jeho alkoholizme. Dodal, že síce
si príležitostne vypije, je to však v rámci normy. Poukázal na to, že aj navrhovateľka požíva občasne
alkoholické nápoje. Uviedol, že väčšinu roka v súčasnej dobe býva v Papradne, nakoľko tam má včely a
je potrebné sa o ne starať. Dodal, že je pravdou, že v roku 2007 si rozdelili spoločné financie, avšak bolo
to z iniciatívy navrhovateľky. Je to práve navrhovateľka, ktorá odmieta akúkoľvek spoločnú komunikáciu.
Stáva sa aj to, že začne po ňom kričať. Keď mala navrhovateľka zdravotné problémy, bol ju v nemocnici
navštíviť, avšak bola to práve ona, ktorá ho vyhodila s tým, že ho tam nechce. Uviedla doslova, že
tam nemá čo robiť, keď sa doma nerozprávajú. Keď navrhovateľke zavolá, nezdvihne mu to. Dodal,
že k nej cíti to, čo vždy. Podľa neho je pracovitá, avšak vyčíta mu, ako sa oblieka, vadí jej všetko, čo
odporca urobí. Odmieta akékoľvek zblíženie z jeho strany. Síce jej ponúka pomoc, navrhovateľka však
toto odmieta.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvod
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich
sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.
Účelom manželstva je tak vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí
riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení
poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, pričom z manželstva
nepochádzajú spoločné deti. Účastníci konania dlhodobo žijú väčšiu časť roka oddelene a odporca
sa do miesta ich trvalého bydliska vracia spravidla len na víkendy. Svoje spoločné financie si rozdelili
v roku 2007, čo svedčí o tom, že dlhodobo už spoločne nehospodária a odporca podľa názoru súdu
len formálne prispieva navrhovateľke určitou sumou na chod domácnosti. Je zjavné, že navrhovateľka
odmieta akékoľvek zblíženie s odporcom, čo vyplynulo i z jeho výpovede. Navrhovateľka cíti k odporcovi
len ľútosť a aj napriek tomu, že odporca má snahu manželstvo s navrhovateľkou udržať, nemôže ju súd
nútiť k tomu, aby zotrvala v nefunkčnom manželskom zväzku aj s poukazom na jej opakované vyjadrenia
na pojednávaní, z ktorých vyplynula jej jednoznačná vôľa ukončiť manželstvo s odporcom. Vzhľadom k
tomu, že manželstvo si neplní svoje základné funkcie, pričom manželia už dlhšiu dobu v podstate nežijú
ako rodina, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Pokiaľodporcanavrholvypočuťsvedkov-susedovvsúvislostistvrdeniaminavrhovateľkyoodporcovom
alkoholizme, súd tieto dôkazy nevykonal, nakoľko týmto chce odporca preukázať skutočnosť
nepodstatnú pre rozhodnutie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.