Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204648
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému Z. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXX, v konaní o zaplatenie 6.749,10 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.849,22 eur s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania od 7.8.2012 do zaplatenia, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 33,20 eur,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1039,70 eur pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 280,52 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 759,18 eur,
na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.8.2014 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 6.749,10 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.9.2010 do

6.8.2012 v sume 144,97 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.749,10 eur od 7.8.2012
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzatvoril dňa 19.3.2008 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s. Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, a na základe ktorej
boli žalovanému poskytnuté formou úveru peňažné prostriedky. Úver, ktorý bol poskytnutý vo výške
4.979,09 eur mal byť podľa žalobcovho tvrdenia vrátený žalovaným tak, že tento sa mal splácať v

splátkach vo výške 74,99 eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatnil
splátky úveru
splatné od 20.9.2010 do 20.2.2018 v počte 90 a celkovej výške 6.749,10 eur. Zvyšné splátky úveru
si neuplatnil. Uplatnil si aj úroky z omeškania, a to jednak z jednotlivých splátok vo výške 8,75odo
dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.9.2010 do dňa
20.7.2012, čo činí podľa žalobcu spolu úrok z omeškania vo výške 144,97 eur ako aj pokračujúci
úrok z omeškania zo sumy 6.749,0 eur vo výške 8,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti

poslednej splátky úveru, t.j. odo dňa 21.5.2012 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že pohľadávku zo zmluvy
o úvere nadobudol jej postúpením od pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a to na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012, pričom po postúpení pohľadávky žiadne úhrady
mu realizované neboli. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na skutočnosť, že ním uplatnený nárok mázáklad v zmluve o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy sa podľa jeho názoru
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takom
prípadepoužitieustanovenieObčianskehozákonníkaneprichádzadoúvahyanivprípadeposudzovania

premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá aj Obchodnom zákonníku.

Podaním doručeným súdu dňa 13.2.2015 bližšie špecifikoval žalobou uplatnený nárok a predložil súdu
prehľad transakcií na úverovom účte žalovaného.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 10.4.2015 v
priebehu konania nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 10.9.2015, ktorého sa napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu nezúčastnil žalobca. Jeho neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, ktorý
sa zúčastnil pojednávania tak ako aj žalovaný. Súd tak v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Právny zástupca na pojednávaní trval na podanej žalobe a poukázal na jej odôvodnenie. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že so žalovaným uzavrel žalobca aj dohodu o uznaní záväzku a splátkach, ktorú však

žalovaný tiež neplnil, preto žalobca podal žalobu na súd. Kópiu dohody žalobca predložil súdu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zobral úver, lebo sesternica si chcela kúpiť auto. Pre svoju potrebu
z tohto úveru použil asi 10.000,- Sk Zo začiatku splácal úver on, ďalej ho však mala splácať sestrenica.
Tá ho však nesplácala. Ďalej uviedol, že keď sa dá bude úver splácať on.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzavrel dňa 19.3.2008 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v písomnej forme zmluvu označenú ako

Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru
žalovanémuvovýške150.000,-Sk(4.979,09eur),ktorýsažalovanýzaviazalsplatiťvdohodnutomčase.
Ďalej sa žalovaný zaviazal platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Úver mal žalovaný
splácať v splátkach vo výške 2.259,- Sk (74,79 eur) mesačne splatných vždy k 20.dňuv mesiaci s tým, že
prvá splátka bude splatná dňa 20.4.2008 a posledná dňa 20.2.2018. Dohodnutá výška úrokov bola 14,78

% ročne. Za správu úveru mal byť žalovaným hradený poplatok 60,- Sk mesačne (1,99 eur). Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa27.6.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju
pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2007 na žalobcu. Žalobca si
podanou žalobou uplatnil iba splátky úveru splatné od 20.9.2010 do 20.2.2018, teda 90 splátok spolu v
sume 6.749,10 eur vrátane príslušenstva. Splátky splatné od 20.8.2012 do 20.2.2018 sa stali splatnými

potom čo žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou bolo treba právne posúdiť ako nárok zo zmluvy o úvere podľa
§ 497 a násl. Obchodného zákonníka, čo zodpovedá aj vôli zmluvných strán, ako to vyplýva z označenia
zmluvy o úvere. Zároveň však nemožno opomenúť, že žalovaný do záväzkového vzťahu vstupoval ako

spotrebiteľ (§ 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka) preto
vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v týchto právnych predpisoch bolo treba na daný záväzkový
vzťah aplikovať aj osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Ochrana spotrebiteľa z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov

podľa Obchodného zákonníka. Aj v právnom vzťahu, ktorý sa spravuje, či už ex lege alebo ex contractu
ustanoveniami Obchodného zákonníka totižto nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že táto
právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim
kogentné ustanovenia t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa ( v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy išlo o zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý bol

neskôr nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) ktorý v § 23a výslovne stanovil, že spotrebiteľskou zmluvou môže byť aj zmluva uzavretá
podľa Obchodného zákonníka.Úver je absolútnym obchodom, tak ako to v žalobe tvrdil žalobca a na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však

ako už bolo uvedené o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide
o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy. Je teda náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/81/2012-279
zo 14. februára 2013 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 402/2013-10, ktorými
bolo rozhodnuté v obdobnej veci a v ktorom je vyslovené, že dualistický systém záväzkového práva
na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami - dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod).
Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet

rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej
občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov
výhodnejšia.

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ) na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj

zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je súd
povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi z dôvodu
jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o

predmetnom nároku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení uplatneného nároku v zmysle
zákonných ustanovení vyššie citovaných dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je iba čiastočne

dôvodný, a to v časti splátok, ktoré nie sú premlčané. Dlh žalovaného z nepremlčaných splátok
predstavujespolusumu5849,22eur,čoje78splátokpo74,99eursplatnýchod20.9.2011do20.2.2018.

Povinnosťou žalovaného ako dlžníka zo zmluvy o úvere bolo úver splácať v splátkach po 2.259,- Sk
(74,99 eur) mesačne vždy k 20 dňu v mesiaci a to od 20.4.2008 do 20.2.2018.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru spolu vo výške 6749,10 eur splatné od 20.9.2010 do
20.2.2018, pričom splatnosť splátok splatných od 20.8.2012 do 20.2.2018 nastala dňa 6.8.2012, kedy
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.Od splatnosti každej jednotlivej splátky úveru plynula žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi
samostatne trojročná premlčacia doba.
Žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nároky z úverovej zmluvy bola tunajšiemu súdu doručená dňa

27.8.2014. Súd vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby považoval splátky žalobcom uplatnené za
obdobie od 20.8.2010 do 20.8.2011 za premlčané, teda žalobca si v tejto časti uplatnil svoj nárok po
uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Súd vzhľadom na premlčanie nárokov žalobcu postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol
na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanému z dôvodu jeho premlčania z úradnej povinnosti a zamietol

žalobu v časti zaplatenia sumy 899,88 eur, čo je suma 12 splátok vo výške 74,99 eur žalobcom
uplatnených a splatných od 20.9.2010 do 20.8.2011. Zároveň zamietol nárok žalobcu na príslušenstvo
uplatňované z tejto sumy, a to kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 111,77 eur ako aj pokračujúci
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 7.8.2012 do zaplatenia.

Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru splatných od 20.9.2011 do

20.2.2018, keďže žalobca vyhlásil dňa 6.8.2010 mimoriadnu splatnosť úveru, čím žalobcovi priamo zo
zákona vzniklo právo na úrok z omeškania ktorého sadzba požadovaná žalobcom (8,75 % ročne) je v
súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd
vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie pokračujúceho úroku z omeškania z priznanej istiny. Pokiaľ ide o

žalobcom požadovaný kapitalizovaný úrok z omeškania predstavujúci 8,75% ročne úrok z omeškania z
jednotlivých splátok úveru počnúc dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti (t.j. vždy od 21 dňa v mesiaci
počnúc 21.9.2011 do 6.8.2011) súd taktiež považoval za dôvodný a priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok
z jednotlivých nepremlčaných splátok za obdobie od 21.9.2011 do 6.8.2012 spolu vo výške 33,20 eur.

Vo vzťahu k Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 28.3.2014 predloženej
právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 10.9.2015, súd poukazuje na skutočnosť, že táto
nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami nakoľko na nej absentuje podpis žalobcu. Na platné
uzavretie takejto dohody sa vyžaduje jej písomná forma a podpis oboch zmluvných strán. Vzhľadom na
absenciu podpisu žalobcu na tejto dohode, súd ju považoval za absolútne neplatnú.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu
6.749,11 eur s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo

konanie o žalobe zamietnuté. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 5.849,22 eur,
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 33,20 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 5.849,22 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy
899,88 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania zo sumy 111,77 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 899,88 eur od 7.8.2012 do zaplatenia bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba

zamietnutá. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný.

Žalobcaboltedaúspešnýv85,33%ažalovanýv14,67%.Poodpočítaníúspechužalovanéhovrozsahu
14,67 % od úspechu žalobcu v rozsahu 85,33 %, jeho čistý úspech je 70,66 %. Žalobcovi vzniklo právo
na náhradu trov konania v rozsahu 70,66 %.

V prípade plného úspechu žalobcu v konaní trovy konania žalobcu považované súdom za účelné,
dôvodné a preukázané by pozostávali z náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
397,- eur a z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške
spolu1074,42 eur.Priznanétrovyprávnehozastúpeniapozostávajúzodmenyza3úkonyprávnejslužby

oba vo výške spolu 712,02 eur (1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom;
2./ písomné podanie na súd - žaloba doručená súdu dňa 27.8.2014, 3./ účasť na pojednávaní dňa
10.9.2015)prisume237,34eurzajedenúkonprávnejslužby podľa§10ods.1a2vspojenís§13aods.1
písm. a/, c/ a d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné /režijný paušál/ podľa § 16 ods.3 cit. vyhlášky za 3 hore uvedené úkony právnej
služby 2 v roku 2014 vo výške 8,04 a 1 v roku 2015 vo výške 8,39 eur spolu vo výške 24,47 eur. Súd

tiež priznal žalobcovi cestovné náhrady podľa § 15 písm. a), §16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 665/2004 Z.z
a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v súvislosti so zastúpením žalobcu na pojednávaní
na Okresnom súde v Starej Ľubovni zo dňa 10.9.2015 vo výške 47,02 eur (vzdialenosť Košice - Stará
Ľubovňa a späť 198 km, cena PHM: 1,09 eur/l, spotreba 9,9 l/100 km, základná náhrada pre osobné
cestné motorové vozidlá 0,183 eur/1 km). Žalobcovi bola súdom priznaná aj náhrada za stratu času vo

výške 111,84 eur za stratu času súvisiacu s cestou na pojednávanie na Okresnom súde v Starej Ľubovni
dňa 10.9.2015 v trvaní 8 polhodín po 13,98 eur. Keďže advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, súd zvýšil jemu priznanú odmenu v zmysle ním predloženého vyčíslenia o daň z
pridanej hodnoty vo výške 179,07eur podľa § 18 ods.3 cit vyhlášky. Spolu trovy právneho zastúpenia vo
výške 1074,42 eur. Súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby, a to písomné podanie na
súd doručené súdu dňa 13.2.2015, nakoľko tento úkon považoval za neúčelný. Keby žalobca bol riadne

špecifikoval ním uplatnený nárok už v samotnej žalobe, tento úkon právnej služby by už nebol potrebný,
a preto nemôže byť prirátaný na vrub žalovanému.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p.
patrí len 70,66 % týchto trov, teda patrí mu náhrada trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku

vo výške 280,52 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 759,18 eur. Trovy konania spolu vo
výške 1039,70 eur.

Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.