Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010937
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112010937.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 6. mája

2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

B. N., nar. XX.X.XXXX M. W., C. A. W. - B., L.. R. Č.. XXX/XX, A. W. W.Y., L.. S. Č.. XX,

je vinný, že

-dňa 30.11.2011 v čase okolo 10.07 hod. v W. N. L.. B. po tom, ako počas služobného zákroku,
vykonávaného členmi hliadky mestskej polície Prešov v zložení Q. Ž. P. V. R., bol členom hliadky V. R.
vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť občianskym preukazom , nakoľko bol podozrivý zo spáchania

priestupku na úseku cestnej dopravy, po jeho predložení členovi hliadky V. R. vytrhol spísanú zápisnicu
o podaní vysvetlenia, kde bol členom hliadky V. R. poučený o tom, že bude predvedený na stanicu
mestskej polície za účelom podania vysvetlenia, načo reagoval tak, že člena hliadky V. R. chytil za pravý
rukáv uniformy, kládol aktívny odpor pri predvádzaní, pričom pri nastupovaní do služobného motorového
vozidla zn. Š. Y., Z.. Č.. W.-XXXBC, nohou kopol Q. Ž. do tvárovej časti hlavy v oblasti pod ľavým okom a
V. R. uhryzol do chrbta pravej ruky, udrel ho dvakrát pravým lakťom do ľavej časti tváre pod oko, pričom

V. R. utrpel pomliaždenie mäkkých častí tváre vľavo s podkožným krvným výronom pod ľavým okom a
povrchovú hryznú ranu na chrbte pravej ruky a Q. Ž. utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív na tvári pod
pravým okom a pomliaždenie ukazováka a prostredníka na pravej ruke s dobou liečenia u oboch 5 až
7 dní,

teda

-použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

čím spáchal

-prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladáPodľa § 323 ods. 1 Trestného zákona v použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť nahradiť poškodeným 1/ M. D. W., L.. K. Č..
X, W. škodu vo výške 63, 41,- Eur, 2/ B. W., W. W., so sídlom W., L.. V. Č.. X vo výške 724,10- Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného V. R., N.. XX.X.XXXX M. W., A. W., L..
M. Č.. XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 6.7.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na B. N. pre vyššie uvedený
skutok kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B. N., svedkov V. R., Q.

Ž.Y., P. X., B. Q. P. P. D. V.. Q. B., prečítaním výpovedi svedkov V.X.. W. P. P. X. M., ako aj prečítaním
listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný B. N. vyhlásil, že je nevinný, ďalej uviedol, že má prevádzku na S. Č.. XX a t. č. pracovala
tam aj jeho priateľka, ktorá mala tam časť prevádzky, preto tam preniesla nejaké veci autom, auto

zaparkovala na rohu S. P. B. ulice a keď on okolo desiatej ráno odchádzal z firmy, tak ho poprosila,
či nedonesie nejaké krabice do auta, dala mu náhradný kľúč od auta, prišiel k vozidlu, odomkol ho a
položil krabice do auta, následne auto zamkol a išiel preč, v tom videl, že pristupujú ku nemu dvaja
mestskí policajti s otázkou prečo tu parkuje a že či je si vedomý, že vošiel do zákazu. Obžalovaný ďalej
pokračoval, že im vysvetľoval, že to nie je jeho vozidlo a s autom on neprišiel a nakoľko nemá vodičský

preukaz, ani s autom neodíde a keď minútku počkajú, príde majiteľ, ale následne ho vyzvali, aby im
predložil doklad, vytiahol občiansky preukaz, pričom pán, ktorý je pred pojednávacou miestnosťou, stál
po jeho pravej ruke a ten druhý policajt po jeho ľavej ruke, teda asi pán Ž. vyštartoval po ňom, keď
držal občiansky preukaz pred tvárou a keby sa nebol uhol, tak obsiahne jednu do nosa. Obžalovaný
vysvetlil, že pod tým vyštartovaním myslel to, že keďže sa daného priestupku nedopustil, nechcel mu

dať občiansky preukaz a nechcel, aby robili nejaký zápis, lebo nemá vodičský preukaz. Nepamätal si,
v ktorom okamihu zavolal mobilným telefónom priateľke, že nech okamžite príde k autu a rieši situáciu,
pričom policajt začal písať a keďže nechcel sa dostať do situácie, že by bol obvinený, že prišiel autom,
tak mu ten papier aj vytrhol, čo oni považovali asi za napadnutie a násilím ho vopchali do auta, pričom
ten, čo je pred pojednávačkou (R.) obehol auto z druhej strany, vliezol do auta, chytil ho pod krk a keďže

má problémy s dýchaním, začalo ho dusiť, na čo ich aj upozornil, ale on ešte pomedzi zuby si povedal pre
seba, ty hajzel jeden a ešte viac ho pridusil. Obžalovaný ho upozornil druhýkrát, aby mu dali nadýchnuť,
že sa zadusí a keď nereagoval, tak tým, že mal ruku pod jeho krkom, tak sklonil hlavu a uhryzol ho a
tak ho pustil a sa nadýchol. Medzitým v tom momente, keď ten papier vytrhol, prišla jeho priateľka P.
X.Á. a zavolala 158, on už sedel v aute a odviezli ho na mestskú políciu. Obžalovaný sa bránil, že musel

niečo urobiť, lebo by sa udusil, uhryzol policajta v sebaobrane. K zraneniam poškodených uviedol, že
priateľka si všimla, že ten druhý policajt sa buchol o rám auta, on to nevidel.

Bol vypočutý V. R., ktorý vypovedal, že v ten deň, keď nastúpili s kolegom Ž. do služby, všimli si medzi
ôsmou a deviatou hodinou, že na ulici B., pri bývalej M., stojí auto bordovej farby, H., z ktorého sa

nevykonáva zásobovanie a následne, keďže zásobovanie je len do 10.00 hod., v čase 10.07 hod. tam
už nemalo stáť žiadne vozidlo, zaparkovali pri danom vozidle, obišli ho, či nemá nejakú výnimku na
parkovanie a keďže vo vozidle nič nebolo, prostredníctvom pracovníka, ktorý sedí na operačnej službe,
bola privolaná odťahová služba, ktorá im po 20. min. dali vedieť, že majú nejakú technickú poruchu na
vozidle, že majú ešte chvíľu počkať a keď čakali, prišiel tam vodič, obžalovaný, ktorý odomkol šoférovu

stranu a vložil nejakú malú krabicu do auta. Svedok ďalej pokračoval, že prišiel k nemu, povedal mu, čibude taký dobrý, aby mu predložil doklad totožnosti, nakoľko došlo k priestupku s tým, že parkuje v pešej
zóne, zásobovanie je už dávno po a tento pán jeho výzve vyhovel, podal mu občiansky preukaz a keďže
mu povedal, že on vozidlo nezaparkoval, vybral zápisnicu o podaní vysvetlenia, a pri zapisovaní údajov,

ktoré zapisoval tak, že si vybral šanón do ľavej ruky, na to si položil tú zápisnicu o podaní vysvetlenia a
jeho občiansky preukaz a začal opisovať postupne s tým, že si zápisnicu držal ľavou rukou a pridržiaval
si ukazovákom, dotyčný, keď už zapisoval posledné údaje mu vytrhol občiansky preukaz so slovami, že
už povedal, že on tu to auto nezaparkoval. Nakoľko mu povedal, že aj tak je povinný podať vysvetlenie,
kto tu zaparkoval, a keďže mu vytrhol spod ukazováka aj tú zápisnicu a skrčil ju, úplne päsťou ju žužlal,

povedal mu, že je povinný podať vysvetlenie a pokiaľ tak neurobí, tak že bude predvedený na útvar
na mestskú políciu. Obžalovaný ho chytil za pravú ruku a snažil sa odísť z miesta priestupku, bol preto
upozornený, že pokiaľ bude klásť odpor, budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, hmaty, aj
chvaty, následne sa im podarilo za pomoci kolegu ho dostať pred služobné vozidlo, kde kolega pootvoril
zadné dvere na spolujazdcovej strane, dotyčný sa postavil k autu, chrbtom k autu, chytil sa ľavou rukou
zadných dverí, pravou rukou sa chytil zadnej časti vozidla a pravou nohou sa zaprel do prahu vozidla

a s úsmevom na tvári nám povedal, že je zvedavý čo s ním teraz urobia. Preto, ako stál, svedok R.
obišiel vozidlo, z druhej strany nastúpil cez zadné dvere do vozidla, menovaného chytil za pás, objal ho
rukami a snažil sa ho potiahnuť do vozidla, pričom menovaný kládol aktívny odpor, naďalej sa zapieral
nohami, kopal a snažil sa ujsť. Keď sa ho podarilo vtiahnuť do vozidla, kolega sa snažil zatvoriť dvere, vo
vozidle stále vystrájal, kopal, myslel, že vykopne zadné sklo na dverách, tak sa cez jeho telo prekoprcol,

nakoľko dvere boli stále otvorené, snažil sa cez nich ujsť, a keď sa snažil kolega zavrieť druhé dvere,
ako sa zohol, tak topánkami, resp. skôr pätou ho kopol do oblasti tváre. Následne za pomoci kolegu
sa ho podarilo zobrať späť do auta, kde ho začal hrýzť a uhryzol ho do pravej ruky, keď ho držal pod
krkom a zároveň sa mu nejako podarilo vyšmyknúť a udrel ho lakťom pravej ruky pod ľavé oko. Robil
to preto lebo niekto otvoril na služobnom vozidle, tam kde on sedel, dvere a snažil sa počas zákroku

ujsť. Následne došla aj privolaná hliadka štátnej polície a šli k nim na mestskú políciu. Obžalovaný bol
pod vplyvom alkoholu. Ohľadne donucovacích prostriedkov poškodený R. uviedol, že boli použité hmaty,
chvaty, o čom bol spísaný úradný záznam. Poprel, že by ho obžalovaný upozorňoval, že by mal problém
s dýchaním.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa P. X., ktorá uviedla, že odparkovala auto na B. ulici
v čase asi okolo 9.00 hod. toho dňa 30.11.2011 s tým, že mala na S. prevádzku salóna pre psíkov a
potrebovala posťahovať nejaké veci, obžalovaný išiel do auta, lebo jej trebalo odniesť toner a potom jej
volal, asi 2 minúty potom, čo vošla do predajne, nakoľko potrebovala ísť ešte do T., že je tam mestská

polícia a chce rozprávať s majiteľom vozidla. Zareagoval tak, že hneď ide, poprosila predavačku nech
na ňu počká, že sa o chvíľu vráti, utekala dole schodmi tým smerom kde je auto, potom tam videla
policajtov ako pri svojom aute, ako od B. niečo žiadajú, bol tam krik a veľa ľudí. Keď prišla k autu, pýtala
sa policajtov, čo sa stalo, že je majiteľka vozidla a oni jej povedali, že nech sa do toho nemieša. Od
obžalovaného pýtali občiansky a doklady, na čo im obžalovaný povedal, že nie je majiteľom vozidla,

nedal ich im, ale oni mu povedali, že ich to nezaujíma. Preto ona pristúpila s tým, že ona je majiteľkou
vozidla, a na to jeden z policajtov stiahol obžalovaného za ruku, ten sa bránil, že prečo, že neurobil nijaký
priestupok, ale oni ho ťahali do auta a snažili sa B. silou mocou do toho auta dať, na to jeden z policajtov
podišiel z druhej strany vozidla a otvoril dvere, vošiel do vozidla a tým, že vošiel do vozidla, tak sa snažil
B. ťahať dnu a chytil ho pod krk, pričom sa mu to podarilo. Keď bol B. v aute, hovoril, aby ho pustili, že

sa dusí. Ona stále hovorila, že ona je majiteľka vozidla, ale on do nej sotil a povedal jej sopľana, čo sa
staráš a sotil ju do brucha dosť silno. Medzitým sa snažili dať B. do auta, no už bol v aute, snažili sa mu
spratať ruky, nohy a tým, že bol skrčený dole pri aute a násilím mu vkladal nohy do auta, ako dával nohy
do dverí auta, tak bol chrbtom otočený, sa postavil, chrbtom otočil a išiel zavrieť dvere, ale skôr ako sa
otočil, udrel sa do dverí na ľavú stranu, lebo mal okuliare hore na hlave, čo si upravoval. Medzitým B.

vykrikoval, aby zavolala 158, čo aj urobila a štátní policajti sa dostavili, ale už kvázi bolo po všetkom, lebo
B. mali už v aute, jeden policajt sedel s ním dnu za šoférom, teda asi na ľavej strane, ten druhý zabuchol
zadné pravé dvere a šli na mestskú políciu. Svedkyňa nevidela, že by obžalovaný pri incidente udieral
a kopal do mestských policajtov, ani nepočula, že by obžalovaný policajtom nadával a vyhrážal sa im.

Ohľadne samotného priestupku následne uviedla, že jej dali blokovú pokutu vo výške 10,- Eur.K rozporom, pre ktoré bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný
sa vytrhol, pričom z výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa im nevytrhol, uviedla, že si to
pre odstup času už nepamätá.

Svedok B. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tej dobe išiel do práce, prechádzal okolo a už
tam bol zákrok, stál tam bordový H. alebo H. na B. ulici, hneď pri tej značke koniec pešej zóny, na strane
obchodu Z., stálo tam vozidlo mestskej polície, Y., zákrok vykonávali dvaja policajti mestskej polície a

stál tam nejaký pán, keď prechádzal okolo nich, oni to už riešili. Zaujalo ho správanie toho pána, ktorý
bol riešený a prechádzal sa hore dole pred nimi, jeden z tých dvoch policajtov vypisoval nejaké papiere.
Postavilsaoprotikupivárni,bolvovzdialenosti10,maximálne15metrovasledovalcelýpriebeh,mestskí
policajti po vypísaní papierov, vytrhli z bloku list a dali ho pánovi, ten pán ho nervózne pokrčil a prudkým
pohybom ruky, vrátil ten list policajtovi, policajt sa tomuto pohybu vyhýbal, dôrazným hlasom povedal,
že toto si dovoľovať voči nemu nebude a že ho predvádzajú na mestskú políciu, policajti pána chytili pod

ramená, každý z jednej strany, priviedli ho k vozidlu k zadným dverám z pravej strany, otvorili dvere a
oznámili tomu pánovi, že má nastúpiť do vozidla, ten pán, kládol pasívny odpor, nereagoval, ale odmietal
nastúpiť, policajti ho viackrát upozornili, že má nastúpiť do vozidla, napriek upozorneniu ten pán vôbec
nereagoval, policajti sa pokúšali prekonať jeho odpor a dostať ho do vozidla, podarilo sa im ho dostať do
vozidla chrbtom, to znamená tvárou k policajtom, keď ho mali v tejto polohe, jeden z policajtov, ten tmavší

obišiel vozidlo, on sedel a nohy mal vonku, vošiel dnu a pokúsil sa ho vtiahnuť, ťahal ho za ramená,
ten druhý policajt, sa mu pokúsil pomôcť, dvíhal nohy, čiže jeden ťahal a druhý tlačil, medzitým pribehla
nejaká pani, myslím, že pani rozprávala, že ho pozná, že ho ukľudní, že čo sa stalo, skôr im prekážala,
podarilo sa dostať pána dovnútra, čierny policajt sedel na ľavej strane za vodičom, držal toho pána, z
druhej strany ten druhý policajt zatvoril dvere, ten pán začal kopať do skla zvnútra, ako keby chcel vyvaliť

dvere, medzitým, to bola blondína v okuliaroch, myslím, volala štátnych policajtov, tí dorazili, keď už mali
pána v aute, blonďavý policajt povedal, že už ho majú spacifikovaného, že už odchádzajú preč, pristúpil
ku nemu a sa ho pýtali, či je ochotný vypovedať. Keďže povedal, že áno, tak dal svoje číslo, to je všetko.

K rozporu, keď z prečítanej výpovede vyplynulo, že stál od policajtov asi 3 metre uviedol, že si to už

pre odstup času nepamätá.

Bol vypočutý aj znalec V.. Q. B., ktorý vypovedal, že pre vypracovanie znaleckého posudku
získal poznatky zo zapožičaného vyšetrovacieho spisu, v ktorom boli uložené kópie častí zdravotnej
dokumentácie oboch poškodených, zo zdravotných kariet oboch poškodených od ich praktických

lekárov, teda V.. C.K. P. V.. A. a oboch poškodených kontrolne vyšetril. Poškodený R. v danom prípade
pri úraze zo dňa 30.11.2011 utrpel a)pomliaždenie mäkkých častí tváre vľavo s malým podkožným
krvným výronom pod ľavým okom, b)povrchovú hryznú ranu na chrbte pravej ruky, bez komplikácií.
Poškodený Ž. pri tom istom úraze zo dňa 30.11.2011 utrpel a)pomliaždenie mäkkých častí tváre s malým
podkožným krvným výronom pod ľavým okom, b)pomliaždenie ukazováka prostredníka na pravej ruky.

Z medicínskeho hľadiska obe zranenia poškodených hodnotil ako úraz ľahkého stupňa. Pomliaždenia
na tvári oboch poškodených vznikli účinkom tupého, tvrdého a neohraničeného násilia silou malej
intenzity. Krvavé poranenie na chrbte pravej ruky poškodeného R. vzniklo pohryzením zubami. Zranenia
oboch poškodených sa z medicínskeho hľadiska skutočne mohli stať tak, ako to oni uviedli vo svojich
svedeckých výpovediach. U poškodeného Ž. však nevylúčil, že jeho zranenie mohlo vzniknúť aj

nárazom tváre do dverí auta. Ohľadne dĺžky PN uviedol, že poškodený Ž. sa liečil a bol PN od 30.11.2011
do 20.12.2011 a poškodený R. od 30.11.2011 do 12.12.2011. Takto určenú dobu liečenia a PN znalec V..
B. považoval za neodôvodnene predĺženú a ako odôvodnenú a primeranú dobu liečenia PN považoval
v oboch prípadoch interval 5 až 7 dní, čo je doba liečenia a PN obvyklá u podobných zranení. Zranenia
podstatne nenarušili obvyklý spôsob ich života a až na malú jazvu v mieste zhojenej hryznej rany na

chrbte pravej ruky u poškodeného R. nezanechali u nich anatomické alebo funkčné trvalé následky.

Poškodený Q. Ž. vypovedal, že dôvodom služobného zákroku bolo, že motorové vozidlo stálo dlho na
ulici, pričom zásobovanie, ani nič iné nebolo vykonávané, on bol s kolegom v službe a už si nespomínal,

či ho chceli ťahať alebo mu dávať papuču, on išiel k služobnému vozidlu hlásiť, že tam stojí vozidlo a
prišiel obžalovaný a otváral dvere z vodičovej strany, tak si mysleli, že je to vodič, kde kolega R. ho
požiadal, aby preukázal svoju totožnosť a aby sa vyjadril k priestupku, a keďže obžalovaný mu povedal,
ženiejevodičom,kolegaR.hovyzval,abyakosvedokpodalvysvetlenie,ktojevodičom,keďžemákľúčes tým, že kolega začal vypisovať zápisnicu o podaní vysvetlenia. Dovtedy obžalovaný spolupracoval, ale
potom skočil do kolegu a vytrhol mu zápisnicu a keďže bol predpoklad, že sa dopustil priestupku alebo
trestného činu, začali používať donucovacie prostriedky, hmaty, chvaty s tým, že ho chceli predviesť k

ním za účelom podania vysvetlenia, pri predvádzaní začal klásť aktívny odpor a do vozidla ho dostali tak,
že kolega R. sadol do vozidla za vodičovu stranu alebo do stredu a stiahol obžalovaného, lebo nijak raz
ho nemohli dať, údery, kopy nechceli použiť, nakoniec sa im ho podarilo dať do vozidla a on zatvoril dvere
zo spolujazdcovej strany a chcel zavrieť druhé dvere z vodičovej strany a vtedy obžalovaný urobil nejaký
kotúľ a kopol ho do oblasti tváre pod oko. Svedok Ž. si nepamätal pod ktoré oko a tiež ani to, ktorou

nohou, len proste vykopol. Svedok Ž. ďalej pokračoval, že potom zatvoril tie dvere z vodičovej strany
a následne priateľka obžalovaného, lebo nikto iný pri vozidle nebol, otvorila dvere zo spolujazdcovej
strany znova, on ich chcel zavrieť a v tom počul, že kolega R. kričí, že sa zosunul a že ho kusol do
ruky a potom mu dal dva lakťom pod oko do oblastí tváre. Potom prišla štátna polícia, len oni ho už
mali vo vozidle, tak im povedali, že ho predvedú k nim za účelom podania vysvetlenia a následne k
štátnej polícii. Svedok Ž.Y. utrpel len ten kop pod oko, pričom mal natiahnuté aj šľachy na pravej ruke,

ale to bolo zrejme z toho ako sa mocovali. K ustrojeniu svedok Ž. uviedol, že okrem čiapky, nakoľko
bolo horúco a vtedy čiapky nenosia, mal košeľu, odznak mestská polícia, opasok, pištoľ, všetko podľa
toho ako má byť. Tento priestupok sa dal podľa svedka poriešiť aj na mieste, ale obžalovaný zaútočil
na kolegu a keď obžalovaný hovoril, že nie je vodičom, to bolo až potom, keď mu vytrhol zápisnicu,
bolo to počas zákroku a ak sa začne služobný zákrok má sa dokončiť. Svedok Ž. bol v čase, keď

vytrhol tú zápisnicu, vtedy pri služobnom vozidle, ktoré bolo zaparkované 5-7 metrov. Vtedy, keď robili
zákrok, prišla priateľka obžalovaného, ale keď už zákrok začnú, musia ho dokončiť a menovaný zaútočil
na kolegu. K pohryznutiu kolegu svedok Ž. uviedol, že on videl ako obžalovaný mal ruku pri ústach.
Následne videl, že kolegu obžalovaný dvakrát udrel pravou rukou, pravým lakťom.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval a z ktorej
vyplynulo, že v čase kedy kolega R., keď prišiel obžalovaný k vozidlu a pýtal od neho občiansky preukaz,
svedok Ž. sedel vo vozidle, ktoré bolo zaparkované vo vzdialenosti okolo dvoch metroch, svedok Ž. tieto
rozpory vysvetlil vzhľadom na odstup času.

Za súčasného súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď svedka X. M., z ktorej vyplynulo, že je
zamestnankyňou B. W. a pracuje ako referentka agendy regresov a medzi poistencov patria aj Q. Ž. P.
V. R. a čo sa týka nemocenských dávok Q. Ž. bolo za obdobie od 30.11.2011 do 20.12.2012 vyplatené
nemocenské dávky vo výške 173,70,- Eur a za to isté obdobie úrazové dávky vo výške 160,70,- Eur a
čo sa týka V. R., tak tomu bolo sociálnou poisťovňou vyplatené za obdobie od 30.11.2011 do 12.12.2011

nemocenské dávky vo výške 49,90,- Eur a úrazové dávky vo výške 108,80,- Eur.

Obdobným postupom bola prečítaná výpoveď V.. W. P., z ktorej vyplynulo, že je zamestnancom M. M.
W. a medzi poistencov patrí aj Q. Ž. P. V. R. a títo utrpeli dňa 30.11.2011 ujmu na zdraví, v dôsledku
ktorej boli liečení v zdravotníckych zariadeniach, tým vznikla M. majetková škoda, ktorá spočíva vo

vynaložených nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a nákladoch konania vo výške 35,4,- Eur
vo vzťahu k poistencovi Q. Ž. a vo výške 28,01,- Eur vo vzťahu k poistencovi V. R..

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Zo záznamu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovanému bolo dňa 30.11.2011 o 12.40 hod.
nameraných 0,44 mg/l a o 15.25 hod. 0,23 mg/l.

Z potvrdení o výške vyplatených dávok B. W. je zrejmé, že výška vyplatených dávok úrazového poistenia

V. R. a to úrazový príplatok od 30.11.2011 do 12.12.2011 predstavuje sumu 108,80,- Eur a Q. Ž.
predstavuje sumu 16,70,- Eur za obdobie od 31.11.2011 do 20.11.2011.

Z potvrdenia o vyplatených dávkach nemocenského poistenia je zrejmé, že V. R. boli vyplatené dávky
nemocenského poistenia vo výške 49,90,- Eur a Q. Ž. vo výške 173,70,- Eur.

Z potvrdenia o výške vyplatených dávkach Sociálnej poisťovne je zrejmé, že V. R. bola vyplatená dávka
úrazového poistenia a to náhrady za bolesť vo výške 231,00,- Eur.Zo záznamu o použití donucovacieho prostriedku V. R. P. V.. Q. Ž. zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že voči
obžalovanému boli použité hmaty, chvaty. Tieto donucovacie prostriedky boli veliteľom pracoviska V. Q.
- Š. V., ako aj náčelníkom V. W. - V.. Q. P. vyhodnotené ako oprávnené.

Z priestupkového spisu, č. P/246/2012/1267-Já vyplýva, že dňa 30.11.2011 o 10.07 hod. hliadka V. W.
M. W. v zložení Ž., R. zistila, že vozidlo H. , EČV: W. XXX F. parkuje v zákaze státia na ulici B., čím vodič
sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že neuposlúchol zákaz, ktorý
vyplýva, z úpravy cestnej premávky, kde súčasťou spisu je aj fotodokumentácia vozidla a ako majiteľ

označená P. X..

Podľa oznámenia Mestskej polície Prešov udalosť zo dňa 30.11.2011, čas od 09.00 hod. do 11.00 hod.
na ul. B., W. nebola kamerovým a monitorovacím systémom uložená z dôvodu nefunkčnosti kamery na
križovatke S., B..

Z oznámenia KR PZ, KDI Prešov vyplýva, že ul. B. v meste Prešov je miestnou komunikáciou podľa §
1 ods. 2 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení, kde je umiestnené trvalé dopravné značenie
č. IP25a (pešia zóna) - územie určené predovšetkým pre chodcov, kde platia zvláštne ustanovenia
o premávke v pešej zóne. Na základe dopravného značenia tam umiestneného je státie vozidiel tam
zakázané a do tejto pešej zóny je umožnený vstup vozidlám dopravnej obsluhy a cyklistom nepretržite

24 hodín denne a zásobovaniu v uvedených časoch (t. j. 05.00 -10.00 hod. a 18.00 -20.00 hod.).

Bola oboznámená fotodokumentácia ohľadne zranení poškodených, ako aj lekárske správy FNsP J.A.
Reimana Prešov zo dňa 30.11.2011, kde poranenia následne boli objektivizované znaleckým posudkom
V.. B..

Obžalovaný je hodnotený všeobecne, zo správy mesta Prešov vyplýva, že podľa evidencie MsP na
území mesta Prešov sa dopustil 8 priestupkov.

Doposiaľ obžalovaný nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov.

Z pripojeného odpisu z registra trestov však vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 5 ráz súdne trestaný,
pričom je z neho zrejmé, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.11.2011, sp. zn. 4T
111/11 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona

a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri
určení skúšobnej doby v trvaní 20 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2011.
Zároveň je z neho zrejmé, že sa osvedčil dňa 21.1.2015 podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona a hľadí
sa naň akoby nebol odsúdený.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 111/11 súd zistil, že trestný rozkaz obvinený N.
prevzal dňa 3.12.2011.

Ztaktovykonanéhodokazovania,zhodnotiacdôkazyjednotlivo,akoajvichsúhrnesúdzistilnasledovné:

Z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že dňa 30.11.2011 príslušníci Mestskej
polície Prešov pri vykonávaní svojich služobných povinností pri objasňovaní priestupku na B.C. ulici
spočívajúcom v zákaze státia v pešej zóne, kde vstup je umožnený iba dopravnej obsluhe a cyklistom
nepretržite a zásobovaniu v čase 05.00 - 10.00 hod. a 18.00 - 20.00 hod., teda boli pri výkone svojich
právomoci napadnutí.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel, ale je usvedčovaný výpovediami poškodených V.
R. P. Q. Ž., ktorí zhodne popísali priebeh skutku kladeného mu za vinu, ako aj mechanizmus vzniku ich
poranení, ktorý bol následne objektivizovaný znaleckým posudkom V.. B.. Obžalovaný je usvedčovaný
aj výpoveďou svedka Q.K., ktorý vnímal tento incident a popísal správanie obžalovaného. V prospech

obžalovaného vypovedala aj svedkyňa X., ktorá uviedla, že žiadny útok obžalovaného nevidela, ale
vzhľadom na skutočnosť, že je priateľkou obžalovaného, súd jej výpoveď považoval za účelovú v snahe
pomôcť obžalovanému.Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný B. N. naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu podľa §
15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel ohroziť spôsobom uvedeným v zákone záujem štátu na
bezproblémovom výkone právomoci verejného činiteľa, ktorými sú nepochybne príslušníci PZ, ktorí
svoju príslušnosť k MsP v tomto prípade preukázali služobnými rovnošatami spolu s identifikačnými
údajmi.

Je zrejmé, že poškodení príslušníci mestskej polície vykonávali právomoci verejného činiteľa, nakoľko
títo sú verejnými činiteľmi v zmysle § 128 ods. 1 a prišli na miesto činu preriešiť priestupok a obžalovaný
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon ich právomoci keď svojim odporom pri výkone ich právomoci
im spôsobil zranenia a teda je zrejmá aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného, t. j. útoku na
verejného činiteľa a je zrejmý aj motív, t. j. úmysel pôsobiť na ich výkon právomoci.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu
proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu
spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.

Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd nezistil okolností žiadnu z
poľahčujúcich v zmysle § 36 Trestného zákona a odsúdenia predchádzajúce skutku kladeného mu za
vinu v tomto konaní nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
nakoľkosanaňvtýchtoprípadochhľadíakobynebolodsúdenýažiadnuinúpriťažujúcuokolnosťnezistil.

Skutok, z ktorého bol uznaný obžalovaný vinným v tomto konaní, pri rešpektovaní zásady prezumpcie
neviny, sa stal dňa 30.11.2011, teda skôr než bol doručený trestný rozkaz sp. zn. 4T 111/11, (3.12.2011),
ktorý následne nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2012. Neboli však splnené podmienky na ukladanie
súhrnného trestu, nakoľko sa obžalovaný v konaní sp. zn. 4T 111/11 osvedčil zo zákona a hľadí sa naň

akoby nebol odsúdený, preto súd ukladal samostatný trest.

Súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Zároveňdospelkzáveru,ženaobžalovanéhoniejepotrebné pôsobiťtrestomodňatiaslobodyspojeným
s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu
podmienečne odložil a vzhľadom na charakter osoby obžalovaného a povahu skutku mu súd určil
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je

obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby
sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie.
Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby,
môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a
dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Poškodenému M. priznal nárok na náhradu škody v sume 63,41,- Eur a B. W. v sume 724,10,- Eur, lebo
mal nárok na náhradu škody dostatočne za preukázaný a nemal žiadne pochybnosti o jeho správnosti.

Poškodeného V. R., s jeho nárokom na náhradu škody, odkázal na občianske súdne konanie,
nakoľko bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a
neprimerane ho predlžilo nemajúc pritom vplyv na rozhodnutie o vine a treste obžalovaného.Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.