Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213202466
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213202466.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Profidebt Slovakia, s. r. o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO 35 925 922, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Bratislava, Mliekarenská 10, proti žalovanému: Q. A., R..
XX.XX.XXXX, D. V., H. XXX, o zaplatenie 220,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 15.02.2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný
k zaplateniu sumy 220,36 eur, pozostávajúcej z 181,82 eur na istine a vo zvyšku na zmluvnej pokute,

ďalej 10,5% úroku z omeškania ročne a 0,05% úroku denne a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver, ktorý mal splácať po 910 Sk mesačne
po dobu 36 mesiacov. Žalovaný si však svoj záväzok riadne neplnil. Dňa 08.03.2012 bola pohľadávka
voči žalovanému postúpená žalobcovi.

Žaloba bola žalovanému v zmysle § 79 ods. 4 O. s. p. doručená dňa 14.05.2013. K žalobe sa nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Zmluvou o úvere zo dňa 19.01.2006 právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s.,
Kežmarok) žalovanému poskytol úver na nákup notebooku. Zo zmluvy nevyplýva, v akej výške boli
žalovanému úverové prostriedky poskytnuté, iba údaj, že zaplatil akontáciu 910 Sk (30,21 eur) a celkom
má splatiť k tomu sumu 36 splátok x 910 Sk, celkom 1.117,64 eur. Ročná percentuálna miera nákladov

bola v zmluve vyčíslená na 10,04%. Všeobecné obchodné podmienky sa podľa zmluvného formulára
stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán.Písomným podaním z 17.09.2013 žalobca špecifikoval nárok s tým, že uplatnená čiastka 220,36 eur
pozostáva z neuhradenej časti úveru 181,82 eur a sankčnej pokuty 38,54 eur. Poukázal na čl. VIII bod
b/ VOP, podľa ktorého bol oprávnený veriteľ uplatniť si 10% zmluvnú pokutu z dlžnej čiastky a 0,05%

denne úrok z omeškania. Pripojil prehľad platieb zo strany žalovaného 27x 30,21 eur a 1x 120,83 eur,
celkom 936,50 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2012 postupca Consumer Financ Holding, a. s.,
Kežmarok postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanému vo

výške 220,36 eur.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v §
497 a nasl. Obchodného zákonníka („zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi

tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú podľa základného ustanovenia výška úveru a úrok. V
danom prípade zmluva tieto údaje neobsahuje a preto nemožno zmluvu definovať ako zmluvu o úvere.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu

uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania
podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech

žalovaných - spotrebiteľov.

Súd pri posúdení oprávnenosti nároku musel vziať do úvahy aj citované ustanovenie § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň

na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom
01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich
účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu
premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti zamietnuť. Podľa tvrdenia
žalobcužalovanýriadneúvernesplácal,vzmyslezmluvysplatnosťceléhoúverunastaladňomnajneskôrpo uplynutí 36 mesiacov (3 rokov), a teda dňom 31.01.2009, vtedy (najneskôr) došlo k možnosti výkonu
tohto práva (čo si však zosplatnením mohol uplatniť aj skôr), začala plynúť premlčacia lehota a uplynula
pre celý nárok najneskôr 31.01.2012. Žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe

uvedeného žalobu bez vecného preskúmania nároku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému
účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.