Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220987
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220987.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpeného KAIFER advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Fibichova 11, 040 01, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Obec Lemešany, sídlo Lemešany
186, 082 03 Lemešany, právne zastúpenej JUDr. Patrik Palša, advokát, so sídlom Masarykova č. 13,
080 01 Prešov IČO: 36 492 086, o zaplatenie 4 500 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Právožalobcunanáhraduzaneoprávnenéužívaniejehonehnuteľnostinachádzajúcejsavkatastrálnom
území Lemešany, obec Lemešany, okres Prešov, zapísanej na LV č. 702 ako parcela registra C č. 450/5
ostatné plochy o výmere 1 000 m2 žalovaným je dané.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 25.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4 500 € ako
náhrady za užívanie pozemkov žalobcu, ktoré žalovaný užíva bez právneho dôvodu, za čas 3 rokov

pred podaním návrhu. Konkrétne ide o pozemok nachádzajúci sa v k. ú. Lemešany, obec Lemešany,
okres Prešov, zapísaný na LV č. 702 ako parcela KNC č. 450/5 - ostatné plochy o výmere 1 000 m2,
pričom žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť ako športový areál - ihrisko.

Žalovaný sa k predmetu konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.07.2014 (čl.9), v ktorom
uvádza, že namieta právny dôvod uplatneného nároku, keďže v žiadnom prípade neužíva nehnuteľnosti

žalobcu protiprávne.

Poukazuje v tejto súvislosti na príslušné ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., ako aj na závery konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/230/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 5Co/37/2012.

Žalovaný tvrdí, že na užívanie predmetnej nehnuteľnosti má zákonom daný právny titul, a to zákonné
vecné bremeno. Z dôvodu opatrnosti vznáša námietku premlčania nároku uplatneného v žalobe. Pre
prípad, ak by žalobca svoj nárok uplatňoval ako náhradu za zriadené vecné bremeno, má za to, že tento
nárok mohol uplatniť na súde prvým dňom po nadobudnutí účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda dňom
02.07.2009. Vzhľadom na uplynutie lehoty troch rokov, vznáša námietku premlčania aj tohto nároku.

Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 19.02.2015, na ktorom vykonal dokazovanie
listinami tvoriacimi súdny spis, listinami tvoriacimi pripojený spis Okresného súdu Prešov sp. zn.
12C/230/2011 a s prihliadnutím na vyjadrenie účastníkov konania zistil nasledujúce:

Žalobca je nepochybne vlastníkom parcely nachádzajúcej sa v k. ú. Lemešany a špecifikovanej vyššie.

Čo sa týka právneho dôvodu jej nadobudnutia, darovaciu zmluvu zo dňa 11.08.2010 uzatvorenej medzi
žalobcom ako obdarovaným a B. R., rod. A. ako darcom, mu bola predmetná parcela vzniknutá v zmyslegeometrickéhoplánuč.13/2010vyhotovenéhodňa27.05.2010geodetomP..C.S.aoverenéhoSprávou
katastra Prešov dňa 17.06.2010 darovaná. Táto parcela vznikla odčlenením dielu č. 3 o výmere 1 000
m2 od parcely registra „E“ č. 223/4 - orná pôda o výmere 3 546 m2.

Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.02.2015 žalobca uviedol, že pôvodná parcela registra
„E“ č. 223/4 - orná pôda o výmere 3 546 m2, od ktorej odčlenením dielu č. 3 o výmere 1 000 m2
vznikla novovytvorená parcela KNC č. 450/5 - ostatné plochy o výmere 1 000 m2 teraz vo vlastníctve
žalobcu bola predmetom nájomnej zmluvy č. 1/2004 zo dňa 19.10.2004 uzatvorenej medzi právnou

predchodkyňou žalobcu B. R. a žalovaným.

Žalobca svoje tvrdenia preukázal listinami, a to darovacou zmluvou zo dňa 11.08.2010, ktorou B.C. R.,
rod. A., darovala štyrom obdarovaným vrátane žalobcu parcely vzniknuté rozdelením pôvodnej parcely
registra „E“ č. 223/4. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobca A. R.Č. sa stal vlastníkom parcely KNC č. 450/5
- ostatná plocha o výmere 1 000 m2.

Súd ďalej vykonal dokazovanie geometrickým plánom, na ktorý sa odvoláva žalobca vo svojom
vyjadrení, a z ktorého vyplýva rozdelenie parcely registra „E“ č. 223/4 tak ako to tento uvádza.

So žalobcom predloženej nájomnej zmluvy č. 1/2004 vyplýva, že prenajímateľ B. R.Č. a nájomca obec

Lemešany (žalovaný) uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je parcela registra „E“ č. 223/4 v k.
ú. Lemešany.

V článku 4 nájomnej zmluvy s názvom „Iné dojednania“ sa uvádza, že pozemok je súčasťou športového
areálu - ihriska vybudovaného v minulosti, ktorý spravuje a obhospodaruje nájomca.

V článku 2 Zmluvy je uvedené, že táto nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a výpovedná lehota
v prípade dania výpovede je 6 mesiacov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 12C/230/2011,
predmetom ktorého bola konanie o žalobe o vypratanie nehnuteľností, ktorého účastníkmi boli okrem

iných aj terajší účastníci konania, kde terajší žalobca vystupoval ako žalobca v 3. rade a domáhal sa
vypratania parcely KNC č. 450/5 - ostatná plocha o výmere 1 000 m2 v k. ú. Lemešany z dôvodu, že
nájomná zmluva vyššie uvedená bola ukončená a nájomný pomer tak zanikol ku dňu 31.12.2009.

Obsahom tohto spisu sú okrem iného aj listiny, ktoré boli oboznamované ako listiny predložené

žalobcom. Na čl. 22 pripojeného spisu sa nachádza výpoveď z nájomnej zmluvy datovaná dňom
28.05.2009 spolu s podacím lístkom o jej odoslaní žalovanému, teda obci Lemešany. Táto výpoveď
nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom rozporovaná.

Vec sp. zn. 12C/230/2011 bola Okresným súdom Prešov rozhodnutá dňa 28.06.2012 tak, že žaloba o

vypratanie okrem iných aj parcely, za užívanie ktorej teraz žalobca požaduje náhradu, bola zamietnutá.
Na základe odvolania žalobcov vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k.
15Co/37/2012-162 zo dňa 27.11.2013 rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil.

Pokiaľ ide o záväznosť predmetného rozhodnutia pre toto konanie, súd uvádza:

Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32 Cdo 4004/2011 - Pro soudy je výrok pravomocného rozsudku v
jiných než statusových věcech závazný potud, pokud posuzuje jako předběžnou otázku mezi účastníky
právní vztahy, které byly pravomocně vyřešeny soudním rozhodnutím. Z toho však nelze dovozovat, že
pro soud je závazné řešení kterékoliv z otázek, jimiž se soud (popř. jiný orgán) musel pro potřeby svého
rozhodnutí vypořádat. Ustanovení § 135 odst. 2 o. s. ř. je třeba v případě, že půjde o rozhodnutí soudu,

vykládat v souvislosti s ustanovením § 159a o. s. ř.; posouzení předběžné otázky jiným soudem je tudíž
pro soud závazné tehdy, když byla tato předběžná otázka řešena ve výroku rozhodnutí. Řešení otázky,
která nebyla přímo předmětem sporu v jiném řízení a o níž proto jiný soud nerozhodoval ve výroku,
nýbrž se s ní (jako s otázkou předběžnou) pro účely svého rozhodnutí vypořádal toliko v odůvodnění
svého rozhodnutí, pro soud v jiném řízení závazné není.

Procesný súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že keďže vo výroku rozsudku OS Prešov sp.
zn. 12C/37/2012 v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 15Co/37/2012 otázka právneho dôvoduužívania spornej nehnuteľnosti žalovaným riešená nebola, neexistuje tu súdne rozhodnutie, ktoré by
vyriešením tejto otázky bolo pre účastníkov konania a súd záväzné.

Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove však pre procesný súd vyplývajú cenné závery, ktoré sú
dôležité aj pre predmetnú vec. Na strane 6 rozsudku totiž krajský súd uvádza, že: „ Má za to,
že nerealizácia niektorej z častí športového areálu - oplotenie - nemá za následok skutočnosť, že
nemožno súbor ostatných objektov považovať za športový areál. Pri posudzovaní jednotlivých stavieb
nachádzajúcich sa v športovom zariadení, ide o samostatné objekty, ktoré sú síce schopné samostatnej

stavebnej existencie a samostatného plnenia určitej vymedzenej funkcie, ale z hľadiska fungovania
a prevádzkovania športu v areáli nemôžu byť osamostatnené v zmysle ukončenia ich doterajších
funkcií, ak nemá dôjsť k rozpadu tam realizovanej športovej činnosti. Pre vzájomnú previazanosť funkcií
jednotlivých objektov sa jedná o súbor objektov stavby, keďže ako stavbu je nutné chápať celý športový
areál.“

Krajský súd teda na str. 6 rozsudku povedal, že športový areál nemožno chápať jednotlivo cez jeho
súčasti ale treba ho chápať ako jednoliaty celok, čiže ako jednu stavbu.
S týmto záverom, ktorý považuje procesný súd v prejednávanej veci za rozhodujúci pre svoje
rozhodnutie, tento zároveň súhlasí.

Spor medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci nie je sporom skutkovým, keďže skutkové okolnosti
boli dostatočne zistené už v konaní sp. zn. 12C/230/2011 a medzi účastníkmi konania sporné nie sú.
Spor sa sústredil do roviny právnej, a to ohľadne otázky výkladu ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z.
konkrétne jeho § 1 ods. 1,2 a § 4 ods. 1, na ktorý majú účastníci konania rozdielny názor.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššiehoúzemnéhocelkupodľaosobitnýchpredpisovvrátanepriľahlejplochy,ktorásvojimumiestnením

a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len pozemok pod stavbou).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. - tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do

vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. - ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

Súd teraz uvedie vlastný výklad vyššie citovaných právnych predpisov, ktorý bude zároveň odpoveďou
na argumentáciu účastníkov konania.

Zákonodarca v § 1 ods. 1 zákona 66/2009 Z. z. použil legislatívnu skratku pozemok pod stavbou, nielen
pre samotný pozemok pod stavbou v užšom zmysle, ale i pre priľahlú plochu už stavbou nezastavanú,
ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

V § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. zároveň uviedol, že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený okrem iného športový areál
(teda športový areál ako celok a nielen jeho časť majúca formu stavby v užšom zmysle slova).

Z § 1 ods. 1 zákona 66/2009 Z. z. vyplýva, že zákonodarca si bol vedomý, že upraviť treba aj vlastnícke
vzťahy k pozemkom, ktoré nie sú zastavané stavbou v užšom zmysle, ale ktoré prešli do vlastníctva

obce podľa osobitného predpisu a ktorých užívanie je neoddeliteľne späté s užívaním stavby samej.
Zákonodarca zároveň uviedol, že zákon sa primerane (teda vrátane použitia legislatívnej skratky
„pozemok pod stavbou“) vzťahuje aj na vyporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom majúcimcharakter športového areálu, cintorína alebo verejnej zelene, u ktorých je zrejmé, že celé nemôžu byť
stavbou (ale ich zastavanú a nezastavanú časť treba chápať ako celok - pozemok pod stavbou).

Je teda zrejmé, že zákonodarca v predmetnom zákone priznal športovému areálu (ktorým môže byť aj
samostatné ihrisko bez akejkoľvek doplnkovej stavby, napr. šatne a pod.) ale aj verejnej zeleni pre účely
vyporiadania vlastníckych vzťahov rovnaké postavenie ako pozemku pod stavbou (teda pozemku pod
stavbou v užšom zmysle spolu s priľahlou plochou).

V prejednávanej veci sa jedná o športový areál, pričom v tomto prípade pozemkom pod stavbou treba
rozumieť pozemok pod celým športovým areálom, čiže nie iba pod stavbami v užšom zmysle ako sú
napr. šatne a iné obdobné zariadenia ale aj pozemky, ktoré týmito stavbami zastavené priamo nie sú
ako napr. samotné ihrisko. Bez takéhoto výkladu by v podstate zákon vo vzťahu k športovému areálu
nemal svoj význam, pretože by došlo k tomu, že by sa vyporiadal iba pozemok pod stavbami v užšom
zmysle, napr. šatňami (ktorý vo vzťahu k športovému areálu ako celku môže tvoriť zanedbateľnú časť),

ale zároveň by sa toto vyporiadanie nemohlo týkať samotného ihriska, čo by nepochybne spôsobovalo
v realite neprekonateľné problémy.

Procesnýsúdtedaznovauvádza,ževcelomrozsahusúhlasísozáveromkrajskéhosúdu,ktorýšportový
areál ako celok prirovnal k jednej stavbe.

Súd ďalej musel riešiť, či z hľadiska § 4 zákona k športovému areálu v čase nadobudnutia účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z., ku ktorému došlo 01.07.2009, existovalo zmluvne dohodnuté iné právo, či už
napr. právo z vecného bremena, nájomné právo, výpožička, a pod..

V danom prípade je zrejmé, že napriek tomu, že bola daná výpoveď z nájomného vzťahu uzavretého
medzi p. R. a žalovaným, tak ku dňu účinnosti zákona vzhľadom na 6 -mesačnú výpovednú lehotu,
nájomný vzťah ešte trval. Ustanovenie § 4 ods. 1 expresis verbis uvádza, že sa vzťahuje iba na tie
pozemky pod stavbou (teda aj športový areál), ku ktorému k 01.07.2009 nebolo zmluvne dohodnuté
iné právo. V prejednávanej veci však k športovému areálu ku dňu 01.07.2009 existovalo v prospech

žalovaného nájomné právo, preto procesný súd uzatvára, že § 4 ods. 1 aplikovať nemožno, pretože
tento žiadnym spôsobom nerieši situáciu, ak v čase účinnosti tohto zákona nájomné právo existovalo,
avšak po dni účinnosti tohto zákona z akýchkoľvek dôvodov toto zmluvne dohodnuté iné právo, v danom
prípade právo nájomné zaniklo. Tzv. čiastočnú výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 18.01.2006 považuje
súd za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť (nie je zrejmé akej časti predmetu nájmu sa výpoveď

týkala).

Súd má preto za to, že v prejednávanej veci dochádza zo strany žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu tým, že užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve inej osoby bez právneho dôvodu. Tento záver
so sebou zároveň nesie ďalší záver a to, že žalovaný je povinný za takéto neoprávnené užívanie

cudzej nehnuteľnosti platiť úhradu vo forme náhrady bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci
sa žalobca domáha náhrady za obdobie za čas 3 roky spätne od podania tejto žaloby, teda za čas od
25.07.2011 do 25.07.2014.

Vzhľadom na to, že pre prípad potvrdenia práva žalobcu, žalovaný nesúhlasí ani s výškou požadovanej

náhrady, na určenie ktorej bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, mal súd za to, že je
hospodárne, aby rozhodol najprv medzitýmnym rozsudkom o základe nároku.

Keďže súd tento nárok definoval ako bezdôvodné obohatenie, bolo potrebné zaoberať sa plynutím
premlčacej lehoty.

Podľa § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

Vprípadeprávanavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniajeustanovenákombinovanápremlčacia
doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba.Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe.
Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v

prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo/145/2004 - „v posudzovanom prípade je riešená právna otázka,
kedy začína plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba

považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť
sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca
okolnosť, kedy sa žalobca v prvom rade pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že
na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti
skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny
moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva.
Táto(subjektívna)vedomosťoprávnenéhootom,ženajehoúkorsaniektobezdôvodneobohatilaotom,
v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa
oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť

alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.“

Procesný súd má teda na základe vyššie uvedeného za to, že subjektívna premlčacia lehota začne
u žalobcu plynúť najskôr dňom právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku, pretože až z neho sa
žalobca na rozdiel od záveru v rozsudku OS Prešov sp. zn. 12C/230/2011 dozvie o tom, že žalovaný

jeho nehnuteľnosť skutočne užíva neoprávnene.

Objektívna 3-ročná premlčacia doba bola žalobcom zohľadnená v už požadovanej náhrade za čas 3
rokov pred podaním žaloby.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresnom súde Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. §
205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).