Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010285
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1315010285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom pojednávaní dňa

01.07.2015 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:
obžalovaný
H. M., U.. XX.XX.XXXX H. R., F. R. R., T. Č. XXXX/X,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu bol rozhodnutím o priestupku správnym orgánom Okresného dopravného inšpektorátu
Bratislava I., Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, č. k: ORP-P-514/BA-1-ODI1-2014 zo
dňa 21.01.2015, právoplatným dňa 21.01.2015, vykonateľným dňa 05.02.2015 , okrem iného uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 (dvanásť) mesiacov,
napriek tomu dňa 23.03.2015 v čase o 13.00 hod. v meste Bratislava, viedol po vajnorskej ulici osobné
motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Superb , Y..Č..: R. XXX Y., kedy bol predpísaným spôsobom

zastavený a kontrolovaný hliadkou Oddelenia cestného dozoru, Krajského riaditeľstva PZ Bratislava,

t e d a

maril výkon orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho
orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d/ Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím

§ 56 ods. 2 Tr. zák., k peňažnému trestu vo výške 1.500.- /tisícpäťsto/ Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zák. súd povoľuje obžalovanému uhradiť peňažný trest v 10 - tich mesačných
splátkach po 150.- Eur. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2015 po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení
obžalovaného H. M. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinný, postupoval ďalej

podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z
čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)],
či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento
trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného
trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno",
a preto samosudca po vyjadrení prokurátora k vyhláseniu obžalovaného uznesením rozhodol o prijatí

vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania
skutku obžalovaným nevykonaná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o
výroku o treste. Na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi, a to najmä dôkazmi, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie súdu o druhu a výške trestu.

Ku skutku a právnej kvalifikácii:

Súd hodnotiac vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. skutkový a právny stav ustálil v zhode so skutkovou a právnou vetou výrokovej časti obžaloby

a dospel jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že žalovaný skutok sa stal
tak, ako je uvedený v enunciáte tohto rozsudku, vykazuje všetky obligatórne znaky prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona po stránke subjektívnej ako aj
objektívnej a dopustil sa ho obžalovaný.

Je nepochybné, že obžalovaný na základe právoplatného rozhodnutia o priestupku vedel, že má
zakázané na dobu určenú v predmetnom rozhodnutí viesť motorové vozidlá všetkého druhu, napriek
tomu však uvedený zákaz ignoroval a tento zákaz neoprávnenou jazdou na motorovom vozidle porušil,
z čoho vyplýva, že svojim úmyselným protiprávnym konaním chcel a súčasne porušil záujem spoločnosti
na rešpektovaní a riadnom výkone rozhodnutí štátnych orgánov.

Ku druhu a výške trestu:

O osobe obžalovaného súd zistil, že je živnostníkom. Z evidenčnej karty vodiča súd vyplynulo, že
obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel dňa 19.02.2003,

pričom od tohto dňa bol doposiaľ 13 krát postihnutý pre priestupok na úseku dopravy, z toho dva krát
za závažnejší spôsob a z toho jedenkrát bol účastníkom dopravnej nehody. Z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti dva krát súdne potrestaný, v jednom prípade sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom naposledy bol potrestaný v roku 2014 trestom odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu pre prečin zanedbania povinnej výživy. Z

vyjadrenia obžalovaného vyplynulo, že odpor proti trestnému rozkazu podal z dôvodu uloženia trestu
zákazu činnosti, nakoľko v prípade, že by mu bol tento trest uložený, bol by ohrozený jeho príjem a tým
aj výživné, ktoré platí na svoju dcéru, keďže je rozvedený, pretože pracuje ako marketingový poradca a
stratouvodičskéhooprávneniabyprišieloklientov.Súčasnepožiadalouloženieprísnejšiehopeňažného
trestu.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného
nerešpektovaním rozhodnutia štátneho orgánu, jeho menej závažný následok, spočívajúci v samotnom
nedodržanízákazučinnosti,nakoľkoriadenímmotorovéhovozidlavčasezákazuobžalovanýnespôsobil

iný závažnejší následok /napríklad v podobe spôsobenia dopravnej nehody/, a zavinenie obžalovaného
vo forme priameho úmyslu. Súd zistil vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom
vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a vyjadril nad jeho
spáchaním ľútosť a súčasne u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť, pretože bol už za trestný
čin odsúdený. Súd tiež prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery /pracujúca osoba/ a možnosť jeho

nápravy vplyvom primeraného trestu.Vyhodnotením týchto skutočností, v zhode s návrhom prokuratúry /ktorá okrem uloženia peňažného
trestu priamo nenavrhla aj uloženie trestu zákazu činnosti s tým, že tento záver vzhľadom na výpoveď

obžalovaného ponecháva na úvahu súdu/, súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, najmä
jeho uvedomenia si možných dôsledkov nerešpektovania rozhodnutí štátnych orgánov, v rámci tak
individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti,
bude postačovať pôsobiť na neho vo vzťahu k okolnostiam prípadu prísnejším peňažným trestom /
päťnásobne prevyšujúcim pokutu, ktorú obdržal v súvislosti s priestupkom, za ktorý mu bol súčasne

uložený zákaz činnosti v trvaní 12 mesiacov, ktorý následne nerešpektoval/.

Z okolností významných pre záver súdu o tom, že uloženie samostatného prísneho peňažného trestu
bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá u obžalovaného splní svoj účel,
súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný riadne pracuje, pričom výkon tejto práce závisí
na vedení motorového vozidla, v priebehu 12 rokov vedenia motorového vozidla bol iba jeden krát

účastníkomdopravnejnehodyajehoďalšiepriestupkynaúsekudopravynebolihodnotenéakozávažné,
na základe čoho možno konštatovať, že u obžalovaného sa nejedná o nebezpečného a arogantného
vodiča ohrozujúceho svojou jazdou ostatných účastníkov cestnej premávky. V neposlednom rade vzal
súd do úvahy vzhľadom na okolnosti spáchania daného skutku malú závažnosť protiprávneho konania
obžalovaného ako aj skutočnosť, že obžalovaný bude nemožnosťou viesť motorové vozidlo napriek

neuloženiu trestu zákazu činnosti súdom prakticky obmedzený až do 21.01.2016, kedy mu uplynie trest
zákazu činnosti uložený v rozhodnutí správneho orgánu o priestupku, čo možno v danom prípade za
vyššie uvedených okolností považovať za dostačujúce.

V tejto súvislosti súd tiež zdôrazňuje, že zmyslom uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

jenajmäzabrániťpáchateľovivďalšompáchanítrestnejčinnosti,pretojejehouloženieplneodôvodnené
najmä vtedy, keď správanie páchateľa - vodiča motorového vozidla, vyvoláva dôvodné pochybnosti o
jeho dostatočnej spôsobilosti vozidlá riadiť, čo zvyšuje nebezpečenstvo porušenia a ohrozenia ďaleko
významnejších záujmov /život a zdravie osôb/, ako záujmu spoločnosti na rešpektovaní rozhodnutí
štátnych orgánov.

Z hore uvedených dôvodov preto súd uloženie samostatného peňažného trestu obžalovanému
považoval za daných okolností ako aj vzhľadom na osobu páchateľa za plne postačujúce, adekvátne
a spravodlivé, takýto trest je primeranou sankciou zodpovedajúcou závažnosti konania obžalovaného
a nepochybne splní svoj preventívny aj výchovný účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods.

1, ods. 4 Tr. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.