Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 23, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112212861
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112212861.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky spol. Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova
24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou spol. U. - Š., s.r.o., so sídlom
Š. XX, X., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, W. B. T., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. N. Š.,

advokátom, so sídlom U.. V. XXX/XX, U., zaplatenie istiny 361,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľke v r a c i a krátený súdny poplatok za návrh vo výške 14,87 eur.

U p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil na adresu
navrhovateľky krátený súdny poplatok za návrh vo výške 14,87 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2012 domáhala súdneho výroku,
ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 361,62 eur s prísl. a náhrady

trov konania.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.07.2012 zahlásil vstup do konania vedľajší účastník na
strane odporcu.

Podaním doručeným súdu dňa 13.08.2012 navrhovateľka namietala vstup vedľajšieho účastníka do

konania.

Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2012 navrhovateľka návrh na začatie konania vzala v celom
rozsahu späť, pričom späťvzatie návrhu navrhovateľka nijakým spôsobom neodôvodnila. Navrhovateľka
žiadala vrátiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP: Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľaustanovenia§96ods.2OSP:Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP: Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP: Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania v celom
rozsahu, s prihliadnutím na skutočnosť, že nesúhlas odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu
so späťvzatím návrhu by bol s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 3 OSP neúčinný, keďže ku späťvzatiu
návrhu na začatie konania došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej (z uvedeného dôvodu súd
v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v ustanovení § 6 OSP nerealizoval ani výzvu

podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP), pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd
o zastavení konania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Zavinenie na zastavení
konanianesienavrhovateľka,keďžetátovzalanávrhnazačatiekonaniaspäť,pričomzároveňsúdnemal

v konaní preukázané, že by predmetný návrh bol podaný dôvodne a navrhovateľkou vzatý späť pre
správanie sa odporcu. Preto by mal odporca (prípadne i vedľajší účastník na strane odporcu) právo na
náhradu trov konania.

Vzhľadom na to, že odporca trovy konania nežiadal priznať, ani mu preukázateľne v priebehu konania

žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd o trovách konania odporcu tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia týkajúcom sa trov konania.

Súd náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že tieto považoval za
neúčelné. Vedľajší účastník je totiž združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa

predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu
združenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR, samotné združenie má v radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v

pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 OSP). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák.
č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Preto ak sa združenie
rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v
tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpilo) musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov.
Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom

prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len „vo vstupe“
do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenie namiesto
toho, aby zastupovalo spotrebiteľa vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. Taktiež nie
je obvyklé, aby vedľajší účastník ihneď po zahlásení vstupu do konania, o ktorého priebehu a nárokoch
nemá žiadnu vedomosť, splnomocnil advokáta na jeho zastupovanie a následne si žiadal rovnopis

návrhu, pričom náhradu trov konania si uplatňuje už pri oznámení vstupu do konania. Súd s poukazom
na uvedené skutočnosti nezistil účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
pretože sa nejednalo o zložitý spor, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami
v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu), pričom takéto úkony má prioritne vykonávať samotný
vedľajší účastník.

Okrajovo súd podotýka, že v konaní navrhovateľka síce vedľajšie účastníctvo namietala podaním
doručeným súdu dňa 13.08.2012, súd však o tejto námietke nepovažoval za potrebné rozhodovať, a to
vzhľadom na bezprostredne nasledujúci dispozitívny úkon navrhovateľky - späťvzatie návrhu na začatie
konania zo dňa 21.12.2012. Je podľa názoru totiž bezpredmetné, či nastali účinky vstupu vedľajšieho

účastníka do konania, alebo nie, ak je konanie v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené a vedľajšiemu
účastníkovi nepriznaná náhrada trov konania.O vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľke rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 11 ods.
3 prvá veta v spojení s § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSP), podľa ktorých poplatok splatný podaním

návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť
pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho
časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením

poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Navrhovateľka na výzvu súdu zo dňa 03.05.2012 dňa 25.05.2012
zaplatila súdny poplatok vo výške 21,50 eur. Na vrátenie súdneho poplatku súd v súlade s ustanovením
§ 11 ods. 6 ZoSP upravil Daňový úrad Bratislava.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorémuzákonodvolanienepripúšťa(§202OSP),rozhodnutiesapodanímodvolaniazrušujeaopätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.