Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 12, 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201488
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8513201488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., IČO: 26429705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni I. R., nar. X.X.XXXX, D. M. XXX, okr. G. U., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778,
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 936,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej

sumy 936,87 eur, 0,25 % denného úroku: zo sumy 956,87 eur od 16.8.2010 do 19.7.2011 a zo sumy
936,87 eur od 20.7.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku: zo sumy 956,87 eur od 13.10.2010 do
19.7.2011 a zo sumy 936,87 eur od 20.7.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,19 eur a
náhrady trov konania. Nároky uplatnil podľa článku 4. ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľuplatnenénárokyodôvodniltým,žejeindosatáromvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavila

odporkyňa 30.11.2009 na zmenkovú sumu 956,87 eur, pričom sa zaviazala i k úhrade zmenkového
úroku 0,25 % denne od 16.8.2010; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
odporkyňadoposiaľnazmenkovúsumuzaplatila20,00euranaúroky0,00eur,pričomkeďže zmenková
listina j e opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky

-X- XC/XX/XXXX

navrhovateľ označil a predložil originál zmenky, plnomocenstvo udelené jeho právnemu zástupcovi,
kópiu výpisu navrhovateľa z príslušného registra, v ktorom je navrhovateľ zapísaný a kópiu osvedčenia
jeho právneho zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právnezáväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa pohľadávka

zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu (13) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pojmy
"zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a "neprípustné" v kontexte
zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Z predloženej zmenky vyplýva, že zmenka bola dňa 30.11.2009 vystavená tak, ako je uvedené v
podanom návrhu, pričom však všetky údaje (vrátane zmenkovej sumy, zmenkového úroku a obdobia,
od ktorého mala byť zmenková suma úročená) okrem údajov o vystaviteľovi, mieste vystavenia, dátumu
vystavenia a č. zmenky boli vopred predtlačené; išlo pritom o vystavenie vlastnej zmenky. Z predloženej

zmenky tiež vyplýva, že došlo k jej indosovaniu. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, čo v
zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala
(je teda indosant), povinnosti na zachovanie postihových práv dať urobiť protest - toto právo (urobiť
protest) však menovaná spoločnosť napriek tomu mohla využiť. Vo vzťahu k tomu, vychádzajúc zo

skutočností uvádzaných samotným navrhovateľom v bode 8.1. návrhu na začatie konania je zrejmé, že k
indosovaniu zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest („indosant predložil zmenku k zaplateniu“, keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou“) - navrhovateľ /indosatár/ teda nijako nespomína svoj postup ohľadne /napriek
doložky v zmenke „bez protestu“/ stále daného práva protestu pre neplatenie, z čoho možno vyvodiť, a

súd to považuje vyššie uvedeným za preukázané, s poukazom na hore uvedené formulácie v návrhu,
jedine to, že k indosovaniu zmenky došlo až po uplynutí lehoty na protest, v dôsledku čoho indosament
dotknutej zmenky má v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. len účinky
obyčajného postúpenia.

Súdu je zároveň z jeho činnosti, osobitne z činnosti v exekučných konaniach (ale aj zo skutočností
zistených súdom v súvislosti s konaním o obdobných návrhoch navrhovateľa v iných veciach, podaných
súdu tiež dňa 28.3.2013), ako aj z verejne sprístupneného výpisu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom, z obchodného
-X- XC/XX/XXXX

registra známe, že činnosť menovanej spoločnosti v značnej miere predstavuje poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, ktoré boli zabezpečované zmenkami, pričom v činnosti súdu neboli zriedkavé prípady,
naopak v zásade to bolo pravidlom, že pri uplatňovaní práv spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo
zistené, že osoby konajúce v mene uvedenej spoločnosti vypisovali zmluvy tak, aby aj v prípade, že

úver nebol poskytovaný na účel podnikania či obchodnej činnosti alebo výkon zamestnania dlžníka, boli
v zmluvách zaznačené práve takéto účely poskytovania úveru, resp. ak bolo zistené, že dlžník podniká
na základe živnostenského alebo aj iného oprávnenia, boli jeho údaje v zmluve uvedené iba s uvedením
príslušného identifikačného čísla za účelom navodenia dojmu, že ide výlučne o obchodnoprávny
vzťah. Rovnako je súdu z jeho činnosti známe, že po preukázaní v príslušných konaniach skutočnej

povahy právneho vzťahu (zabezpečeného zmenkou) ako spotrebiteľského, spadajúceho pod úpravu
zákona č. 258/2001 Z.z., medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a tým-ktorým dlžníkom, bolo
zrejmé, že menovaná spoločnosť (v období kedy vystavila zmenku aj odporkyňa) prijala od dlžníkov na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenky vyplnené v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. ((v znení účinnom od 1.1.2008 /t.j. aj v čase vystavenia v tomto

konaní predloženej zmenky/ - „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľskéhoúveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.“)).

Že zmenka v danom prípade nebola vystavená v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pritom
vyplýva z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/413/2011 zo dňa (správne v spojení s jeho opravným

uznesením) 13.9.2011, z ktorého vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni na
základe zmluvy zo dňa 30.11.2009 (deň vystavenia zmenky) úver 500,- eur, zmenka však bola vystavená
na sumu 956,87 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na v danom prípade zrejmé účinky indosamentu ako len
obyčajného postúpenia tak, ako je uvedené vyššie (za súčasného priamo zo zmenky zrejmého rozporu

výšky úroku požadovaného zo zmenkovej sumy /0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne tak s dobrými mravmi,
ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku), ako aj vzhľadom na to, že
v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 je súd z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom
konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany
spotrebiteľa, vyzval súd v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 navrhovateľa na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu
medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné
zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená. Zároveň v príslušnom
tlačive súd navrhovateľa poučil, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013)

súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007.
-X- XC/XX/XXXX

Navrhovateľ požadované skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil; na vyššie uvedenú výzvu v tejto
veci nijako nereagoval.

Súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, avšak s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti nemôže neprihliadať na to, že, konkrétne v prípade spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá bola pôvodným zmenkovým veriteľom, podľa názoru súdu (vychádzajúc zo skutočností
známych mu z celej jeho činnosti) vznikla určitá „prax“ (v rámci zmluvných vzťahov a následne v

súvislosti s uplatňovaním nárokov z nich), v dôsledku ktorej dochádza podľa názoru súdu k využívaniu
zmenkových inštitútov (v súvislosti s úverovými vzťahmi) de facto v neprospech druhej strany, ktorá
vstupuje do týchto zmluvných vzťahov s uvedenou spoločnosťou. Samotná formálnosť zmenkového
práva nemôže byť preto ani v danom prípade základným a jediným argumentačným podkladom, z
ktorého by súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Práve preto v záujme zabránenia prípadného

zneužitia zmenkového práva len s ohľadom na jeho formálnosť (napr. v kontexte § 17 zákona č.
191/1950 Zb.) a v záujme plného splnenia povinnosti súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5.4.1993 skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za účelom
zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa - k čomu je súd v danom prípade napriek formálnosti
zmenkového práva povinný o to viac nielen vzhľadom na skutočnosti známe mu z jeho činnosti v

iných konaniach týkajúcich sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (osobitne /vzhľadom na čas vystavenia
zmenky predloženej v tomto konaní/ prijímania z jej strany zmeniek, ktoré neboli vyplnené v súlade s § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom po 1.1.2008) ale aj vzhľadom na z obsahu samotného
návrhu vyvodený čas indosovania zmenky a účinky takéhoto indosamentu ako obyčajného postúpenia,
vyzval súd navrhovateľa v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a
vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými
zmluvnými stranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená, pričom navrhovateľa zároveň v príslušnom tlačive súd poučil, že ak návrh
nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh zamietne v súlade s podmienkami

ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007. Na to navrhovateľ ako je uvedené vyššie nijako nereagoval.

Súd je toho názoru, že ak vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu (ako je uvedené vyššie), uvedúc
mu výslovne, že je povinnosťou súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať vkaždom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej
ochrany spotrebiteľa, pričom zmenka bola navrhovateľovi indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., kde jestvujú zrejmé indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku a druhou zmluvnou

stranou minimálne mohol byť spotrebiteľ, ktoré skutočnosti navrhovateľovi nielen môžu, ale vzhľadom
na osobu jeho právneho zástupcu (ktorý práve aj spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zastupuje aj v
mnohých exekučných konaniach, kde exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky vychádzajúce
zo zmeniek, kde súdy žiadosti o udelenie poverení zamietali a aj zastavovali exekučné konania aj s
ohľadom na neprijateľnosť samotných zmluvných podmienok) nepochybne sú taktiež zrejmé, nie je

možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi pri takomto spôsobe uplatňovania jeho práv (ako v tomto
konaní) pokiaľ požadované skutočnosti neoznámil a príslušné listiny súdu nepredložil (totiž osobitne s
poukazom na poslednú vetu vo vyššie uvedenom texte citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. navrhovateľ bol povinný preskúmať, s ohľadom na samotný predmet činnosti subjektu,
zo strany ktorého mu zmenka
-X- XC/XX/XXXX

bola indosovaná, či je zmenka v súlade s ustanoveniami právnych predpisov upravujúcimi spotrebiteľské
právne vzťahy).

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky spotrebiteľom je

fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebopodnikania-účelposkytnutéhoúverupritommožnozistiťibazpríslušnýchzmluvnýchdokumentov
(napr. či je v nich povolanie, podnikanie či zamestnanie náležite špecifikované alebo iba uvedené
všeobecne za účelom obídenia prísnejšej - spotrebiteľskej - právnej úpravy), ktorými bol založený
právny vzťah, ktorý v tomto konaní predložená zmenka mala zabezpečiť; zároveň treba poukázať aj

na ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky (na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo /pozn.: dokonca/ právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti), v zmysle ktorého taktiež možno vyvodiť to, že len podrobným preskúmaním zmluvných
dokumentov zakladajúcich právny vzťah, v súvislosti s ktorým bola zmenka vystavená možno vyvodiť

záver, či išlo alebo nešlo v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah, čo však navrhovateľ súdu
svojim postupom neumožnil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (i znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm.
a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinné v čase vystavenia zmenky) má súd za to, že, osobitne v dôsledku

postupu navrhovateľa, ktorý po výzve súdu danej mu podľa článku 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 návrh nedoplnil a nepredložil požadované listiny, v dôsledku čoho
nie je možné náležite preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť návrhom uplatnených nárokov (čo práve
kvôli formálnosti zmenkového práva napriek ustanoveniam § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2
písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky za takého stavu znemožňuje súdu

už v tomto štádiu konania //aj s poukazom na účinky indosamentu zmenky podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb., vzhľadom na jeho vyššie zistený čas vyplývajúci priamo z podaného návrhu, podľa
názoru súdu pritom za súčasného stavu bez potreby osobitných námietok zo strany odporcu - i keď
samotná zmenka je stále platná// riadnym posúdením a preskúmaním samotného zmluvného vzťahu
a jeho podmienok zabezpečiť spravodlivú ochranu prípadných odôvodnených práv navrhovateľa tak,

aby súčasne s tým nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov odporkyne), že v
danom prípade ide zo strany navrhovateľa o uplatňovanie práva takým spôsobom, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd podaný návrh hodnotí ako neprípustný, pričom v zásade takýto
výkon práva, takéto uplatňovanie práva, ani nemôže požívať právnu ochranu.

Preto súd podľa čl. 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
navrhovateľom podaný návrh zamietol.

V Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nie je uvedené akou konkrétnou formou
rozhodnutia (rozsudok, uznesenie) rozhodne súd, ak zamieta návrh podľa čl. 4. ods. 4. uvedeného

nariadenia.NajbližšiaúpravavO.s.p.jepritomobsiahnutáv§43O.s.p.upravujúcomodmietnutienávrhu
na začatie konania v prípade, ak navrhovateľ ani v lehote určenej mu súdom neodstráni vady návrhu
na začatie konania. Vzhľadom na znenie slovenskej verzie vyššie uvedeného nariadenia a v poslednejvete jeho čl. 4. ods. 4 výslovne vyjadrené „zamietnutie“ návrhu, súd napriek tomu, že v danom
prípade v podstate nejde

-X- XC/XX/XXXX

o meritórne rozhodnutie, zvolil ako formu rozhodnutia, vzhľadom na výrok o „zamietnutí“, rozsudok.

Podaním doručeným súdu dňa 14.6.2013 oznámilo svoj vstup do tohto konania v pozícii vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré týmto podaním
súčasne uplatnilo nárok na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania účastníkov, ako aj vedľajšieho účastníka, však súd nerozhodoval, a to z
dôvodu, že v tomto štádiu konania súd rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho nedoplnenia a jeho
neprípustnosti ako je uvedené vyššie, teda iba z procesných dôvodov, z čoho je podľa súdu zrejmé,

že v tomto štádiu rozhodovania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy ešte ani
nemohli vzniknúť; u navrhovateľa vzhľadom na výsledok tohto konania niet dôvodu na priznanie náhrady
trov. Obdobne aj podľa § 43 O.s.p. ak súd odmietne návrh na začatie konania, taktiež v rozhodnutí o
odmietnutí nerozhoduje o trovách účastníkov.

Podľa bodu (26) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
akýkoľvek odkaz v tomto nariadení na opravný prostriedok by mal zahŕňať všetky možné opravné
prostriedky v rámci vnútroštátneho práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

-X- XC/XX/XXXX

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jedenrovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.