Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206608
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414206608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 37 927 795, proti žalovanému B. o
zaplatenie 3 274,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie ohľadne istiny vo výške 313,99 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od
22. 11. 2011 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 674,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 %

ročne od 22. 11. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd 16. 10. 2014 v jej konečnej úprave pripustenej uznesením súdu z 10. 6. 2015
č. k. 4C 267/2014 - 23 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 3 274,88 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 22.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu zástupca právnej predchodkyne žalobkyne obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding
a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, odôvodnila tvrdeniami, že spoločnosť
26. 4. 2010 uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 7071372, na základe ktorej mu
poskytla pôžičku v celkovej sume 5.640 eur. Žalovaný mal podľa zmluvy pôžičku splácať v pravidelných
60 mesačných splátkach po 94 eur. Žalovaný svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku
porušil. K dátumu spísania žaloby uhradil iba sumu 1 325,40 eur. Vzhľadom na uvedené porušenie

zmluvy listom z 26. 10. 2011 - predžalobná upomienka vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
dlžných splátok jednorázovo. Žalovaný do podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Jeho dlh ku dňu
podania žaloby predstavuje sumu 3 274,88 eur. Žalobou si uplatňuje aj úroky z omeškania so zaplatením
tohto peňažného dlhu v zákonnej výške.

Na preukázanie svojich tvrdení zástupca právnej predchodkyne žalobkyne spolu so žalobou predložil
súdu listiny, a to zmluvu o pôžičke z 26. 4. 2010, evid. číslo 7071372, vrátane všeobecných obchodných

podmienok platných od 1. 8. 2009, predžalobnú upomienku z 26. 11. 2011 spolu s doručenkou a prehľad
splátok a úhrad pôžičky od 26. 4. 2010 do 10. 9. 2014.V rámci prípravy pojednávania súd 20. 7. 2015 doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie. Žalovaný sa
k žalobe nevyjadril.

Zástupca žalobkyne v podaní doručenom súdu pred prvým pojednávaním 26. 10. 2015 v rozpore
so žalobou uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 3 000 eur, nie 5 640 eur tak, ako
uviedol zástupca právnej predchodkyne žalobkyne v žalobe. Uviedol, že žalovaný sa zaviazal úver
zaplatiť 60 mesačnými splátkami po 94 eur splatnými k 20. dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1, 6.2
a 6.4 všeobecných obchodných podmienok. Celkovo sa teda zaviazal na úhradu úveru zaplatiť sumu

5 640 eur. Do začatia konania zaplatil 1 325,40 eur. Uplatnený nárok špecifikoval tak, že žalovaná
pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny úveru vo výške 2 960,89 eur predstavujúcej dlžnú sumu úveru
ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktoré sa
žalovaný zaviazal zaplatiť v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy, a z dlžných pokút vo výške
313,99 eur účtovaných v zmysle čl. 12 bod 12.2 všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy.
Podaním žalobu sčasti, a to ohľadne sumy 313,99 eur s jej príslušenstvom, ktorú si žalobkyňa uplatnila

titulom zmluvných pokút pre omeškanie s platením úverových splátok, zobral späť. Naďalej trval na
zaplatení sumy 2 960,89 eur spolu s úrokmi s omeškania vo výške 9,25 % ročne od 22. 11. 2011 do
zaplatenia. Uviedol, že suma 2 960,89 eur pozostáva zo sumy 460,60 eur, ktorá predstavuje neuhradenú
15. - 19. splátku, ktoré boli splatné počnúc 20. 7. 2011 a končiac 20. 11. 2011 vo výške 15. splátka
84,60 eur a ďalšie splátky po 94 eur, a z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny 2.500,29 eur,

ktorá predstavuje zostatok len istiny úverových splátok splatných počnúc 20. 12. 2011 (splatnosťou
20. splátky) po dojednanú 60. splátku, po započítaní úhrady zaplatenej žalovaným po predčasnom
zosplatnení úveru vo výške 1 325,40 eur.

Súd vychádzajúc z ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku rešpektoval tento dispozitívny úkon

zástupcu žalobkyne so žalobou vykonaný pred začatím prvého pojednávania a konanie sčasti, a to
ohľadne istiny vo výške 313,99 eur s jej príslušenstvom zastavil. Predmetom konania tak naďalej ostala
istina vo výške 2 960,89 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 22. 11. 2011 do
zaplatenia.

Súd vec prejednal na pojednávaní konanom 27. 10. 2015 v neprítomnosti zástupcu žalobkyne, ako
aj žalovaného, u ktorých súd doručenie mal riadne a včas vykázané. Zástupca žalobkyne ospravedlnil
svoju neprítomnosť podaním doručeným súdu 26. 10. 2015 dôvodom pracovnej zaneprázdnenosti. S
poukazom na hospodárnosť konania žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju
neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Za danej situácie mal súd za to, že

v prejednávanej veci boli splnené podmienky ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pre
prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovné skutočnosti:

Z písomnej zmluvy o pôžičke z 26. 4. 2010 súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance

Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, dňa 26. 4. 2010 uzavrela
so žalovaným zmluvu č. 7071472, na základe ktorej sa zaviazala žalovanému poskytnúť pôžičku vo
výške 3 000 eur. Zmluva obsahuje údaj o celkovej sume pôžičky 5 640 eur a celkových nákladoch
spotrebiteľa 2 640 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť spoločnosti 60 mesačných splátok po 94
eur. Termín konečnej splatnosti pôžičky je v zmluve vymedzený údajom - 60 mesiacov. Zmluva ďalej

obsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe 32,31 %, o ročnej priemernej miere nákladov (RPMN) 32,31
%, a o priemernej hodnote RPMN 20,58 %. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej
všeobecné obchodné podmienky).
Z písomného podania datovaného 26. 10. 2011 označeného ako „Predžalobná upomienka“ a pripojenej
doručenky súd zistil, spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné

námestie 12, IČO: 35 923 130, týmto podaním vyzvala žalovaného s poukazom na všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti k okamžitej úhrade všetkých splátok úveru jednorázovo a zaplateniu sumy 4
341,86 eur do 3 dní od doručenia upomienky. Podľa poštovej doručenky žalovaný upomienku na adrese
IZ. v odbernej lehote nevyzdvihol a zásielka bola 18. 11. 2011 vrátená odosielateľovi.Z prehľadu splátok a úhrad úveru predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalovaný prvú splátku vo výške
94 eur splatnú podľa prehľadu 20. 5. 2010 uhradil 14. 5. 2010. Ďalšie splátky platil nepravidelne. Celkom

na pôžičku poukázal 13 úhrad, 12 úhrad po 94 eur a 1 úhradu vo výške 197,40 eur s tým, že poslednú
úhradu vykonal 29. 7. 2011. K 10. 9. 2014 na pôžičku uhradil celkom 1 325,40 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 1. 2. 2015 súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.
s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO:35 923 130, zmluvou postúpila na žalobkyňu (okrem

iných) aj pohľadávku voči žalovanému z titulu zmluvy o pôžičke evidovanú pod č. 7071372 z 26. 4.
2010 vo výške 3 274,88 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tzn. k 26. 4. 2010
(ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 26. 4.
2010, tzn. v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto

zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V prejednávanej veci súd s poukazom na citovanú právnu úpravu vychádzal zo záveru, že zmluva

o pôžičke uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyňou a žalovaným 26. 4. 2010 je zmluvou
spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu, ktorou sa právna predchodkyňa žalobkyne ako veriteľ zaviazala
poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Právna predchodkyňa žalobkyňa je právnickou osobou, ktorej jedným z predmetov podnikania je
poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňa charakteristiku dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto žalovaný spĺňa charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52

ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 4 ods.1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cena tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

úrokovú sadzbu, ktoré sa vzťahujú napôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe:
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V prejednávanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky z 26. 4. 2010 neobsahuje
všetky náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentujú
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch/, zo zmluvy nie je zrejmá konečná splatnosť spotrebiteľského úveru /§ 4 ods. 2
písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch/ a absentuje tiež výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.

c) /§ 4 ods. 2 písm. m) zákona o spotrebiteľských úveroch/.

Vychádzajúc z citovaného ust § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon absenciu týchto
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája s následkom neplatnosti zmluvy len v prípade, akspotrebiteľovi nebol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ešte poskytnutý úver alebo úver ešte
nezačal čerpať. V opačnom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná a zákon poskytuje
spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V prejednávanej veci súd považoval za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 000
eur (nie 5 640 eur tak, ako to pôvodne tvrdil zástupca právnej predchodkyne žalobkyne), a že žalovaný
tento úver vyčerpal. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a vyplývajú aj z listinných dôkazov
v spise. Preto súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci považoval za platnú, avšak

spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov.

K tomuto právnemu záveru súd uvádza:

Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky z 26. 4. 2010 vyplýva, že výška
spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému predstavovala sumu 3 000 eur, celkové náklady

spotrebiteľa spojené s úverom 2 640 eur, a celková čiastka, ktorú žalovaný mal zaplatiť 5 640 eur (3
000 eur + 2 640 eur). Čiastku 5 640 eur mal žalovaný zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 94 eur
(60 x 94 eur).

Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou:
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

V prejednávanej veci v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 26. 4. 2010 je uvedené, že celkové náklady
spotrebiteľa na spotrebiteľský úver predstavujú sumu 2 640 eur. Ďalej je v zmluve uvedený údaj o počte
mesačných splátok 60 a o výške jednej mesačnej splátky je 94 eur. Rozdiel sumy uvedenej ako celková

suma úveru 5 640 eur a sumy schválenej pôžičky 3 000 eur predstavuje sumu celkových nákladov úveru
2.640 eur, a táto suma zodpovedá násobku počtu v zmluve uvedených splátok a výšky mesačnej splátky
uvedenej v zmluve (60 x 94 eur). Z takéhoto dojednania však nie je pre súd (a o to viac pre spotrebiteľa)
zrejmé,akobolivypočítanécelkovénákladyspotrebiteľskéhoúveruvovýške2640eur,akúčasťztýchto
nákladov predstavujú úroky, akú poplatky, či v nákladov je alebo nie je zahrnuté aj poistenie, a ak áno,

v akej výške. Nie je zrejmé, aká časť mesačnej plátky v celkovej výške 94 eur pripadá na splátku istiny
úveru, aká časť na splátky úrokov, aká na poplatky a aká na poistenie, ak bolo do celkových nákladov
zahrnuté. Tu súd dáva do pozornosti čl. 6 bod 6.3 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého
v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.

Súd len dodáva, že majúc na zreteli primárny účel právnej úpravy normami spotrebiteľského práva
(ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho
vzťahu) výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa zodpovedá iba taký výklad,
podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, “počet“ a „ termíny“ splátok sa
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku

zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom a poisteniu. Naplneniu
uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm
reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov od
úpravy úverov všeobecne je práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorýprirozhodovaní,čizmluvuuzavrie,bynemalbyťzavádzanýniecelkomjasnýmiúdajmi,zktorýchnemusí
byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú bude veriteľovi
povinný zaplatiť. (porovnaj napr.: rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 499/2014 z 15. 4.

2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 77/2013z 22.5.2014, rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 24CoE 313/2010 z 9. 8. 2011 a ďalšie).

Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmluve je tento údaj uvedený ako „60
mesiacov“. V zmluve pritom úplne absentujú údaje o termínoch splatnosti jednotlivých splátok. Úpravu

splatnosti splátok obsahujú iba drobným takmer nečitateľným písmom vyhotovené všeobecné obchodné
podmienky, podľa ktorých prvá splátka úveru je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ
nie je dohodnuté inak (čl. 6 bod 6.4 všeobecných obchodných podmienok). Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári alebo v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmiankach stanovené inak, sú splátky
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (čl. 6, bod 6.2 VOP). Za tohto stavu bolo pre
žalovaného iba z údaja v zmluve o konečnej splatnosti „60 mesiacov“ a drobných nečitateľným písmom

vyhotovených všeobecných obchodných podmienok objektívne obtiažne vyvodiť, dokedy mal zaplatiť
prvú splátku a kedy nastane termín konečnej splatnosti úveru.

Za ďalší dôvod, pre ktorý súd nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z poskytnutého spotrebiteľského
úveru považoval za nedôvodný, je neplatnosť dojednania o úrokov z úveru v zmluve z dôvodu

neprimeranej výšky dojednaných úrokov (32,31 %).
Podľa § 53 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Podľa judikatúry za neprimeranú podmienku sa považuje taká dohodnutá výška úrokov, ktorá podstatne

prevyšuje úrokovú mieru, ktorá je obvykle určená s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňovanébankamipriposkytovaníúveruvdanomčase(porovnajnapr.rozhodnutieNajvyššiehosúdu
ČR sp. zn. 21Cdo 1848/2004 a pod) .

V konkrétnom právnom vzťahu výška neprimeraných úrokov môže znamenať aj porušenie dobrých

mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade pôjde o neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo
1/2009 z 31. 7. 2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26. 4. 2012, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 59/2014 z 28. 4. 2005 a pod.).

Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska www.nbs.sk súd zistil, že
priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou od 1 - 5 rokov v apríli 2010 bola 12,61 %. Z toho je zrejmé, že žalobkyňou
požadovaný úrok vo výške 32,31 % je takmer trojnásobne vyšší, ako úrok, za ktorý za obdobných
podmienok pri porovnateľných úveroch banky poskytovali. Preto súd dojednanie o úrokoch z

predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 32,31 % považoval za dojednanie v rozpore s dobrými
mravmi (ASPI, komentár k OZ od prof. Vojčíka, Iura Edition) a za neprijateľnú podmienku, ktorá v zmysle
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.

V prejednávanej veci súd považoval za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne poskytla

žalovanému pôžičku vo výške 3 000 eur, a že žalovaný na úhradu tejto pôžičky zaplatil celkom 1 325,40
eur tak, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobkyňou. Žalovaný nijako tento
prehľad v konaní nespochybnil. Žalovaný teda na úhradu istiny úveru doposiaľ nezaplatil 1 674,60 eur.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.V prejednávanej veci súd zastáva názor to, že podaním z 26. 10. 2011 si žalobkyňa dôvodné uplatnila
právo na zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského úveru. Preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť celú neuhradenú istinu úveru jednorázovo vo výške 1 674,60 eur.

Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobkyne v konaní je daná zmluvou o postúpení pohľadávky z
1. 2. 2015.

Súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania so zaplatením priznaného peňažného plnenia vo výške 1

674 eur, a to od 22. 11. 2011, tzn. od uplynutia 3. dňa nasledujúceho po doručení podania - predžalobná
upomienka žalovanému (18. 11. 2011). Súd žalobkyni priznal úroky v požadovanej výške 9,25 % ročne,
ktorá zodpovedá výške úrokov určenej ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/2005 Z. z. znení účinnom
k prvému dňu omeškania žalovanej v peňažným dlhom (8 percentuálnych bodov + 1,25 % úroková
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania). Keďže žalobkyňa požadovala úroky z omeškania zo
sumy 3 274,88 eur, súd žalobu v prevyšujúcej časti aj ohľadne príslušenstva žalovanej istiny zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa zobrala žalobu sčasti, a to ohľadne sumy
313,99 eur s prísl. späť. Toto späťvzatie neodôvodnila. Preto súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňa v
tejto časti procesne zavinila, že konanie bolo zastavené a je povinná nahradiť žalovanému trovy tohto

konania. Vo zvyšnej časti bola žalobkyňa úspešná len čiastočne. Úspech žalobkyne a žalovaného je
cca. rovnaký (3 274,88 eur : 1 674 eur). Preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku,podľaktoréhoakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, že žiaden z účastníkov
konania v prejednávanej veci nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1Občianskehosúdnehoporiadku).

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).