Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/426/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241471
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112241471.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným pôvodne na Okresnom súde Vranov nad Topľou si žalobca uplatňoval náhradu škody

vo výške 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 276,60 €.

Žalobca uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou zmenu súdneho exekútora.
Súd z exekučného spisu zistil deň podania návrhu a deň rozhodnutia o ňom nasledujúco - exekučný spis
sp. zn. 7Er/335/2006, žiadosť o zmenu súdneho exekútora došla súdu dňa 22.11.2010 a rozhodnuté o
nej bolo dňa 18.03.2011. Exekučné konanie začaté dňa 07.04.2005.

Žalobca ďalej uviedol, že pri podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu
exekútora mal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, sa tak
nestaloasúdozmeneexekútoranerozhodolvzákonomstanovenejlehote.Nečinnosťexekučnéhosúdu
je neospravedlniteľná. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje

náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania žaloby
nereagoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť

podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy
v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom ako
žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný nadoplnenie týchto žiadostí. Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, preto považoval žalovaný nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu

tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods.2 O.s.p.) z dôvodu, že išlo o drobný spor
(§ 200ea O.s.p.).

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,-Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 276,60 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote.

V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 O.s.p.
ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Navrhovateľ sa svojou

žiadosťou adresovanou odporcovi ešte pred podaním tohto návrhu domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa teda domáha
nároku na náhradu škody na súde. Súd má za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť a podal
odporcovi pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Aj v prípade, ak by k predbežnému prejednaniu nároku na náhradu škody nedošlo, bol by súd

oprávnený konať poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/2742/2009, podľa ktorého:
„Předběžné projednání nároku na náhradu škody před orgánem uvedeným v § 6 OdpŠk je po novele
provedené zákonem č. 160/2006 Sb. podmínkou pro uplatnění všech nároků na náhradu škody vůči
státu podle tohoto zákona, tedy i nároků na přiměřené zadostiučinění za vzniklou nemajetkovou
újmu způsobenou nesprávným úředním postupem. Nebyl-li nárok na náhradu nemajetkové újmy takto

způsobené předběžně projednán u příslušného úřadu, je třeba tento nedostatek podmínky řízení řešit
postupem podle § 104 odst. 2 o. s. ř. Nicméně za situace, kdy takto soud prvního stupně nepostupoval a
zároveň žaloba obsahující požadavek zadostiučinění byla doručena orgánu uvedenému v § 6 OdpŠk, u
nějž měl být nárok předběžně projednán, uplynula lhůta šesti měsíců podle § 15 OdpŠk, v níž uplatněný
nárok nebyl uspokojen, a tento orgán dal najevo, že jej uspokojit nehodlá, by postup podle § 104 odst.

1 o. s. ř. postrádal rozumný smysl, nemohl by naplnit účel sledovaný § 14 OdpŠk, byl by zcela formální
a odporoval by zásadám rychlosti a hospodárnosti soudního řízení. Z toho je možné dovodit, že i bez
toho, aby přiměřené zadostiučinění poskytl orgán uvedený v § 6 OdpŠk v rámci předběžného projednánínároku, může jej poskytnout soud svým rozhodnutím (za okolností vyjádřených výše dokonce i tehdy,
jestliže předběžné projednání nároku u příslušného orgánu vůbec neproběhlo).“
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní,

najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej alebo
primeranejlehote.Ajnevydanierozhodnutiajenesprávnymúradnýmpostupom.Podľavyššiecitovaných
zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/

vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zospisovéhomateriálumalsúdpreukázané,žedňa22.11.2010bolOkresnémusúduVranovnadTopľou
doručený návrh oprávneného - žalobcu na zmenu súdneho exekútora. O tomto návrhu bolo rozhodnuté
dňa 18.03.2011.

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30-dňovej zákonnej lehote a
postupoval so zbytočnými prieťahmi.
Ide teda o nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom súdu, ako
orgánuverejnejmoci.Nesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmocimôžemať

za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade porušenia povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a v prípade zbytočných prieťahov v konaní.
Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a
právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé

rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu. Aj keď zákonodarcom nie je stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, súd je
povinný postupovať bez zbytočných prieťahov.
Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil.
Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o návrhu na zmenu exekútora dňa

18.03.2011.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatuje, že prípadné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi.

Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a

aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy
zbytočné v zmysle ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy (napr. nález Ústavného súdu I.ÚS 63/00).

Podľa § 44 ods.7 exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 - Oprávnený môže kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Z vyššie citových ustanovení exekučného poriadku vyplýva, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30 - dňovej lehote sa týka exekučných konaní začatých po
01.09.2005.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora konal v posudzovanej veci priebežne bez zbytočných prieťahov a k

nesprávnemu úradnému postupu vo forme zbytočných prieťahov nedošlo (a to aj s prihliadnutím na
enormné množstvo návrhov podávaných v jeden deň žalobcom), čím nie je splnený základný predpoklad
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania

až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene
súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o
zmene exekútora ani nemôže dôjsť k vzniku materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor mal a
mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie.Pokiaľ majetková škoda mala žalobcovi vzniknúť z dôvodu administratívnej činnosti v súvislosti so
správou pohľadávky, z tvrdení žalobcu je zrejmé, že správa pohľadávky sa vykonáva aj v priebehu jej

exekučného vymáhania. Potom však tieto náklady vznikajú bez ohľadu na to, či súdnym exekútorom je
AB alebo XY. Zároveň je minimálne zvláštne, že rovnaká výška škody mala žalobcovi vzniknúť správou
pohľadávky aj pri rozdielnom čase rozhodovania o zmene súdneho exekútora.

Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť v tom, že práve rozhodnutie o zmene súdneho exekútora

po zákonnej lehote bolo tou skutočnosťou, ktorá mu ako jediná, resp. podstatná mala spôsobiť škodu
a nemajetkovú ujmu.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, žalobca sa obmedzil na tvrdenie, že vznikla z dôvodu „reálneho
ohrozenia legitímneho očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods.8 EP a
správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu
a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky“.

Uvedené tvrdenie považuje súd za floskulu (prázdnu frázu), ktoré žiadnym spôsobom nepreukazuje, že
nemajetková ujma žalobcovi aj reálne vznikla.

Keďže súd nemal za preukázaný základ nároku, nebolo potrebné sa zvlášť zaoberať žalobcom
predloženým znaleckým posudkom, ktorý mal preukazovať výšku škody a ktorého vecná stránka bola

podrobená oprávnenej kritike Krajského súdu v Prešove (napr. 21 Co/258/2014), s ktorými sa procesný
súd stotožňuje a na ne v podrobnostiach odkazuje.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu
nepriznal nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.