Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213204
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612213204.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdLiptovskýMikulášvprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) A. A.A., U.. X. X. XXXX, R.
M. G., U. N.. K.. E. XXXX/XX, a 2) B. A., XX. X. XXXX, R. M. G., U.B. N.. K.. E. XXXX/XX, v konaní o
zaplatenie 1325,09 eura s príslušenstvom, o námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do

konania a o späťvzatí žaloby voči žalovanému 1), takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a s a , aby do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných vstúpilo Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778.

Konanie voči žalovanému 1) s a z a s t a v u j e.
Žalovanému 1) sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie

voči nemu zastavené.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 11. 2012, sa žalobca voči žalovaným
1) a 2) domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.325,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 963,30 eura od 29. 6. 2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom
splnenia záväzkov zo zmluvy číslo XXXXXXXXX, uzavretej dňa 13. 12. 2007 so E. E., a. s..

Podaním, doručeným súdu dňa 22. 4. 2013, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
(ďalej len „vedľajší účastník“) v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaných.

Žalovaní 1) a 2) na súdnom pojednávaní dňa 20. 5. 2013 uviedli, že súhlasia so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na ich strane.

Žalobca doručil súdu dňa 24. 5. 2013 námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorú odôvodnil
možným porušením zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov ako aj čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy
SR, keďže vedľajší účastník by sa jeho pripustením do konania bez súhlasu žalovaných dostal k ich
osobným údajom.

Podľa§93ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníúčinnomdo31.12.2014,akovedľajšíúčastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

Podľa§93ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníúčinnomdo31.12.2014,akovedľajšíúčastník

sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných pripustil. Vedľajší účastník môže
do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy účastníka konania. Ak vstupuje vedľajší

účastník do konania z vlastného podnetu, stáva sa vedľajším účastníkom okamihom oznámenia vstupu
do konania súdu. K vzniku vedľajšieho účastníctva sa teda súhlas súdu nevyžaduje. Súd z vlastnej
iniciatívy neskúma prípustnosť vedľajšieho účastníctva a o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva
rozhodujelenakniektorýzúčastníkovnamietneneprípustnosťvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania.
V zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., v znení účinnom do 31. 12. 2014 (teda v čase doručenia
oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania) legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do

konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu, vyplýva priamo zo
zákona. Pre procesné postavenie právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka je tak potrebné, aby
predmetomjejčinnostibolaochranapráv,oktorévkonaníide.Podľapoznámkypodčiaroukuvedenému
zákonnému ustanoveniu sa môže jednať aj o osoby uvedené v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, t. j. právnické osoby založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľa. Je však
nepochybné, že aj v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 93 ods. 2 O. s. p., je nevyhnutnou podmienkou
vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník
vystupovať, čomu svedčí aj legislatívna úprava ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p., účinná od 1. 1.
2015. Keďže žalobca neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania dôvodil len nesúhlasom

žalovaných,vnadväznostinaochranuichosobnýchúdajovažalovaní1)a2)vyjadrili súhlassovstupom
vedľajšieho účastníka do konania na ich strane, súd vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaných pripustil.

Podaním, doručeným súdu dňa 18. 4. 2013, pred otvorením pojednávania, vzal žalobca žalobu voči

žalovanému 1) späť a navrhol, aby na úhradu žalovaného plnenia bola zaviazaná len žalovaná 2).
Žalovaná 2) so späťvzatím žaloby voči žalovanému 1) nesúhlasila.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže žalobca vzal žalobu voči žalovanému 1) späť v celom rozsahu a uvedený dispozitívny úkon im
prislúchal, súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, konanie voči žalovanému 1) zastavil.
Nakoľko ku späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo pojednávanie, nebol potrebný súhlas ostatných

účastníkov so späťvzatím.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, s výnimkou prípadov, že

žalobca preukáže, že späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, spôsobil svojím správaním
žalovaný. Skutočnosť, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska,
t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k nároku žalobcu. Použitie ustanovenia § 146
ods. 2 druhej vety O. s. p. prichádza pri rozhodovaní o náhrade trov konania do úvahy len vtedy, ak
je dôvodom späťvzatia žaloby výlučne správanie žalovaného. Súd nemal v konaní preukázané, že by

ku späťvzatiu dôvodne podanej žaloby voči žalovanému 1) došlo pre správanie žalovaného 1) keďže
žalobca späťvzatie žaloby voči žalovanému 1) neodôvodnil. Preto vzniklo právo na náhradu trov konania
žalovanému 1). Nakoľko žalovaný 1) si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania
v časti, v ktorej bolo konanie voči nemu zastavené, nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.