Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/139/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011502
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114011502.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Lýdie
Csikyovej a Anny Papcúnovej na hlavnom pojednávaní konanom 23. júna 2015 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

obžalovaný

C. W., E.. X.XX.XXXX K. J., J. I. I. Z. D. Č.. XXX/XX, J..Č.. K. Ú. Z.

je vinný, že

- dňa 30.5.2014 v čase od 7.00 hod. do 21.00 hod. v I. v rodinnom dome na ul. Z. D. Č.. XXX/XX,
kde býval a mal trvalý pobyt spolu s manželkou A. W. E.. XX.XX.XXXX, túto fyzicky napadol v úmysle
ju usmrtiť a to tak, že bližšie nezisteným spôsobom pravdepodobne nohami ju kopal a rukami udieral
do hlavy, trupu a končatín, následne aj hrdúsil, čím došlo ku zlomenine jazylky a potom ju chytil pod
pazuchy, odtiahol do suterénu rodinného domu, kde ju nechal ležať, čím jej spôsobil viaceré krvné
podliatiny a kožné odreniny v oblasti tváre, krku, trupu a končatín, zlomeninu jazylky, pomliaždenie
mozgu s vnútrolebečným krvácaním, následkom ktorých, dňa 30.5.2014 v presne nezistenom čase v
rozmedzí od 07.00 hod do 21.00 hod., bezprostredne však do 5-7 minút od zlomenia jazylky podľahla,
pričom bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie srdcovo cievnej a dýchacej činnosti pri pomliaždení
mozgu s vnútrolebečným krvácaním a zlomenine jazylky podľahla, pričom bezprostrednou príčinou smrti
bolo zlyhanie srdcovo cievnej a dýchacej činnosti pri pomliaždení mozgu s vnútrolebečným krvácaním a
zlomenine jazylky, pričom smrti bolo možné zabrániť poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci

teda

- iného úmyselne usmrtil a takýto čin spáchal na chránenej osobe

čím spáchal

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného
zákona za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obvineného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3
(tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému C. W. nahradiť poškodenej spoločnosti
K.C. Y. Z., W..S.., U.: XXXXXXXX, S. S. A. XX, XXX XX I., náhradu škody vo výške 35,85 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal dňa 51.11.2015 obžalobu na C. W., pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona, tak ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol ustálený skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a to najmä výsluchom obžalovaného C. W., čítaním jeho výpovedí z prípravného
konania, svedkov S. W., K. S. C. Z., O. O., W. O., B. G. W. Y. A.. A. D., A.. D., Z.. C. Č., A.. A. - D., ako
aj čítaním ďalších svedeckých výpovedí zabezpečených v prípravnom konaní, ďalej čítaním znaleckých
posudkov, ale aj čítaním za splnenia zákonných podmienok zápisnice o rekonštrukcii ako aj a ďalších
listinných dôkazov.

Obžalovaný C. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.2.2015 poprel spáchanie skutku, vo svojej
výpovedi uviedol, že s poškodenou viedol usporiadaný život, avšak táto začala 3 roky dozadu popíjať
alkohol, mala problémy s pečeňou, brala lieky Stilnox, ktoré zvykla zapíjať s alkoholom. Manželka v
dôsledku toho mala opakovane padať a udierať si i hlavu. Tak sa malo stať v v piatok ráno, kedy mala
manželka spadnúť pri posteli, a následne i v kuchyni tak, že sa zatočila a padla zátylkom na pec.
Nevolal však záchranku, pretože sa manželka hneď postavila a išla do obchodu na alkohol. Na to sa
obžalovaný mal vybrať vonku cez pivnicu kosiť. Ešte ju videl spadnúť vonku a zároveň videl ako sa
normálne postavila a šla ďalej. O 7:00 keď prišiel domov, už manželka bola doma a tak išiel na noviny
a pol deci a vrátil sa do 7:30 domov, kde si dal raňajky, pričom sa manželka okolo neho normálne
pohybovala. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol (zdôrazňoval na viacerých miestach), že manželka
mala neustále vypité. Celý deň pracoval vonku, na obed sa naobedoval normálne s manželkou, ktorá
navarila obed a normálne s ňou komunikoval.. Na manželke nevidel žiadne známky, že by sa udrela
a ani sa na to nesťažovala. Následne (nevedel prečo) ho manželka okolo 18:00 hod. požiadala, aby s
ňou išiel do práčovne, ktorú majú v pivnici. Aj sa s ňou do práčovne vybral, ale na medziposchodí na
ceste do pivnice si v duchu uvedomil, že s ňou ide tam, kde ma skrytý alkohol a tak ju nechal samú
na tom mieste. Následne išiel pozerať mimo iné i televízne noviny o 19:00 hod., pri ktorých i zaspal a
zobudil sa ráno až o 6:00 hod., pričom manželku nemal pri sebe, ale divné mu to nebolo a šiel znova
kosiť. Keď išiel cez pivnicu videl manželku ležať pod schodmi na zemi a prišlo mu jej ľúto a tak jej dal
sveter a monterkové nohavice pod hlavu. Ona mala „charčieť“ - normálne spať a tak sa k nej neozýval
a následne išiel pokosiť, nakŕmiť zajace. Potom čo sa vrátil domov (stále chodil domov cez pivnicu) išiel
si po noviny a opäť manželku prekročil ako ráno. Táto mala stále spať dole pri schodoch a išiel sa do
kuchyne najesť, kde si prečítal noviny. Potom sa prezliekol v spálni a išiel okolo 10:00 hod. ku vnučke
gratulovať na narodeniny. Keď tam prišiel spomenul svokre, mala byť pri tom i dcéra, že manželka leží
doma pri schodoch, avšak táto na uvedené nijako nereagovala (mali vedieť o jej problémoch). Po pol
hodine sa vrátil domov a znova sa prezliekol a išiel vonku ku zajacom, ku sliepkam, ku kosačke. Keď
prechádzal cez pivnicu, manželka tam stále ležala. Obžalovaný uviedol, že manželka kde spadla či už
na záhrade, v kuchyni alebo inde, tak niekedy tam na tom mieste prespala aj pol dňa. S tým, že jedla
tabletky Stilmox s alkoholom. Keď sa na obed vrátil domov, ona tam stále ležala, avšak sa k nej neozýval.
Z jeho výpovede vyplývalo, že ju stále len prekročil, a to i poobede, kedy opäť išiel vonku a večer, keď
išiel domov cez pivnicu. Večer mal ísť opäť ku svokre, ale dcéra u nej už nebola. Po návrate domov
sa prezliekol, a v trenírkach zišiel dole a tam sa obliekol do montériek a znova „prešiel cez manželku“.
Neskôr počas výpovede uviedol, že sveter a montérkovu bundu jej dal pod hlavu niekedy poobede.
Večer sa vrátil domov a pozeral televíziu a zaspal. V noci sa zobudil a manželku vedľa seba nevidel tak

vstal a zišiel do pivnice a ona tam stále ležala. Nevedel uviesť koľko bolo hodín, ale mohlo byť okolo
01.00 hod. kedy ju chytil za ruku a za tvár a cítil, že je studená. Hneď na to vybehol hore a zavolal
záchranku, ktorá konštatovala, že manželka je mŕtva.
Obžalovaný uviedol, že keď manželka niekedy v minulosti spala na rôznych miestach v priebehu dňa,
tak spala tri hodiny až päť hodín, dlhšie nespala nikdy, ale stále bola omámená od tých tabletiek, aj od
alkoholu. Obžalovaný vypovedal, že on manželku nikdy fyzicky nenapadol, jeho ruka ju neudrela.

Keďže sa vo výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní objavili rozpory vo vzťahu k jeho
výpovediam v prípravnom konaní a to jednak vo vzťahu k výpovedi zo dňa 3.6.2014, ako aj zo dňa
6.6.2014 a 15.7.2014, súd za splnenia zákonných podmienok čítal predmetné výpovede z prípravného
konania za účelom odstránenia rozporov, ktoré vznikli po jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní.

Vo svojej výpovedi zo dňa 3.6.2014 obžalovaný uviedol, že dňa 30.5.2014 okolo 6:00 hod. išiel vonku ku
zajacom a kosiť trávu. Po návrate domov, manželka už bola hore a prezlečená a chystala sa do potravín
na alkohol a vtedy ju mal chytiť pravou rukou pod krk a silnejšie stlačiť a pritom jej povedal, že nech si
ľahne opäť do postele a nech nikam nejde. Nato manželka mala spadnúť chrbtom na posteľ a ostať tak
ležať a on odišiel si kúpiť noviny a dať si pivo s 0,4 deci vodky. Keď sa vrátil domov mohlo byť 7:30 hod.,
tak robil niečo okolo kosačky, Neskôr, nevedel uviesť koľko bolo hodín zobral manželku z postele popod
pazuchy (manželka bola chrbtom k nemu) a ťahal ju do suterénu, kde ju na medziposchodí položil a ona
sa skotúľala dole pod schody, kde ostala ležať na boku, ale on ju uložil na chrbát a šiel spať. Ráno keď
sa zobudil, tak išiel ku zajacom, od zajacov na stanicu a tak domov, urobil si raňajky a v čase okolo 11:00
hod. išiel ku vnučke. Zdržal sa tam krátko. Manželka tam ležala celú sobotu a večer išiel spať. V noci
sa zobudil a išiel k manželke, kde zistil, že je studená, preto volal záchrannú službu, ktorá konštatovala,
že je mŕtva. V sobotu mal ísť ku kmotrovi O. A., ktorému mal uviesť, že jeho žena je mŕtva, načo on mal
zareagovať, že to vie. Zároveň vypovedal, že manželka sa často sa búchala hlavou o stenu, zárubňu,
či posteľ a padala na zem v dôsledku požívania alkoholu.
K uvedenej výpovedi uviedol, že on manželku pod krk nechytil, že len podpísal čo napísal policajt.
Rovnako uviedol, že nie je pravdou, žeby ju zobral z postele a ťahal do suterénu a to ani s tým kotúľaním.
Rovnako je pravdou, že išiel doobeda ku vnučke a aj poobede. Ohľadne A. to je pravdou, ale nevie či
to bolo v sobotu.

Vo svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 6.6.2014 poprel spáchanie k skutku, ktorý
mu bol kladený za vinu a uviedol, že jeho manželka spadla zo schodov, že posledné tri roky sa stala
alkoholičkou a každý deň bola ožratá na mol. Manželka spadla zo schodov z piatka na sobotu, čo nevidel.
Videl ju len ako leží pod schodmi. Večer ju len prekročil a išiel spať. Na druhý deň jej podložil hlavu a
nechal ju tam ležať. Následne zo soboty na nedeľu v noci zistil, že manželka tam leží a je studená a
zavolal záchranku. Na tejto svojej výpovedi zotrval v plnom rozsahu.

Vo svojej výpovedi zo dňa 15.7.2014 obžalovaný v podstate vypovedal v zhode s jeho výpoveďou na
hlavnom pojednávaní, ale navyše uviedol, že v piatok 30.5.2014 mal prísť k nemu O., ktorý ho volal na
pivo, ale on nešiel.

Ďalej v konaní boli vypočutí svedkovia, pričom ani jeden z nich nebol priamym svedkom udalostí,
ktoré viedli k smrti poškodenej a vypovedali najmä k okolnostiam života obžalovaného a poškodenej, či
popisovali udalosti pred, alebo po skutku, ktorý je predmetom obžaloby.

Svedok O. O. (uskladňoval tak 3 roky v garáži predmetného rodinného domu vozík s metlami, ktoré
predáva pri F. A. T.). Dňa 30.5.2014 pri obchodnom dome A. spoločne s O. okolo 7:00 hod. videli, ako
poškodená A. W. prišla k nim a pýtala 1 € a O. jej mal dať 20 centov. Mala tmavé monokle okolo očí
a nejakú tržnú ranu na pravom oku a javila sa pod vplyvom alkoholu. V čase okolo 13:00 hod., keď
odniesol vozík k W., tak volal obžalovaného na pivo, ktorý mu uviedol, že nech ide popredu a on za
ním príde. Potom, čo prišiel tak sa svedok obžalovaného opýtal, že čo je jeho žena (poškodená) taká
pomodretá a on mu na to mal uviesť: „Tak, keď si nedá povedať“. Svedok nemal vedomosť o tom, že
by poškodená bola alkoholička, alebo žeby veľmi často padala. Svedok W. O. vypovedal o udalostiach,
ktorých bol svedkom spoločne s O. O., totožne ako O., ale zo svojej perspektívy.
Svedkyňa A. G., pracuje ako predavačka v potravinách pri pokladni v OD T., vypovedala, že poškodenú
pozná ako zákazníčku, ktorú vídavala v potravinách každý deň pred smrťou a posledné dva roky
si chodievala kupovať alkohol a bola v takom stave, akoby bola opojená alkoholom, alebo liekmi.

Naposledy ju registrovala vo štvrtok, alebo piatok, kedy si všimla na nej výrazné modriny na tvári, ale
tieto registrovala už asi dva týždne. Pred tým si nevšimla, žeby mala modriny.
Syn obžalovaného a poškodenej S. W. vypovedal, že nikdy nevidel, žeby mama s otcom zle žili.
Problémy začali asi pred dvomi rokmi, kedy mama začala viac popíjať alkohol a kombinovala ho s liekmi.
Popisoval ako chodieval za prácou do Nemecka a keď prichádzal domov, tak kontroloval mamu, aby
veľa nepopíjala, vylieval jej alkohol, dohováral a podobne. Otec si zvykol taktiež vypiť a to i v krčme,
a keď aj viac vypil, mal pokojnú povahu. Keď telefonoval s mamou z E., tak cítil, že sa jej pletie jazyk.
Mama často padala a ľahko sa jej robili modriny na tele. Mala ich po celom tele. Videl i krv neumytú
na dverách, či zárubni.
V rovnakom „duchu“, ale zo svojej perspektívy vypovedala i C. Z. (dcéra obžalovaného a poškodenej),
ktorá navyše uvádzala, že matka požívala vo väčšej miere alkohol asi 3 roky a popri tom požíval lieky
Stilnox, ktoré jej predpisoval obvodný lekár na depresie (pred tým jej ich prepísal psychiater) Rovnako
uviedla, že mama bola rovnako ako ona náchylná na zvýšenú tvorbu modrín. Svedkyňa uviedla, že keď
jej otec povedal, že mama leží pod schodmi, tak ju to vôbec nezarazilo, lebo sa to bežne stávalo, že táto
padala a i ona ju viac krát videla spávať v práčovni.

Znalec z odboru psychológie Z.. C. Č. vypracoval znalecký posudok č. 60 na obžalovaného, pričom
na hlavnom pojednávaní zotrval na jeho záveroch a uviedol, že úroveň rozumových schopností
obvineného je v hraničnom pásme mierneho podpriemeru, až mentálnej subnormy, pamäťové
schopnosti zodpovedajú jeho rozumovej výbave. Pri vyšetrení nezistil známky psychotického ochorenia,
v emotivite zistil anxiózne ladenie reaktívneho charakteru a prejavy nebrzdenej impulzivity, správanie
obžalovaného je emocionálne determinované, avšak podiel agresivity na motivácii správania sa
javí nemaskulínne nízky. Vo viacerých testových metódach. zistil známky počínajúceho organického
poškodenia CNS - centrálny mozgový systém (v jeho prípade ako následok dlhodobého zneužívania
alkoholu, ku ktorému sa aj sám priznal a uvedené narušuje jeho koncentráciu pozornosti, znižuje
celkovú výkonnosť). Agresivita nie je črtou jeho osobnosti, nezistil u neho prítomné sklony k násilnému
a agresívnemu konaniu. V záťažových situáciách, stresových, alebo konfliktných, sa u obžalovaného
prejavujú tendencie reagovať impulzívne, táto impulzívna reakcia je však skôr vo verbálnej, nie fyzickej
agresívnej podobe. K zmene jeho správania však môže dôjsť v stavoch alkoholickej opojenosti,
vtedy frustrácia - prekážka a situácie z viacerými možnosťami riešenia v obžalovanom môžu vyvolať
strach a hnev, ktoré sa potom navonok manifestujú. Takto u neho mohlo dôjsť k vzniku napätia,
ktoré impulzívnym, skratovým spôsobom mohol ventilovať smerom navonok. Z kvalitatívnych porúch
pamäti u obžalovaného zistil sklon ku konfabulácii - vyplňovanie pamäťových medzier novovytvoreným
materiálom. U obvineného nezistil prítomnosť vedomej snahy javiť sa v lepšom svetle, ani vedomú snahu
skresľovať skutočnosti vo svoj prospech.
Poškodenie CNS má aj vplyv na ovládacie schopnosti, môže sa tam stupňovať tá impulzivita v správaní,
človek s takýmto poškodením ťažšie môže adekvátne kontrolovať svoje správanie, zvlášť v záťažových
situáciách.
U obžalovaného to mohlo dosť podstatne ovplyvniť jeho správanie, keďže z rozhovoru s obžalovaným
zistil, že tento denne užíval alkohol i keď v malých dávkach, ale už tieto malé dávky vzhľadom na
vzniknutú závislosť mohli u neho vyvolávať značný stupeň opilosti, práve v takýchto situáciách sa mohla
potom prejaviť impulzivita, alebo skratové jednanie pri nadmernej záťaži.
Znalec ďalej uviedol, že pamäťové schopnosti obžalovaného sú znížené do pásma výrazného
podpriemeru, to však samo o sebe neznižovalo jeho schopnosť adekvátne vypovedať o situáciách, ktoré
prežil. Berúc však do úvahy stav opitosti znalec nevylúčil aj určité výpadky pamäte na stav, ktorý je
predmetom tohto konania a v takomto prípade môžu sa tam objaviť znalcom konštatované konfabulácie,
tzn. vyplňovanie pamäťových medzier novým materiálom.
Znalec ďalej uviedol, že obžalovaný je skôr podriadivý typ a vzhľadom na závislosť na alkohole u jeho
manželky, ktorá nebola krátkodobá, ale skôr dlhodobého charakteru, dokázal toto obdobie, túto situáciu,
riešiť bez fyzického útoku (aspoň ako to vyplýva z výpovede najbližších). Preto, ak sa naozaj dopustil
tohto činu, tak to muselo byť niečo skratové, momentálne a nie s úmyslom jej ublížiť takýmto spôsobom
ako sa v reály stalo.
Zároveň vypovedal, že nie je schopný sa vyjadriť, nakoľko by mohli byť ovplyvnené jeho ovládacie
schopnosti, ak by sa skutku dopustil teoreticky v skratovom konaní. Ochranné liečenie znalec
nenavrhoval, lebo podľa jeho názoru nemá zmysel, nie je to typ alkoholika, u ktorého by bola nutná
protialkoholická ústavná liečba.

V konaní vypovedal i znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A.. U. A. D.,
ktorá sa podieľala na vypracovaní znaleckého posudku č. 160/2014 na vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného. Znalkyňa uviedla, že u obžalovaného v čase spáchania trestného činu nešlo o žiadnu
duševnú poruchu, ani chorobu. U obžalovaného zistili III. štádium chronického alkoholizmu, jedná sa
teda o plne rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu. Obžalovaný bol schopný rozpoznať protiprávnosť
svojho konania, tiež bol schopný svoje konanie ovládať. Pokiaľ by sa v priebehu vyšetrovania
preukázalo, že obžalovaný v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, v tom prípade jeho rozpoznávacie
schopnosti by boli znížené len pod vplyvom tohto užitého alkoholu. Z hľadiska psychiatrického pobyt
obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, ochranné liečenie nie je potrebné. Čo sa
týka ochranného protialkoholického liečenia to by u obžalovaného bolo vhodné, ale keďže menovaný
je k svojej závislosti nekritický, k liečbe vyjadril negatívny postoj, toto by nesplnilo svoj účel a tak ho
neodporučili uložiť. Patologickú opitosť u obžalovaného nezistili. Znalkyňa ďalej vypovedala, že pokles
tolerancie na alkohol sa objavuje pri plne rozvinutom syndróme závislosti tým, že človek neznesie ku
koncu svojej závislosti vypiť také množstvo alkoholu, resp. na dosiahnutie stavu opitosti mu stačí menšie
množstvo alkoholu ako v nejakom období pred tým. U obžalovaného, ale ide o tzv. „hladinkový“ konzum
alkoholu, tzn. že menovaný pije alkohol počas celého dňa v malých množstvách alkoholu.
Vo všeobecnosti pri ťažkom stupni opitosti, ktorý hraničí s bezvedomím a otravou alkoholom môže
dôjsť a dochádza k úplnému vymiznutiu rozpoznávacích a ovládacích schopností. Do štádia v stave
podnapitosti, prípadne v štádiu ľahkej, alebo stredne ťažkej opitosti sú rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti znížené nepodstatne. Platí to aj pre vyšetrovaný stav obžalovaného.
Ku konštatovaniu, že sa môže obžalovaný dopustiť násilnej trestnej činnosti pokiaľ nebude
abstinovať, znalcov viedol už štruktúra osobnosti menovaného, jeho nekritické postoje k svojmu
alkoholizmu, všeobecná tendencia odbrzdenia morálnych zábran v stave opitosti s následnými vzorcami
impulzívneho, alebo agresívneho správania.

V konaní vypovedali i znalci v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo A.. A. D. W.
A.. B. D., ktorí vykonali i pitvu poškodenej.
Znalec A.. A. D. vypovedal, že bezprostrednou príčinou úmrtia A. W. bolo zlyhanie srdcovocievnej a
dýchacej činnosti pri pomliaždení mozgu s vnútrolebečným krvácaním a zlomenine jazylky. Pri pitve
zistili kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti tváre, trupu a končatín, zlomeninu nosových kostí,
prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, ktoré
boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti
malou, až strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri viacerých
úderoch do uvedených oblastí poškodenej otvorenou i zatvorenou dlaňou (päsťou) spôsobených druhou
osobou, ako aj pri kopnutí nohou druhej osoby. Zlomenina jazylky poškodenej, ako aj krvné podliatiny na
predobočnej ploche krku obojstranne, vznikli pri stlačení rukou druhej osoby mechanizmom hrdúsenia.
Je možné pripustiť, že niektoré z kožných odrenín a krvných podliatin mohli menovanej vzniknúť aj pri
páde na zem, avšak vzhľadom na ich počet a rozloženie nie je možné pripustiť, aby všetky poranenia
vznikli pri náhodných pádoch poškodenej na zem.
Pokiaľ ide o príčinu smrti znalec uviedol, že je možné predpokladať, že k úmrtiu poškodenej mohlo
dôjsť skôr ako určil obhliadajúci lekár - teda 31.5.2014 o 1:34 hod., keďže poškodená sa nachádzala v
prostredí s pomerne nízkou teplotou, kde došlo k spomaleniu vzniku posmrtných zmien na tele a z toho
dôvodu nebolo možné úplne objektivizovať čas úmrtia menovanej. Na základe pitevného nálezu, kde
sa uvádza, že mŕtvolná stuhnutosť bola čiastočne zachovalá a posmrtné škvrny, ktoré boli vytvorené na
zadnej ploche tela sa nedali vytlačiť po zatlačení prstom, je možné predpokladať, že k úmrtiu menovanej
došlo pred uvedeným termínom a to do 48 hodín od prehliadky obhliadajúceho lekára. V danom prípade
nie je možné, podľa znalca, úplne objektivizovať čas úmrtia menovanej, pričom pri pitve nezistili také
zmeny, ktoré by boli typické a pomohli im bližšie určiť čas smrti menovanej.
K úmrtiu poškodenej došlo v dôsledku zlomeniny jazylky a to mechanizmom hrdúsenia v priebehu 5-7
minút po vzniku zlomeniny jazylky. Druhým najzávažnejším poranením bolo pomliaždenie mozgu s
vnútrolebečným krvácaním. V prípade pomliaždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním, toto poranenie
nespôsobilo poškodenej smrť, ale ak by nebolo došlo k vzniku zlomeniny jazylky, tak bez chirurgického
odstránenia by došlo k smrti menovanej. Kožné odreniny, krvné podliatiny je možné zo súdnolekárskeho
hľadiska hodnotiť ako poranenia ľahké s dobou liečenia nanajvýš do 10 dní. Znalec ďalej uviedol, že v
danom prípade pri vonkajšej obhliadke neboli zistené žiadne poranenia charakteru tržnozmliaždených
rán, ktoré vznikajú pri páde zo stojacej polohy na schody, pričom je možné predpokladať, že je málo
pravdepodobné, aby tieto poranenia vznikli pri náhodnom páde poškodenej na schodoch. Je predpoklad,

že pri páde zo stojacej polohy na schody, ktoré majú svoje hrany dôjde k narušeniu integrity kože, ktoré
sa nezistili.

Znalec sa vyjadril, že v prípade, ak by pri páde na záhlavie došlo k pomliaždeniu mozgu s
vnútrolebečným krvácaním u menovanej by mohlo dôjsť i k vzniku bezvedomia s opätovným
nadobudnutím vedomia a následným rozvojom vnútrolebečného krvácania. Takéto poranenie by mohlo
viesť postupne k oslabovaniu stavu vedomia, až k neskorším bezvedomím, pričom pri pretrvávajúcom
vnútrolebečnom krvácaní, podľa intenzity by mohlo dôjsť k jej úmrtiu bez poskytnutia lekárskej pomoci
o 12-24 hodín.
Ak by šlo iba o obyčajný otras mozgu vtedy sa popisuje len krátky interval bezvedomia od niekoľkých
sekúnd do niekoľkých min. pričom okolie si ani nemusí všimnúť to krátkodobé bezvedomie. V prípade, ak
by došlo hneď k postaveniu sa poškodenej, jednalo by sa iba o ľahké poranenie so vznikom prekrvácania
mäkkých pokrývok lebečných v temenno záhlavnej oblasti bez vzniku pomliaždenia mozgu.

Pri pitve zistená trieštivá zlomenina nosových kostí mohla vzniknúť pri údere päsťou do oblasti nosa,
prípadne pri kopnutí nohou druhej osoby do oblasti nosa avšak takým spôsobom, že nedošlo k úplnému
kontaktu topánky, prípadne inej obuvi s nosom poškodenej. Podobné zranenie by mohlo poškodenej
vzniknúť pri samovoľnom náraze na bližšie neurčený predmet napr. okraj stola bez ostrých hrán, teda na
vznik takýchto zranení sa vyžaduje „oblúk“, aby nevznikla tržná rana. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
v danom prípade bola pri vonkajšej obhliadne zistená na koreni nosa kožná odrenina rozmerov 1x1 cm
s krvnou podliatinou priemeru 3 cm je možné predpokladať, že zraňujúci predmet musel mať taký tvar,
ktorý by spôsobil vznik kožnej odreniny o uvedených rozmerov s následným vytvorením krvnej podliatiny
do priemeru 3 cm. Podobné poranenia - odreniny nosa môžu vzniknúť aj pri samovoľnom páde na ceste,
ale bývajú podstatne väčšieho rozsahu, keďže niekto nepadne len na tú konkrétnu časť nosa, ale bývajú
poranené celé tváre. Zranenia, ktoré sú zaznamenané na čele sú prerušované a tak isto špička nosa je
neporanená, pričom je vyčnievajúcou časťou tváre, preto možno vylúčiť, že išlo o pád na rovnú plochu.

Znalec uviedol, že na zlomenie jazylky musela byť vyvinutá stredná sila, a mohlo ísť o náhodné stlačenie
krku, tým myslím, že keď niekto má záujem zahrdúsiť človeka dochádza k stlačeniu krku väčšou
intenzitou so vznikom výraznejšieho poranenia krku, ktoré by sa prejavovalo väčším množstvom a
rozsahom krvných podliatin na krku a väčším poranením hrtanových chrupiek. Pričom v tomto prípade
mohlo dôjsť ku krátkodobému stlačeniu krku bez popisovaných väčších úrazových zmien na krku a
chrupkách hrtana. Na príčine smrti spojenej so zlomením jazylky sa mohlo podieľať aj tzv. reflexné
zastavenie činnosti srdca pri tlaku na centrum nachádzajúce sa v tepne krku, ktoré spôsobí reflexnú
zástavu srdca. Na krku sa nachádza bod - Glomus carotikum, ktorý pri stlačení vyvolá reflexnú zástavu
srdca a bez ošetrenia a resuscitácie vedie k smrti, ale tento stav sa nedá objektivizovať pitevným
nálezom, keďže sa jedná o reflex, ale je to jedna s uznávaných príčin smrti.
Znalec vo vzťahu k hodnoteniu pitevného nálezu uviedol, že je potrebné ho interpretovať na základe
komplexného obrazu zisteného pri pitve, avšak bezprostrednou príčinou smrti je zlomenina jazylky. Pri
zlomenine jazylky dochádza k zamedzeniu prívodu vzduchu do dýchacích ciest zo zástavou dýchania
ďalej dochádza k možnému mechanizmu podráždenia glomus carotikum s reflexnou zástavou dýchania.
Uvedený mechanizmus v spojení s povrchovými poraneniami v oblasti krku svedčí pre hrdúsenie.
Znalec zároveň vypovedal, že v danom prípade nemožno vnímať zlomeninu jazylky iba ako izolované
poranenie, ale je potrebné zobrať do úvahy aj ostaný nález a to krvné podliatiny na krku a prekrvácanie
svaloviny v okolí, ktoré vzniklo počas hrdúsenia. Podľa odbornej literatúry je izolované zlomenie jazylky
pomerne vzácne. V prípade zlomenia jazylky dochádza k prerušeniu dýchania cez dýchaciu trubicu a
v krátkom čase dochádza k strate vedomia v dôsledku zástavy dýchania u osoby. A ten čas 5-7 min.
znamená vlastne čas kedy dochádza k odumretiu mozgu - biologickej smrti.
Poranenie mozgu a hlavy mohlo vzniknúť v krátkom čase po sebe, pričom doba prežívania pri
vnútrolebečnom krvácaní môže byť od 12-24 hodín. V danom prípade nebolo zistené také vnútrolebečné
krvácanie s pomliaždením mozgu, ktoré by viedlo k smrti menovanej v krátkom čase. Krvný výron v
lebečnej dutine sa vyvíja určitý čas pričom človeka začne ohrozovať, až keď dôjde k jeho väčšiemu
nahromadeniu v lebečnej dutine. Podľa prekrvácania mäkkých pokrývok lebečných ako ich rozsahu je
možné, podľa vyjadrení znalca ustáliť, že zraňujúci predmet pôsobil viackrát na čelovú oblasť z dôvodu
výraznejšieho prekrvácania mäkkých pokrývok lebečných, ako je to znázornené na fotografii č. 19 na
čl. 207, kde znalec poukázal na väčší rozsah vpredu a vzadu je maličké. Ide o zranenia kde presne
nemožno určiť v akom časovom odstupe vznikli, ale muselo ísť o krátke časové obdobie, kde mohli
vzniknúť aj naraz, ale aj s odstupom niekoľkých hodín, bez bližšieho popisu. Tie zranenia spredu boli

závažnejšie. K uvedeným zraneniam muselo dôjsť pred vznikom zlomeniny jazylky z dôvodu, že po
zlomenine jazylky došlo v priebehu niekoľkých minút k smrti, s tým, že pri zachovaní krvného obehu je
teoreticky možné, aby vznikli podliatiny vznikli do zástavy krvného obehu.
Znalec zároveň v zásade viedol, že akékoľvek chronické zdravotné problémy poškodenej nemali vplyv
na príčiny smrti, ako ich konštatovali znalci.
Zo znaleckého posudku zároveň vyplynulo, že smrti menovanej by sa podarilo teoreticky zabrániť len
poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej starostlivosti.

V konaní vypovedal i druhý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia A.. B. D., ktorý uviedol, že
bezprostrednou príčinou smrti A. W. bolo zlyhanie srdcovocievnej a dýchacej činnosti, pri pomliaždení
mozgu s vnútrolebečným krvácaním a zlomeninou jazylky, pričom zlomenina jazylky poukazovala na
stlačenie krku inou osobou, čím došlo k znemožneniu dýchania. Znalci ako spôsob zlomenia jazylky
prijali len mechanizmus stlačenia krku a to z dôvodu prítomnosti krvných podliatin piškótovitého tvaru v
oblasti krku odpovedajúcemu prstom rúk, plus následné prekrvácanie mäkkých tkanív krku, pričom toto
prekrvácanie je prítomné pri takomto mechanizme dusenia. Uvedené stlačenie muselo byť intenzívne
a krátkodobé (niekoľko sekúnd) a intenzívne kvôli tomu, že vznikla zlomenina jazylky a tá potrebuje
veľkú intenzitu. Tento nález svedčí na tlak jednej ruky, kedy nemusí vzniknúť zlomenia na obidvoch
stranách jazylky a tým, že vznikla zlomenina na jednej strane, uvedené poukazuje skôr na nerovnomerný
tlak, ktorý vzniká pri stlačení jednou rukou. Znalec jednoznačne vylúčil, že by k zlomeniu jazylky došlo
iným spôsobom ako hrdúsením. V danom prípade došlo k zlomenine jazylky, k zamedzeniu kyslíka a s
následným bezvedomím a zlyhaním srdcovocievnej a dýchacej činnosti. Pred zlomeninou jazylky došlo
k vnútrolebečnému krvácaniu v dôsledku viacnásobného tupého poranenia hlavy v dôsledku bitia druhou
osobou a to tupým predmetom. Znalec vypovedal, že so 40 rokmi praxe si dovolí povedať, že toto je
na prvý pohľad jasná bitka, takéto poranenia nevznikajú od pádu. Tieto zranenia boli charakteristické
pre údery päsťou rukou, najmä na oblasti tváre a hlavy, pri súčasných obranných podliatinách v oblasti
horných končatín. Štádia straty vedomia pri takomto poranení mozgu sú rôzne, poškodená môže chrčať,
môže javiť známky života, môže aj nadávať, nejaké slová z nej môžu vyjsť. Znalec na poškodenej
popísal orientačne, ktoré podliatiny sú staršie, a ktoré čerstvé (v oblasti hlavy, tváre, tela - trupu, končatín
množstvo čerstvých kožných odrenín a krvných podliatin).
Znalec uviedol, že zaznamenané zranenia, nie sú typickými poraneniami spôsobené pádom na
schodoch, pretože pri takomto páde by vznikli tržné rany a zvlášť na predmetnom povrchu.
Vo vzťahu k času úmrtia, znalec vypovedal, že prehliadajúci lekári často určujú čas smrti v čase, keď
idú na ohliadku, alebo v jeho tesnom časovom okolí čo v danom prípade by mal prehliadajúci lekár
vypísať tlačivo, na ktorom sú zohľadnené posmrtné zmeny, toto tlačivo tu nebolo dodané. Napriek tomu
a vzhľadom na rozvoj posmrtných zmien aj na teplotu prostredia znalci predpokladali, že k úmrtiu mohlo
dôjsť skôr ako to uviedol prehliadajúci lekár a to zhruba za 12-48 hodín pred týmto termínom. Vychádzali
z toho, že nebola vyvinutá posmrtná stuhnutosť, konkrétne mŕtvolné škvrny neboli vytlačiteľné, ale všetko
je len predpoklad, lebo túto vec by mal dôsledne zhodnotiť prehliadajúci lekár.
Na základe pitevného nálezu znalci predpokladajú, že najskôr došlo k tupému poraneniu hlavy s
pomliaždením mozgu a vnútrolebečnému krvácaniu a následne v krátkom časovom intervale došlo k
stlačeniu krku, ktoré viedlo už bezprostredne pri tom pomliaždení mozgu k smrti. Keby to bolo naopak,
tak dôjde k stlačeniu krku, zlyhaniu srdcovo cievnej činnosti a už by nevznikli vitálne reakcie. Rovnako
vznik krvných podliatin na predlaktiach spájali s obdobím pred hrdúsením a to ako obranu pred bitím.
Je málo pravdepodobné, že by bola toho schopná po hrdúsení.
Prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných bolo zistené v čelovej oblasti vpravo i vľavo a temenno
záhlavnej oblasti uprostred a okrem toho boli zistené pomliaždenie mozgovej kôry na spodine a hrotoch
v obidvoch čelových lalokov a na hornej ploche obidvoch temenných lalokov.

Z prečítaných svedeckých výpovedí A. I. W. A.. E. A. súd vo vzťahu k vlastnému skutku nezistil
nič. (svedecké výpovede zástupkýň poškodených Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a mesta I.)
Rovnako k vlastnému priebehu skutku súd nezistil nič z prečítanej svedeckej výpovede O. I.. Zo
svedeckej výpovede U.. K. E. mal súd za preukázané, že tento mal poškodenú vidieť spadnúť asi päť
týždňov pred skutkom a že mu mal obžalovaný vtedy uviesť, že jeho manželka padá častejšie.
Napriek tomu, že v konaní boli prečítané výpovede svedkov J. I. W. A. U. - policajtov vyslaných na
miesto činu, tieto výpovede súd nevyhodnocoval vo vzťahu ku vine keďže išlo o výpovede o tom, čo
mal uvádzať obžalovaný potom, čo policajti prišli na miesto činu, pričom obžalovaný nebol poučený o
práve odoprieť vypovedať a vzhľadom na okolnosti prípadu (keďže policajti dávali lekárovi RZP ako i
privolanému obhliadajúcemu lekárovi otázky k tomu, či sa jednalo, alebo nejednalo o cudzie zavinenie)

bolo možné predpokladať, že vo vzťahu k obžalovanému išlo o podozrivú osobu vo vzťahu k prípadnému
spôsobeniu smrti poškodenej.

Z prečítaných znaleckých posudkov vypracovaných Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ odbor
prírodného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice č. ČEZ: PPZ-KEU-KE-EX-2014/1978 ako aj
ČEZ: PPZ-KEU-KE-EX-2014/1978, ktorými boli zisťované biologické stopy na zaistených predmetoch
súd vo vzťahu ku skutku nezistil žiadne okolnosti, ktoré by samy o sebe preukazovali zavinenie
obžalovaného, ale ani také okolnosti, ktoré by ho z trestnej zodpovednosti vyviňovali.

Z fotodokumentácie na fotkách č.6, 7, 9, 10 na č. l. 204 - 207 je zreteľne vidno krvné podliatiny, na
ktoré znalec odkazoval, keď popisoval spôsob, akým sa poškodená pravdepodobne bránila pred útokmi,
keďže tieto podliatiny sa nachádzajú na ruke z tej strany, na ktorú mohli dopadať údery, ak sa pred nimi
chránila zdvihnutím rúk pred hlavu.
Krvné podliatiny, ktoré mali vzniknúť pri zlomenine jazyky sú zaznamenané na fotkách č. 4,6 a7 na č. l.
314 a 315 s naznačení možnej polohy ruky na fotke č. 10 na č. l. 315.

Zo zápisnice o rekonštrukcii, či obhliadke miesta činu vyplýva, kde sa mala poškodená v čase obhliadky
tela nachádzať a ako ju mal obžalovaný minimálne v priebehu soboty prekračovať.

Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.
Základným východzím nesporným faktom bola samotná smrť poškodenej tak, ako ju popísali znalci z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vo svojom znaleckom posudku a vo svojich
výpovediach na hlavnom pojednávaní. Pričom bezprostrednom príčinou smrti bola zlomenina jazylky a
pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním, v zásade na dvoch veľkých „ložiskách“ (v čelovej
oblasti a v oblasti temena hlavy). Vzhľadom na to, že zlomenina jazylky bola spôsobená krátkodobým
a intenzívnym hrdúsením (pravdepodobne jednou rukou) mal súd za to, že zranenia spôsobila druhá
osoba. Rovnako rozsah vnútrolebečného krvácania naznačuje, že toto zranenie nebolo spôsobené
samovoľnými pádmi. Tomuto nasvedčujú početné pomliaždeniny po celom tele, ktoré nemajú charakter
starých zranení. Týmto úvahám neprotirečia ani zistenia súdu, že poškodená mala pomerne časté
tendencie padať na zem a možná zvýšená náchylnosť na tvorbu krvných hematómov. Najmä početné
krvné pomliaždeniny na spodnej strane oboch rúk svedčia o snahe poškodenej sa brániť údermi.
Rovnako zlomenina nosových kostí zodpovedá s najväčšou pravdepodobnosťou úderom päsťou alebo
kopmi. Súd vnímal jednotlivé zranenia v komplexe pitevných nálezov a má za to, že tieto jednoznačne
preukazujú, že poškodená bola relatívne krátko pred smrťou bitá druhou osobou a záverom jej bola
spôsobená zlomenina jazylky. Pádu na schodoch ako to naznačovala obhajoba nesvedčia pitevné
nálezy (žiadne zranenia kože na tele a na tvárovej časti oblasti hlavy typické pre pády na schodoch).
Súd následne pristúpil k skúmaniu, kto spôsobil uvedené zranenia. Pričom v celom konaní nevyvstalo
žiadne podozrenie, či už verbalizované zo strany zúčastnených osôb, alebo z vecných dôkazov, ktoré
by poukazovali na inú osobu ako na prvotne podozrivého - obžalovaného. Uvedeným úvahám svedčí aj
tá skutočnosť, že v čase smrti poškodenej - do 48 hodín do obhliadajúcim lekárom konštatovanej smrti
(1.6.2014 o 1:34 hod.) mal byť v dome v kontakte s poškodenou len obžalovaný.
V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný sa v podstate ku spôsobeniu zlomeniny
jazylky priznal v prvotnej výpovedi po vznesení obvinenia, kedy priznal, že poškodenú chytil pod krkom
a silno zatlačil, načo poškodená mala spadnúť na posteľ a už sa o ňu nestaral. S tým, že neskôr ju mal
odtiahnuť pod schody smerujúce do pivnice. Je pravdou, že neskôr uvedené poprel, avšak uvedená
prvotná výpoveď bola uskutočnená nielen krátko po skutku, ale i za prítomnosti obhajcu, takže súd
snahy obhajoby o spochybnenie spontánnosti výpovede obžalovaného (že mu tieto slová mali „vložiť“ do
výpovede) neuveril. Práve naopak v zmysle základných zásad pri hodnotení výpovedí súd k neskorším
výpovediam pristupoval s tým, že tieto javia snahu o vyvinenie z trestnej zodpovednosti za spáchaný
skutok.
Je pre súd s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie ťažko dôveryhodne predstaviteľné, že by
obžalovaný (akokoľvek bol už „zvyknutý“ na to, že poškodená prespávala po pádoch na zem na tých
miestach ako padala v dôsledku vyvinutej závislosti na alkohole) neustále poškodenú prekračoval pri
jeho vchádzaní a vychádzaní z rodinného domu a nezavolal by záchrannú službu po tom, čo si už musel
„všimnúť“ po noci z piatka na sobotu, že manželka nespala pri ňom, ale potom ju mal nájsť v sobotu
ráno pri schodoch (3. a 4. výpoveď obžalovaného) ležať. Pričom išiel si večer „normálne“ ľahnúť do
postele a až potom, čo sa zobudil v noci, tak mal zavolať o pomoc záchrannú službu, lebo „zistil“ že

manželka je mŕtva. Účelovým zmenám v obrane obžalovaného svedčí i jeho výpoveď pred sudcom pre
prípravné konanie kedy uvádzal, že poškodená mala spadnúť na schodoch z piatka na sobotu a cez
noc ju nechal tak, prekročil ju a išiel spať. Z toho je zrejmé, že obžalovaný plynutím času menil svoje
výpovede celkovo minimálne trikrát.
Vo výpovedi zo dňa 15.7.2014 v prípravnom konaní a vo výpovedi pred súdom obžalovaný v zásade
uvádzal, že to, že manželka zomrela zistil až v noci zo soboty na nedeľu, pričom vždy uvádzal, že
manželka už pri ňom nespala v piatok. Avšak z prepisu telefonického oznámenia z 1.6.2014 v čase
o 1:26:09 hod. (na č. l. 437) vyplýva, že oznamoval operátorke, že manželka asi spadla zo schodov.
Pričom na otázku kedy uviedol, že on nevie, lebo spal a z ním použitých slov je zrejmé, že uvádza, akoby
bol prekvapený, že manželka nie je v spálni a že „vojde do pivnice a ona tam leží na schodoch“. Čo je v
príkrom rozpore s tvrdením, že už od piatka vedel, že manželka pri ňom nezaspávala a že vedel o tom,
že celý deň ležala pod schodmi. Rovnako je zarážajúce, že „pomoc“ volal vyše 30 hodín po tom, čo ju
mal údajne nechať na medziposchodí na ceste do pivnice.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že smrť poškodenej spôsobil obžalovaný. Súd sa zaoberal
i otázkou kedy bola spôsobená smrť. Z výpovede svedkov O. O. W. W. O. vyplýva, že títo mali okolo 7:00
hod. vidieť A. W. a v podobnom duchu vypovedal i svedkyňa A. G., ktorá ju mala registrovať vo štvrtok,
alebo piatok. Súd vnímal i výpoveď obžalovaného, ktorý uvádzal, že poškodenú mal chytiť pod krk pred
tým ako šla si kúpiť alkohol, niekedy pred 6:30 hod., avšak uvedené mal súd za vyvrátené výpoveďami
vyššie popísaných svedkov.
V súvislosti s hodnotením výpovedí obžalovaného súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť,
že pristupoval k nim v zásade z dvoch uhlov pohľadov. Prvým, boli rozpory v zásadných okolnostiach
priebehu udalostí v období od piatka 30.5.2014 do nedele 1.6.2014 (tak ako sú vyššie popísané skutkové
úvahy súdu vo vzťahu k dôveryhodnosti jeho jednotlivých výpovedí). Druhým, boli pamäťové schopnosti
obvineného, ktoré sú výrazného podpriemeru, to však samo o sebe neznižovalo jeho schopnosť
adekvátne vypovedať o situáciách ktoré prežil. Avšak samotný znalec z odvetvia psychológia uviedol, že
berúc do úvahy stav opitosti nemožno vylúčiť aj určité výpadky pamäte na stav, ktorý je predmetom tohto
konania a v takomto prípade sa tam môžu objaviť konfabulácie tzn. vyplňovanie pamäťových medzier
novým materiálom. Čo možno vylúčiť vo vzťahu k prvotnému priznaniu obžalovaného, že mal poškodenú
chytiť pod krk a stlačiť ho, následne čoho mala spadnúť na posteľ. Keďže obžalovaný si nemal ako
domyslieť, že takýmto spôsobom boli spôsobené nejaké zranenia, ak by ich sám nespôsobil. Naproti
tomu časový priebeh udalostí, vzhľadom na pred chvíľou konštatované nemusí zodpovedať realite a
to i s poukazom na popis okolnosti stretnutia s O. A., kedy obžalovaný uvádzal, že sa s ním stretol v
sobotu, ale z výpovede svedka A. (prečítaná za splnenia zákonných podmienok) vyplýva, že tomu bolo
v pondelok, pričom v popise priebehu stretnutia sa jeho výpoveď zhodovala s výpoveďou svedka A..

Na základe uvedeného mal súd za to, že smrť poškodenej nastala niekedy od 7:00 hod. dňa 30.5.2014
(keďže naposledy ju mali vidieť svedkovia O., O. okolo 7:00 hod. tohto dňa). Pokiaľ ide o vymedzenie
kedy najneskôr mohlo dôjsť k úmrtiu, tam súd vychádzal z výpovedí obžalovaného, z ktorých bolo zrejmé,
že poškodená (akokoľvek sa tam dostala) sa mala nachádzať pod schodmi ešte pred tým ako obžalovaný
zaspal v piatok večer, keďže vo všetkých výpovediach uvádza, že už s ním v posteli nespala.

Skutočnosť, že u obžalovaného nešlo o osobu s agresívnymi črtami, či že dovtedy nikdy nenapadol
manželku (ako v zásade vypovedali i deti obžalovaného a poškodenej) sama o sebe nevylučuje, že
sa skutku mohol dopustiť. V tomto smere súd poukazuje i na závery znalca z odvetvia psychológia,
ktorý v podstate uvádzal, že v kombinácii dlhodobého požívania alkoholu zo strany obžalovaného a
nahromadenej frustrácie (napr. zo života s alkoholičkou, kedy ani vlastná dcéra nereagovala na to, že
obžalovaný pri návšteve vnučky im mal uviesť, že matka leží pod schodmi) môže človek reagovať za istej
situácie spôsobom, akým by inokedy nereagoval. Súd má za to, že v danej veci mohlo ísť o spontánnu
reakciu, či akt výbuchu zlosti, ktorý viedol k útoku obžalovaného na poškodenú (sám priznal v prvotnej
výpovedi, že nechcel, aby poškodená si šla po alkohol a mal ju chytiť silno pod krkom).

Súd sa teda zaoberal otázkou, či zlomeninu jazylky spôsobil obžalovaný náhodným stisnutím ruky,
alebo v danú chvíľu išlo o úmyselné stisnutie hrdla (či išlo minimálne o nepriamy úmysel stlačiť takto
silne krk, alebo šlo o prípadné zošmyknutie ruky pri stlačení brady). Súd túto okolnosť vyhodnotil v
kontexte iných zranení, ktoré boli spôsobené a najmä správania obžalovaného po skutku - zlomenine
jazylky. V prvom rade súd bral do úvahy, že poškodená bola pobitá spôsobom ako to znalci z odvetvia
zdravotníctvo a farmácia konštatovali vo svojom znaleckom posudku (viď vyššie), pričom jej bola
spôsobená zlomenina nosových častí, pomliaždenie mozgu, a početné krvné podliatiny po celom tele

s najväčšou pravdepodobnosťou údermi päsťou, alebo kopmi. Uvedené súd vyhodnotil aj v kontexte
správania obžalovaného po zlomenine jazylky, poškodenú opakovane prekračoval počas minimálne
jedného dňa (soboty) a to, že sa nesnažil poškodenej pomôcť a „pomoc“ zavolal až v nedeľu v noci.
Uvedené okolnosti prípadu vo svojom súhrnne podporujú záver, že k spôsobeniu smrtiaceho zranenia
- zlomeniny jazylky zo strany obžalovaného došlo minimálne v nepriamom úmysle.

Vo vzťahu k prípadnému požitiu alkoholu samotní znalci uviedli, že nemal vplyv na schopnosť
obžalovaného rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a ovládať svoje konanie, pričom väčšie požitie
alkoholu zo strany obžalovaného ani nebolo preukázané.
Vyhodnotiac takto vykonané dokazovanie súd pri ustaľovaní skutku bral do úvahy najmä výpoveď
obžalovaného v procesnom postavení obvineného zo dňa 3.6.2014 vo vzťahu ku vlastnému priebehu
skutku, keďže popis týchto udalostí najväčšej miere zodpovedal iným vykonaným dôkazom (najmä
výsledkom znaleckého skúmania znalcov v odvetví zdravotníctvo a farmácia k vzniku zranení
poškodenej) a uvedené sa odzrkadlilo v ustálení skutkového stavu ako je uvedené skutkovej vete tohto
rozsudku.
Po právnej stránke bolo preto potrebné posúdiť tento skutok ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona, pretože iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na blízkej osobe, teda na chránenej
osobe.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených
listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol ženatý s
poškodenou, doteraz súdne trestaný nebol, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Priestupkovo
bol raz riešený za priestupok proti verejnému poriadku v máji 2013 pre skutok, že nerešpektoval výzvu
hliadky polície k preukázaniu totožnosti so slovami, že sa ponáhľa kŕmiť zajace, za čo mu bola uložená
20 € pokuta. Z výkonu väzby bol hodnotený kladne.

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona sa odňatím slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov, alebo trestom
odňatia slobody na doživotie páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku inter alia na chránenej
osobe a z osobitného motívu.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zákona všetky okolnosti prípadu,
ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu (najmä, že išlo o
jeden skutok) na jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd
u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona - pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život (spáchanie priestupku vyhodnotil ako marginálne porušenie noriem
priestupkového zákona) Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona, nezistil žiadnu. Pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd teda ustálil v pomere 1:0.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
Súd v zmysle zásad upravených v § 38 ods. 3 Tr. zákona najprv upravil trestnú sadzbu, ktorá prichádzala
v úvahu pri ukladaní trestu v trestnej sadzbe od 20 rokov do 23 rokov a 4 mesiacov (po znížení hornej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v spojení s § 145 ods. 2 Tr. zákona - 20 rokov až 25 rokov).
Následne sa súd zaoberal, či pre dosiahnutie účelu trestu je vhodné uložiť trest v týchto intenciách, alebo
sú tu splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona a to najmä
vzhľadom na pomery páchateľa.
Súd vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu došiel k nasledovným záverom. V konaní boli vypočuté deti
obžalovaného a poškodenej, ktoré zhodne vypovedali, že nikdy nevideli, že by otec napadol matku a to
nielen fyzicky, ale v zásade i slovne. Otec mal pokojnú povahu i keď si vypil. Rovnako zhodne vypovedali,

že ich matka - poškodená - posledné roky nadmieru požívala alkoholické nápoje, ktoré požívala spolu s
„psychiatrickými“ liekmi. Zároveň súd nemohol nebrať do úvahy i samotný vek obžalovaného - 64 rokov a
v prípade, ak by bol ukladaný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, predstavovalo
by to reálne takmer trest odňatia slobody na doživotie, pričom i zo záverov znalcov vyplynulo, že ak
aj tento skutok spáchal obžalovaný bol výsledkom skratového konania, a že obžalovaný nie je pre
spoločnosť nebezpečný.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že vzhľadom na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a páchateľovi uložil trest odňatia
slobody v trvaní 10 rokov.

Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.
Podľa § 48 ods. 3 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd
páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom
stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Keďže súd odsudzoval páchateľa obzvlášť závažného zločinu, pričom mu uložil trest odňatia slobody
pod 15 rokov, tohto zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže mal za to, že na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného postačí výkon trestu
v ústave na výkon trestu v strednom stupni stráženia.

Súd uložil páchateľovi ochranný dohľad v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zákona, keďže ho odsúdil na
nepodmienečný trest odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, pričom mu ho uložil
na tri roky v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Tr. zákona vzhľadom k tomu, že po spáchaní takéhoto
trestného činu je potrebné po relatívne dlhom výkone trestu, vykonávať dlhší dohľad a to aj vzhľadom
na prostredie v ktorom páchateľ doposiaľ žil.

Do skončenia vyšetrovania si riadne a včas uplatnila náhradu škody poškodená Všeobecná zdravotná
poisťovňa škodu vo výške 35,85 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keďže táto bola preukázaná,
na jej náhradu súd obžalovaného aj zaviazal i napriek tomu, že obžalovaný sa vyjadril, že túto škodu
uhradil, avšak súd uvedené nemal za preukázané.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokových častiach rozsudku

Poučenie:

POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje,
a to v štyroch vyhotoveniach.