Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/170/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209910
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512209910.10

Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. Tomášom Kušnírom s.r.o., Údernícka
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: E. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. Y. W. F., L. XX,
prechodne U. Y. W. F., Ľ. Š. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, AK Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie sumy 3 121,51 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

V právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu
č. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, a to v sume 622,33 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 3 121,51 eur spolu
s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 154,45 eur od 9.12.2006 až do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 8.12.2006 medzi
Všeobecnou úverovou bankou a ním, postúpila Všeobecná úverová banka pohľadávku voči odporcovi
na navrhovateľa. Pohľadávka pozostáva zo Zmluvy k úverovému účtu zákazníka č.XXXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie
spotrebiteľských úverov fyzickým osobám. V zmysle tejto zmluvy Všeobecná úverová banka poskytla
odporcovi úver a odporca nesplnil podmienky úverovej zmluvy, keďže úver riadne a včas neuhrádzal,
v dôsledku čoho banka vypovedala zmluvu o úvere a vyzvala ho na úhradu dlžnej čiastky a následne
dňa 8.12.2006 postúpila pohľadávku na navrhovateľa.

Navrhovateľ zároveň predložil súdu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo
dňa 9.8.2011, v zmysle ktorej odporca uznal záväzok voči veriteľovi a zaviazal sa ho splácať v splátkach
po 200,00 eur podľa splátkového kalendára uvedeného v dohode a platby poukazovať na účet veriteľa.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a zároveň vzniesol námietku premlčania a uviedol, že čo sa týka dohody,
túto on nepodpisoval a rozhodne poprel, že by niekedy obdŕžal takúto dohodu. Potvrdil, že asi pred
troma mesiacmi ho oslovil právny zástupca navrhovateľa telefonicky s tým, že bude daný na exekúciu,
ak nezaplatí žalovanú sumu. On v tom čase nevedel o tom, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná
a ani právny zástupca navrhovateľa mu to nepovedal, že dlh je premlčaný, len žiadal, aby žalovanú
sumu uhradil v min. splátkach po 300,00 eur mesačne. Odporca mu uviedol, že nie je schopný takúto

sumu uhradiť, pretože je bez pracovného pomeru a môže splácať max. v 50,00 eurových mesačných
splátkach. Navrhovateľovi zaslal jednu splátku vo výške 30,00 eur dňa 15.10.2013. Uviedol však, že v
tom čase nemal vedomosť o tom, že dlh je premlčaný a až po oboznámení sa s vyjadrením vedľajšieho
účastníka vzniesol námietku premlčania a nebol ochotný navrhovateľovi uhradiť nič. Rozhodne poprel,
že by s navrhovateľom uzavrel dohodu o uznaní záväzku a v prípade potreby súhlasil, aby súd nariadil
aj znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu na tejto dohode.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 27.11.2012 vzniesol námietku premlčania,
keďže nárok navrhovateľa sa stal splatným dňa 1.8.2005 a navrhovateľ podal návrh na súd dňa
1.6.2012. K predloženej dohode o uznaní záväzku vedľajší účastník uviedol, že táto dohoda je
formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník
nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predlženie
premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, ich právny význam a dôsledky sú pre
väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami, ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté
vo formulári z 9.8.2011, absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je
sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku
v bode 2 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Je nelogické a vylúčené, aby
spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacej
lehoty pri premlčanej pohľadávke, čo viedlo navrhovateľa k tomu, že pohľadávku, ktorá mu bola
postúpená od právneho predchodcu ako nepremlčaná pred viacerými rokmi, nechal premlčať, neuplatnil
ju včas v súdnom konaní, aby následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na
podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods.8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a
navrhovateľom boli využité omyl a lesť, v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku.
Podpisom formulárovej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, si spotrebiteľ
zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je
v rozpore s ust. § 54 ods.1 OZ. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa.
Okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi, ktoré boli súdu predložené, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Všeobecná úverová banka uzatvorila dňa 18.1.2005 Zmluvu k úverovému účtu zákazníka
č.XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie spotrebiteľských
úverov fyzickým osobám. Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporcovi úver, pričom podmienky
čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky
pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Išlo o zmluvu o poskytnutí flexi pôžičky vo výške 75 000,00 Sk, ktorú sa odporca zaviazal splácať v 48-
mesačných splátkach po 2 238,55 Sk. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, v dôsledku toho
Všeobecná úverová banka vypovedala zmluvu a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy.
Podľa zmluvy, dátum prvej splátky bol dňa 18.2.2005 a poslednej splátky dňa 18.1.2009. Následne dňa
8.12.2006 postúpila svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky,
táto činila celkom sumu 3 589,35 eur a pozostávala z istiny vo výške 2 454,45 eur, riadneho úroku vo
výške 1 014,56 eur, úroku z omeškania vo výške 1,84 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov vo
výške 118,50 eur, a to v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť
podľa zák.č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľskom úvere a tiež podľa zák.č. 634/1991 o ochrane spotrebiteľa
a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona, zmluva podľa § 55 ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca - Všeobecná úverová banka, je právnickou osobou, ktorej
obchodnou činnosťou je poskytovanie okrem iných aj spotrebiteľských úverov. Odporcovia sú fyzickými
osobami, nepodnikateľmi, pričom zmluva k úverovému účtu, resp. zmluva o poskytnutí spotrebného
úveru bola uzavretá na predtlačenom formulári, ktorej obsah odporcovia nemohli ovplyvniť. Na základe
týchto skutočnosti súd mal za to, že medzi účastníkmi išlo o spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 6 ods. 1, 3 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie žiadnym spôsobom
spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré: a) je v rozpore s vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku alebo poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní
nedobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, c) pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka,
výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa premlčané právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak pre neplnenie niektorej zo splátok sa stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi vznikla dňa
8.12.2006, kedy Všeobecná úverová banka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila na
navrhovateľa túto pohľadávku. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky vyplýva, že dátum poslednej splátky bol
18.1.2009 a nárok na súde bol uplatnený až dňa 12.6.2012, teda po zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe
a keďže odporca aj vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, súd prihliadol k tejto námietke a
nárok navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

V prejednávanej veci došlo k výpovedi zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom. Aj keby súd počítal omeškanie odo dňa, od ktorého navrhovateľ požaduje úrok
z omeškania, t.j. od 9.12.2006, uplatnená pohľadávka by bola premlčaná najneskôr dňom 9.12.2010.

Pokiaľ navrhovateľ predložil súdu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
odporcom, súd mal za to, že táto dohoda nie je platne uzavretá. Zámer navrhovateľa dosiahnuť
vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd dospel k záveru, že pri podpísaní dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej
obchodnej praktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej
obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu

ako priemerného spotrebiteľa. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie
vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o
tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj o tom, čo je obsahom pojmu premlčanie.
Bolo na navrhovateľovi, aby v konaní preukázal, že odporca skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh.
Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom
je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní navrhovateľom
preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade, s odporcom dojednané ustanovenie.
Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti odporcu o tom, že dlh je premlčaný, je
v jeho neprospech a je neprijateľnou podmienkou. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní
záväzku v čase uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika neprijateľná podmienka je
neplatná, preto námietka premlčania je dôvodná.

Keďže navrhovateľ v konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Odporca v konaní
bol úspešný, náhradu trov konania však nežiadal priznať, preto súd rozhodol, že náhradu trov konania
mu nepriznáva.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Náhrada trov
konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava
zastúpenia -121,16 eur (§ 14 ods.1 písm.a/ AT), režijný paušál 7,63 eur, 2. vyjadrenie zo dňa
15.11.2012-121,16 eur (§ 14 ods.1 písm.b/ AT), režijný paušál -7,63 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa
11.12.2013-121,16 eur (§ 13a, ods.1, písm.d/ AT), režijný paušál - 7,81 eur. Ďalej súd priznal právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka aj cestovné Svidník-Košice a späť vlastným motorovým vozidlom
Škoda Fábia EČ: T. XXX F.: dňa 11.12.2003 na pojednávanie zo Svidníka do Košíc a späť 200 km á
0,27 eur/km-54,00 eur, k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 6 polhodín á 13,01 eur (§ 17
ods.1 AT)-78,06 eur. Špecifikácia výpočtu cestovného motorovým vozidlom Škoda Fábia X.: T. XXX F.:
základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 11.12.2013 (§ 1 písm.b/ opatrenia č.632/2008 Z.z.) - 0,183
eur/km. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt
podľa technického preukazu (6,5+4,1+5=15,6:3=5,2 lit/100 km) 0,052 lit./1km a pri cene nafty 1,529
eur/lit.-0,08 eur za km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eur) + náhrada za spotrebované
pohonné hmoty na 1 km (0,07 eur/km)-0,263,00 eur/km a po zaokrúhlení (§ 9 zák.č.283/2002 Z.z.)-0,27
eur/km. Hotové výdavky spolu bez DPH-132,06 eur, trovy konania spolu (odmena 386,55 eur+ hotové
výdavky 136,06 eur-518,61 eur) + DPH 20%-103,72 eur, takto trovy konania celkom aj s DPH činia
622,33 eur. Na túto čiastku súd zaviazal navrhovateľa, aby ju zaplatil na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 149 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.