Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205366
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414205366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, G. K., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 402 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od

odporcu bezdôvodného obohatenia vo výške 402 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne,
počítaný od 30.4.2014 do zaplatenia s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere, ktorá však nespĺňala
zákonom stanovené náležitosti a treba ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil s poukazom na pracovnú
zaneprázdnenosť, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, návrh žiadal zamietnuť s poukazom na
obsah svojho písomného vyjadrenia a vznesenú námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, ako aj právneho zástupcu
navrhovateľky, oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút,
s výzvou na vrátenie plnenia, s písomným vyjadrením odporcu, so žiadosťou o úver, s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne Bratislava, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že uzatvorila dňa 26.1.2010

s odporcom Zmluvu o úvere, ktorý jej poskytol finančné prostriedky vo výške 350 €. Navrhovateľka
zaplatila odporcovi sumu 752 €, čiže o 402 € viac, ako mal odporca nárok, a tak sa odporca bezdôvodne
obohatil. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezdôvodné obohatenie videla v
tom, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy,
a preto je ju potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zástupca navrhovateľky konštatoval, že
finančnéprostriedkyzostranyodporcuneboliposkytnuténavrhovateľkenaúčelpovolania,pretoževtom
čase, keď navrhovateľka uzatvárala zmluvu, nebola zamestnaná a ani nevykonávala povolanie, predložil

súdu rozhodnutie o tom, že poberala invalidný dôchodok. Zástupca navrhovateľky uviedol, že v zmluve
nie je uvedené RPMN, takisto nie je uvedená celková čiastka, ktorú by mala navrhovateľka zaplatiť,
nie je tu uvedená ani doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zároveň uviedol, že návrh bol
podaný v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, pretože navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatenídozvedela až v januári 2014, pričom je toho názoru, že objektívna lehota by mala byť 10-ročná, nakoľko
bol daný úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť, pretože uvádzal vysoký poplatok za úver.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom s poukazom na to, že navrhovateľke nemožno
priznať postavenie spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto sa na ňu nemôžu vzťahov výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že navrhovateľke bol úver poskytnutý na účely povolania, pričom zmluva o

úvere poskytuje možnosť prehlásiť, že finančné prostriedky dlžník použije nielen na účel zamestnania,
ale aj povolania, podnikania alebo na iný účel. Prehlásenie, že navrhovateľka použije finančné
prostriedky na účel povolania, aj vlastnoručne podpísala. Pokiaľ by nešlo o pravdivé tvrdenie, odporca
uviedol, že je presvedčený, že navrhovateľka by k takémuto vyhláseniu nikdy nepripojila na znak
súhlasu podpis. Zároveň poukázal na to, že je treba akceptovať dobrú vieru odporcu, s ktorou vstupoval
do právneho vzťahu. Zároveň uviedol, že keďže zmluvu nie je možné posudzovať ako zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, zmluva nemusí obsahovať ani RPMN. Zároveň konštatoval, že nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, a vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to, že
návrh navrhovateľky je premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu, a to
dňa 24.2.2014, pričom navrhovateľka sa s návrhom na zaplatenie obrátila na súd až dňa 5.5.2014.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,

e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,

h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za
iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,
a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.Podľa § 1 ods. 3 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým

nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná
karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu
povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.1.2010
Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške
350 € a navrhovateľka sa ho zaviazala zaplatiť o sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346
€, čiže spolu 696 € v 12 mesačných splátkach po 58 €, počnúc dňom 20.2.2010 na účet veriteľa.
Zároveň navrhovateľka prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania. Z

predloženej žiadosti o úver zo dňa 25.1.2010 súd zistil, že navrhovateľka ako žiadateľka je zaškrtnuté
políčko dôchodkyňa. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy o
úvere navrhovateľka nevykonávala žiadne povolanie, súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie Bratislava, z ktorého je zrejmé, že je poberateľkou invalidného dôchodku, reálne v čase
uzavretia zmluvy nepracovala a zo strany odporcu neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by

jednoznačne potvrdili, že navrhovateľke boli finančné prostriedky reálne dané na účel zamestnania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy bola fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ale takisto aj na základe zmluvy o pôžičke (§ 2 písm. a) Zákona č. 258/2001).
Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, neobsahuje základné náležitosti, a to neobsahuje konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.
Vzhľadom na to je nutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj keď

podmienky náležitosti zmluvy splnené neboli, spotrebiteľská zmluva je platná, pretože spotrebiteľke bol
poskytnutý úver, a tento úver aj čerpala, avšak je nutné ho považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Z prehľadu splátok súd zistil, že navrhovateľka zaplatila dňa 18.2.2010, 19.7.2010, 19.7.2010, zakaždým
po 58 €, dňa 2.8.2010 zaplatila 56 €, dňa 6.9.2010, 8.10.2010 a 2.11.2010 zakaždým po 58 €, dňa

5.1.2011 zaplatila 116 €, 7.2.2011 zaplatila 58 € a 24.2.2011 zaplatila 174 €. Spolu navrhovateľka
zaplatila 752 €. Vzhľadom na to, že zmluvu z vyššie uvedených dôvodov je nutné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť odporcovi vyplatiť navrhovateľke sumu 402 € (752 € =
350 €).

V danej veci však odporca vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len
na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1.

Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní
práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať
tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia
premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne
možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti

za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr
vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli
zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a

rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia zbezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z

ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok
plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka sa skutočne dozvedela o

tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr v januári roku 2014. Navrhovateľka podala
návrh na tunajší súd dňa 5.5.2014, čiže je zrejmé, že návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej
lehoty. Navrhovateľka žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 402 €, pričom z prehľadu splátok
je zrejmé, že poslednú splátku, ktorú zaplatila odporcovi vo výške 174 € zaplatila dňa 24.2.2011. Ostatné
splátky boli zaplatené ešte pred týmto dátumom. Z uvedeného je zrejmé tak, ako súd konštatoval, že

návrhnavrhovateľkapodalanasúddňa5.5.2014,žehopodalapouplynutítrojročnejpremlčacejlehoty,a
vzhľadom na to, že odporca sa premlčania dovolal, súd nemohol navrhovateľke žalovanú sumu priznať,
a z toho dôvodu súd jej návrh zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej

podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné
poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. Dualistický
systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvodu
na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má

dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Súd
sa nestotožnil s tvrdením zástupcu navrhovateľky, že v danej veci išlo zo strany odporcu o úmyselné
bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna premlčacia doba. V konaní nebolo
preukázané ničím, že by sa žalovaný na úkor navrhovateľky úmyselne obohacoval. V prípade odporcu

dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za bezúročnú
a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle právnej
úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je
možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť voči navrhovateľke.
V tejto súvislosti treba príkladmo poukázať aj na to, že navrhovateľka jednu splátku zaplatila v nižšej

sume ako v zmysle zmluvy mala (splátka, zaplatená dňa 2.8.2010), pričom v mesiaci december 2010
žiadnu splátku nesplatila a splátky nezaplatila ani v mesiacoch marec, apríl, máj, jún 2010, pričom zo
strany odporcu nedošlo k žiadnemu sankcionovaniu navrhovateľky za nedodržanie uvedených termínov
a výšok splátok. Zmluva neobsahuje ani žiadne ustanovenia o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie
záložného práva, preto nie je možné prisvedčiť navrhovateľke, že by zo strany odporcu išlo o úmysel

na jej úkor sa obohatiť. Tieto skutočnosti z jej strany neboli ničím preukázané. Vzhľadom na to, že
odporca vzniesol námietku premlčania, navrhovateľka podala návrh po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, preto súd jej návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebné

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal v konaní úspech, zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli, tieto si ani neuplatnil, preto
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.