Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Er/6/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709200177
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Mochťáková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7709200177.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25,811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25,811 09 Bratislava, proti povinnému: N. o vymoženie XXXX,XX € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr.Rudolfovi Krutému so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 náhradu trov
exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 21.1.2009 poverenie č. XXXX XXXXXX.* pre súdneho exekútora proti povinnému
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. G.
pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky oprávneného.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci /podmienky konania/.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v
priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na jeho vedenie.

Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona..

Podľa §58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §40 písm. a/a b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Súd po znovupreskúmaní exekučného titulu zistil následovný skutkový stav:V predmetnej exekučnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 3.1.2008 uzavretá Úverová
zmluva č. 9031903, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorej sa nachádza

rozhodcovská doložka.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na
rozhodovanie sporu na základe rozhodcovskej doložky, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy , vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako

aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

Predmetná úverová zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda
malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami obchodného
zákonníka.. Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky a
povinný zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie. Z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinný konal v rámci
svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd preto považoval túto zmluvu za spotrebiteľskú, preto
použil spotrebiteľské právne normy, t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. a smernica Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému
subjektu-fyzickej alebo právnickej osobe.Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis.Spotrebiteľské zmluvy sú také

zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane
s veľkým počtom zákazníkov-spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy, nemohol
vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Podľa §2 písm. b/ zákona č.258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / Ďalej len

„neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods.1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek
dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
ku škode spotrebiteľa /čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993/.

Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť
dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi zmluvnými stranami.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno

považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r/ vyššie uvedeného ustanovenia za neprijateľnú podmienku
sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil rozhodca svoju

právomoc,nebolaindividuálnedohodnutásospotrebiteľomatentonemalmožnosťobsahrozhodcovskej
doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol nútený tieto obchodné podmienky
prijať ako celok alebo odmietnuť. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je
v predmetnom konaní exekučným titulom, právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je daná
rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma zmluvnými stranami v rámci úverovej zmluvy.

V rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodca, ktorý bude v prípade majetkového sporu
predmetnú vec riešiť. Už len toto ustanovenie porušuje základné zásady prejednania veci nestranným
sudcom. Na základe uvedeného sa spotrebiteľ ocitol v znevýhodnenom postavení. Praktickým
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému,
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím táto doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany.Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho
zákonníka.Neplatnározhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdunakonanie
a takto /bez právomoci rozhodcovského súdu/ vydaný rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd zastavil exekúciu tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť pri
zastavení exekúcie aj o trovách exekúcie. súd preto vyzval súdneho exekútora, aby oznámil súdu,
či si uplatňuje trovy exekúcie a zároveň aby predložil špecifikáciu trov. Súd vo výzve poučil súdneho

exekútora, že ak sa nevyjadrí v stanovenej lehote, súd mu náhradu trov exekúcie neprizná.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2013 uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si trovy
exekúcie uplatní,doposiaľ ich však neuplatnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností,pretože súdny exekútor napriek súdnej výzve trovy exekúcie
nevyčíslil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov exekúcie nepriznal, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na tunajší súd.Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a
datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.