Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/111/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1209206962.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu:

Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, so sídlom Popradská 6, Stará Ľubovňa, IČO: 31 796
001, zast. JUDr. Slavomír Firment, advokát, so sídlom AK ul. 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, proti
žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o ochrane spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania k rukám právneho zástupcu žalovaného vo výške

689,08 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou na ochranu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. doručenou súdu dňa
24.02.2009 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa voči spotrebiteľom takých
zmluvných podmienok, ktoré umožňujú prepadnutie kreditu, strpieť právo žalobcu uverejniť výrok
rozsudku v celoštátnom denníku podľa výberu žalobcu v prvom rade na náklady žalovaného za sumu
700,- eur a na účely zverejnenia rozsudku zaplatiť žalobcovi preddavok vo výške 700,- eur. Návrh
odôvodnil tým, že žalovaný používa neprimerané podmienky v tom, že spotrebiteľom prepadne kredit
bez akejkoľvek finančnej náhrady. Podľa žalobcu takéto podmienky porušujú práva spotrebiteľov na

pokojné užívanie vlastného majetku. To, že si žalovaný napriek súdom uloženému zákazu v Rakúsku a
Nemecku dovolí používať podmienky o prepadnutí kreditu na Slovensku žalobca hodnotí ako nečestné.
Podľa jeho názoru žalovaný porušuje článok 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
tým, že svojvoľne neprimerane postihuje majetok spotrebiteľov prepadnutím ich kreditu.

Na pojednávaní dňa 05.02.2014 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zdržať
sa voči spotrebiteľovi zavádzania alebo uplatňovania takých zmluvných podmienok, ktoré umožňujú

prepadnutie kreditu, ďalej je povinný strpieť právo žalobcu uverejniť výrok rozsudku v celoštátnom
denníku podľa výberu žalobcu na náklady žalovaného za sumu 700,- eur formou platenej inzercie
normálnym písmom s tučným orámovaním a s riedene písaným označením účastníkov konania a je
povinný na účely zverejnenia rozsudku zaplatiť žalobcovi preddavok vo výške 700,- eur.

Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.03.2014, sa nedostavil žalobca, resp. jeho právny zástupca,
svoju neprítomnosť však ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto

prejednal vec v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") v neprítomnosti
žalobcu.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca v žalobe na ochranu spotrebiteľa namietal neprimeranosť všeobecných obchodných podmienok
žalovaného, ktoré umožňujú prepadnutie kreditu spotrebiteľov a žiadal, aby sa žalobca zdržal voči
spotrebiteľovi zavádzania alebo uplatňovania týchto podmienok. V doplnení žaloby zo dňa 17.03.2009
doložil do spisu Všeobecné podmienky žalovaného na poskytovanie predplatenej verejnej telefónnej

služby Prima platné od 15.09.2006. Poukázal na čl. 8 ods. 8.2 písm. d) a f) týchto podmienok,
ktoré upravujú povinnosť účastníka, ktorý uzavrel zmluvu so žalovaným povinnosť vyčerpať kredit v
časovom úseku určenom na jeho čerpanie, pričom pokiaľ nie je pokynom určené inak, dĺžka tohto
časového úseku je 90 kalendárnych dní od poslednej platnej obnovy kreditu a strpieť čerpanie kreditu
zo strany žalovaného vo výške závislej od rozsahu poskytnutých služieb a ich hodnoty, ako aj strpieť
prepadnutie disponibilného kreditu (jeho zostatku), pokiaľ kredit nespotrebuje v časovom úseku, počas

ktorého sa zaviazal kredit vyčerpať, alebo ku dňu skončenia platnosti zmluvy podľa toho, ktorá z týchto
skutočností nastane skôr. Poukázal aj na čl. 9 ods. 9.9 podmienok, ktoré v prípade uplynutia časového
úseku podľa čl. 8 ods. 8.2 písm. d) bez toho, aby sa počas neho uskutočnila platná obnova kreditu,
upravujú oprávnenie žalovaného až do najbližšej platnej obnovy kreditu obmedziť poskytovanie služieb
v rozsahu zabraňujúcom účastníkovi, prípadne aj užívateľovi, využiť akúkoľvek službu poskytovanú na

jeho podnet, prípadne vykonávať so SIM kartou akékoľvek iné aktívne operácie vo VTS žalovaného
s výnimkou prístupu k tiesňovým volaniam a k určenému servisnému telefónnemu číslu žalovaného.
Zároveň doložil do spisu rozsudky rakúskeho a nemeckého súdu, na ktoré sa v žalobe odvoláva.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.04.2009 s tvrdením žalobcu v žalobe nesúhlasil a uviedol, že k

porušeniu čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nedošlo, nakoľko kredit je
majetkové právo účastníka zmluvného vzťahu so žalovaným, ktoré vzniká na základe záväzkového
vzťahu medzi účastníkom a žalovaným, resp. ide o vyjadrenie množstva služieb, za ktoré účastník
vopred zaplatil, pričom sa v zmluve zaviazal, že ich v dohodnutom čase využije, inak toto právo zanikne,
teda kredit prepadne. Uviedol, že takáto úprava záväzkového vzťahu je v súlade s § 578 Občianskeho

zákonníka, ktorý umožňuje zánik práv aj povinností (ktoré sú obsahom záväzku) uplynutím času, na
ktorý boli obmedzené. Ak je teda v zmluvných podmienkach dohodnuté, že kredit zanikne, pokiaľ sa
nevyužije v určitom čase, ide o riadny zánik práva, hoci majetkového, vyplývajúceho zo záväzkového
vzťahu. Preto nejde o svojvoľné postihovanie majetku spotrebiteľa zo strany žalovaného, a už vôbec nie
o protiprávne konanie. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že prax v členských krajinách EÚ v súvislosti s

prepadávaním kreditu je nejednotná, hoci podstatná väčšina operátorov využíva model obdobný tomu,
ktorý využíva aj žalovaný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že od 05.03.2009 napriek svojmu právnemu
názoru žalovaný upravil svoje všeobecné podmienky (Prima) tak, že neobsahujú ustanovenia o zániku
práv a povinností zo zmluvného vzťahu uplynutím času, na ktorý boli obmedzené (prepadnutie kreditu).
Zároveň umožňujú užívateľovi v prípade zániku zmluvného vzťahu požiadať stanoveným spôsobom o

vrátenie tzv. nespotrebovaného kreditu.

Štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2013 uviedla, že sa sama stala obeťou
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá upravuje nemožnosť čerpania kreditu po uplynutí 90 dní bez
dobíjania v čase, keď bola v Bruseli a nemala možnosť si kredit dobiť. Vyjadrila názor, že aj spotrebitelia

naSlovenskumajúnároknapodobnésprávaniezostranyposkytovateľaslužieb,akoajvinýchčlenským
krajinách EÚ. Uviedla, že má vedomosť o tom, ako vrátenie kreditu v konkrétnom prípade (200,- eur)
trvalo rok. V prípade ak by žalovaný na aktuálnom spôsobe úpravy všeobecných podmienok trval, je
potrebné, aby bola sporná podmienka spolu so svojim následkami jednoznačne špecifikovaná, aby si
spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy vedel z ponúkaných produktov vybrať. Rovnako je potrebné, aby bol

spotrebiteľ vopred informovaný o jednotnom postupe zo strany poskytovateľa služby pri vrátení kreditu.

Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedol, že členstvo SR v EÚ ešte neznamená
nárok na uzavretie zmluvy o službe za rovnakých podmienok na celom území EÚ, žalobcovi musí byť
dobre známe, že takáto úprava nie je možná ani len v jednotlivých regiónoch SR, pričom členstvo

v EÚ nie je členstvo s jednotným právnym poriadkom, práve naopak, na našom území ma prednosť
právnyporiadokSR,ktorýjelenharmonizovanývniektorýchoblastiachsporiadkomostatnýchčlenských
štátov. Dodal, že nie je možné implikovať jednotlivé ustanovenia zmluvných podmienok z iných štátov doobchodných podmienok žalovaného. Obchodné podmienky sú okrem iného tiež odrazom ekonomickej
situácie a kúpyschopnosti obyvateľstva.

V liste zo dňa 04.12.2013 adresovanom žalobcovi Komisia MS SR na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich vyjadrila svoj názor,
že prepadnutie kreditu spotrebiteľa bez akejkoľvek finančnej náhrady je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko neprimerane zvýhodňuje spotrebiteľa tým, že mu zaplatený kredit prepadne bez
toho, aby za to získal protiplnenie od dodávateľa, pričom dodávateľ tak získa ničím neodôvodnený

majetkový prospech. Komisia túto podmienku posúdila vo vzťahu k právam spotrebiteľa ako dojednanie
zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zároveň uviedla, že stanovisko komisie má len odporúčací charakter.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 578 Občianskeho zákonníka práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli
obmedzené.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia voveci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že Všeobecné podmienky spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., na poskytovanie predplatenej verejne telefónnej služby Prima, platné od 15.09.2006,

upravovalipovinnosťúčastníka,ktorýuzavrelzmluvusožalovanýmpovinnosťvyčerpaťkreditvčasovom
úseku určenom na jeho čerpanie, pričom pokiaľ nie je pokynom určené inak, dĺžka tohto časového
úseku je 90 kalendárnych dní od poslednej platnej obnovy kreditu a strpieť čerpanie kreditu zo
strany žalovaného vo výške závislej od rozsahu poskytnutých služieb a ich hodnoty, ako aj strpieť
prepadnutie disponibilného kreditu (jeho zostatku), pokiaľ kredit nespotrebuje v časovom úseku, počas
ktorého sa zaviazal kredit vyčerpať, alebo ku dňu skončenia platnosti zmluvy podľa toho, ktorá z

týchto skutočností nastane skôr. V prípade uplynutia určeného časového úseku bez toho, aby sa
počas neho uskutočnila platná obnova kreditu, bol žalovaný až do najbližšej platnej obnovy kreditu
oprávnený obmedziť poskytovanie služieb v rozsahu zabraňujúcom účastníkovi, prípadne aj užívateľovi,
využiť akúkoľvek službu poskytovanú na jeho podnet, prípadne vykonávať so SIM kartou akékoľvek
iné aktívne operácie vo VTS žalovaného s výnimkou prístupu k tiesňovým volaniam a k určenému

servisnému telefónnemu číslu žalovaného. Žalovaný však s účinnosťou od 05.03.2009 všeobecné
podmienky na poskytovanie predplatenej verejne telefónnej služby Prima zmenil tak, že z čl. 8 ods.
8.2 písm. f) vypustil zmluvnú podmienku účastníka strpieť prepadnutie disponibilného kreditu (jeho
zostatku), pokiaľ kredit nespotrebuje v časovom úseku, počas ktorého sa zaviazal kredit vyčerpať,
alebo ku dňu skončenia platnosti zmluvy podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Žalobcom

napadnutá zmluvná podmienka bola žalovaným vypustená zo všeobecných podmienok na poskytovanie
predplatenej služby Prima s platnosťou a účinnosťou už od 05.03.2009 a nie je súčasťou ani aktuálne
platných všeobecných podmienok žalovaného. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný
návrh žalobcu je nedôvodný v celom rozsahu, t.j. nedôvodné sú aj s prvým výrokom súvisiace ďalšie
výroky petitu žaloby, ktoré sa týkajú povinnosti žalovaného strpieť uverejnenie výroku rozsudku v

celoštátnom denníku a zaplatiť žalobcovi na účely zverejnenia rozsudku preddavok vo výške 700,- eur. V
rámci vykonaného dokazovania sa jednoznačne preukázalo, že žalovaný nielen že odstránil napadnutú
zmluvnú podmienku zo svojich všeobecných podmienok, ale v praxi aj reálne vracia nespotrebovaný
kredit svojim klientom. Z uvedeného dôvodu je žalobný návrh žalobcu nedôvodný, nadbytočný a bez
právneho významu.

Súd pre úplnosť považuje za potrebné k veci uviesť, že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného,
že napadnutá zmluvná podmienka žalovaného, ktorá umožňovala prepadnutie kreditu nepredstavuje
porušenie čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko kredit je majetkové
právo účastníka zmluvného vzťahu so žalovaným, ktoré vzniká na základe záväzkového vzťahu medzi

nimi a vyjadruje množstvo služieb, za ktoré účastník vopred zaplatil, pričom sa v zmluve zaviazal, že ich v
dohodnutom čase využije, inak toto právo zanikne. Takáto úprava záväzkového vzťahu vo všeobecných
podmienkach žalovaného bola v súlade s § 578 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje zánik práv aj
povinností (ktoré sú obsahom záväzku) uplynutím času, na ktorý boli obmedzené. Podľa názoru súdu
preto nešlo o svojvoľné neprimerané postihovanie majetku spotrebiteľov, ale išlo o riadny zánik práva

vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktikách predávajúcich o tom, že prepadnutie kreditu spotrebiteľa bez
akejkoľvek finančnej náhrady je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nedochádzalo k

neprimeranému zvýhodneniu dodávateľa na úkor spotrebiteľa, a to z dôvodu, že spotrebiteľ mal po celý
určený čas nárok na protiplnenie, t.j. poskytnutie služieb od žalovaného, pričom bolo na jeho vlastnú
škodu, že jeho služby (po celý čas pripravené na poskytnutie) nevyužil.

Pokiaľ ide o rozhodnutia rakúskeho a nemeckého súdu, o ktoré sa navrhovateľ opiera, súd má za

to, že právne názory z nich nie je možné automaticky a bez výhrad aplikovať do obchodnej praxe
a všeobecných obchodných podmienok produktov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú
činnosť na území Slovenskej republiky, nakoľko všeobecná obchodná a ekonomická situáciana Slovensku a kúpyschopnosť jeho obyvateľstva, sa diametrálne líši od situácie a podmienok
obchodovania na území Rakúskej republiky, alebo Nemeckej spolkovej republiky.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
konkrétne z 2 úkonov právnej služby v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa

08.04.2009) pri sadzbe 53,49 eur/1 úkon, z 2 úkonov právnej služby v roku 2012 (účasť na pojednávaní
dňa 30.04.2012 a vyjadrenie zo dňa 26.07.2012) pri sadzbe 58,69 eur/1 úkon, z 1 úkonu právnej služby
v roku 2012 (účasť na pojednávaní dňa 12.12.2012) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej
odmeny, t. j. 14,67 eur, z 2 úkonov právnej služby v roku 2013 (účasť na pojednávaní dňa 24.06.2013 a
21.10.2013) pri sadzbe 60,07 eur/1 úkon, z 1 úkonu právnej služby v roku 2013 (účasť na pojednávaní
dňa 04.12.2013) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. 15,02 eur, z 2 úkonov

právnej služby v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa 05.02.2014 a 26.03.2014) pri sadzbe 61,87 eur/1
úkon, z 2 režijných paušálov po 6,95 eur, 3 režijných paušálov po 7,63 eur, 3 režijných paušálov po 7,81
eur, 2 režijných paušálov po 8,04 eur a z DPH (20 %) vo výške 114,85 eur, čo spolu predstavuje trovy
právneho zastúpenia v sume 689,08 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.