Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Oľga Nižňanská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10Cpr/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213367
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212213367.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej

veci navrhovateľky: J. Q., R.. XX.X.XXXX, K. D. XX/XXXX, Ž., V. I., zastúpená advokátkou JUDr.
Barborou Roštárovou, AK Orechová 476, Viničné, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Mlynské Nivy 44/a v Bratislave, IČO: 35 815 256, zastúpený MGA IURIS, s.r.o., Pri Starej prachárni
10 v Bratislave, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu danou navrhovateľke listom zo
dňa 20.2.2012 j e n e p l a t n é. Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom naďalej t r v á.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia 485,03 € na účet
advokátky JUDr. Barbory Roštárovej č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 9.6.2012 domáhala určenia neplatnosti výpovede, ktorú
obdržala od odporcu listom zo dňa 20.2.2012 a tiež náhrady mzdy. Návrh na náhradu mzdy zobrala

neskôr v priebehu konania späť.

Návrh odôvodnila nasledovnými skutkovými okolnosťami :

Navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 1.4.2006 na pracovnej pozícii manažér predaja.
Dňa 12.1.2009 nastúpila na materskú dovolenku a následne čerpala rodičovskú dovolenku. Na jej
zastupovanie odporca prijal do pracovného pomeru na dobu určitú p. A. J.. Dňa 7.6.2011 odporca zaslal

navrhovateľke list, v ktorom jej oznámil, že jej pracovné miesto "manažér predaja" sa organizačnou
zmenou zo dňa 1.6.2011 ruší. Ďalej jej oznámil, že má možnosť uchádzať sa o voľné pracovné miesta
v interných výberových konaniach, zverejnených na intranete odporcu.

Listom zo dňa 8.6.2011 navrhovateľka odporcovi oznámila, že 16.6.2011 nastupuje do práce. Motívom
tohto konania bol jej strach o stratu zamestnania, snaha zúčastniť sa vyhlásených výberových konaní
a tiež skutočnosť že na rodičovskej dovolenke nemala prístup k intranetu odporcu.

Dňa 15.6.2011 (1 deň pred jej nástupom do práce) odporca preradil p. A. J. na vtedy voľné pracovné
miesto manažér predaja - ID 3323003, ktoré však malo byť rovnakou organizačnou zmenou ku dňu
31.7.2011 zrušené. Súčasne jej odporca zmenil pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú, čím jejrovnako umožnil zúčastniť sa výberových konaní na voľné pracovné miesta. Odporca tak urobil napriek
tomu, že organizačnou zmenou zamýšľal znížiť stav zamestnancov na pozíciách manažér predaja.

Dňa 19.7.2011 sa uskutočnil konkurz na dve uvoľnené miesta manažér predaja, konkurzu sa zúčastnili
obe zamestnankyne, avšak navrhovateľka dostala negatívne stanovisko.

Dňa 29.7.2011 sa navrhovateľka vrátila naspäť na rodičovskú dovolenku. Odporca jej žiadosti vyhovel
s tým, že si vraj "materskú dovolenku zle naplánovala a svojím skorším príchodom riadne zamiešala

karty". Navrhovateľka nevedela, že odporca jej mal ponúknuť inú vhodnú prácu namiesto toho, aby ju
zavádzal možnosťou zúčastniť sa výberových konaní.

Listom zo dňa 9.1.2012 zaslala navrhovateľka odporcovi list, v ktorom mu oznámila, že končí rodičovskú
dovolenku, nastupuje do zamestnania a žiada o pridelenie práce,

Odporca jej odpísal, že jej pracovná pozícia bola ku dňu 31.7.2011 na základe organizačnej zmeny
zrušená a že pre ňu nemá žiadne iné vhodné voľné miesto.

Dňa 20.2.2012 navrhovateľka obdržala od odporcu výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce. Navrhovateľka odmietla skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu

organizačných zmien a tým stratila aj nárok na zákonné odstupné, ako aj odstupné podľa platnej
Kolektívnej zmluvy. Pracovný pomer jej skončil uplynutím výpovednej doby.

Navrhovateľka považuje výpoveď danú jej odporcom za neplatnú. Neplatnosť tohto úkonu odporcu vidí v
jeho účelovom a diskriminačnom konaní, ktoré spočívalo v tom, že hoci účelom organizačnej zmeny bolo

znižovaniepočtuzamestnancovnapozíciimanažérpredaja,ktorúzastávalaajona,tesnepredzrušením
týchto miest odporca umelo zvýšil počet zamestnancov o p. A. J., ktorá mala uzatvorený pracovný pomer
na dobu určitú na zastupovanie navrhovateľky počas materskej a rodičovskej dovolenky. Preradil ju na
vtedy voľné miesto manažér predaja, hoci mu už vtedy bolo jasné, že prijatou organizačnou zmenou
bude aj táto pozícia zrušená. Tým jej umožnil zúčastniť sa výberových konaní, pričom na jednom z nich

uspela.

Ďalej navrhovateľka vidí pochybenie odporcu aj v tom, že namiesto ponuky iného vhodného miesta
podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, prizval navrhovateľku na výberové konanie, čím sa vyhol splneniu si
svojej ponukovej povinnosti. Zamestnávateľ si nesplní svoju ponukovú povinnosť tým, že zamestnanca

upozorní na zoznam ponúk voľných miest, resp. výberových konaní na intranete, pričom navrhovateľka
nemala v tom čase na intranet odporcu žiaden prístup (rozsudok NS ČR pod sp. zn. 21 Cdo 2137/2004).
Akzozákonanevyplývapovinnosťobsadiťurčitémiestonazákladevýberovéhokonania,zamestnávateľ
je povinný ho zamestnancovi v prípade zrušenia jeho pracovného miesta , ponúknuť. Ponuku iného
miesta nie je možné viazať na ďalšiu podmienku, ktorou je povinnosť zúčastniť sa výberového konania.

(rozsudok NS ČR z 18.1.2011 pod sp. zn. 21 Cdo 5149/2009).

Podľa čl. 2 druhá veta Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene zo dňa 1.6.2011 malo sledovať predovšetkým zmenu jeho
úloh, zmenu technického vybavenia a zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektivity práce.

Touto organizačnou zmenou mal byť regulovaný počet zamestnancov a jeho kvalifikačné zloženie tak,
aby odporca zamestnával len taký počet zamestnancov, aký by zodpovedal jeho potrebám. S nástupom
navrhovateľky do práce z rodičovskej dovolenky sa mal pracovný pomer pani J. skončiť. Skutočnosť,
že deň pred nástupom navrhovateľky do práce, odporca preradil p J. na iné pracovné miesto, ktorébolo síce voľné, ale malo byť taktiež zrušené, svedčí o zámere odporcu poškodiť navrhovateľku. Hoci
odporca vrozhodnutíoorganizačnejzmenezodňa1.6.2011deklarovalznižovaniepočtuzamestnancov
na pozíciách manažér predaja, v skutočnosti tento počet účelovo zvýšil. Odporca v liste zo dňa 9.2.2012

tvrdil, že si len plnil oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z PKZ a teda informoval zamestnancov (v
tomto prípade pani J.) s pracovným pomerom na dobu určitú o pracovných pozíciách na dobu neurčitú.
Z konania odporcu však je zrejmé, že jeho cieľom nebolo znižovať stav zamestnancov, ale v prípade
navrhovateľkyúčelovoukončiťjejpracovnýpomerapracovnýpomerspaniJ.zachovať.Svojimkonaním
teda primárne sledoval poškodenie navrhovateľky. Toto diskriminačné konanie je šikanóznym výkonom

práva, ktorý nemôže požívať súdnu ochranu. Úkon odporcu bol síce formálne v súlade so zákonom,
avšak bol vykonaný s úmyslom vopred poškodiť navrhovateľku. Navrhovateľka sa teda domnieva, že
organizačná zmena v časti, kde sa rušila jej pracovná pozícia, nebola platná.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 16.7.2012 uviedol, že žiada návrh v
celom rozsahu zamietnuť. Uviedol nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Pracovnej zmluvy. Miestom výkonu jej práce bola Žilina.
Pracovná pozícia navrhovateľky manažér predaja bola Organizačnou zmenou odporcu zo dňa 1.6.2011
zrušená ku dňu 31.7.2011. Navrhovateľka dostala výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce listom odporcu zo dňa 20.2.2012. V tom čase nemal odporca pre navrhovateľku žiadnu inú

vhodnú prácu. V mieste výkonu práce v Žiline bolo v tom čase voľné iba miesto - špecialista odborného
vzdelávania. Toto pracovné miesto však nebolo pre navrhovateľku vhodné, nakoľko nespĺňala pre jeho
zastávanie kvalifikačné predpoklady. V čase, keď odporca pristúpil k realizácii prijatých organizačných
zmien, bola navrhovateľka v ochrannej dobe a preto jej výpoveď v tom čase dať nemohol. Odporca
splnil tak formálne ako aj hmotnoprávne podmienky potrebné k platnosti výpovede. Rozhodnutiami

o organizačných zmenách ZP umožňuje zamestnávateľovi regulovať počet a kvalifikačné zloženie
svojich zamestnancov tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom zložení, ktorý
zodpovedá jeho potrebám. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným, pritom rozhoduje výlučne
zamestnávateľ a toto rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať ani súd. Organizačná zmena sa dotkla
aj pracovných miest "manažér predaja" v mieste výkonu práce Žilina, z ktorých boli celkom 4 zrušené.

Jedno z týchto pracovných miest pritom zastávala aj žalobkyňa. Preto práve v dôsledku uvedenej
organizačnejzmenyodporca nemalmožnosťžalobkyňuzamestnávaťprácamidohodnutýmivpracovnej
zmluve, čím sa stala nadbytočnou.. Na uvedenej veci nemení nič ani skutočnosť, že odporca pred
návratom navrhovateľky z rodičovskej dovolenky obsadil voľné pracovné miesto "manažér predaja" A.
J.V.. Schválenou organizačnou zmenou k 31.7.2011 bolo aj toto miesto zrušené ,čím sa A. J. stala

u odporcu rovnako nadbytočnou ako navrhovateľka. Odporca voči navrhovateľke pritom v súvislosti
s uvedenou organizačnou zmenou postupoval rovnako ako voči ostatným zamestnancom, ktorých sa
organizačná zmena dotkla. S navrhovateľkou sa nezaobchádzalo horšie ako s inými zamestnancami
a nebola ani znevýhodnená v porovnaní s inými zamestnancami. Odporca s dostatočným časovým
predstihom dal navrhovateľke časový priestor potrebný na to, aby sa pripravila na nepriaznivé dôsledky

skončenia pracovného pomeru (v prípade, ak by k nemu nakoniec došlo) a zároveň v rámci svojich
možností jej vytvoril potrebné možnosti na to, aby sa skončeniu pracovného pomeru a jeho dôsledkom
mohla vyhnúť. Cieľom obsadzovania voľných pracovných miest vnútornými výberovými konaniami je
pritom umožniť zamestnancovi, aby našiel také uplatnenie, ktoré pokiaľ možno čo najviac napĺňa jeho
predstavy, zohľadňuje nielen jeho zdravotnú spôsobilosť, ale aj odborné schopnosti, kvalifikáciu, prax,

záujmy a predpoklady jeho ďalšieho rozvoja, zároveň aj odporcovi umožniť vybrať si na voľné pracovné
miesto takého zamestnanca, ktorý čo najlepšie napĺňa jej požiadavky. Odporca nikdy nestotožňoval
plnenie si ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP s možnosťou zamestnancov zúčastniť
sa vnútorných výberových konaní (a ani mu nie je zrejmé, z čoho navrhovateľka vyvodzuje opak). Práve
na základe oznámenia zo 7.6.2011 sa navrhovateľka prihlásila do viacerých vnútorných zberových

konaní, a to za rovnakých podmienok ako iní zamestnanci, no v konečnom dôsledku v žiadnom z nich
nebola úspešná. Samotné výberové konania prebehli vo všetkých prípadoch štandardným spôsobom
za účasti priameho nadriadeného zamestnanca obsadzovaného pracovného miesta a zamestnanca
zaoberajúceho sa ľudskými zdrojmi, ktorí spomedzi zamestnancov, ktorí sa zúčastnili jednotlivých
výberových konaní, na základe viacerých kritérií vybrali najvhodnejších z nich. Je pravdou, že niektorých

výberových konaní sa zúčastnila aj A. J., odporca však nebol oprávnený tejto zamestnankyni neumožniť
účasť na týchto výberových konaniach. Inak by odporca voči menovanej postupoval diskriminačne, keď
by s ňou bez akéhokoľvek dôvodu zaobchádzal horšie ako s inými zamestnancami v porovnateľnej
situácii.Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 6.2.2013 zobrala časť návrhu vo veci náhrady mzdy späť,
preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu uviedla, že motívom zmeny pracovného pomeru p. A. J. z doby
určitej na dobu neurčitú bolo umožniť tejto zamestnankyni pokračovať v pracovnom pomere na inej
pozícii manažér predaja a navrhovateľku prepustiť z dôvodu nadbytočnosti. V konečnom dôsledku totiž
napriek zrušeniu štyroch miest dostala výpoveď len navrhovateľka, keďže ostatní zamestnanci boli v

prebehnutýchvýberovýchkonaniachnavoľnépracovnémiestaúspešníatovrátanep.J..Navrhovateľka
sa účelovým konaním odporcu dostala do nepriaznivej situácie a bola tak nútená vrátiť sa na rodičovskú
dovolenku, čím iba oddialila skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka sa ocitla v psychickej a
časovej tiesni. V mieste výkonu práce v Žiline sa zrušilo 9 pracovných miest a zároveň sa vytvorilo 7
pracovných miest, z toho boli zrušené 4 pracovné pozície manažér predaja. Išlo o pracovné miesta
p. S., p. W., p. J.V. a navrhovateľky. Pani S. prešla na pozíciu Key Account Manager, p. W. a p.

J.Á. boli úspešné vo výberových konaniach na uvoľnené pozície manažér predaja a navrhovateľka
dostala výpoveď. Tvrdenia odporcu, že výberové konania boli transparentné , urobené štandardným
a korektným spôsobom, sú zavádzajúce. Odporca vopred vedel, kto z jeho zamestnancov prejde na
inú pozíciu a kto sa dostane na ich uvoľnené pozície. S preložením p. J. na miesto manažér predaja
sa nepočítalo, nakoľko táto pozícia pod ID 3323003 bola vedená ako neobsadená. Jej preloženie

teda bolo vykonané náhle a bolo následkom toho, že sa navrhovateľka rozhodla vrátiť z rodičovskej
dovolenky a uchádzať sa o nové miesta vo výberových konaniach., s čím odporca nerátal. Zmena
pracovnej zmluvy p. J. nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov a to napriek tomu, že bola
uskutočnená v čase realizácie organizačných zmien. Navrhovateľka nebola v čase prijatia organizačnej
zmenynadbytočná,pretožeodporcaumelozvýšilpočetzamestnancovnapozíciimanažérpredaja,ktoré

bolo dotknuté organizačnou zmenou. Konanie odporcu je teda v rozpore s dobrými mravmi. Nie je daná
príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou odporkyne a prijatou organizačnou zmenou. Nebola splnená
ani podmienka nadbytočnosti navrhovateľky. Navrhovateľka bola ubezpečená, že sa pre ňu nejaké
miesto nájde, ale sa musí zúčastniť výberových konaní. Keď ale vo výberových konaniach neuspela,
bolo jej odporučené v odboru ľudských zdrojov odporcu, aby sa vrátila na rodičovskú dovolenku. Po

návrate dostala výpoveď a jej pracovný pomer skončil ku dňu 31.5.2012.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov X.. K. B., X.. N. J., oboznámil
sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 27.3.2006. Dohodou o zmene
obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 10.9.2007 bola zmenená jej pracovná pozícia na funkciu manažér
predaja. Dňa 12.1.2009 nastúpila navrhovateľka na materskú dovolenku a následne pokračovala v
rodičovskej dovolenke.

Listom zo dňa 7.6.2011 (Informácia o organizačných zmenách v divízii obchodu) odporca oznámil
navrhovateľke (v tom čase na rodičovskej dovolenke), že Predstavenstvo SPP, a.s. na svojom zasadnutí
dňa 1.6.2011 rozhodlo uznesením č. 202/18/2011 o organizačnej zmene v divízii obchodu. Touto
organizačnou zmenou sa s účinnosťou k 31.7.2011 ruší jej pracovné miesto manažér predaja, ID
3323006, na ktorom je zaradená. Má zároveň možnosť uchádzať sa vo výberových konaniach o

voľné pracovné miesta, na ktoré spĺňa požiadavky. Voľné pracovné miesta v spoločnostiach hlavnej
skupiny SPP sú zverejňované priebežne, v aplikácii "Voľné pracovné miesta", ktorá sa nachádza na
úvodnej stránke intranetu. V prípade, že nedisponuje prideleným PC, má možnosť uchádzať sa o voľné
pracovnémiestavspoločnostiachhlavnejskupinySPPprostredníctvomZamestnaneckýchcentieralebo
prostredníctvom recruiterov divízie ľudských zdrojov. Vysporiadanie jej pracovnoprávnych záležitosti sa

bude realizovať po jej návrate z rodičovskej dovolenky.

Navrhovateľka odporcovi Listom (Oznámenie) zo dňa 8.6.2011 oznámila, že dňa 16.6.2011 chce
nastúpiť do práce na svoju pracovnú pozíciu. Následne vyplnila Prihlášku do výberového konania
na pracovné pozície manažér predaja, Key Account Manager, manažér predaja - senior, predajca

MO VIP a manažér služieb zákazníkom. Dňa 25.7.2011 jej odporca oznámil cez ISRS systém, že na
uskutočnených konaniach neuspela. Dňa 27.7.2011 požiadala listom navrhovateľka odporcu (Žiadosť
o riadnu rodičovskú dovolenku do troch rokov veku dieťaťa) o poskytnutie rodičovskej dovolenky od
29.7.2011 do 17.2.2012. Odporca jej čerpanie rodičovskej dovolenky umožnil.Dňa 18.2.2012 navrhovateľka nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky do práce, pričom predtým
listom zo dňa 9.1.2012 túto skutočnosť odporcovi oznámila. Odporca jej následne zaslal písomné

Stanovisko zo dňa 9.2.2012, v ktorom jej oznámil, že jej pracovná pozícia manažér predaja (ID 3323006)
bola organizačnou zmenou odporcu zrušená. Nebola vytvorená žiadna nová pracovná pozícia manažér
predaja, ale boli vytvorené pracovné miesta manažér predaja - senior, vedúci predaja, predajca MO
VIP, supervízor a team leader. Organizačná zmena sa týkala celej divízie obchodu s plynom, pričom
v Žiline boli zrušené celkom štyri miesta manažér predaja, jedným z nich bolo miesto navrhovateľky.

Ďalej odporca v Stanovisku uviedol, že nebola vyzvaná na prerušenie rodičovskej dovolenky, interných
výberových konaní sa mohla zúčastniť aj počas jej čerpania. Výberové konania sa vykonávali aj na
uvoľnené pracovné pozície (nie len novovytvorené) po zamestnancoch, ktorí sa rozhodli zmeniť svoju
pracovné pozíciu a uchádzať sa o pozície novovytvorené.

Listom zo dňa 20.2.2012 dostala navrhovateľka od odporcu Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce. Výpoveď jej bola v ten deň riadne doručená v práci. Z odôvodnenia výpovedného
dôvodu vyplýva, že rozhodnutím Predstavenstva SPP, a.s., o organizačnej zmene, uznesenie č.
202/18/2011 zo dňa 1.6.2011 bolo zrušené jej pracovné miesto manažér predaja, na ktorom bola podľa
pracovnej zmluvy zaradená. V dôsledku toho sa stala nadbytočnou. Zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnávať ju v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu jej práce, a to ani na kratší pracovný

čas, t.j. nemá vhodnú prácu, ktorá zodpovedá jej zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii alebo
na výkon, ktorej je nutná jej predchádzajúca príprava. Výpovedná doba je 3 mesiace , začína plynúť
1.3.2012 a končí 31.5.2012.

Ďalším listom z toho istého dňa (20.2.2012) odporca navrhovateľke oznámil, že nemá možnosť

prideľovať jej prácu podľa Pracovnej zmluvy počas výpovednej doby, nakoľko jej pracovné miesto bolo
ešte ku dňu 31.7.2011 zrušené, čím sa zakladá prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Po dobu
prekážok v práci jej bude poskytovaná náhrada mzdy, vo výške priemerného zárobku. Zároveň odporca
navrhovateľke nariadil čerpanie dovolenky v čase od 12.3.2012 do 17.5.2012, teda 44,5 dňa.

Navrhovateľka nesúhlasila so skončením pracovného pomeru a podala žalobu o jeho neplatnosť na
tunajší súd. Dôvody súd uviedol vyššie.

Z Materiálu na zasadnutie Predstavenstva SPP, a.s. dňa 1.6.2011 súd zistil, že jeho programom bolo
prerokovanie a schválenie organizačnej zmeny v divízii O, F a S v súvislosti s prebiehajúcim projektom

optimalizácie. Organizačné zmeny mali prebehnúť s účinnosťou k 1.8.2011. V sekcii komerčného trhu
a obcí (OK) sa malo k 1.8.2011 okrem iných zrušiť aj pracovné miesto manažér predaja - ID 3323006,
ktoré zastávala navrhovateľka, ako aj neobsadené miesto manažér predaja - ID 3323003, na ktoré bola
neskôr preradená p. A. J.. Z priloženého Zoznamu rušených pracovných miest vyplýva, že celkom bolo
v Žiline zrušených 9 pracovných pozícií a novovytvorených pozícií bolo 7. (č.l.40 - 44 spisu - pozn.

sudcu). Zo záznamov z interného výberového konania vyplýva, že navrhovateľka sa spolu s p. A. J.,
X.. X. W. a J. N. zúčastnila dňa 13. a 19.7.2011 výberového konania na dve uvoľnené pracovné pozície
manažér predaja (nedotknuté organizačnou zmenou - išlo o miesta zastávané pôvodne p. H. a p. J.,
ktorí sa prihlásili a uspeli v iných výberových konaniach na iné voľné miesta) . Z hodnotenia manažéra
(p. K. B. - nadriadený navrhovateľke) a recruitera vyplýva, že recruiter hodnotil navrhovateľku s p. J. vo

všetkých kritériách rovnako, naproti tomu manažér ohodnotil navrhovateľku v dvoch kritériách (odborné
vedomosti a schopnosť teamovej práce) o tri body celkom nižšie ako p. J.. Rovnako ako p. J. hodnotil
manažér aj p. W.. V tomto výberovom konaní teda vyšli úspešne p. W. a p. J.. Navrhovateľka a p. N.
neuspeli, i keď recruiter hodnotil všetky uchádzačky vo všetkých kritériách rovnako.

Z ďalších Záznamov z interných výberových konaní vyplýva, že navrhovateľka sa zúčastnila aj
výberových konaní na pozíciu manažér predaja - senior, predajca MO VIP, manažér služieb zákazníkom
ako aj Key Account Manager. Na apozícii manažér predaja - senior uspel p. H. a na pozícii Key Account
Manager uspel p. J.. Na pozícii
manažér služieb zákazníkom uspela p. Stránska a na funkcie predajca MO VIP uspeli p. J. N. a X..

S. K.. Uvedené potvrdzuje aj Organizačná štruktúra miest a zoznamu zamestnancov po realizácii
schválenej organizačnej zmeny. Po tejto realizácii zostala nadbytočnou na pracovisku v Žiline len
navrhovateľka, ktorá po uplynutí ochrannej doby po návrate z rodičovskej dovolenky obdržala výpoveď
pre nadbytočnosť. Všetci ostatní zamestnanci, ktorých sa týkali zrušené pracovné miesta, resp. menenépracovné miesta, boli na výberových konaniach úspešní. Ide napr. o p. B. - uspel na pozíciu vedúci
predaja; p. K. - uspel na pozíciu team leader; p. S. - uspela na pozíciu Key Account manager (viď
Organizačnú štruktúru po prijatí org. zmeny - č.l. 48 + porovnaj schválenú organizačnú zmenu).

Navrhovateľka v priebehu konania tiež tvrdila, že v čase dania výpovede, teda ku dňu 20.2.2012 mal
odporcapreňupredsalen1vhodnévoľnémiestoatomiestošpecialistaodbornéhovzdelávania.Potom,
čoodporcapredložilsúdupísomnédôkazyonevyhnutnýchkvalifikačnýchpredpokladochprezastávanie
tejto funkcie, navrhovateľka pripustila, že uvedené miesto nebolo pre ňu vhodné a toto miesto bolo

obsadené p. X.. S. D., spĺňajúcim všetky kritériá a majúcim všetky platné certifikáty potrebné k tejto
pracovnej náplni.

Navrhovateľka však v priebehu celého konania argumentovala, že odporca pri organizačných zmenách
nepostupovalzákonneavsúladesdobrýmimravmi.Vrozporesúčelomschválenejorganizačnejzmeny,
nazákladektorejmalabyťvykonanáoptimalizáciapracovnýchmiest,umelonavýšilpočetzamestnancov

tým, že na neobsadené a organizačnou zmenou zrušené miesto prijal zamestnankyňu A. J. v čase, keď
už mal vedomosť v tom, že toto neobsadené miesto bude tiež zrušené.

V tejto veci súd vypočul navrhnutých svedkov X.. K. B. a X.. N. J.. Svedok X.. K. B. potvrdil, že po prijatí
organizačnej zmeny telefonicky informoval navrhovateľku, že sa jej pôvodná pracovná pozícia ruší a

hovorili spolu aj o tom, aké sú jej možnosti a že sa budú uskutočňovať aj výberové konania na nové
a uvoľnené pracovné pozície. Navrhovateľka potom prerušila rodičovskú dovolenku a dňa 16.6.2011
sa vrátila do práce. On bol jej priamym nadriadeným. Svedok nevedel zodpovedať otázku súdu,
prečo bola zamestnankyňa p. J. preradená na neobsadenú pracovnú pozíciu a prečo jej bol zmenený
pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú, keď aj pozícia, na ktorú prešla, bola dotknutá prijatou

organizačnou zmenou. On sám hodnotil uchádzačky o pracovné pozície vo výberových konaniach,
vrátane navrhovateľky ako aj p. J.. Vyslovil názor, že navrhovateľka vypadla na istú dobu z pracovného
procesu a musela sa adaptovať na svoju pozíciu, nakoľko sa počas tejto doby 2,5 roka výrazne zmenili
podmienky, keďže im zákazníci odchádzali. Poprel, že bol vopred vybraný víťaz výberového konania.

Svedok X.. N. J., predseda plynárenského odborového zväzu vypovedal, že stanovisko k prebiehajúcim
organizačným zmenám bolo zo strany odborov negatívne. Čo sa týka navrhovateľky, táto síce nebola
členkou odborov, ale na rokovaní 8.2.2012 bol predložený jej list, ku ktorému zaujímali stanovisko.
V Zápise z rokovania č. 04/2012, ide o zápis zo zasadnutia Predstavenstva SPP je vyjadrený názor
podpredsedu predstavenstva p. I., z ktorého vyplýva, jeho nesúhlas s postupom SPP po nástupe

navrhovateľky z
materskej dovolenky. N.. I. spochybnil tiež hodnovernosť výberových konaní. Následne sa týmto
problémom zaoberala aj Dozorná rada, výsledkom bolo prijatie opatrení, aby sa v budúcnosti takéto
prípady nestávali. Nedalo sa už nič robiť, nakoľko prepustením p. J. a prijatím p. Q., by odporca čelil
vopred prehratému súdnemu sporu s p. J.. Ďalej svedok potvrdil, že pracovné miesto, na ktoré bola

p. J. po prijatí organizačnej zmeny preradená a ktoré bolo vedené ako neobsadené, im ako odborom
vôbec nebolo nahlásené, čím odporca ako zamestnávateľ porušil Zákonník práce i Kolektívnu zmluvu.
Podľa jeho názoru, ak by navrhovateľka nastúpila do práce ku dňu účinnosti organizačnej zmeny a túto
skutočnosť by nahlásila mesiac vopred, zamestnávateľ by jej musel ponúknuť nejaké voľné miesto aj
bez toho, aby sa zúčastňovala výberových konaní. Navrhovateľka však bola podľa jeho názoru zámerne

zavedená s tým, aby nastúpila do práce a zúčastnila sa výberových konaní. Išlo o list z oddelenia
ľudských zdrojov. Ona sa vôbec ale nemusela vrátiť do práce. Odporca bol povinný voľné miesto jej
ponúknuť a nie ju zavádzať výberovými konaniami a možnosťou sa na nich zúčastniť.

Súd sa tiež oboznámil so Zápisom č. 04/2012 z rokovania Predstavenstva SPP konaného dňa 8.2.2012.

Z neho vyplýva, že bol vzatý na vedomie list navrhovateľky. Podpredseda predstavenstva p. I. uviedol,
že aj keď nebol postup SPP v prípade p. Q.J. vyslovené protizákonný, jednoznačne bol v rozpore s
dobrými mravmi. Spochybnil hodnovernosť výberových konaní a vyslovil názor, že mala byť v rámci
výberového konania uprednostnená dlhoročná zamestnankyňa SPP (navrhovateľka), ktorá sa naviac
vrátila z materskej dovolenky. Vyslovil tiež pochybnosti nad váhou niektorých kritérií hodnotenia. Ďalej

uviedol, že podľa jeho skúseností počas pôsobenia v SPP nemá ten pocit, že by v spoločnosti zostávali
najlepší zamestnanci. Naopak, zlyhanie ľudského faktora nebolo veľakrát potrestané. Tiež sa spýtal, či
by sa pre p. Q. nenašlo nejaké voľné miesto.V rámci záverečných rečí účastníci konania hodnotili vykonané dokazovanie. Odporca sa pridržal
svojich písomných podaní. Naďalej považoval postup odporcu za súladný so zákonom. Tvrdil, že je
na vôli zamestnávateľa, ktorého z nadbytočných zamestnancov si vyberie a ktorého prepustí. Toto

jeho rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať ani súd. Ak sa teda rozhodol, že v príčinnej súvislosti
s organizačnou zmenou sa nadbytočnou stala navrhovateľka, je to jeho rozhodnutie a výpoveď,
ktorú obdržala, je preto platná. Poukázal na to, že v čase dania výpovede nemal pre navrhovateľku
žiadne voľné miesto, preto nemal ani ponukovú povinnosť. Rozpor s dobrými mravmi z vykonaného
dokazovania nevyplynul a stojí na ničím nepodložených tvrdeniach navrhovateľky.

Navrhovateľka v záverečnej reči poukázala práve na konanie odporcu v súvislosti s daním jej výpovede
ako aj uskutočneným výberovým konaním. V rámci organizačnej zmeny išlo odporcovi o navodenie
dojmu, že navrhovateľka je nadbytočná, len aby sa mohla uskutočniť jej výmena za inú zamestnankyňu.
Postup odporcu bol v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí aj vykonané dokazovanie, najmä
svedkom X.. J. a následne aj materiálmi z rokovania Predstavenstva SPP a Dozornej rady zo dňa

1.3.2012, kde predseda Dozornej rady p. D. vyslovene upozornil ľudské zdroje, aby sa v budúcnosti
vyvarovali podobných pochybení, ako v prípade navrhovateľky. Svedok B. nevyvrátil ani jedno z tvrdení
navrhovateľky.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný, preto mu v
celom rozsahu vyhovel.

Podľa § § 3 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu

Podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v
ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej
dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá
zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladdšie ako tri roky.

Podľa čl. 2 veta druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Tunajší súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že postup odporcu pri realizácii schválených

organizačných zmien, bol vo vzťahu k navrhovateľke v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, alebo
"bonos mores" je súhrn pravidiel, ktoré spoločnosť vníma ako pravidlá spoločenského správania sa,
ktoré zodpovedajú slušnosti pri výkone práva a sú spoločnosťou všeobecne akceptované. Vyvíjali sa
historicky, majú svoj pôvod v nepísaných normách.

Podľa judikatúry (napr. NS ČR pod sp. zn. 21 Cdo 714/2010) ak jeden z účastníkov pracovnoprávneho
vzťahu síce koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom realizácie svojho správania inak právom
dovoleného sleduje poškodenie druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, ide síce o výkon práva,
ale o závadný výkon práva. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať takésprávanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v
rozpore s ustálenými dobrými mravmi a je vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu.
Takéto konanie je realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v

úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné
považovať takýto výkon práva, aj keď formálne v súlade so zákonom , za výkon práva len zdanlivý.
Jeho účelom nie je výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.
(rozhodnutie M Cdo 17/2008).

Vkonaníbolonespornepreukázané,žeodporcaprijalorganizačnúzmenu,zmyslomktorejbolozrušenie
nadbytočného počtu určitých pracovných pozícií a zároveň vytvorenie takých pozícií, ktoré si vynucovali
zmenené podmienky v oblasti obchodu s plynom. Na divízii obchodu s plynom v Žiline (miesto výkonu
prácenavrhovateľky)išloozrušenieštyrochpracovnýchpozícií"manažérpredaja",pričomjednuztýchto
pozícií zastávala aj navrhovateľka, ktorá bola v čase prijatia tejto organizačnej zmeny na rodičovskej
dovolenke. Odporca na jej zastupovanie prijal do pracovného pomeru na dobu určitú zamestnankyňu

A. J.. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie odporcu o prijatých organizačných zmenách a
toto rozhodnutie odporcu ani nespochybňuje. V priebehu dokazovania však bolo nepochybne zistené,
že realizácia týchto organizačných zmien prebehla na pracovisku v Žiline v rozpore s dobrými mravmi.
Napriek tomu, že odporca na základe organizačnej zmeny zrušil na pracovisku v Žiline 9 pracovných
miest a z toho 4 pracovné miesta " manažérov predaja", vrátane pracovnej pozície navrhovateľky,

preradil na rovnako zrušenú (ale neobsadenú) pracovnú pozíciu "manažér predaja " p. A. J., hoci
už mal vedomosť v tom, že aj tohto pracovného miesta sa dotkla predmetná organizačná zmena.
Preradenie naviac vykonal jeden deň pred nástupom navrhovateľky do práce z rodičovskej dovolenky.
Toto formálne preradenie teda nie je možné posúdiť inak, ako snahu odporcu zachovať pracovný
pomer p. A. J.. V opačnom prípade by totiž jej pracovný pomer nástupom navrhovateľky do práce

z rodičovskej dovolenky skončil a odporca by nemusel riešiť žiadneho zamestnanca na zrušenej
pracovnej pozícii, ktorá nebola obsadená, ale figurovala ako voľná. O tomto zámere odporcu svedčí
aj skutočnosť, že toto voľné a neobsadené miesto nenahlásil zástupcom odborov, čím priamo porušil
ustanovenie Zákonníka práce. Odporca mal v dostatočnom časovom predstihu vedomosť v tom, že po
realizácii príslušných organizačných zmien, keď bolo zrušených 9 miest a vytvorených 7 miest, bude

musieť dať výpoveď jednému zo zamestnancov, keďže jeden zo zamestnancov dobrovoľne na dohodu
skončil pracovný pomer. Odporca vyhlásil výberové konania, v rámci ktorých sa o novovytvorené pozície
mohli uchádzať aj iní zamestnanci z iných zrušených, či nezrušených pracovných pozícií. Proti takémuto
spôsobu obsadzovania nových a uvoľnených pracovných miest taktiež nie je možné nič namietať. Ak
by však odporca skončil pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú so zamestnankyňou A. J., keďže

pracovná pozícia, na ktorú bola prijatá bola zrušená a navrhovateľka oznámila nástup do práce, po
uskutočnených výberových konaniach by zostalo nepochybne jedno miesto voľné, ktoré odporca mal
ponúknuť navrhovateľke ako svojej kmeňovej a dlhoročnej zamestnankyni a to bez viazania tejto ponuky
na absolvovanie výberového konania. Odporca sa namiesto toho uchýlil ku konaniu, ktoré sa navonok
javí ako formálne nezávadné, avšak bolo vykonané s cieľom zachovať pracovný pomer p. A. J. a ukončiť

pracovný pomer s navrhovateľkou. Tomu nasvedčujú aj kritériá a následné hodnotenia navrhovateľky
vo výberových konaniach do ktorých sa prihlásila. Hodnotenia navrhovateľky zo strany jej priameho
nadriadeného nie sú preskúmateľné, nakoľko sú netransparentné a vychádzajú zrejme zo subjektívneho
posúdenia hodnotiacich, s cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok
pri výbere konkrétneho uchádzača o tú ktorú pracovnú pozíciu. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že p.

H. a p. J. sa prihlásili do výberového konania na iné pracovné pozície, hoci ich miesta neboli zrušené
a teda ak by si neboli istí v tom, že budú úspešní, neuvoľnili by svoje doterajšie pozície. Rovnako
tak hodnotil výberové konanie a neštandardný postup samotný predseda predstavenstva odporcu p.
I., ktorý postup pri prepustení navrhovateľky označil za rozporný s dobrými mravmi. Následne boli u
odporcu prijaté opatrenia, aby sa v budúcnosti takéto situácie už neopakovali. Zástupca odborov a

súdom vypočutý svedok X.. J. taktiež ohodnotil postup odporcu za rozporný s dobrými mravmi, hoci
formálne ho nepovažoval za protizákonný. Tunajší súd sa k tomuto hodnoteniu jednoznačne pripája,
pričom uzatvára, že takýto zdanlivo zákonný postup nemôže požívať súdnu ochranu.

Ak teda navrhovateľka po návrate z rodičovskej dovolenky dňa 20.2.2012 dostala výpoveď z dôvodu

organizačnej zmeny prijatej 1.6.2011, podľa názoru tunajšieho súdu je táto výpoveď neplatná. Ak totiž
zamestnávateľ pri aplikácii prijatej organizačnej zmeny v rozpore s dobrými mravmi vykonal úkony, ktoré
priamo viedli k prepusteniu navrhovateľky (i keď až po uplynutí ochrannej doby) potom treba mať za
to, že nebola splnená podmienka danosti tohto výpovedného dôvodu ani po jej návrate do práce dňa19.2.2012. Plynutím ochrannej doby sa danie výpovede len oddialilo, preto súd nemohol prihliadať na
podmienky, ktoré tu boli v čase skutočne danej výpovede, teda v čase ku dňu 20.2.2012, ale musel
nevyhnutne prihliadať na podmienky v čase realizácie predmetnej organizačnej zmeny, čo bolo od

1.6.2011 do 31.7.2011, kedy schválenie a navrhovateľkou napadnutá realizácia organizačnej zmeny
prebehlivrozporesdobrýmimravmiapostupom,ktorýnavrhovateľkespôsobilujmuspočívajúcuvstrate
zamestnania. Pri skúmaní podmienok platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
musí byť jednoznačne daná príčinná súvislosť s prijatou organizačnou zmenou. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti súd túto príčinnú súvislosť nezistil, nakoľko v súlade s ustálenou judikatúrou mal

za to, že odporca v rozpore s dobrými mravmi vykonal úkony, ktorými navrhovateľku úmyselne poškodil.
Odporca priamou výzvou upozornil navrhovateľku na zrušenie jej pracovného miesta i na možnosť
zúčastniť sa výberových konaní na novovytvorené pracovné pozície zverejnené na intranete, hoci
navrhovateľkakintranetunemalaprístup.Týmjufaktickydonútilpredčasneoznámiťnávratzrodičovskej
dovolenky a vyvolal v nej obavy o stratu zamestnania. Deň pred nástupom do práce preradil odporca
p. A. J.Ň. na uvoľnenú, ale tiež zrušenú pozíciu, čím umelo navýšil stav kmeňových zamestnancov.

Správny postup odporcu mal spočívať v tom, že navrhovateľke mal ponúknuť voľnú pracovnú pozíciu,
ktorá zostala po prebehnutých výberových konaniach a p. A. J. ju až do jej návratu z rodičovskej
dovolenky mala na tejto pozícii naďalej iba zastupovať. Namiesto toho zvolil odporca zdanlivo zákonný
postup, ktorý v konečnom dôsledku privodil navrhovateľke stratu zamestnania v podobe výpovede.
Odporca uprednostnil pred navrhovateľkou, ktorá bola na istú dobu vyradená z pracovnej činnosti pre

plnenie si svojich rodičovských povinností zamestnankyňu, ktorá bola pre neho ako slobodná a bezdetná
prijateľnejšia, čím navrhovateľku diskriminoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol v znení, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v spore v celom
rozsahu úspešná, súd jej preto priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právnej zastúpenia
advokátkou JUDr. Barborou Roštárovou, ktorá trovy vyčíslila písomným podaním zo dňa 9.5.2014v
celkovej sume 488,10 € za 6 úkonov právnej pomoci. Súd jej priznal odmenu nasledovne :

1/prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2012 58,69 € za úkon + 7,63 € RP
2/ podanie žaloby dňa 5.6.2012 58,69 € za úkon + 7,63 € RP
3/ účasť na poj dňa 12.2.2013 60,07 € za úkon + 7,81 € RP
4/ účasť na poj. dňa 18.4.2013 60,07 € za úkon + 7,81 € RP

5/ písomné podanie na súd 25.10.2013 60,07 € za úkon + 7,81 € RP
6/ účasť na poj. dňa 6.5.2014 61,87 € za úkon + 8,04 € RP
Spolu za úkony 359,46 € a za RP (režijné paušály) 46,73 €, celkom 406,19 €.

Ďalej si advokátka vyčíslila náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za cestu

Viničné - Bratislava a späť za 4 začaté polhodiny v roku 2013 , teda 4x13,01 € a za 2 začaté polhodiny
v r. 2014, teda 2x13,40 €, čo je spolu 78,84 €.

Celkovú sumu za vykonané úkony právnej pomoci súd vyčíslil na 485,03 € podľa § 11 ods. 1 písm. a),
§ 16 ods. 3, § 14 a § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Advokátka navrhovateľky riadne nevyčíslila úkony vykonané v r. 2012, čo zrejme spôsobilo rozdiel v jej
výpočtoch.

O zaplatení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa Zákona o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka bola

zo zákona oslobodená od jeho zaplatenia, bola v spore úspešná, preto musí poplatok podľa platného
Sadzobníka v sume 99,50 € zaplatiť neúspešný odporca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.