Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/57/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108207156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7108207156.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: JUDr.
Jozefy Dudovičovej, Pernecká 37, Bratislava, správkyne konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota,
Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze, Hliny 4, Považská Bystrica, IČO: 00 168 998,
zastúpenéhoJUDr.KarolomPorubčinom,advokátomsosídlomCentrum27/32,PovažskáBystrica,proti
žalovaným: 1.) Ľ. C., G.. XX.X.XXXX, K. A. XXX, U.. E., J. B.. B. C., Q., A. C. XX, C., X.) Š.Q. W.,

G.. XXXX.X.XXXX, R. X, C., X.) V. G., G.. X.X.XXXX, G. K. K. XX, C., J. U. B.. O. V., J. Okresného A.
C.T. - U., X.) B. K., G.. XX.XX.XXXX, Z. XX, C., X.) T. K., G.. XX.X.XXXX, H. XX, C., X.) M.. T. C., G..
XX.X.XXXX, E. XX, C., J. J.C. J. Ľ. C., G.. XX.X.XXXX, E. XX, C., X.) W. W., G.. XX.X.XXXX, A. X, C.,
E..Č.. G. G. M., J. U. A., J.E. Okresného A. C. - U., X.) N. W., G.. X.X.XXXX, I. XX, C., X.) N. T., G..
XX.XX.XXXX, P. XXX, XX.) M. C., G.. XX.X.XXXX, K. XX, C.T., XX.) M. C., G.. X.XX.XXXX, V. XXX, U..
A., XX.) N. C., G.. X.X.XXXX, K. XX, C., XX.) M. L., G.. X.X.XXXX, K. XX, C., XX.) W. M., G.. XX.X.XXXX,

Č. X, C., XX.) M. E., G.. XX.X.XXXX, Z. X, M., XX.) T.. T. M., G.. XX.XX.XXXX, Q. XX, C., XX.) M. G.,
G.. XX.XX.XXXX, G. K. C. XX, C., J. U. L. G., G.. X.X.XXXX, I. XX/X, G. C., XX.) Q. O., G.. XX.X.XXXX,
K. XX, C.T., XX.) Q. P., G.. XX.XX.XXXX, P. XX, C., XX.) Z. V., G.. XX.X.XXXX, Z. XX, C., XX.) Q. C.,
G.. XX.X.XXXX, K. XX, C., J. U.C. B.. O. V., J. Okresného A. C. - U., XX.) N. J., G.. XX.XX.XXXX, C. C.
XX, XX.) Z. A., G.. X.X.XXXX, J. U. B.. O. V.U., J. Okresného A. C. - U., XX.) N. E., G.. XX.XX.XXXX,
Z. X, C., XX.) M. E., G.. X.XX.XXXX, K. XX, C., J. U.C. B.. O. V., J. Okresného A. C. - U., XX.) N. E.,

XX.XX.XXXX, K. X, C., XX.) M. E., G.. XX.X.XXXX, Z. X, M., XX.) T. F.P., G.. X.X.XXXX, K. XX, C., XX.)
J. F., G.. X.X.XXXX, K. XX, C., XX.) Ž. C., G.. X.X.XXXX, V. XX, Č. - A., XX.) M. Z., G.. XX.X.XXXX, U.
XX, E. O. I., C. - U., XX.) M. J., G.. XX.X.XXXX, K. XX, C., O. Ž. U. Ž. Z. X., XX., XX., XX., XX., XX. Q.
XX. P. A.I. A. J. A. J. Z. C. - Š. W., v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 1. rade na účet jej právneho zástupcu trovy konania -
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.218,41 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným
v 8. a 32. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (pôvodne COOP Jednota, Považská Bystrica, spotrebné družstvo) sa žalobou doručenou súdu
dňa 7.11.2000 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy v celkovej výške 770.172 Sk (25.565,03 eur)
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v dňoch od 28.9.1999 do 30.9.1999 bola žalobcom

vykonaná inventúra v PJ Supermarket 003 Košice, pri ktorej bolo zistené manko vo výške 773.617
Sk (25.679,38 eur) za inventúrne obdobie od 18.5.1999 do 30.9.1999. Opravným záznamom č. 24/99
zo dňa 10.2.2000 bola výška manka upravená na sumu 770.172 Sk (25.565,03 eur). Dňa 19.1.2000
sa konalo mimoriadne zasadnutie ÚIK žalobcu, na ktorom bol prerokovaný inventarizačný rozdiel -
manko na základe vyúčtovania č. 89/09/99 v PJ Supermarket 003 Košice vo výške 773.617 Sk za
inventarizačné obdobie od 18.5.1999 do 30.9.1999. Dňa 28.2.2000 bola na mimoriadnom zasadnutí ÚIK

žalobcu prerokovaná záležitosť neodposlanej finančnej hotovosti vo výške 9.576 Sk za stravné lístky,
ktorú žalovaná v prvom rade ako vedúca predajne vybrala od zamestnancov, ale žalobcovi neodposlala.Dňa 15.3.2000 sa z dôvodu zníženia sumy manka na sumu 770.172 Sk v zmysle opravného záznamu
č. 24/1999 zo dňa 10.2.2000 konalo zasadnutie ÚIK žalobcu opätovne. V predmetnom inventarizačnom
období boli u žalobcu zamestnaní žalovaní, ktorí mali so žalobcom uzatvorené pracovné zmluvy a

dohody o hmotnej zodpovednosti podľa ust. § 176 a nasl. Zákonníka práce za schodok na zverenom
tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiály a iných hodnotách, ktoré prevezmú k vyúčtovaniu.
Dňa3.3.2000boložalobcomrozhodnutéorozúčtovanímankamedzižalovaných,ktorívyúčtovanúsumu
doposiaľ neuhradili. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zaviazať žalovanú Ľ. E. (E. C.) na zaplatenie
sumy 242.105 Sk (8.036,41 eur), žalovanú Š.Q. W. na sumu 167.333 Sk (5.554,44 eur), žalovanú V. G.

na sumu 167.454 Sk (5.558,45 eur), žalovanú B. K. na sumu 7.409 Sk (245,93 eur), žalovanú T. K. na
sumu 5.583 Sk (185,32 eur), žalovanú Martu Deákovú na sumu 1.155 Sk (38,34 eur), žalovanú Z. É. na
sumu 10.429 Sk (346,18 eur), žalovanú Gabrielu Gajdošovú na sumu 6.429 Sk (213,40 eur), žalovanú
N. W. na sumu 6.996 Sk (232,22 eur), žalovanú N. T. na sumu 5.573 Sk (184,99 eur), žalovanú M. C.Á.
na sumu 6.225 Sk (206,63 eur), žalovanú M. C. na sumu 1.156 Sk (38,37 eur), žalovanú N. C. na sumu
6.386 Sk (211,97 eur), žalovaného A. C. na sumu 9.121 Sk (302,76 eur), žalovanú M. L. na sumu 6.093

Sk (202,25 eur), žalovanú W. M. na sumu 5.436 Sk (180,44 eur), žalovanú M. M. (E. E.) na sumu 4.852
Sk (161,05 eur), žalovanú T.. T. M. na sumu 5.590 Sk (185,55 eur), žalovanú Luciu Novákovú na sumu
4.853 Sk (161,09 eur), žalovanú M. G. na sumu 4.762 Sk (158,07 eur), žalovanú Alenu Pavlíkovú na
sumu 6.842 Sk (227,11 eur), žalovanú Valériu Pažinovú na sumu 1.558 Sk (51,72 eur), žalovanú Z. O.
na sumu 3.507 Sk (116,41 eur), žalovanú Q. P. na sumu 6.213 Sk (206,23 eur), žalovanú Z. A. (E. V.)

na sumu 4.971 Sk (165,01 eur), žalovanú Q. C. (O.Ý. A.) na sumu 6.344 Sk (210,58 eur), žalovanú N.
A. (E. J.) na sumu 5.954 Sk (197,64 eur), žalovanú Z. A. na sumu 6.438 Sk (213,70 eur), žalovanú N.
E. na sumu 6.275 Sk (208,29 eur), žalovanú M. E. na sumu 6.717 Sk (222,96 eur), žalovanú N. E. na
sumu 3.739 Sk (124,11 eur), žalovaného M. E. na sumu 4.027 Sk (133,67 eur), žalovaného T. F. na
sumu 5.242 Sk (174 eur), žalovaného J. F.o na sumu 6.299 Sk (209,09 eur), žalovanú Ž. C. na sumu

4.174 Sk (138,55 eur), žalovanú N. Z. na sumu 5.350 Sk (177,59 eur), žalovanú M. Z. na sumu 4.797
Sk (159,23 eur) a žalovanú M. J.Ú. na sumu 6.785 Sk (225,22 eur).
Žalovaní so žalobným návrhom nesúhlasili.
Z. V. (A.) uviedla, že pracovala u žalobcu od 2.8.1999 do 29.5.2000, pričom v čase od 20.9.1999 do
2.10.1999 bola práceneschopná, čiže v sledovanom inventúrnom období pracovala len jeden a pol

mesiaca. Jej čistý zárobok bol v auguste 1999 3.950 Sk, v septembri 1999 4.050 Sk, pričom pri nástupe
do zamestnania ju žalobca oboznámil s tým, že každý mesiac jej zo mzdy zrazí 300 Sk ako kauciu
na prípadné manko. Za celé obdobie jej pracovného pomeru u žalobcu celkovo zaplatila 2.500 Sk. Má
za to, že pri výpočte manka neboli zohľadnené kaucie ako ani stanovisko, ktoré uviedla v zápise ÚIK
15.3.2000.

N. E. uviedla, že vec mala byť prešetrená orgánmi činnými v trestnom konaní. Odmieta platiť za to, čo
nespravila.
M. C. uviedla, že trvá na tom, čo uviedla v zápise 15.3.2000 za ÚIK a žiada preverenie správnosti úhrady
výšky manka, nakoľko do hrubej mzdy má zarátané aj prídavky na dve maloleté deti, pričom jej čistý
mesačný príjem bol v máji 4.839 Sk, v júni 5.428 Sk, v júli 6.161 Sk, v auguste 4.521 Sk, v septembri

5.081 Sk.
N. C. uviedla, že u žalobcu bola zamestnaná od 8.6. do 28.7.1999. Na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti neprevzala žiadne zverené hodnoty tovaru, zásoby tovaru ani ceniny a tiež pri ukončení
pracovnej zmluvy nebolo od nej nič požadované a má za to, že za trvania jej pracovného pomeru jej
žiadne manko nevzniklo. Okrem toho pri vzniku pracovného pomeru musela zaplatiť tzv. kauciu vo výške

600 Sk.
Z. N. uviedla, že nastúpila do práce žalobcu 22.8.1999 ako pokladníčka, pričom v trvaní 37 dní sa len
zaúčala. Okrem toho v uvedenom období bola aj týždeň práceneschopná, preto má za to, že v tak
krátkom období hodnotu určenú v rozhodnutí na základe zápisu zo dňa 15.3.2000 nemohla spôsobiť.
Ako pokladníčka nesleduje pohyb ľudí na predajni ani pracovníkov predajne a manko žiadala prešetriť

orgánmi činnými v trestnom konaní. Priložila výplatnú pásku za 9/99, kde bola uvedená kaucia 300 Sk
a vyúčtovaný príjem 3.947 Sk.
Q. C. (A.) k žalobe uviedla, že u žalobcu pracovala len jeden mesiac a zo zápisu ÚIK zo dňa
15.3.2000 jednoznačne vyplýva, že na pracovisku boli podmienky, ktoré bránili riadnemu hospodáreniu
so zverenými hodnotami, nakoľko vedúca pani E. Q. É. organizovali rôzne akcie spojené s požívaním

alkoholických nápojov a tovaru, ktoré brali z prevádzkovej jednotky, za ktoré sa neplatilo, pričom tieto
čiastky dosahovali sumy 3.000 - 4.000 Sk. Tiež na základe príkazu pani E. s vysvetlením, že nákup
bol uhradený u nej vzadu v kancelárii, pokladník J. F. neblokoval tovar, ktorý si odnášala jej známa zpredajne. Okrem toho do pokladne číslo 5 bol robený zásah synom pani E., čo môže potvrdiť aj N. A..
Do kancelárie a do skladových priestorov chodili za pani E.Á. jej príbuzní a známi.
N. T. uviedla, že necíti na manku žiadnu osobnú vinu, nakoľko každý jej nákup bol kontrolovaný vedúcou

a jej zástupkyňou a bola tiež kontrolovaná pri odchode domov. Od predajne kľúče nemala a po skončení
pracovnej doby sa tam nezdržiavala, kým pani E. Q. É. holdovali alkoholu.
M. L. vo svojom vyjadrení uviedla, že za uvedené manko nesie zodpovednosť vedenie supermarketu
Coop a tiež samotné vedenie Jednoty Považská Bystrica. Od nástupu si všimla, že vedúca pani E. je
neschopná viesť predajňu, nakoľko počas pracovnej doby často užívala alkoholické nápoje a vynášala

z predajne rôzny tovar, za ktorý neplatila a taktiež chodili za ňou jej známi, ktorí ju navštevovali. Vedeniu
Jednoty viackrát oznámili, že kamery nemá kto sledovať, nakoľko nebol dostatok zamestnancov a stalo
sa aj to, že na celú predajňu boli len tri predavačky. V letných mesiacoch často vypadávali chladiarenské
boxy, ale napriek tomu to vedenie neriešilo. Tieto problémy nemalo snahu riešiť ani vedenie košickej
Jednoty. Žalovaná ako aj jej kolegyne boli na pracovisku kontrolované a skonzumovaný tovar stále
zaplatili. Vzniku tak vysokej škody mohlo vedenie zamedziť a uvedenú vec mal prešetriť policajný zbor,

ktorýbyisteodhalilinézaujímavéskutočnostiopodnikaníJednotyPovažskáBystrica,ktorábolaviackrát
medializovaná v tlači v súvislosti s istými finančnými machináciami.
N. A. vo vyjadrení uviedla, že nie si je vedomá, že by jej pričinením vznikol schodok. Ako predavačka
neprichádzala do styku s peniazmi, bola kontrolovaná zástupkyňami pri odchode z pracoviska, osobné
konzumy boli vyplatené, kontrolované. Jej skriňa v šatni nebola zamknutá, takže bola možnosť

jej kontroly. Predajňa nebola dostatočne zabezpečená proti zlodejom. Pípacie zariadenie málokedy
fungovalo a keď fungovalo, na tovaroch chýbali ochranné známky. Pri monitore v kancelárii nikto nikdy
nesedel, takže predajňa nebola sledovaná. Boli situácie, keď predajňu otvárali predavačky a nemal kto
vykonávať dozor. O tom všetkom boli informovaní aj vedúci pracovníci a nikdy sa proti tomu nič nerobilo.
T. F. uviedol, že v predajni pracoval od 9.8.1999 a sumu, ktorú žiada žalobca je jeho dvojmesačný plat.

Vie, že na predajni boli problémy s vedúcou a zabezpečovacím zariadením, ktoré však nikto z vedenia
neriešil. Žiadal, aby vec bola prešetrená policajným orgánom.
J. F. uviedol, že so žalobou nesúhlasí, že necíti zodpovednosť za vzniknutú škodu, nakoľko predajňa
nebola dostatočne zabezpečená proti krádežiam tovaru ako je to bežné v ostatných supermarketoch.
Kamery síce boli namontované, ale buď boli nefunkčné alebo ich nemal kto sledovať. Senzory, ktoré

mali snímať tovar za pokladňou fungovali len občas. Na dozor predajne nebol nikto vyčlenený. V letných
mesiacoch vypadávali chladiarenské boxy. Vedúca predajne a operátorka počas pracovnej doby požívali
alkoholické nápoje a pani vedúca vynášala tovar na rôzne akcie, pričom on nevie o tom, že by za to bola
zaplatila a na tieto skutočnosti písomne upozornili vedenie Jednoty v Považskej Bystrici, ale uvedené
problémy sa vôbec neriešili. Zamestnanci predajne žiadali, aby vec bola prešetrená políciou, na čo však

vedenie podniku nepristúpilo.
B. K. uviedla, že v uvedenom období pracovala ako pokladníčka a úlohy si plnila svedomito, pri vstupe
a odchode na pracovisko bola kontrolovaná nadriadenými. V čase inventúry bolo pracovníkmi Jednoty
SD Považská Bystrica zistené, že najväčší schodok vznikol v septembri 1999, pričom ona od 28.8. do
28.9.1999bolapráceneschopná,tedanemohlasavtomčasepodieľaťnavzniknutommanku.Poukázala

nasvojuvýpoveďvzápisnicizozasadnutiaÚIKdňa15.3.2000,vktoromžiadalaoprešetreniezatvárania
a otvárania prevádzkovej jednotky signalizačným zariadením a o prešetrenie manka orgánmi činnými v
trestnom konaní. Zároveň predložila výplatné pásky za august a september 1999, podľa ktorých mala
zrazenú kauciu po 250 Sk a vyplatených 5.706 Sk a 5.557 Sk.
Z. É. žiadala povoliť splátky, nakoľko je osamelá matka starajúca sa o maloletého syna, narodeného

26.6.2000 a je na rodičovskom príspevku, ktorý je jediným príjmom. Ďalej uviedla, že za celé obdobie,
kedy pracovala v predmetnej predajni nikdy tovar bez zaplatenia z predajne nevyniesla, ani iným
spôsobom, ktorým by mohlo dôjsť k vzniku schodku pracovnú zmluvu neporušila. Je si však vedomá,
že z dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva povinnosť časť schodku uhradiť. Je jej ľúto, že došlo k
obohateniu sa iných osôb na jej úkor.

T.. T. M. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nie je si vedomá, že by sa svojím konaním na uvedenom
mankupodieľala.Priopúšťanípracoviskabolastálekontrolovanázástupkyňouprevádzkyasvojkonzum
počas pracovnej doby mala denne vyplatený. Na prevádzku nastúpila 11.6.1999 ako pokladníčka. Po
oboznámení sa s schodom prevádzky zistila a následne upozornila vedúcu prevádzky na skutočnosť,
že na predajni sú nefunkčné signalizačné zariadenia a na nepostačujúci počet pracovníkov potrebných

na zabezpečenie riadneho chodu predajne. Následne bol kolektívom zamestnancov predajne napísaný
a odoslaný anonymný list upozorňujúci na neprimerané správanie sa vedúcej prevádzkovej jednotky
voči zamestnancom, na základe čoho boli v prvej polovici augusta 1999 členka predstavenstva Jednoty
SD T.. V. a personálny pracovník Dr. Bartók preveriť dané skutočnosti. Na tomto stretnutí sa osobnezúčastnila. Nakoľko ju nepresvedčili, že by v blízkej budúcnosti mohlo dôjsť ku kvalitatívnej zmene chodu
prevádzky, rozhodla sa ku 16.8.2000 rozviazať pracovný pomer v skúšobnej dobe. Domnieva sa, že k
najväčším stratám na tovare došlo v mesiaci september, teda až po jej odchode z prevádzkovej jednotky.

Ďalej poukázala na to, že v uzatvorenej dohode o hmotnej zodpovednosti v bode 9 ods. 2 sa uvádza,
že v prípade, že pracovník vstúpi do kolektívu spoločne zodpovedných osôb alebo z neho vystúpi
počas inventarizačného obdobia a súčasne nepožiada o vykonanie inventarizácie zodpovedá spoločne
s ostatnými členmi kolektívu za schodok, ktorý sa zistí pri najbližšej inventarizácii. V tomto prípade sa
pre určenie jeho podielu k náhrade prihliadne len k zárobku, ktorý dosiahol v kolektíve, v ktorom k

vyúčtovaniu dochádza. Na základe uvedeného sa žalovaná domnieva, že inventarizačný rozdiel manka,
ktorý bol podpísaný vo výške 5.590 Sk nebol vyčíslený správne a navyše podľa uzatvorenej zmluvy
o uložení kaucie jej bola stiahnutá kaucia 600 Sk, ktorá nebola pri rozúčtovaní manka zohľadnená.
Zároveň pripojila k svojmu vyjadreniu odvolanie voči výške rozúčtovania inventarizačného rozdielu, ktorý
adresovala Jednote SD Považská Bystrica. Tiež pripojila mzdové výplatné pásky za mesiace 6-8/1999,
podľa ktorých mala celkový hrubý príjem v júni 1999 vo výške 3.600 Sk, v júli 1999 4.033 Sk a v

auguste 1999 3.297 Sk a kaucie po 300 Sk. Neskôr žalovaná súdu predložila aj údaje pre zápočet
predchádzajúceho obdobia práceneschopnosti, počas ktorého bola od 22.-7.1999 do 1.8.1999 11 dní
práceneschopná a odpoveď Jednoty SD Považská Bystrica na jej žiadosť o rozviazanie pracovného
pomeru zo 16.8.1999.
O. Q. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že v čase inventúry bola práceneschopná. Ako predavačka

bola kontrolovaná zástupkyňami pri odchode z pracoviska. Jej konzumy boli vyplácané a kontrolované.
Jej šatňa nebola zamknutá, takže bola možnosť kontroly aj tejto. Predajňa nebola dostatočne
zabezpečená proti zlodejom, aj keď jej stále bolo poukazované na drahé pípacie zariadenia a kamery.
To pípacie zariadenie však málokedy fungovalo a keď aj fungovalo, tak na tovaroch nemali ochranné
známky. Pri monitore v kancelárii nikto nesedel, takže predajňa nebola sledovaná. Dozor niekedy nebol

žiadny, keďže boli na predajni len tie predavačky. O tom všetkom boli informovaní vedúci pracovníci
košickej Jednoty a nikdy sa proti tomu nič nepodniklo.
Z. A. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že už na zasadnutí ÚIK 15.3.2000 uviedla, že sa necíti byť vinná,
pretože bola stále sledovaná pri odchode z pracoviska aj pri konzumácii jedla v práci. V období od
2.7. do 25.10. 1999 bola práceneschopná, nevie, čo sa v tomto období v prevádzkovej jednotke dialo.

Žiadala tiež o prešetrenie manka orgánmi činnými v trestnom konaní. Poukázala na to, že v dohode
o hmotnej zodpovednosti v bode č. 3 sa píše, že Jednota SD sa zaväzuje zabezpečiť pracovníkovi
také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia riadny výkon jeho pracovných úloh. Ak zistí nedostatky,
ktoré pracovníkom bránia v riadnom výkone pracovných úloh, urobí opatrenie na ich odstránenie. V
ich prípade tento záväzok SD porušilo, o čom ako dôkaz svedčí list, ktorý v júli 1999 napísali vedeniu

podniku a v ktorom žiadali, aby vtedajšia vedúca Ľ. E. bola odvolaná z funkcie, keďže sa o prevádzku
nestarala. Poukazovali tiež na nedostatok pracovných síl, na to, že nie je riadne zabezpečený dozor na
prevádzke. Nové predavačky, ktoré k nim nastupovali pobudli dva - tri dni, týždeň, maximálne mesiac a
potom utekali preč. Teda na smene bolo predavačiek málo, nebol zabezpečený dozor na výkupe fliaš, k
tomu ešte sťažnosti zo strany zákazníkov. Pracovali v hroznom napätí a pod neustálym tlakom, zlodeji

mali raj. Kradlo sa, lebo predavačky nestíhali ustrážiť tovar. Napríklad v sobotu, kedy boli najväčšie
návalyzákazníkov,bolinasmenelentripokladníčkyatripredavačky,plusmäsiarka,pričomsupermarket
bol veľký kolos. SD bolo o tom informované, ale nič proti tomu neurobilo. Na zasadnutí ÚIK 15.3.2000
žiadali, aby manko prešetrila aj hospodárska kriminálka, nakoľko nie je možné, aby za takéto krátke
obdobiemohlodôjsťktakejtoobrovskejškode.Už17.-18.5.1999sakonalakontrolnáinventúra.Užvtedy

vyskočilo manko cca 203.000 Sk. ÚIK, ktorému predsedala T.. I. rázne odmietla, aby manko prešetrila
hospodárska kriminálka. Naopak všetkých obvinila z krádeže. Z tejto prudkej reakcie vyplýva, akoby
Jednota mala z hospodárskej kriminálky strach. Žalovaná má preto podozrenie, že manká boli umelo
vytvorené. Kompetentná inštitúcia má právo nazrieť do všetkých materiálov, odhaliť podvody na rozdiel
od nej ako obyčajnej predavačky.

Z. O. uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe, že počas inventúrneho obdobia bola práceneschopná do
20.8.1999. Potom nastúpila do práce na polovičný úväzok, t.j. 20 pracovných hodín týždenne. Od tohto
obdobia do konca septembra odpracovala v auguste 1999 len sedem pracovných dní, t.j. 28 hodín
a v mesiaci september 12 pracovných dní, t.j. 48 hodín. Ostatné dni bola práceneschopná, preto sa
ani nezúčastnila na vykonanej inventúre. Suma, ktorú jej vypočítal zamestnávateľ sa jej zdá vysoká. V

auguste 1999, keď nastúpila do práce videla, že brigádničky konzumovali tovar, ktorý pravdepodobne
nezaplatili. Keď to nahlásila nadriadeným, odpoveď bola, že to nezaplatia. Ona si vždy konzumovaný
tovar v deň konzumácie zaplatila, nemala žiadne dlhy. Raz videla v zošite, že je zapísaný tovar, ktorý
nekonzumovala, na čo jej vedúca povedala, že je to omyl. Pri odchode zo zamestnania bola stálekontrolovaná nadriadenými. O konzumácii alkoholu v kancelárii vedela. O vynáške tovaru cez rampu
pani vedúcou sa dozvedela od kolegýň a po inventúre počula, že zošit s dlhmi zmizol. Predložila tiež
výplatné pásky za mesiac september 1999, kde mala strhnuté manko 279 Sk a príjem vo výške 2.026

Sk a za mesiac august mala strhnuté manko 500 Sk a príjem 3.248 Sk ako aj rozhodnutie sociálnej
poisťovne zo dňa 14.7.1999 č. 300-406-5106/1999, v ktorom bola uznaná za čiastočne invalidnú a
tiež písomné odvolanie sa k manku zo dňa 22.3.2000, ktoré adresovala Jednote SD ako aj pracovné
preradenie do funkcie predavačka s 20 hodinovým úväzkom týždenne bez uvedenia dátumu.
Ž. C. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že nastúpila do predajne na Belehradskej 20 2.9.1999,

kde bola zamestnaná do 28.3.2000. Jej pracovnou náplňou bola práca v pokladni a na príkaz vedúcej
predajne aj vykladanie a dokladanie tovaru. Počas celého pracovného obdobia sa v predmetnej predajni
používali pokladne, ktoré sa nedali zamknúť na kľúčik a pri odvolaní vedúcej predajne na iné pracovné
zaradenie bola nútená túto pokladňu opustiť. Na túto skutočnosť upozornila aj vedúcu predajne. Taktiež
poukázala na to, že od 20.9. do 30.9. bola 11 kalendárnych dní práceneschopná. K vyjadreniu priložila
údaje pre zápočet predchádzajúcich období práceneschopnosti.

W. M. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že neustále bola kontrolovaná vedúcou aj zástupkyňou.
Pri odchode z pracoviska aj pri konzumácii jedla v práci. O organizovaní rôznych akcií a užívania
alkoholických nápojov na pracovisku vedela, čo aj vypovedala vo vyjadrení pred ÚIK 15.3.2000. Ona
sa žiadnych akcií nezúčastňovala. Venovala sa práci, preto nestačila sledovať, čo sa deje v kancelárii
vedúcej. Vie, že za ňou chodili osoby, ktoré nepoznala. Neľudské správanie bývalej vedúcej vyvrcholilo

tým, že v júni poslali na vedenie podniku list, v ktorom žiadali, aby bola z funkcie odvolaná, pretože sa o
prevádzku riadne nestarala. V liste tiež poukazovali na nedostatok pracovných síl, nebol zabezpečený
dozor výkupu fliaš a k tomu boli sťažnosti zo strany zákazníkov. Keďže ich bolo na smene málo, často
musela opustiť svoj úsek oddelenia zeleniny a odskakovať do výkupu fliaš. S takým slabým personálom
sa nedal ustrážiť tovar. Kradlo sa. Jednota SD bola o tom informovaná, ale neurobila žiadnu nápravu.

Ohradzovala sa tým, že majú za pokladňami pípacie zariadenie, ale tie nefungovali, pretože na tovare
neboli nalepené ochranné známky. Manko žiadali zamestnanci prešetriť orgánmi činnými v trestnom
konaní, pretože nie je možné, aby za toto krátke obdobie mohlo dôjsť k tak veľkej škode. Lenže ÚIK ich
návrh rázne zamietlo. Manko je vraj len na ich prevádzke 003 Coop.
M. Z. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že ona všetko, čo konzumovala čestne vyplatila a bloček

ukázala vedúcej. Stále bola kontrolovaná aj pri odchode z práce. Pracovala ako upratovačka. Nastúpila
u žalobcu do práce 15.3.1999 a robila tam iba do 18.5.1999 ako predavačka a potom do 30.9.1999
už len ako upratovačka. Málokedy bola na predajni alebo zmývala v zadných miestnostiach a občas
vypomáhala vykladať tovar na pokyn vedúcej. Jej pracovná doba bola od 7:00 do 15:00 hod., čo sa dialo
mimo týchto hodín nevie. Avšak keď ráno prišla do práce, vždy za dverami našla fľaše od alkoholu v

šatni. Bolo to denne. Nevie ako vedúca a O. É. mohli pod vplyvom alkoholu preberať tovar a nahadzovať
ho do počítača. Nebola tiež zabezpečená predajňa ani signalizačné zariadenie nereagovalo pri odchode
zákazníka cez pokladňu.
N. W. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k žalobe uviedla, že u žalobcu bola zamestnaná
od 17.11.1997 do 15.8.1999. Pri vzniku pracovného pomeru uzavreli so žalobcom dohodu o hmotnej

zodpovednosti za zverené hodnoty, avšak v čase, kedy sa inventúra vykonávala žalovaná už nebola
zamestnaná u žalobcu mesiac a pol, preto nemôže zodpovedať za schodok, ktorý vznikol počas toho
obdobia. Pred skončením pracovného pomeru od 2. do 15.8.1999 čerpala dovolenku. Namietala výšku
škody, ktorá bola rozúčtovaná. Nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k určeniu takého podielu
pre ňu. Ďalej poukázala na to, že nebola oboznámená s priebehom inventúry, s tým, či bola vykonaná

správnym spôsobom. Nebola oboznámená s výsledkami inventúry a so zoznamom inventúrnej komisie.
Z toho dôvodu ani inventúrne záznamy nepodpisovala, nemohla sa k nim vyjadriť, ani uviesť skutočnosti,
ktoré mali vplyv na jej zodpovednosť. Ďalej uviedla, že pracovala na predaji mäsa a mäsových výrobkov.
Pracovala za pultom, nie priamo na predajni a má za to, že nie je preukázané, akým spôsobom schodok
vznikol, akého tovaru sa schodok týka. Otázka zabezpečenia ochrany na prevádzke bola zo strany

žalobcu neriešená. Na túto skutočnosť ho zamestnanci upozorňovali. Predajné priestory boli veľké, na
dozor nebol dostatok zamestnancov, nefungovalo signalizačné bezpečnostné zariadenie, resp. tovar
nebol označený čiarovými kódmi. Celkovo boli ochranné bezpečnostné zariadenia nepostačujúce a
vzhľadom na nedostatok zamestnancov nebolo možné zabrániť krádežiam tovaru zákazníkmi. Na tieto
nedostatky zamestnanci upozorňovali niekoľkokrát, napriek tomu k náprave nedošlo. Na prevádzke

boli neustále vykazované schodky. Pričom samotné zamestnankyne boli pravidelne podrobované
kontrolám zodpovednou pracovníčkou prevádzkovej jednotky, či nevynášajú tovar, na ktorý nemajú
bloček. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobu zamietnuť. K vyjadreniu doložila odpoveď žalobcu zo
16.8.1999 na jej žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru.M. J. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k žalobe uviedla, že jej pracovný pomer u žalobcu trval
od 24.2.1998 do 31.7.1999, teda v čase, kedy sa inventúra vykonávala už nebola dva mesiace u žalobcu
zamestnaná, preto nemôže zodpovedať za schodok, ktorý vznikol počas tohto obdobia. Pred skončením

pracovného pomeru od 12.7. do 31.7.1999 čerpala dovolenku. Pracovala na predaji mäsa a mäsových
výrobkov. Pracovala za pultom, nie priamo na predajni. Taktiež namietala rovnaké skutočnosti ako N.
W. určenie výšku škody, oboznámenie s priebehom a výsledkami inventúry, či bola vykonaná správnym
spôsobom, akého tovaru sa schodok týka a že otázka zabezpečenia ochrany na prevádzke bola zo
strany žalobcu napriek opakovaným upozorneniam zamestnancov neriešená - predajné priestory boli

veľké,nadozorneboldostatokzamestnancov,nefungovalosignalizačnébezpečnostnézariadenie,resp.
tovar nebol označený čiarovými kódmi, takže nebolo možné zabrániť krádežiam tovaru zákazníkmi.
Na prevádzke boli neustále vykazované schodky. Pričom samotné zamestnankyne boli pravidelne
podrobované kontrolám zodpovednou pracovníčkou. Ku svojmu vyjadreniu priložila dohodu o skončení
pracovného pomeru z 30.7.1999.
Š. W. uviedla, že ten istý systém práce ako na V. bol aj na Belehradskej a tie konania, ktoré sa týkali

predajne na V., tie už boli právoplatne ukončené. Väčšina zamestnancov z Belehradskej potom bola
presunutá na pracovisko V., kde boli neskôr tiež zistené manká a boli predmetom iných konaní. V tejto
predajni tiež potom boli ešte zistené manká. Bola nejaká chyba aj v systéme, čo sa týka preberania
zálohových fliaš. Aj celkovo vedeli, že je nejaká chyba v systéme, pretože keď predtým robili inventúry
ručne, či už na V. alebo na K. (predtým pracovala na V.), tak im v inventarizácii sedeli stavy, max.

bol nejaký 500 alebo 1.000 Sk rozdiel pri miliónových položkách, ale akonáhle sa začalo pracovať s
počítačmi, tak začali vyskakovať takéto manká a to na oboch pobočkách na K. Q. G. V.. Aj pán C., ktorý
bol riaditeľ divízií v niektorom z konaní potvrdil, že vedel o problémoch na jednotlivých prevádzkach a
o ich nedostatočnom zabezpečení.
Právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nezabezpečil

potrebné pracovné podmienky a neodstránil zistené nedostatky. Bola chyba v zavedenom počítačovom
systéme v jeho softvéri, ktorý mal viacero nedostatkov. Nárok žalobcu neobstojí, nevyvrátil uvedenú
skutočnosť. Predtým, keď sa robili ručne inventúry, tak boli zanedbateľné manká. Taktiež žiadal priznať
náhradu trov.
Dňa 11.10.2005 bol súdu doručený návrh správkyne konkurznej podstaty žalobcu na pokračovanie

v konaní a oznámila, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K221/04-303 z 11.4.2005 bol
na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a bola ustanovená za správcu konkurznej podstaty úpadcu -
žalobcu. Zároveň pripojila uznesenie.
Nakoľko u niektorých došlo k čiastočnému alebo úplnému zaplateniu uplatnenej sumy po podaní žaloby,
žalobca zobral čiastočný návrh späť a súd uznesením zo dňa 27.12.2007 sp.zn. 19C/1392/2000-270

konanie voči M. V., A. C., L. G., Z. O.T. T. N. Z. zastavil s tým, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a
týmito žalovanými žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a konanie voči žalovanej
Š. W. zastavil v časti istiny vo výške 7.438 Sk (246,90 eur), voči žalovanej W. W. v časti 1.585 Sk (52,61
eur), voči N. C. v časti 300 Sk (9,96 eur), voči M. M. v časti 128 Sk (4,25 eur), voči T.. T. M. v časti 600 Sk
(19,92 eur), voči M. G. v časti 1.180 Sk (39,17 eur), voči Q. P. v časti 300 Sk (9,96 eur), voči žalovanej

Z. V. (A.) v časti 347 Sk (10,11,52 eur), voči Q. C. (A.) v časti 1.028 Sk (34,12 eur), voči Z. A. v časti 155
Sk (5,15 eur), voči žalovanej N. E. v časti 1.475 Sk (48,96 eur), voči M. E. v časti 300 Sk (9,96 eur), voči
žalovanému M. E. v časti 128 Sk (4,25 eur), voči žalovanému T. F. v časti 3.178 Sk (105,49 eur) a voči
žalovanej Ž. C. v časti 106 Sk (3,52 eur). V prevyšujúcej časti žalobu voči týmto žalovaným ako aj voči
žalovanej Ľ. E.A., V. G., B. K., T. K., Z. É., W. W., N. W., N. T., M. C., M. C., N. C., M. L.C., W. M., Q. O.,

Z. O., N. A., N. E., J. F., M. Z. Q. M. J. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách tohto konania. Súd o vylúčenom nároku pokračoval v konaní pod sp.zn. 19C/57/2008.
Podľa potvrdenia notárskeho úradu JUDr. Dagmar Lukáčiovej ako jediný dedič zo zákona v prvej
dedičskej skupine po poručiteľke Z. É. prichádzal do úvahy T. C., nar. 26.6.2000, syn poručiteľky Z. É.,
ktorá zomrela 13.9.2009 bez zanechania závetu, preto súd pokračoval v konaní s týmto dedičom. Podľa

uznesenia Okresného súdu Košice-Okolie sp.zn. 13D/637/2009 Dnot 137/2009 zo dňa 26.10.2010 čistá
hodnota dedičstva po poručiteľke Z. É. predstavuje sumu 23.676,16 eur.
Podľa osvedčenia o dedičstve JUDr. Dagmar Lukáčiovej - notárky ako súdnej komisárky na základe
poverenia Okresného súdu Košice-Okolie sp.zn. 10D/783/2006 Dnot 145/2006 zo dňa 10.5.2007 čistá
hodnota dedičstva po nebohej Z. O. predstavovala 124.773 Sk a toto dedičstvo nadobudla Z. O. v

celosti na základe dohody dedičov bez povinnosti vyplatiť ustupujúcemu dedičovi B. O. hodnotu jeho
zákonného dedičského podielu, preto súd pokračoval v konaní s dedičkou Z. O..
Z dôvodu, že dedička Z. O. uhradila uplatnenú pohľadávku v plnej výške 5.6.2012, žalobca zobral žalobu
voči nej späť a súd konanie voči nej zastavil uznesením zo dňa 1.8.2012 sp.zn. 19C/57/2008-195.Žalobca vo svojom stanovisku prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je toho názoru, že
schodok podľa vyjadrení žalovaných uvedených v zápise z 15.3.2000 vznikol tým, že vedúca pani E.
(C.) Q. O. É. konzumovali alkoholické nápoje aj počas pracovnej doby, organizovali rôzne akcie a výlety

na chaty, kedy sa odnášali prepravky, alkoholické nápoje, cigarety, potraviny, za ktoré sa následne
neplatilo, že vedúca organizovala v priestoroch predajne oslavu narodenín svojej dcéry a za jedlo sa
neplatilo. Zamestnanci predmetnej predajne na praktiky svojho zamestnávateľa ani neupozornili ani sa
nesťažovali.
V dôsledku započítania kaucií a zrážok zo mzdy žalobca proti žalovaným M. V., A. C.C., L. G., Z. O.,

Z. O. Q. Q. Z. N. zobral žalobu späť v celom rozsahu zobral žalobu späť čiastočne voči žalovanej V.
G. v časti o zaplatenie 223,10 eur, voči W. W. v časti 49,79 eur, voči M. C. v časti 9,96 eur, voči N. C.
v časti 9,96 eur, voči T.. T. M. v časti 19,92 eur, voči M. G. v časti 30,94 eur, voči Q. P. v časti 9,96
eur, voči Q. A. v časti 29,87 eur, voči N. E. v časti 48,96 eur, voči M. E. v časti 9,96 eur a voči T. F. v
časti 105,49 eur a na základe toho súd uznesením zo dňa 30.5.2014 sp.zn. 19C/57/2008-447 konanie
v späťvzatej časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a súdnych spisov Okresného súdu Košice II sp.zn. 30C/176/2004, 29C/50/2005,
43C/447/2005 a 11C/878/2002a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa vyúčtovania č. 89/9/99 ÚIK z 19.1.2000 bolo za inventarizačné obdobie 18.5.1999 až 20.9.1999
na prevádzkovej jednotke žalobcu 003 v Košiciach vyúčtované manko vo výške 773.617 Sk (25.679,38

eur). Podľa opravného záznamu č. 24/99 z 10.2.2000 bolo manko vyčíslené po oprave vo výške 770.172
Sk (25.565,03 eur).
Z predložených pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti súd zistil, že žalovaní mali s
Jednotou SD v Považskej Bystrici v predmetnom inventúrnom období, resp. v jeho časti uzavreté
pracovné zmluvy s miestom výkonu práce COOP Supermarket Košice, Belehradská 20 a dohody o

hmotnej zodpovednosti. Š. W. mala uzatvorenú s Jednotou SD v Považskej Bystrici pracovnú zmluvu
na druh práce predavač v pokladni dňa 19.1.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti z rovnakého dňa.
Ľ. E. uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 23.1.1998 na funkciu predavač v pokladni, pričom 12.1.1999 bola
preradená do funkcie vedúca PJ a dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavrela 16.1.1998. V. G. uzavrela
pracovnú zmluvu 16.3.1998 na funkciu predavač - pokladník a v ten istý deň aj dohodu o hmotnej

zodpovednosti. B. K. uzavrela pracovnú zmluvu na funkciu predavač - pokladník a dohodu o hmotnej
zodpovednosti 31.8.1998. T. K. uzavrela pracovnú zmluvu 18.10.1999 na funkciu predavač - pokladník
a v nasledujúci deň aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, M. V. uzavrela pracovnú zmluvu dňa 29.6.1999
do funkcie predavač - pokladník a v ten istý deň aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, Z. É. uzavrela
pracovnú zmluvu 17.11.1997 na funkciu zástupca vedúceho a v ten istý deň podpísala aj dohodu o

hmotnej zodpovednosti, W. W. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti 18.3.1999
a nastúpila do funkcie predavač - pokladník. W. N. podpísala pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej
zodpovednosti dňa 17.11.1997 a nastúpila do funkcie pokladník - predavač. T. N. podpísala pracovnú
zmluvuadohoduohmotnejzodpovednosti24.11.1997anastúpiladofunkciepredavačky.M.C.uzavrela
pracovnúzmluvudofunkciepredavačkadňa26.11.1997 adohoduohmotnejzodpovednostinasledujúci

deň. M. C. uzavrela pracovnú zmluvu 24.6.1999, nastúpila do funkcie predavač - pokladník a dohodu
o hmotnej zodpovednosti uzavrela 28.6.1999. N. C. uzavrela pracovnú zmluvu dňa 7.6.1999, nastúpila
do funkcie predavač - pokladník a dohodu o hmotnej zodpovednosti nasledujúci deň. A. C. uzavrel
pracovnú zmluvu 24.11.1997, nastúpil do funkcie predavač a v ten istý deň uzavrel aj dohodu o hmotnej
zodpovednosti.M.L.uzavrelapracovnúzmluvuajdohoduohmotnejzodpovednosti1.2.1999anastúpila

do funkcie predavač - pokladník. W. M. uzavrela pracovnú zmluvu aj dohodu o hmotnej zodpovednosti
20.2.1998 a nastúpila do funkcie predavačka. M. M. uzavrela pracovnú zmluvu aj dohodu o hmotnej
zodpovednosti 11.6.1999 a nastúpila do funkcie predavač - pokladník. L. G. uzavrela pracovnú zmluvu
a dohodu o hmotnej zodpovednosti 13.8.1999, išlo o funkciu predavač - pokladník. M. G. uzavrela
pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti 20.8.1999 do funkcie predavač - pokladník. Q. O.

uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti 12.12.1997 do funkcie predavač. Z. O.
uzavrela pracovnú zmluvu dňa 14.9.1999 na funkciu mäsiar a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa
15.9.1999. Z. O. uzavrela pracovnú zmluvu aj dohodu o hmotnej zodpovednosti 24.11.1997, na funkciu
predavačka. Q. P. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti 30.7.1999 na funkciu
predavač - pokladník. Z. A. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti 29.7.1999 do

funkcie predavač - pokladník. Q. A. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa
10.5.1999 na funkciu predavač - pokladník. N. A. uzavrela pracovnú zmluvu dňa 2.9.1998 na funkciu
predavačka a dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzavretá 23.12.1998. Z. A. uzavrela pracovnú
zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 12.4.1999 do funkcie predavač - pokladník. N. E.uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 17.11.1997 do funkcie predavač
- pokladník. M. E. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 29.7.1999 do
funkcie predavač - pokladník. N. E. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa

27.8.1999 do funkcie predavač - pokladník. Marcel Tokár uzavrel pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej
zodpovednosti dňa 26.8.1999 do funkcie predavač - pokladník. T. F. uzavrel pracovnú zmluvu a dohodu
o hmotnej zodpovednosti dňa 9.8.1999 do funkcie predavač - pokladník. J. F. uzavrel pracovnú zmluvu
a dohodu o hmotnej zodpovednosti 1.2.1999 do funkcie predavač - pokladník. Ž. C. uzavrela pracovnú
zmluvu dňa 30.8.1999 do funkcie predavač - pokladník a dohodu o hmotnej zodpovednosti 2.9.1999.

N. Z. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti 20.8.1999 do funkcie predavač -
pokladník. M. Z. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 15.3.1999 do funkcie
upratovačka. M. J. uzavrela pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 24.2.1998 do
funkcie predavač - pokladník.
Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú uzatváral žalobca so zamestnancami v bode 3 sa Jednota
SD zaviazala zabezpečiť pracovníkovi také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia riadny výkon jeho

pracovných úloh. Ak zistí nedostatky, ktoré pracovníkovi bránia v riadnom výkone pracovných úloh urobí
opatrenia na ich odstránenie. V bode 4 pracovník sa zaväzuje, že urobí zo svojej strany všetko, aby
sa zabránilo strate a poškodeniu hodnôt, ktoré sú mu zverené a že vykoná všetky opatrenia potrebné
k zabráneniu schodkov a iným škodám na tovare a ostatnom zverenom majetku. Zaväzuje sa, že
riadne povedie aj predpísanú administratívu, že bude v stanovených lehotách podávať predpísané

výkazy a hlásenia, poskytne akúkoľvek spoluprácu pri súpise a vyúčtovaní zverených hodnôt a že
podá informácie potrebné k vysvetleniu inventarizačných rozdielov. Za tým účelom sa kedykoľvek
v stanovenej lehote dostaví na konanie na ústredie Jednoty SD. V bode 5 pracovník, pokiaľ bude
vedúcim pracovného kolektívu sa zaväzuje vždy oboznámiť všetkých podriadených pracovníkov s
výsledkami zistenými pri jednotlivých inventarizáciách, t.j. so schodkom (mankom alebo prebytkom) a

škodou. V prípade, ak pracovník zistí, že nemá vytvorené pracovné podmienky je povinný oznámiť
nedostatky svojmu nadriadenému. Ak pôjde o nedostatky vážnejšieho charakteru, ktoré by mohli
ohroziť zdravie alebo hospodárenie s hodnotami zverenými k vyúčtovaniu, zaväzuje sa ich oznámiť
písomne doporučeným listom predsedovi družstva alebo príslušnému vedúcemu úseku. V bode 6 ak
bude hospodárenie so zverenými hodnotami pri individuálnej hmotnej zodpovednosti zistený schodok,

zaväzuje sa pracovník nahradiť ho v plnej výške, pokiaľ sa nepreukáže, že schodok čiastočne alebo
celkom vznikol bez jeho zavinenia. V bode 7 ak je pracovník alebo sa stane v priebehu svojej činnosti
členom kolektívu spoločne zodpovedných pracovníkov a v hospodárení tohto kolektívu bude zistený
schodok, zaväzuje sa ho uhradiť v podiele, ktorý podľa zákona ustanovení zodpovedá funkcii, ktorú v
kolektíve vykonáva. V bode 9 Jednota SD je povinná vykonávať inventarizáciu v prípade, že dochádza k

zmene funkcii vedúceho alebo niektorého jeho zástupcu. Ak z kolektívu odchádza alebo doňho vstupuje
iný pracovník než vedúci alebo zástupca vedúceho, inventarizáciu netreba vykonávať, pokiaľ o ňu
niektorý z členov pracovného kolektívu nepožiada. Žiadosti o vykonanie inventarizácie sa prekladajú
písomne. V prípade, že pracovník vstúpil do kolektívu spoločne zodpovedných osôb alebo z neho
vystúpi počas inventarizačného obdobia a súčasne nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá

spoločne s ostatnými členmi kolektívu za schodok, ktorý sa zistí pri najbližšej inventarizácii. V tomto
prípade sa pre určenie tohto podielu na náhrade schodku prihliadne len na zárobok, ktorý pracovník
dosiahol v kolektíve, v ktorom k vyúčtovaniu dochádza. V bode 10 pracovník môže od dohody o
hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ak je preradený na inú funkciu, zaraďovaný na iné pracovisko alebo
prekladaný. Ak zodpovedá za schodok spoločne s ďalšími pracovníkmi, môže od dohody odstúpiť,

ak je na pracovisko zaraďovaný iný pracovník alebo iný vedúci príp. zástupca vedúceho. Pracovník
musí odstúpenie od tejto dohody a o požiadanie o vykonanie inventarizácie oznámiť písomne a to
doporučeným listom zaslaným predsedovi družstva, vedúcemu prevádzkového úseku alebo vedúcemu
oddelenia inventarizácie. V prípade nepožiadania o vykonanie inventarizácie zodpovedá za vykázaný
schodok zistený inventarizáciou na jeho pracovisku. Ak pracovník, ktorý sa zaraďuje na pracovisko,

kde pracujú pracovníci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Podľa zápisu zmluvy riadneho zasadnutia ÚIK dňa 19.1.2000 pani W., ktorá bola zástupkyňa vedúcej, k
manku773.617Skuviedla,ževinventúrnomobdobíod18.5.1999do20.9.1999pracovalanapredajnivo
funkcii zástupkyne. Inventúra bola vykonaná správne, tovar bol opätovne prekontrolovaný. Pri zúčtovaní

inventúry nemali doklady, nakoľko tie má pani E.. O. W. ďalej uviedla, že nemôže uveriť vyčíslenému
rozdielu, nakoľko mali vzájomnú kontrolu pri odchode z pracoviska a jedla, ktoré konzumovali počas
pracovnej doby, ktoré si zapisovali do zošita a na konci pracovnej doby zaplatili. Keď si predstaví
chýbajúci tovar, boli by to chýbajúce tri kamióny tovaru. Na predajni sa pohybovali aj cudzie osoby.Chybou bolo, že vedúca nemala snahu pracovať s počítačom. Zarážajúca je aj skutočnosť, že pri
otváraní PJ na vytlačenom zozname v čase od 1.8. do 8.8.1999 je uvedené meno pri otvorení PJ V.,
pričomtakátopracovníčkaunichnikdynepracovala.VtomčasepaniW.nebolaprítomnánaPJaosvojej

neprítomnosti nikomu nepovedala. Pričom jej meno nefigurovalo v PJ od mesiaca februára aj napriek
tomu, že v dni, kedy mala službu, otvárala ona. Časť kolektívu chodila na spoločné posedenia, brali tovar
z PJ a či za to zaplatili, to nevie. Ona bola raz na takom posedení a zaplatila pani E. v hotovosti 1.200
Sk vrátane nákladov na ubytovanie. Pani W. tiež prišla na to, že v inventúre bola uvedená nesprávna
obstarávacia cena jednolitrových fliaš vína, keď správna mala byť 4,88 a nie 2,44 Sk. Poukázala tiež na

to, že pani É. Z. mala určitý čas v predmetnom inventúrnom období kľúče od trezoru.
Pani V. G. v uvedenej zápisnici uviedla, že inventúra bola vykonaná riadne, nevie si vysvetliť vzniknutý
inventúrny rozdiel, predajňu nikdy neotvárala a nezatvárala sama. Keď bola na dovolenke, pri otvorení
PJ figurovalo jej meno, čo je veľmi záhadné, pričom svoj kód nikdy nikomu nedala. V dňoch 17. - 19. 9.
mali akciu, kde vedúca pani E. A. O. É. brali z predajne tovar a nevideli ich za tovar platiť. Pani E. jej
povedala, že tovar zaplatila postupne. Inak si nákupy kontrolovali vzájomne pri odchode z pracoviska.

Pani K. B. uviedla, že sa nezúčastňovala zúčtovania inventúry a nevie sa vyjadriť k chýbajúcej hotovosti,
nechce sa jej veriť také vysoké manko. Asi dva týždne pred inventúrou nejaký pán urobil zásahy do kasy
5 aj potom išiel s vedúcou do počítača. Potvrdila, že časť kolektívu chodila na posedenia mimo predajne
a z predajne brali tovar, ktorý nevidela platiť.
Podľa zápisnice z mimoriadneho zasadnutia ÚIK zo dňa 28.2.2000 o prerokovaní chýbajúcej finančnej

hotovosti 48.339,- Sk a tovaru v cene 773.617 Sk pani E. k chýbajúcej hotovosti uviedla, že neodposlanú
hotovosťzastravnélístky-peniazevsume9.576Skodzamestnancovvybrala,alehneďichneodposlala
na Jednotu. Mala ich v bedničke spolu s dokladmi a túto bedničku, keď sa sťahovala do bytu v Košiciach
7.10.1999 zobrala a následne ju v čase od 30.10. do 16.11.1999 dal jej manžel pani G., keďže pani E.
bola v tom čase v nemocnici. Dopošle peniaze za stravné lístky do piatich dní. Peniaze si nezobrala.

Pani Z. É. mala kľúče od trezoru v prvom augustovom týždni, kedy mali obe zástupkyne dovolenku.
Keďže nepracovala vo funkcii zástupkyne, nemala mať kľúče. Žiada hotovosť rozúčtovať medzi ňu, p.
G., W. a É.. Pokiaľ ide o manko na tovare 773.617 Sk, neverí, že mohlo dôjsť k takému veľkému rozdielu
na tovare. Pokiaľ ide o tovary, ktoré brali na spoločné posedenia, tie platila postupne, ako jej kto z
pracovníkov dal peniaze. Doklady o zaplatení nevie predložiť.

Podľa zápisu z 15.3.2000 v Košiciach o prerokovaní inventarizačného rozdielu manka žiaden zo
zamestnancov nesúhlasil s uhradením rozúčtovaného manka. Pani E. uviedla, že nesúhlasí s úhradou
manka v jej patriacej čiastke po rozúčtovaní v sume 242.105 Sk a žiada, aby bola vec prešetrená
orgánmi činnými v trestnom konaní. Takisto pani K. T., ktorá navyše uviedla, že za inventúrne obdobie
nepracovala. Ani Z. N. nesúhlasila s úhradou manka jej patriacej čiastke (uviedla, že nastúpila do

predajne 22.8.1999), Z. M. Q. M. W., E. N. (uviedla, že pracovala na predajni len mesiac), O. Q., A. C.
(uviedol aj, že sa zúčastnil na akcii organizovanej vedúcej a za tovary jej nezaplatil aj keď vedel, že sa
tento tovar bral z predajne), O. Q. Q. A. Z. (uviedli, že vedúca pani E. a pani É. požívali počas pracovnej
doby alkoholické nápoje a A. Z. tiež uviedla, že za pani E. chodili synovia a známi do kancelárie skladu
a prijímacej kancelárie).

Pani L. tiež potvrdila požívanie alkoholických nápojov vedúcou a p. É., ako aj to, že zobrali tovar z
predajne na rôzne akcie, za ktoré nevie o tom, že by bolo zaplatené; uviedla, že za vedúcou chodili
do kancelárie cez sklady známi a deti, že bývalá spolupracovníčka pani P. mala v zošite zapísaných
viac ako tri strany tovaru, za ktorý nebolo zaplatené, pričom pri konzumácii jedál sa neplatí hneď ale pri
skončení smeny a že v zošite boli evidovaní aj ďalší pracovníci, ktorí už na predajni nepracujú a nákupy

nemali zaplatené, napr. pani G. M., L. G..
A. N. uviedla, že brigádničky, ktoré pracovali v júli a auguste boli spolužiačkami dcéry pani E., nevidela
ich platiť za jedlo, ktoré konzumovali počas smeny. Potvrdila, že pani E. Q. É. požívali počas pracovnej
doby alkoholické nápoje a zaplatiť ich nevidela. Posledný septembrový víkend v nedeľu bol za vedúcou
starší syn a so svojimi známymi robil zásahy do pokladne číslo 5 a organizovala sa v ten deň oslava

narodenín dcéry vedúcej predajne.
J. F. uviedol, že videl, že vedúca žiadala, aby nákup jej známej ohľadne chladenej hydiny neblokoval. Bol
svedkom toho, ako na akcie vedúca predajne vynášala tovar a že požívali alkoholické nápoje, pričom
ich videl vyplácať len dve pivá.
Taktiež pani C. uviedla, že sa z predajne vynášal tovar a že pani E. a É. O.očas pracovnej doby vynášali

alkoholické nápoje.
T. N. uviedla, že bola po každej smene vedúcou alebo jej zástupkyňou kontrolovaná. Pani E. Q. É.
požívali alkoholické nápoje počas pracovnej doby. V konzumných zošitoch mali niektoré pracovníčkyako napr. pani P., G. uvedené sumy 3000, 4000 a nemá vedomosť o tom, že by tieto konzumy boli platili
a keď sa blížila inventúra, strany zo zošita vytrhávali.
F. T. uviedol, že sa bral tovar z predajne na rôzne akcie, jednej sa zúčastnil, pričom mu bolo A. C.

povedané, že nič nebude platiť, že všetko je vysporiadané. Po akcii od nich opýtali 560 Sk, ktoré
nezaplatil, lebo sa zúčastňoval akcie v domnienke, že to zaplatil pán C.. Tiež potvrdil, že vedúca pani
É. požívala alkohol počas pracovnej doby takmer denne a do kancelárie chodili neznámi ľudia za L. G.
aj za prítomnosti vedúcej.
Pani A. uviedla, že v období od 1.7.1999 do 25.10.1999 bola práceneschopná.

Žalovaná Ľ. C. (O. E.) v konaní vypovedala, že v prevádzkovej jednotke žalobcu pracovala ako vedúca
prevádzkovej jednotky od januára 1999 do 20.10.1999. S touto pozíciou mala prax. Vykonávala ju dlhé
roky aj predtým. Predtým takisto pracovala u žalobcu vo funkcii pokladníčky. Keď preberala funkciu
vedúcej v januári 1999 bola vykonaná inventúra. Ďalšia inventúra bola vykonaná v máji 1999 a potom
bola vykonaná inventúra, ktorá je predmetom tohto konania. Už pri januárovej inventúre bolo zistené
manko, takisto pri májovej inventúre, ktorá sa začala 18.5.1999. Tie boli taktiež rozpočítané na jednotlivé

pracovníčky. Tí, čo ostávali pracovať na prevádzke, tak im žalobca automaticky sťahoval rozúčtované
manko z platu. Okrem toho platili kauciu. Ona ako vedúca platila mesačne kauciu 1.500 Sk pre prípad
vzniknutého manka. Túto kauciu podpisovala pri nástupe do zamestnania, kedy podpisovala aj dohodu
o hmotnej zodpovednosti. Predmetnej inventúry sa žalovaná zúčastnila, avšak má za to, že nešlo o
manko, ale išlo o to, že tovar nebol dobre evidovaný v stave zásob v počítači. Za príjem tovaru do

počítača zodpovedala operátorka O. É., ktorá nahadzovala tovar do počítača a teda ten tovar prijala,
ale predmetný tovar nebol v stave zásob. Prvýkrát to žalovaná zistila pri januárovej inventúre a bolo
to telefonicky nahlásené pánovi C. do Považskej Bystrice. Išlo o technika, resp. programátora, ktorý
pracoval s počítačmi. Následne pán C. prišiel a opravil databázu. Žalovaná má za to, že taký schodok
mohol vzniknúť jedine chybou v počítači, žiadnym iným spôsobom. Ďalej uviedla, že je pravdou, že po

predajni sa pohybovali aj cudzí ľudia. Nakoľko po dohode so žalobcom pracovali na ich počítačoch ľudia
zo štatistického úradu a to v období od mája 1999 do septembra. Ďalej uviedla, že jej dcéra pracovala
na predajni ako brigádnička od mája a potom od augusta bola v riadnom pracovnom pomere. Jej mladší
syn chodil vtedy, keď bolo treba skladníkovi niečo pomôcť, napr. niečo uložiť, alebo bol pri nej, keď išiel
do školy. Mladší syn pomáhal skladníkovi, pretože tam nemal kto robiť. Jej starší syn bol na predajni

len raz, keď sa zablokoval počítač pani W., tak jej prišiel s tým vypomôcť. Pokiaľ ide o posedenia,
robili sa dva posedenia, jedno v júni, tovar sa vtedy platil dopredu a druhé 17.9. V tom druhom prípade
sa to z dôvodu, že pri prvej akcii sa tovar zvýšil a potom bol problém vrátiť ho nazad do predajne,
robilo tak, že tovar sa zapísal a keď sa niečo zvýšilo, doniesol sa tovar nazad a len ten zvyšok sa
zaplatil, aby sa tak predišlo problému so stornami, aj keď vie, že nešlo o štandardný postup. Po vykonaní

inventúry tvrdila, že inventúra bola vykonaná riadne z dôvodu, že tovar bol spočítaný správne. Tento sa
prepočítaval trikrát. Pokiaľ došlo ku chybe v počítači, nahlasovala to telefonicky pánovi C. alebo pani J.
- inšpektorke alebo pánovi K.. Ďalej uviedla, že počas pracovnej doby nepožívala alkoholické nápoje a
po pracovnej dobe len keď mal niekto narodeniny. Aj vtedy kontrolovala, odkiaľ sa berie alkohol a či je
tento zaplatený. Taktiež boli stále kontrolované pracovníčky pri skončení pracovnej doby. Aj ona bola

kontrolovaná, kontrolovali jedna druhú. Žalovaná v prvom rade poprela, že by niekedy dala pokyn, že
niektorý tovar netreba nablokovať. Má za to, že pri tomto manku ako aj pri predchádzajúcich nešlo v
skutočnosti o manko, ale o chybu v počítači. V máji 1999 bolo zistené manko vo výške okolo 200.000
Sk. V tej súvislosti podnikla také kroky, že to nahlásila na podnik a pán C. prišiel a tvrdil, že to opravil. K
nahadzovaniu cien tovaru do počítača uviedla, že keď došiel tovar, kontroloval sa podľa dodacích listov.

Potom sa vyberala z každého tovaru vzorka, tá sa zaniesla operátorke, to sa nahodilo podľa vzorky a
dodacieho listu do počítača. Keď tovar nesedel s dodacím listom, vtedy sa písali dobropisy. Problém bol
potom v tom, že keď pokladníčky chceli nablokovať tovar zistili, že tento vlastne neexistuje. Problémy
boli aj na fľašiach a prepravkách. Tam došlo k zámene názvu s cenou. Tento rozdiel sa zistil, až keď
sa to vyznačilo na papieroch. Toto sa stávalo pravidelne. Takisto bol problém s neexistujúcim tovarom.

To sa stávalo každý deň. A dochádzalo k tomu tak, že keď pokladníčka chcela nablokovať nejaký tovar,
tento sa vlastne zaradil pod inú položku, aby mohol tovar prejsť cez pokladňu. Operátorka ho musela
umelo dohodiť. Ďalší problém bol so stavom pracovníkov, keď sa predajňa ráno otvárala, malo tam byť
najmenej 10 pracovníkov. Stalo sa však, že boli len traja. Ku koncu, to znamená v posledný mesiac
inventúrneho obdobia, to už bolo v podstate pravidlom, pričom plánovaný stav pracovníkov bol 22. Toľko

pracovníkov však pracovalo len v januári 1999 pri prvej inventúre, potom už nie. Znižovali sa stavy
pracovníkov, pretože by boli málo zarobili. Žalovaná si nie je vedomá, že by bola okradla Jednotu čo i
len o korunu. Podľa odpovede Softipu by počítače mali fungovať, skutočnosť však bola iná, nefungovalo
to tak, ale počítač robil opačný efekt, keď na predajni bola fľaša predaná za polovičnú cenu oproti tomuako bola prijatá. Stávalo sa aj to, že počítač vykazoval vysoký stav zásob, pritom tieto v skutočnosti na
sklade neboli. Z inventúrnych hárkov tiež vyplýva, že fľaše boli prijaté za 4,80 Sk a mali byť predávané
za 5 Sk, ale v skutočnosti počítač odpísal 2,40 Sk. Dá sa to preukázať aj iným spôsobom napríklad

vytlačením z počítača.
Žalovaná Š. W. vypovedala, že pracovala od januára do septembra 1999 vo funkcii zástupkyne vedúcej,
predtým pracovala u žalobcu ako pokladníčka a ešte predtým v košickej Jednote ako vedúca. Keď bola
vedúcou v košickej Jednote, pri vykonaní inventúry fyzicky spočítali tovar a hárky, a vtedy nemala nikdy
žiadne manká. Pokiaľ ide o inventúry u žalobcu robené cez počítač, tu stále boli manká. Aj všetky ďalšie

inventúry u žalobcu sa robili tým istým spôsobom, že sa najprv fyzicky tovar spočítal na predajni na
sklade. Zistený stav sa potom nahodil do skenerov, údaje nahadzovali inventúrničky priamo od žalobcu
teda v Považskej Bystrici, potom sa vytlačili hárky. Po ich vytlačení sa tieto skontrolovali, či do tých
skenerov boli nahodené tie údaje, ktoré sa zistili pri samotnej fyzickej inventúre. Pri tejto kontrole sa
napríklad zistilo, že niektorý tovar, keď ho bolo v skutočnosti 22 kusov, na hárkoch sa objavili len dva
kusy. Tieto chyby sa potom v hárkoch opravili, nemôže však s určitosťou tvrdiť, že všetky chyby boli

takýmto spôsobom odstránené. Keď sa zistil schodok 770.000 Sk, veľmi ju to prekvapilo, pretože v
obchode robila 10 až 12 rokov a keď si predstaví to množstvo tovaru, tak sú to aspoň dva kamióny.
Neexistuje, že by toľko tovaru vedel personál alebo hocikto iný odcudziť, jednoducho vyniesť z predajne.
Počítače sa bežne kazili. Ešte aj potom ako odišla z predajne vedúca, tak žalovaná tam pracovala
ešte asi 5 rokov aj ako operátorka, potom opäť ako zástupkyňa a stávalo sa, že sa pokazili počítače a

tovar išiel do mínusu. Po predajni chodili aj cudzí ľudia ako spomínala žalovaná Ľ. C.. Ďalej žalovaná
uviedla, že má za to, že organizácia mala zabezpečiť predajňu proti krádeži. Na predajni síce boli pípacie
zariadenia, avšak tovar nebol zabezpečený bezpečnostnými kódmi, ktoré mali byť nalepené na tovar.
Taktiež uviedla, že na predajni bolo málo zamestnancov. Plánovaný stav mal byť 22 ľudí na predajni,
boli však aj práceneschopnosti a nik sa nestaral o to, že keď otvorili ráno predajňu, boli na nej len tri

či štyri zamestnankyne. O tejto skutočnosti, že na predajni je podstav, vedeli aj priamo v Považskej
Bystrici aj inšpektorky v Košiciach, ktoré pracovali pre žalobcu. Taktiež dennodenne sa stávalo, že
niekoho chytili pri krádeži. Krádeže pripisuje tiež tomu, že ich na predajni bolo málo. Tiež platila kauciu
a splácala manká. Čo robila v Jednote Považská Bystrica 7 alebo 8 rokov, za ten čas zaplatila na
mankách asi 70.000 Sk, hoci v kolektívnej zmluve bolo napísané, že manko sa platí do výšky kaucie

alebo do výšky platu. Kauciu platila na začiatku vo výške 300 Sk mesačne z platu. Bolo jej to zrážané
priamo zamestnávateľom a vykazované vo výplatných páskach. Pokiaľ sa robili nejaké posedenia a
akcie, tie sa robili po skončené smeny, keď mal niekto nejaký sviatok. Tovar, ktorý bol použitý na týchto
akciách sa kontroloval preukazovaním pokladničného bloku a takisto odnášanie tovaru kontrolovala
bežne vedúca alebo zástupkyňa. Vie, že tovar sa na tieto akcie bral. Tento sa zapisoval a postupne

sa platil. Zodpovedala za to vedúca, ona vyberala peniaze. Žalovaná ďalej uviedla, že na pracovisku
nevidela nikoho opitého. Po zistení tohto manka bola vedúca vypísaná asi tri mesiace a dennodenne
tam chodila kontrola z podniku pani J. Q. O. K.. Napriek tomu takisto v roku 2001 bolo zistené manko.
Žalovaná sa taktiež domnieva, že časť manka mohla vzniknúť vďaka problémom s počítačom. Skutočný
stav pracovníkov na predajni bol 17 až 18 ľudí. Pokiaľ išlo o tie spomínané akcie, tak mohol sa brať

tovar v hodnote zhruba 2.000 až 3.000 Sk.
Žalovaná Z. É. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala u žalobcu vo funkcii operátorky a u žalobcu
nastúpila pracovať, keď prevádzku prevzala od Košíc Považská Bystrica. Najprv pracovala ako
zástupkyňa vedúcej a funkciu operátorky začala vykonávať vtedy, keď žalovaná v prvom rade nastúpila
do funkcie vedúcej. Nie je si vedomá toho, že by z predajne boli vyniesli tovar za takú sumu, aká

bola zistená pri inventúre. Má za to, že dosť veľká časť schodku vznikla tým spôsobom, že počítač
nefungoval ako mal fungovať. Keď prišiel na prevádzku tovar, tento prevzala podľa dodacích listov
vedúca alebo zástupkyňa. Potom jej doniesli vzorky tovaru a podľa dodacieho listu nahadzovala do
počítača podľa kódu tovaru alebo podľa čiarového kódu množstvo, zadala nákupnú cenu a počítač
vyrátal predajnú cenu podľa DPH. Na konci vyšla suma v počítači, ktorá musela sedieť s dodacím listom.

Pokiaľ suma nesedela, museli hľadať chybu. Čiže tam chyba nemohla byť. Chyba potom nastala tam,
že tovar sa vyniesol na predajňu, kde ho pokladníčka chcela naúčtovať a jednoducho ho naúčtovať
nevedela, pretože počítač nepustil do mínusu. Ako sa to mohlo stať nevie, preto aj telefonicky volali pána
C., aby prišiel a niečo s tým robil. K takýmto prípadom dochádzalo v pomere jeden z piatich. U nej v
počítači bol predmetný tovar, lenže tento tovar neprešiel cez počítač do pokladne, a preto ho pokladníčka

nemohla nablokovať. Vykonania inventúry sa zúčastnila. Podľa nej bola vykonaná tak, ako mala byť.
Ako operátorka sa voľne pohybovala po predajni aj v sklade. Cudzí ľudia tam nechodili. Alkoholické
nápoje počas pracovnej doby neužívala. Zúčastnila sa posedení, ktoré boli po pracovnej dobe mimo
prevádzky. Za tovar, ktorý bol vynesený z predajne pri príležitosti týchto akcií zaplatila 500 Sk žalovanejĽ. C.. Za peniaze, ktoré zaplatila za účasť na akcii, sa riadne sa nablokoval tovar. Do práce v čase, kedy
mala mať voľno, nechodila. Nemohol ju nikto vidieť na pracovisku v podnapitom stave. Ako operátorka
pracovala na prevádzke sama. Tovar však mohla nahadzovať aj zástupkyňa. Zvyšok schodku si nevie

vysvetliť. Bolo ale pravidelné, že zo strany zákazníkov dochádzalo ku krádežiam, keďže na predajni
bolo málo predavačiek, nebola dobre strážená. Vedela o tom, že je nepriaznivý stav, pokiaľ ide o počet
pracovníkov na predajni a to bolo hlásené priamo žalobcovi. Na prevádzku chodieval pán K., ktorý bol
zástupcom žalobcu pre Košice a častokrát mu bolo spomínané, že je málo pracovníčok. K tovaru, ktorý
sa nepremietol do pokladne uviedla, že tento opätovne potom nahodila prírastkom a vlastne tento tovar

bol nahodený duplicitne. Akým spôsobom sa potom tento tovar odúčtoval, k tomu sa nevie vyjadriť. To
by mal vedieť pán C..
W. W. vo svojej výpovedi uviedla, že na prevádzkovej jednotke žalobcu pracovala ako predavačka na
mäsových výrobkoch od marca 1999 do 15.8.1999. V čase, keď nastúpila do práce nežiadala, aby
bola vykonaná inventúra, nakoľko táto sa nikdy nerobila kvôli jednému zamestnancovi. Pri vykonaní
predmetnej inventúry nebola prítomná. Tento schodok podľa nej mohol vzniknúť jedine tým spôsobom,

že bol problém s počítačmi a že tovar sa nepreniesol do pokladne. Taktiež často dochádzalo ku
krádežiam, keďže na predajni bolo málo predavačiek, predajňa nebola zabezpečená. Mala tiež voľný
prístupdoskladu,kedybolotrebavypomáhaťnapríkladprivykladanícestovín.Mázato,žesanepričinila
žiadnym spôsobom na vzniku manka a keď sa dozvedela výsledok inventúry, tak jej prvá reakcia bola,
že neexistuje také vysoké manko. Tiež mesačne platila tzv. kauciu po 250 Sk, ani s tým sa nikde

nestretla, hoci predtým už pracovala ako pokladníčka aj inde. Tiež nevie, akým spôsobom bolo manko
rozúčtované. Do predajne dosť často chodili kontroly z Považskej Bystrice. Inak o pohybe iných cudzích
ľudí nemala vedomosť.
N. W. vypovedala, že pracovala na prevádzke dva roky, teda za bývalého vedúceho a aj za neho boli
na prevádzke manká. Nevie povedať, ako mohlo vzniknúť také vysoké manko, ale stávalo sa, že tovar

neprešiel do pokladne a tiež bolo všeobecne známe, že v tejto predajni sa veľmi kradne, keďže predajňa
nebola dobre zabezpečená, lebo tam bol veľmi malý počet pracovníkov. Keďže žalobca nedal ochranné
kódy na tovar, pretože to bolo veľmi drahé, tak prakticky pípacie zariadenie bolo nefunkčné. Robí 20
rokov v tejto sfére, ale s tak veľkým mankom sa ešte nestretla. Predavačky boli stále pri odchode z
predajne kontrolované. Kontrolovali sa tašky a tiež podľa bločku sa kontroloval tovar, ktorý si kúpili.

Kontrolovala ich vedúca alebo zástupkyňa a ony sa kontrolovali navzájom. Taktiež mesačne platila tzv.
kauciu po 250 Sk po celú dobu, čo bola zamestnaná. Túto jej žalobca sťahoval z platu.
M. C. vo veci vypovedala, že u žalobcu pracovala ako predavačka na lahôdkach od roku 1997 do roku
2000 a každá inventúra u žalobcu skončila s takým výsledkom, že bolo zistené manko dosť vysoké.
Pokiaľ ide o predmetné manko má za to, že to mohlo vzniknúť v dôsledku chyby v počítači. Bolo

ich na prevádzke málo. Stalo sa aj, že na celú prevádzku nastúpilo len šesť zamestnankýň. Bola zle
zabezpečenápredajňa.Bolivysokéregále,veľasakradlo.Pokladníčkystálekričali,žejenejakýproblém
a stále bolo treba ísť dozadu za operátorkou, aby nahodila tovar. Aj po tejto inventúre bola situácia s
počítačmi a pokladňami taká, že s nimi boli problémy. Teraz už piaty rok pracuje ako predavačka v Milk
Agro a takéto problémy tam nie sú. Tiež platila tzv. kauciu, ktorú jej zrážal z výplaty žalobca pravidelne

mesačne po 250 Sk a splácala aj predchádzajúce manká. U svojho súčasného zamestnávateľa zaplatila
kauciu jednorázovo pri nástupe do práce asi 1000 Sk.
T..T.M.vosvojejvýpovediuviedla,žepracovalaužalobcuvofunkciipokladníčkaod11.6.do16.8.1999a
vskúšobnejdoberozviazalapracovnýpomersožalobcom.Ponástupedofunkcienežiadalaovykonanie
inventúry. Mala za to, že ako predavačka nemala na to nárok. Nepáčilo sa jej u žalobcu, že nebola

zabezpečená predajňa, nebolo technické zabezpečenie ani strážna služba. Boli sústavné problémy s
tým, že tovar sa nedal predať cez pokladňu. Zákazníci boli nespokojní a potom sa umelo nahadzoval
tovar, čiže vlastne takto mohlo dôjsť k vytvoreniu manka. Teraz robí operátorku a jednoducho si nedovolí
dvakrát nahodiť ten istý tovar. Automaticky pri fyzickej inventúre by potom ten tovar chýbal. O tom, že
to operátorka u žalobcu takto robila sa to dozvedela až na súde. Má za to, že ukradnúť tovar v takej

výške, ako bolo manko sa nedá, pretože je to obrat jednej malej predajne, to by niekto permanentne
musel vynášať tovar v tom predmetnom období štyri mesiace dennodenne, pričom oni boli pri odchode
z predajne stále kontrolované. Cudzích ľudí tam nevidela, len ľudí od žalobcu. Predložila opis mzdového
listu. Ešte uviedla, že ak dôjde k duplicitnému nahodeniu tovaru do počítača, potom je potrebné inou
funkciou tento tovar zo zásoby znížiť, inak by vzniklo manko. Tým pádom by mali byť vytlačené duplikáty

toho, čo bolo nahodené.
Q. O. vypovedala, že pracovala u žalobcu štyri roky ako pokladníčka a neskôr ako zástupkyňa. Nevie
si predstaviť, ako mohol vzniknúť taký veľký schodok. Časť vznikla tým, že boli odcudzení zákazníkmi,
pretože neraz chytila zlodeja. Predajňa nebola zabezpečená ako mala byť, bolo tam málo pracovníkov.Mali síce drahé pípacie zariadenia, ktoré však fungovali málokedy a keď fungovali, tak nemali čipy,
pretože boli drahé, ako to konštatoval ich nadriadený. Na každom zasadnutí ÚIK hovorili, že je ich
na predajni málo, že pípacie zariadenia nefungujú. Mali aj kamery na predajni, ktoré nevie, či vôbec

fungovali a keď aj fungovali, boli napojené na malú obrazovku, ktorá je rozdelená na štyri časti a tie
políčka boli také malé, že tam vlastne nebolo rozoznať, či ide o chlapa alebo o ženu a nevie, či bol niekto
vyhradený na sledovanie monitoru. Ten bol v kancelárii vedúceho. Na jednej smene malo byť aspoň 10
pracovníčok, pretože tam boli lahôdky, mäsiareň, zelenina, pokladňa, vedúca, jej zástupkyňa. Stalo sa
však aj to, že napr. raz otvárali predajňu len tri. Potom vedúca telefonicky zháňala do práce, koho sa

dalo. Nikdy na predajni nebol taký počet zamestnancov, aký mal byť. O tejto predajni bolo známe, že sa
tam dobre kradne. Neraz sa stalo, že nevedela zákazníkovi predať tovar, pretože ho nemala nahodený v
pokladni. Potom musela tovar nahodiť operátorka. Odkedy nastúpila k žalobcovi, stále pri inventúre bolo
manko. Vedenie však stále tvrdilo, že je dosť pracovníčok, že zariadenie je dobré a chybu videli len v
zamestnankyniach. Tie ostatné manká boli vo výške okolo 100 až 200 tis. Sk, pričom za predchádzajúcej
košickej Jednoty bývali minimálne manká.

Žalovaná Z. O. vypovedala, že na prevádzku žalobcu nastúpila koncom augusta 1999 a odpracovala
necelých 50 dní, potom bola práceneschopná, pričom na prevádzke pracovala len po štyroch
hodinách ako čiastočná invalidná dôchodkyňa. Dokladala drogistický tovar. Často chodila za vedúcou
na nahadzovanie tovaru, pretože tovar nesedel v pokladni. To nahadzovanie robila vedúca alebo
operátorka,občaschodilidopredajnedopredajnedílerizfirmyHenkelaleboUnileveraleboichdokladači

tovaru, ktorí niekedy sami išli do skladu naložiť tovar. Nevie, či s nimi bol niekto z vedúcich pracovníkov
žalobcu. Aj pred tým, ako sa stala vedúcou žalovaná C., aj potom na tej predajni boli stále manká.
M.E.vypovedala,žežalovanáĽ.C.jejejmama.Užalobcupracovalavjúniajúli1999akobrigádničkaav
auguste a septembri 1999 ako predavačka - pokladníčka. Výsledok inventúry bol pre ňu šokujúci. Robila
aj na zelenine, keď bolo treba. Videla ako nejaký muž kradol kávu. Na predajni sa kradlo a prichádzalo

sa na to len náhodne, pretože ich bolo na predajni málo. Niekedy boli na predajni len dve. V pokladni
boli problémy. Napríklad keď bol nejaký akciový tovar, nesedela cena alebo kód alebo tovar vôbec nebol
v pokladni a na sklade. Tiež platila kauciu. Zúčastnila sa akcií a posedení, peniaze dala priamo mame.
Ďalej uviedla, že keď v pokladni mali tringelt, nikdy si to nikto nenechal, dávalo sa to do misky a keď
niekomu chýbali peniaze z pokladne, tak sa to doplnilo. Po predajni chodili z času na čas díleri. Požívanie

alkoholických nápojov nebolo možné, pretože keď niekto vypadol, bolo treba ho zastúpiť, veľakrát aj jej
mama, bolo treba ísť do pokladne. Jej sa stalo aj, že za smenu musela aj šesťkrát odbehnúť a niekoho
zavolať, lebo nesedel tovar nahodený v pokladni alebo cena alebo kód.
Žalovaná M. J. uviedla, že pracovala u žalobcu od januára do júla 1999. Na predajni ich bolo málo.
Ona pracovala na oddelení, kde bol pultový predaj. Do styku s peniazmi neprichádzala, ani ľudí

nekontrolovala, či kradnú. V období, za ktoré bola vykonávaná inventúra, bola druhá najväčšia predajňa
na Slovensku Ťahanovce zavretá, takže celé sídlisko chodilo nakupovať k nim. Malý veľký obrat. Ľudí na
predajni bolo podstatne viac ako predtým, predavačiek však bolo málo, čiže ľudia sa nedali ustriehnuť.
Signalizačné zariadenie fungovali tak, ako povedali ostatné žalované. Zopárkrát sa stalo, že mali pípacie
kódy na tovar, aj to však len, keď sa bralo väčšie množstvo. Potom im už tie kódy nechceli dávať z

dôvodu,žesúdrahé.Stalosa,žetovarsanedalpredaťcezpokladňu.Potomsaprišlapýtaťvedúcaalebo
operátorka, z ktorého tovaru koľko ešte majú. Keď bolo manko v máji, dostali rozúčtovanie asi po mesiaci
a odmietla podpísať rozúčtovanie. Svoju prácu vykonávala svedomito a poctivo. Pri príchode a odchode
z prevádzky boli kontrolované vedúcou a zástupkyňami. Predajňa nebola dostatočne zabezpečená pred
zlodejmi.

Žalovaná Z. V. vypovedala, že pracovala pod vedením pani E. asi 2 mesiace. Stále kontrolovali. Keď
niečo jedli, pozerali, či majú bloček na to, čo idú jesť. Tiež pri odchode im kontrolovali tašky vedúci alebo
jeho zástupca a tiež oni im kontrolovali tašky, ale čo robili vzadu, to nevedeli počas smeny. Nechápe,
ako za takú krátku dobu mohlo vzniknúť také veľké manko. Tiež tam bol zošit, kde sa zapisovalo, keď
niekto nemal na nákup peniaze, tak sa zapísalo do toho zošita, čo si berie a potom pri výplate sa mu to

stiahlo, ale ten zošit potom zmizol. Keď prišiel tovar, niekedy sa až dodatočne nahadzoval, čiže manko
mohlo vzniknúť aj tým nesprávnym nahadzovaním tovaru. Niekde u ústredia musela byť chyba. Pani
E. robila rada oslavy, chodilo sa na chatu, chodilo sa tam vozíkom, nekontrolovali, čo do toho vozíka
dávala, či za to zaplatila. Bola zavolaná pred komisiu, kde sa mala vyjadriť ku škode, svoj názor povedala
a za to jej potom dali výpoveď, chceli ju preradiť do Paňoviec, hoci je z Košíc, s čím nesúhlasila. Potom

som sa s nimi aj súdila a prehrali. Pri nastúpení do práce museli zaplatiť kauciu 2.000 Sk na prípadné
manko a každý mesiac im tiež sťahovali 300 Sk na prípadné manko, ktoré im nikdy nevrátili, nevie, na
čo to bolo započítané. Keď podpisovala hmotnú zodpovednosť, inventúra sa nerobila, ešte to nezažila,
že by kvôli jednej zamestnankyni sa mala robiť inventúra. Pokiaľ ide o stráženie predajne, nemali tamžiadneho strážnika ani kamerový systém. Zabezpečenie vykonával len personál, dennodenne chytali
zlodejov, volali políciu. O tom bolo informované aj vedenie.
Žalovaná B. K. vypovedala, že nastúpila v roku 1998. Najprv som robila pokladníčku. Potom robila

v COOP Považská Bystrica ešte 7 rokov, aj operátorku, takže potom už tomu viac rozumela. Podľa
nej tam musel byť nejaký chybný systém účtovníctva, pretože za 7 rokov sa vystriedali 10 vedúci a
vždy boli vo všetkých 3 košických predajniach manká, pričom inventúry sa robili každé 3 mesiace. Oni
sa po skončení inventúry nedozvedeli hneď, aký je stav, pretože výsledok posielali ešte do centra do
Považskej Bystrice, kde ho preúčtovali podľa faktúr a dodacích listov a až následne o ďalšie 3 mesiace

sa dozvedeli, v akej výške vzniklo manko. Nadriadení vedeli o tom, v akých podmienkach robia. Mali
na predajni kamerový systém, bol tam jeden monitor, avšak nemal kto pri ňom sedieť, pretože tam bol
akútny nedostatok zamestnancov. Nemal kto ani tovar vykladať. Dennodenne sa tam kradlo. Pri nástupe
do zamestnania podpisovala, že skladá kauciu 2.000 Sk a potom ešte každý mesiac asi niečo sťahovali.
Pri tých prvých inventúrach aj podpisovali súhlas so zrážkami zo mzdy, ale keď už bolo veľa tých mánk,
tak už potom nesúhlasili so zrážkami. V roku 1998 ešte neboli turnikety, neskôr ich zaviedli s tým, že

tie kotúče s bezpečnostnými kódmi - ich upozornili, že sú drahé, tak ich lepili len na najdrahšie tovary
ako alkohol, kávu. Vždy im vedúca alebo zástupkyňa kontrolovali tašky pri odchode aj oni ich. Oni mali
kanceláriu vzadu, kde bol tiež východ. Po skončení pracovnej doby sa spustilo poplašné zariadenie.
Stále upozorňovali vedenie na to, že je málo zamestnancov, aj košické riaditeľstvo. Stalo sa, že niekedy
boli na predajni len tri.

Obdobne vypovedali aj ďalší žalovaní.
Z predložených započítaní súd zistil, že žalobca zaslal započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov
COOP Jednoty Považská Bystrica voči W. W. vo výške 1500 Sk, voči M. C. vo výške 300 Sk, voči N. C.
vo výške 300 Sk, voči T.. T. M. vo výške 600 Sk, voči M. G. vo výške 1.800 Sk, voči Q. P. vo výške 300
Sk, voči Q. A. vo výške 900 Sk, voči M. E. vo výške 300 Sk a voči T. F. vo výške 3000 Sk.

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 11C/878/2002, ktorého predmetom konania bol schodok
vo výške 321.257 Sk, zistený na prevádzkovej jednotke 005 Košice inventarizáciou zo dňa 1.7.2001
za obdobie od 4.3.2001 do 1.7.2001, súd zistil, že súd tu rozsudkom zo dňa 30.11.2010 sp.zn.
11C/878/2002-475 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.12.2012 sp.zn.
1Co/116/2011-527 konanie voči jednej zo žalovaných zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V

konaní 11C/878/2002 T.. Q. C. v uvedenom konaní, ktorý pracoval vo funkcii riaditeľa a mal na starosti
maloobchodné prevádzky v Košiciach a okolí vypovedal, že mu boli hlásené určité nedostatky, o čom
on informoval vedenie v centrále v Považskej Bystrici pri osobných rokovaniach. Poukázal na to, že
COOP Jednota mala pôvodne v prevádzke iba malé dedinské predajne aj predajné vnútorné predpisy
boli prispôsobené na takéto prevádzky, avšak neboli vhodné pre supermarkety, kde boli úplne iné

podmienky. V iných obchodných systémoch prevádzkujúcich takéto supermarkety si zamestnávateľ
neuplatňuje regres voči pracovníkom za vzniknuté manká a podľa názoru svedka žalobca využíval tento
spôsob na riešenie vzniknutých schodkov a preto z pohľadu Jednoty nebolo potrebné robiť žiadne iné
opatrenia. Žalobca v uvedenom konaní uviedol, že inšpekčné knihy pre vonkajšie kontrolné orgány aj
interné inšpekčné knihy boli zrušením prevádzkovej jednotky zoskartované ako aj evidencia dochádzky

zamestnancov.
Zo zapožičaného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 30C/176/2004 súd zistil, že predmetom konania
bolo manko vo výške 80.765 Sk zistené inventarizáciou zo dňa 16.6.2002 za obdobie 12.2.2002 až
16.2.2002 na prevádzkovej jednotke 005 Supermarket Košice, Dénešova 8. Rozsudkom okresného
súdu zo dňa 10.1.2008 sp.zn. 30C/176/2004-212 z 10.1.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 12.11.2008 sp.zn. 5Co/127/2008-251 súd konanie voči niektorým žalovaným zastavil
a žalobu v zvyšnej časti zamietol. T.. Q. C. v uvedenom konaní vypovedal, že pracoval v pracovnej
pozícii riaditeľa pre divíziu Košice. Z jeho výpovede vyplýva, že neboli vytvorené podmienky na riadnu
ochranutovaru.Tútoskutočnosťdávaldosúvislostistým,žeJednotaakotakánebolapripravenánatakú
prevádzku v takom rozsahu, v akom bol vytvorený supermarket v Košiciach. Jednota mala skúsenosti

s predajňami, ktoré mala umiestnené na dedinách alebo v malých mestách, na ktorých bol realizovaný
prevažne pultový predaj, kedy bola väčšia možnosť ochrany tovaru a takto tam nedochádzalo k takým
schodkom, nemala teda vytvorené elektronické systémy ochrany, aké mali porovnateľné predajne typu
Lidl ani iné formy ochrany a v takýchto prípadoch sa spoliehala na to, že schodok uhradia zamestnanci,
preto nebola motivovaná vykonávať uvedené bezpečnostné opatrenia. Potvrdil, že samotní zamestnanci

sa v súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany tovarov naňho obracali a on tieto požiadavky prednášal
na poradách vedenia v Považskej Bystrici, ktoré však akceptované neboli.
Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 11C/878/2002 súd tiež zistil, že aj konanie vedené na
Okresnom súde Košice II sp.zn. 45C/111/2005, ktoré sa týkalo inventúrneho rozdielu v sume 254.902Sk za obdobie od 16. do 30.6.2003 zisteného na prevádzkovej jednotke žalobcu 005 Košice skončilo
rozsudkom súdu zo dňa 21.9.2007 sp.zn. 45C/111/2005-266 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 23.10.2008, sp.zn. 3Co/40/2008-320 tak, že konanie bolo voči jednej zo žalovaných

zastavené a v zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 29C/50/2005, súd zistil, že Okresný súd Košice II rozsudkom
zo dňa 27.11. 2008 sp.zn. 29C/50/2005-288 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
20.4.2010 sp.zn. 6Co/87/2009-341 konanie čiastočne zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom
predmetom konania bol tiež schodok vo výške 515.656 Sk vzniknutý na prevádzkovej jednotke 005

Košice za obdobie od 31.8.2003 do 27.4.2004 a zistený vykonanou inventúrou v dňoch 27. a 28.4.2004.
Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 43C/447/2005 súd zistil, že súd rozsudkom sp.zn.
43C/447/2005-259 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.9.2010 sp.zn.
11Co/283/2009-301 konanie zastavil voči jednej zo žalovaných a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Aj
toto konanie sa týkalo supermarketu 005 na Dénešovej 8 v Košiciach. Išlo o manko vo výške 115.485
Sk zistené inventúrou vykonanou 6. a 7.10.2004 za obdobie 28.4.2004 až 6.10.2004.

Vo všetkých uvedených konaniach žalovaní namietali nedostatočné zabezpečenie predajne,
nefungovanie počítačového systému a preukázali, že žalobca nevytvoril vhodné podmienky na
hospodárenie so zverenými hodnotami, napriek tomu, že bol na to pracovníkmi upozornený a medzi
touto skutočnosťou a schodkom, ktorý bol zistený existuje priama príčinná súvislosť (veľkosť predajne,
nedostatok pracovníkov, porucha počítačovej siete, krádeže tovaru kupujúcimi a následný schodok).

Súdy v uvedených konaniach konštatovali, že žalobu zamietli, nakoľko dospeli k záveru, že nebol
preukázaný schodok (v konaní sp.zn. 30C/176/2004) a že (v ostatných konaniach) došlo k úplnému
zbaveniu sa zodpovednosti zamestnancov za vznik schodku, keďže zamestnávateľ im nevytváral
vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, napriek tomu, že bol zamestnancami na
nedostatky upozornený.

Podľa ust. 251 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich
vznikli a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. platného do 31.3.2002 (ďalej len ZP) ak prevzal
na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny,

tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 176 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 176 ods. 3 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 177 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej
odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ
v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné upozornenie neodstráni závady v

pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej
hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený
iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť
zamestnávateľovi písomne.
Podľa § 177 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru

alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa § 179 ods. 1 ZP ak zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu podľa § 172, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 179 ods. 2 ZP výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u
jednotlivého zamestnanca sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred

porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená v
opilosti, ktorú si sám privodil, alebo po zneužití iných omamných prostriedkov.
Podľa § 179 ods. 4 ZP ak bola škoda spôsobená aj zamestnávateľom, je zamestnanec povinný uhradiť
pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Podľa § 179 ods. 5 ZP ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, je každý z

nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Podľa§181ZPzamestnanec,ktorýzodpovedázaschodok(§176)alebozastratuzverenýchpredmetov
(§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.Podľa § 182 ods. 1 ZP pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí
podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho
zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

Podľa § 182 ods. 2 ZP podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých
zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.
Podľa § 182 ods. 3 ZP ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných

zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť
schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich
odsekov.
Podľa § 183 ods. 1 ZP ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, môže zamestnávateľ alebo súd určiť
výšku náhrady škody nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok priemerného
mesačného zárobku zamestnanca. Ak škoda bola spôsobená v opilosti alebo po zneužití iných

omamných prostriedkov alebo na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
alebo stratou zverených predmetov, môže byť náhrada škody takto znížená len súdom. Výška náhrady
musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok priemerného
mesačného zárobku zamestnanca, najmenej suma rovnajúca sa jeho priemernému mesačnému
zárobku.

Podľa § 183 ods. 2 ZP pri určení výšky náhrady sa prizerá najmä na zamestnancov pomer k práci na
spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné a hospodárske pomery zamestnanca.
Podľa § 185 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú
mu zamestnanec zodpovedá.
Podľa § 185 ods. 2 ZP výšku požadovanej náhrady škody určuje zamestnávateľ; ak spôsobil škodu

vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, prípadne jeho zástupca sám alebo spoločne s
podriadeným zamestnancom, určí výšku jeho náhrady nadriadený orgán.
Podľa § 185 ods. 3 ZP zamestnávateľ prerokuje výšku požadovanej náhrady škody so zamestnancom
a oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že
za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 185 ods. 5 ZP výšku požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s
výnimkou náhrady škody spôsobenej vyrobením nepodarku alebo náhrady nepresahujúcej 1 000 Sk,
je zamestnávateľ povinný prerokovať s príslušným odborovým orgánom. Ak škodu spôsobil vedúci
zamestnanec,ktorýještatutárnymorgánom,prípadnejehozástupcasámalebospoločnespodriadeným
zamestnancom, určí výšku tejto náhrady nadriadený orgán po prerokovaní s vyšším odborovým

orgánom.
Osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti je to, že pri tejto zodpovednosti sa
vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Porušením právnej
povinnosti zamestnanca potom spočíva v tom, že zamestnanec nesplnil vyúčtovaciu povinnosť a škoda

spočíva v nevyúčtovanom schodku na zverených hodnotách. Zodpovednostným subjektom je v tomto
prípade zásadne zamestnanec v pracovnom pomere, pričom tejto zodpovednosti sa zamestnanec
zbaví, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Predpokladom
zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je
samozrejme uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá musí byť uzavretá písomne, pričom

predmetom tejto dohody môžu byť len predmety určené na obeh a tovar. Vzhľadom na vyššie uvedené
pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie zamestnávateľ zavinenie zamestnanca nemusí
preukazovať. Preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku
na hodnotách. Zbavenie sa zodpovednosti za schodok prichádza do úvahy len ak zamestnanec
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, teda dôkazné bremeno je na

zamestnancovi. Zamestnávateľ nemá povinnosť preukazovať, či schodok zavinil. Dôvody zbavenia sa
zodpovednosti sú najčastejšie napríklad v tom, že schodok vznikol v dôsledku nevytvorenia primeraných
podmienok zamestnávateľom, že schodok bol spôsobený treťou osobou, napríklad pri vlámaní, že
škoda vznikla z hospodárskeho rizika alebo z udalosti, ktorú nikto nezapríčinil. Dohoda o hmotnej
zodpovednosti je platná počas celého trvania pracovného pomeru. Na jej základe preberá zamestnanec

zodpovednosťzaschodoknapracoviskuatátodohodaplatíodjejuzavretiaaždoskončeniapracovného
pomeru pokiaľ zamestnanec od nej neodstúpi. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodu o hmotnej
zodpovednosti môžu uzavrieť len ohľadne takých hodnôt, ktoré sú predmetom obratu alebo obehu. To
sa týka aj prevzatej zodpovednosti za vyúčtovanie takýchto predmetov a hodnôt, ktoré zamestnanecnapríklad vydáva zo skladu iným zamestnancom, aby ich používali pri výkone svojho zamestnania
alebo aj mimo neho. Pokiaľ ide o predmety, ktoré sú zamestnancom zverené za týmto účelom, aby
ich požičiaval ďalším osobám môžu uzatvárať dohody o hmotnej zodpovednosti len vtedy, ak sú

vytvorené všetky predpoklady pre zamestnanca, aby o zverené predmety sa mohol bez rizika starať,
aby mohol kontrolovať ich prevzatie a vrátenie inými osobami. Všeobecnú zodpovednosť za zverenie
základných prostriedkov je treba odlišovať od zodpovednosti za prepravované tovary a za zverené
pohonné hmoty. Napokon obmedzením spoločnej zodpovednosti len na niektorých zamestnancov v
predajni obchodnej organizácie nemožno samo o sebe bez prihliadnutia ku konkrétnym podmienkam

na pracovisku zamestnávateľa považovať za nesplnenie povinnosti zabezpečovať zamestnancom
pracovné podmienky pre riadne plnenie pracovných úloh (R-28 z roku 1986).
Súdmalzvykonanéhodokazovania(listinnýchdôkazovpredloženýchžalobcomavýpovedížalovaných)
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v období, za ktoré bola vykonaná predmetná
inventarizácia, resp. v časti tohto obdobia, existoval pracovnoprávny vzťah, ktorý je nevyhnutným
predpokladom existencie a vzniku zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, pričom miesto

výkonu práce u všetkých bola prevádzková jednotka 003 v Košiciach, ako aj to, že v čase existencie
pracovnoprávneho vzťahu mali žalovaní so žalobcom podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti,
ktoré boli uzavreté písomne. Taktiež mal súd za preukázané, že na prevádzkovej jednotke 003 v
Košiciach bola vykonaná inventúra v dňoch 28. - 30. septembra 1999 za inventarizačné obdobie
18.5.1999 až 20.9.1999, pričom z opravného záznamu č. 24/99 z 10.2.2000 z inventúry vyplynul

účtovný rozdiel vo výške 770.172 Sk (25.565,03 eur). Aj keď obsah dohody o hmotnej zodpovednosti
deklaruje,žezamestnávateľvytvárazamestnancompodmienkynariadneprevzatietovaru,vskutočnosti
nedeklaroval stav zverených hodnôt na prevádzkovej jednotke 003 po vykonaní inventarizácie za
predchádzajúce účtovné obdobie. Súd mal za preukázané, že u žalovaných došlo na základe písomne
uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti k prevzatiu hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty,

ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré boli povinní vyúčtovať,
keďže sa u nich jednalo o spoločnú hmotnú zodpovednosť a u jednotlivých zamestnankýň nedošlo k
platnému odstúpeniu od uvedenej dohody, pričom dohodou prevzatá zodpovednosť trvá od uzavretia
takej dohody na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii, v ktoromkoľvek kolektíve, kam by
bol neskôr preradený až do skončenia pracovného pomeru, ak nedôjde k platnému odstúpeniu od

dohody. Ak v dohode o hmotnej zodpovednosti, nebolo priamo uvedené, že sa jedná o spoločnú hmotnú
zodpovednosť, táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť dohody. Taktiež rozsah nakladania so
zverenými hodnotami u jednotlivých zamestnancov nie je rozhodujúci pre platnosť záväzku o spoločnej
hmotnej zodpovednosti. Inventarizačným zápisom, ako aj vyúčtovaním a opravným záznamom možno
preukazovať v rámci účtovníctva žalobcu vyúčtovanie tovaru, ale nie schodok. Samotný schodok je

účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktoré je skutočný stav nižší, ako je stav účtovný. V tomto konaní
nebol preukázaný stav zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a ani údaje účtovnej
evidencie, o ktoré je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Žalobca v konaní síce predložil listinné
dôkazy o vykonaní inventarizácie, tieto však sami o sebe nepreukazujú údaje účtovnej evidencie, o

ktoré je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Základnou charakteristikou schodku je, že tovar v predajni
alebo na pracovisku zamestnávateľa musí chýbať. Skutočný stav tovaru sa zisťuje fyzickou inventúrou.
Nevykonanie inventúry síce nemá vplyv na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, stav zverených
hodnôt sa však potom musí dokazovať iným hodnoverným spôsobom. Pri vykonaní inventúry, ktorá
nezodpovedá všetkým zákonným kritériám sa zamestnávateľ dostáva do stavu dôkaznej núdze a musí v

konaní preukázať existenciu schodku. Vzhľadom na výpovede žalovaných, že na prevádzkovej jednotke
dochádzalo k problémom s počítačmi, predložené listinné dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú v
zmysle účtovnej evidencie aktuálny stav zásob tovaru jednotiek tovaru bez toho, aby boli predložené
ďalšie listinné dôkazy. Žalobcom predložené listiny postrádajú akékoľvek označenie existencie tovaru.
Nie je zrejmá identifikácia parametrov, nie je zrejmý presný názov tovaru, jeho množstvo v merných

jednotkách, jednotková cena, rozpis príjmu a dodávok, čísla faktúr, odvod tržieb do pokladne alebo na
bankovýúčet,ichkonečnýstav,ichporovnaniespočiatočnýmstavom,niesúpredloženéoriginálykaždej
operácie s príslušným originálnym dokladom. Žalobca v konaní nepreukázal stav zverených hodnôt,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.
Súd taktiež skúmal otázku, či došlo u zamestnancov k zbaveniu sa zodpovednosti v súlade so

zákonníkom práce a teda, či žalovaní preukázali, či vyúčtovaný schodok vznikol celkom alebo sčasti
bez ich zavinenia a následne skúmal rozsah zbavenia sa tejto zodpovednosti. Podľa zápisu z 15.3.2000
v Košiciach o prerokovaní inventarizačného rozdielu manka žiaden zo zamestnancov nesúhlasil s
uhradením rozúčtovaného manka z dôvodov, že si neboli vedomí toho, že by manko vzniklo ich vinoua zároveň v jednotlivých vyjadreniach namietali, že boli pri príchode a odchode z pracoviska dôkladne
kontrolovaní, niektorí poukazovali na požívanie alkoholických nápojov vedúcou a p. É., že do predajne
chodili cudzí ľudia, že niektoré zamestnankyne možno neuhradili za skonzumovaný tovar alebo za tovar

vynesený z predajne na rôzne akcie a žiadali vec prešetriť orgánmi činnými v trestnom konaní. V konaní
žalovaní ďalej namietali, že im zamestnávateľ nevytvoril požadované podmienky, aby bolo zabránenie
krádežiam zo strany zákazníkov, že regále boli vysoké a neprehľadné, že predajňa nebola dostatočne
zabezpečená,chýbalastrážnaslužba,početzamestnancovnaprevádzkebolnedostatočný,natovaroch
neboli ochranné kódy, monitorovací systém na predajni - ak vôbec fungoval - bol kontrolovateľný

len z kancelárie vedúcej, pričom monitor bol veľmi malý a sledoval len tri uličky, že dochádzalo k
častým krádežiam tovaru zo strany zákazníkov. Zo strany žalovaných, ako uvádzali, bola možnosť
spôsobenia manka obmedzená a to z dôvodu, že boli dôsledne kontrolovaní pri príchode aj odchode
z pracoviska. Viacerí žalovaní vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že v inventúrnom období na
pokladniach dochádzalo k častým poruchám, v dôsledku ktorých nesedel stav tovaru alebo kód tovaru
alebo cena tovaru a nahadzoval sa nanovo určitý tovar, ktorý bolo potrebné predať. Čiže sa stávalo,

že zákazník si kúpil určitý tovar, pričom pri nablokovaní tohto tovaru v pokladni vyšiel výstup, že takýto
tovar sa na predajni vôbec nenachádza. Následne taký tovar musel byť do počítačového systému
duplicitne nahodený. Bola nejaká chyba aj v systéme, čo sa týka preberania zálohových fliaš. Inventúry
boli vykonávané nepravidelne. Pri príchode a odchode jednotlivých pracovníčok inventúry vykonávané
neboli vzhľadom na vysokú fluktuáciu (niektoré pracovníčky na prevádzke pobudli dva - tri dni, týždeň,

maximálne mesiac). Z vyjadrení žalovaných - p. W. Q. G. pre ÚIK tiež vyplynulo, že pri otváraní
prevádzkovej jednotky na vytlačenom zozname figurovali mená osôb, ktoré neboli pri otvorení reálne
prítomné a naopak. O uvedených nedostatkoch bolo vedenie žalobcu opakovane ústne informované,
nakoľko už v minulom období vznikali manká. Na každom zasadnutí ÚIK zamestnanci hovorili, že je
ich na predajni málo, že pípacie zariadenia nefungujú. O nedostatkoch s počítačovým programom boli

konkrétne informovaní p. C. z Považskej Bystrice, inšpektorka pani J. z Košíc a pán V.. K., ktorý bol
personálnym pracovníkom, zástupcom žalobcu pre Košice, pričom pani J. Q. O. K. často chodili na
kontrolu a častokrát im bolo oznamované, že je málo pracovníčok. Na každom zasadnutí ÚIK žalovaní
prízvukovali, že je ich na predajni málo, že pípacie zariadenia nefungujú. Kolektívom zamestnancov
predajne bol v júli 1999 aj napísaný a odoslaný list upozorňujúci na neprimerané správanie sa vedúcej

prevádzkovej jednotky a na nedostatok pracovných síl, na základe čoho boli v prvej polovici augusta
1999 členka predstavenstva Jednoty SD T.. V. Q. V.. K. preveriť dané skutočnosti, avšak k zmenám
vtedy nedošlo. Navyše vytýkané problémy týkajúce sa nedostatku pracovných síl, zabezpečovacích
systémov a vadného počítačového systému boli na prevádzkach žalobcu v Košiciach pri všetkých
vedúcich.

Aby zamestnávateľ mohol plniť svoju povinnosť vytvárať zamestnancom pracovné podmienky, ktoré
by mu umožňovali riadny výkon jeho povinnosti, zákon aj dohoda o hmotnej zodpovednosti ukladali
zamestnancom povinnosť oznamovať zamestnávateľovi nedostatky mimo tých, ktoré sú mu už známe.
Preto súd skúmal, či zo strany zamestnancov došlo k splneniu tejto povinnosti a v danom prípade
mal súd za preukázané, že dochádzalo k opakovaným sťažnostiam zo strany zamestnancov a to

ústnou aj písomnou formou. Súd uveril tvrdeniam žalovaných a pokiaľ žalobca nepredložil súdu
inšpekčné knihy, tak takéto doplnenie dokazovania zmaril samotný žalobca. Súd považoval výpovede
žalovaných za vierohodné, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že už predchádzajúce inventúry
vykonávané na uvedenej prevádzke v januári a v máji v roku 1999 vykazovali schodok, ku ktorému
sa zamestnanci vyjadrovali a poukazovali na vyššie uvedené nedostatky, že nie sú vytvorené vhodné

pracovné podmienky a že je nedostatočný počet pracovníkov, že dochádza ku krádežiam, kým
zamestnancom je znemožnené podieľať sa na vzniku schodku z dôvodu, že pri príchode a odchode
z pracoviska sú dôkladne kontrolovaní. Súd uveril tvrdeniam žalovaných, že počet zamestnankýň
bol nedostatočný, pričom presnú evidenciu dochádzky zamestnancov, presný počet zamestnancov
v jednotlivých smenách v predmetnom období nebolo možné zistiť, keďže žalobca nepredložil súdu

evidenciu dochádzky. Žalobca mal dostatok času na to, aby realizoval potrebné a nevyhnutné opatrenia,
ktoré by odstránili zistené nedostatky. Žalobca však nepreukázal vykonanie žiadnych opatrení na
zníženie resp. zabránenie vzniku schodkov napriek tomu, že k týmto dochádzalo opätovne a ako
vyplynulo z výpovedí žalovaných, tak k týmto dochádzalo aj naďalej aj po výmene vedúcej, resp. v jej
neprítomnosti na pracovisku. Súd dospel k záveru, že počet zamestnancov na uvedenej prevádzkovej

jednotke bol nedostatočný vzhľadom na veľkosť prevádzky, počet jednotlivých oddelení a že pri takomto
počte nebolo možné zabezpečiť riadny chod prevádzky a zamedziť prípadným krádežiam, nakoľko
nebola zabezpečená ani strážna služba, ani nebolo zabezpečené označenie niektorých druhov tovarov
danýmikódmialeboriadnefungovaniekamerovéhosystému.Súdmalzato,žetietozávažnénedostatkyodôvodňujú záver, že zamestnanci nemali zabezpečené podmienky na riadny výkon svojej práce a
plnenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobca súdu neosvedčil v konaní vyriešenie sťažností
- upozornení na nedostatky zo strany zamestnancov, nepreukázal vykonanie žiadnych opatrení na

zníženie alebo zabránenie vzniku schodku, napriek tomu, že k takýmto schodkom dochádzalo na
uvedenej prevádzke opakovane a na jednotlivé nedostatky bol zo strany zamestnancov upozorňovaný.
Súdsastotožnilsnázoromžalovaných,ženakoľkoprevádzkažalobcuneboladostatočnechránenáproti
krádežiam bezpečnostnou službou, ochrannými kódmi tovaru a podobne ako iné obdobné predajne,
v dôsledku toho mohlo dochádzať ku krádežiam, ktoré neboli zaevidované a ktoré mohli spôsobiť

úbytky tovaru, aj že opakované závažné poruchy na počítačovom systéme, keď pokladne neevidovali
správny počet tovaru, teda zásoby, príp. nesprávne evidovali ceny tovaru, ktorá bola následne účtovaná
zákazníkovi a pod. boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť výstupy z počítača, z ktorých sa
vychádzalo pri vypracovávaní inventúry a zapríčiniť tak vznik schodku. Jedná sa o dosť veľký schodok,
ktorý vznikol za relatívne krátke obdobie niekoľkých mesiacov. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu
na požívanie alkoholických nápojov zo strany žalovanej Ľ. C. Q. Z. É., k tomu súd poznamenáva,

že samotné konzumovanie alkoholických nápojov nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom
schodku. Podľa tvrdení menovaných za požité tovary cenu riadne uhradili, navyše čo sa týka tovaru
spotrebovaného na akciách, z výpovedí účastníkov vyplynulo, že mohlo ísť nanajvýš o tovar v hodnote
3.000 Sk na akciu, čo je v zjavnom nepomere k zistenému schodku vo výške 770.172 Sk. Žalobca
žiadnym racionálnym spôsobom nevysvetlil ako mohlo dôjsť k vzniku tak veľkého schodku, keď ako

vyplynulo z výpovedí žalovaných, muselo ísť o tovar v objeme aspoň dvoch kamiónov, pričom je
zarážajúce, že napriek tomu, že žalovaní žiadali, aby to bolo prešetrené orgánmi činnými v trestnom
konaní, tak žalobca takéto kroky nepodnikol.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti
zamestnancov za vznik schodku, keďže preukázali, že zamestnávateľ im nevytvoril vhodné podmienky

na hospodárenie so zverenými hodnotami - žalovaní nemohli pri spôsobe predaja, ktorý bol realizovaný
na prevádzkovej jednotke 003 v Košiciach, sledovať tovar a kontrolovať ho, chrániť ho pred stratou - a to
napriek tomu, že na tieto nedostatky bol upozornený, pričom ako vyplýva aj z iných súdnych konaní, tak
rovnaké problémy mal žalobca aj na iných prevádzkach a taktiež ani na týchto napriek upozorneniam zo
strany zamestnancov nevykonal žiadne opatrenia, ktoré by bránili vzniku schodkov. Žalovaní preukázali,

že žalobca nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami (veľkosť predajne,
neprehľadnosť regálov, nedostatok pracovníkov a zabezpečovacích zariadení, porucha počítačovej
siete, krádeže tovaru kupujúcimi), napriek tomu, že bol na to pracovníkmi upozornený a medzi touto
skutočnosťou a schodkom, ktorý bol zistený, existuje priama príčinná súvislosť, pričom súd poukazuje
na to, že pri tak vysokých schodkoch sa žalobca spoliehal na hmotnú zodpovednosť zamestnancov a

situáciu neriešil opravou pracovných podmienok, ale žalobami.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že žalobcovo vyúčtovanie schodku nespĺňa zákonom
stanovené záležitosti, pretože z neho nie je zrejmé, z akej výšky vychádzal žalobca pri rozúčtovaní
schodku na jednotlivých zamestnancov. Nie je zrejmá výška mzdy v sledovanom období, vyúčtovania
podľa jednotlivých parametrov, ani napr. zohľadnenie doby, po ktorú žalovaní neboli zamestnancami

žalobcu počas predmetného účtovného obdobia. Taktiež žalovaní vo svojich výpovediach uviedli, že pri
prijatí do zamestnania zložili kauciu v určitej výške a niektorým aj pravidelne bola naďalej zrážaná zo
mzdy. Ako vyplynulo z dokazovania v prípade zistenia manka dochádzalo k započítaniu týchto kaucií,
avšak zamestnanci nemali dostatočný prehľad o výške započítania na jednotlivé schodky ani o zostatku
výšky kaucie ani o tom, na ktoré manko sa tieto započítali. Zrejme ani samotný žalobca nemal celkom

o tom prehľad, keďže až počas konania došlo z jeho strany k čiastočným späťvzatiam na základe
zaúčtovania jednotlivých kaucií z rokov 1999 a 2000.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pokiaľ ide o trovy konania žalobcu vo vzťahu k žalovanej Z. O. a ďalším žalovaným, voči ktorým bolo
konanie zastavené vo vylúčenej veci, súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko otázka zavinenia
podľa § 146 ods. 2 O.s.p. sa síce hodnotí podľa procesného výsledku, keď žalovaní zavinili zastavenie
konania, pretože až po podaní žaloby uhradili žalovanú sumu, resp. jej časť, v tomto prípade sú však

dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach veci, kedy z vykonaného dokazovania má
súd za preukázané, že žalovaní za schodok nezodpovedajú. Navyše vo vzťahu k žalovaným, voči ktorým
bolo konanie (v časti) zastavené v dôsledku započítania kaucií (ktoré boli zrazené ešte pred podaním
žaloby), žalobcovi nič nebránilo už skôr tieto započítať voči uplatnenej pohľadávke.
Žalovaní vyjmúc Ľ. C., N. W. Q. M. J. nežiadali rozhodnúť o povinnosť nahradiť im trovy konania, preto
súd o ich trovách nerozhodoval.

Vzhľadom na výsledok konania súd neúspešného žalobcu vo vzťahu k žalovanej v prvom rade zaviazal
na náhradu jej trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Tie pozostávajú z odmeny
za poskytnutie právnych služieb vyčíslenej podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za 5 úkonov (prevzatie a príprava
21.2.2005, účasť na výsluchoch dňa 14.4.2005 a 27.3.2007, 6.6.2013 a pojednávaní dňa 26.6.2014)

po 237,34 eur + režijný paušál 2 x 4,98 eur, 1 x 5,90 eur, 1 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, spolu 1.218,41
eur. Za štúdium spisu dňa 28.2.2005 súd odmenu nepriznal, nakoľko má za to, že štúdium spisu patrilo
k úkonu prevzatie a príprava zastúpenia. O povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej v prvom rade trovy
konania na účet jej právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola

uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Účet jej právneho zástupcu je vedený v
Tatrabanke a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS 19C/57/2008.
Pokiaľ ide o právne zastúpenie N. W. Q. M. J., uvedené účastníčky zo spisu do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozsudku trovy konania nevyčíslili a a tie nevyplývajú ani zo spisu, preto im súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v 33 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti.