Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/41/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206200921
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8206200921.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci navrhovateľky

Gabriela Javorská, bytom Gaboltov 99, proti odporcovi Jozef Prybitný, bytom Bardejov, Sázavského
13, zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., takto

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci navrhovateľky B. M., N.
B. XX, proti odporcovi M. A., N. N., Z.C. XX, zastúpeného JUDr. L. S., advokátkou, Radničné námestie
4, Spišská Nová Ves, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 2.775,02 eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov - jej a odporcu tak, že odporca jej vyplatí sumu 180.000,- Sk ( 5.974,91 eur )

a úroky. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.02.2000 s odporcom uzavrela manželstvo, ktoré bolo
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.02.2005, sp. zn. 1C 66/2004 rozvedené. Za trvania manželstva
nadobudli automobil zn. Citroen Xsara, rok výroby 2202, ktorý kúpili v novembri 2002 na lízing na dobu
4 rokov, zaplatili akontáciu v sume 260.000,- Sk a ďalej sa splácalo zo spoločného účtu. Mali v tom
čase úspory 530.000,- Sk, ktoré boli uložené na spoločnom účte. Dal jej len sumu 70.000,- Sk. S ich
spoločným účtom nikdy nedisponovala. Dňa 01.01.2003 sa s odporcom rozišli a už viac nikdy
nežili v spoločnej domácnosti. Tiež nadobudli chladničku v hodnote 15.000,- Sk a video. Mali úspory

530.000,- Sk, ktoré zarobili obaja v Taliansku. Pôžičky nemali žiadne. K dohode o vyporiadaní BSM
nedošlo.

Podaním zo dňa 20.08.2006 navrhovateľka upravila svoj návrh tak, že odporca je povinný jej vyplatiť
sumu 160.000,- Sk ( 5.311,- eur ) s 13 % úrokom z omeškania od 01.01.2004 do zaplatenia.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 05.12.2006. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé

a zavádzajúce. Súhlasí len s tým, že bola uzavretá lízingová zmluva, kde bola z prostriedkov
nadobudnutých za trvania manželstva vyplatená akontácia v sume 260.000,- Sk. Lízingové splátky
neboli splácané zo spoločného účtu. Od kedy sa rozišli spoločne nehospodárili a vôbec sa nestretávali,
od konca januára 2003. Na spoločnom účte mali 500 eur, v žiadnom prípade nedisponovali sumou530.000,- Sk ani v čase rozvodu ani v čase rozchodu. Je pravdou, že obaja pracovali v zahraničí, avšak
zarobené financie míňali, pričom práve navrhovateľka vo väčšom rozsahu peniaze míňala a nebola
schopná šetriť. Do BSM nepatrí chladnička. V čase rozvodu manželstva navrhovateľka súhlasila s

vyplatením sumy 130.000,- Sk, pričom suma 70.000,- Sk bola vyplatená. Sumu 60.000,- Sk jej nevyplatil,
lebo vyplatením zostatku navrhovateľka podmienila súhlas s rozvodom. S tým nesúhlasil. Peniaze
zarobili prácou v zahraničí, ale ich aj míňali. Na úroky z omeškania nemá navrhovateľka nárok. Navrhol
mu prikázať do vlastníctva automobil zn. Citroen Xsara a navrhovateľke vyplatiť sumu 60.000,- Sk.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.3.2013, č.k. 2C 41/2006-207 súd zaviazal odporcu uhradiť na
vyrovnanie podielu z BSM navrhovateľke sumu 196,72 eur, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že odporca jej dlhuje sumu 4.310,- eur,
výpočtom z posledného výberu z účtu v banke v taliansku dňa 18.10.2012, ako oficiálne výplaty od
zamestnávateľa, ku ktorej treba vypočítať ich výplaty, ktoré dostali za mesiac október 2002 spolu s 13.

a 14. platom, ktorá im bola odovzdaná pri odchode spolu vo výške cca 6.000,- eur, teda mali v hotovosti
13.000,- eur, čo je po prepočte suma 530.000,- Sk. Mali aj neoficiálne peniaze, ktoré potvrdila svedkyňa
Špičková. Nesúhlasila s konštatovaním súdu, že minuli v taliansku 2.789,22 eur, ktorá bola vybratá z ich
účtu, ona ju neminula, musel ju minúť odporca. Poukázal a na výpoveď svedkyne Špičkovej, že dostávali
na ruku od zamestnávateľa sumu 300 - 400 eur mesačne a dostávali aj tringeľty. Nie je pravdou, že

míňali nadmerne peniaze, ubytovanie a stravu mali zdarma. Ich bočné príjmy boli asi 900 eur mesačne,
z čoho sa dalo slušne žiť. Ani nevie kde ich minuli, keď pracovali 6 dní v týždni, neboli na dovolenke
a išli sem tam na kávu. Občas si kúpili oblečenie a bicykel v sume 100 eur, išli na kúpalisko či pizzu.
Ona mala vyšší príjem ako on, na neho míňala viac ako na seba. Odporcovi dôverovala, on mal prehľad
o peniazoch, chce od neho len peniaze čo zarobila a ušetrila, nič viac. Po návrate z Talianska bola u

rodičov, občas tam prišiel a po rozchode žila u rodičova sestry. Títo ju živili. Dňa 3.12.2003 jej dal
sumu 70.000,- Sk a potom sumu 40.000,- Sk. Trvá na to, že v Taliansku zarobili 530.000,- Sk. Mala byť
započítaná aj výplata v sume 2.932,- eur ( jej ) a v rovnakej sume aj jeho. Uviedla, že žiada priznať
sumu 4.310,- eur ako výplatu.

Odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.5.2013, sp. zn. 19Co 70/2012 bol rozsudok v
časti o zamietnutí návrhu čo do úrokov z omeškania potvrdený a v prevyšujúcej časti zrušený a v
rozsahu zrušenia vrátený súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vec prejednať a za aktívnej účasti účastníkov

konania, na ktorých je dôkazná povinnosť na preukázanie svojich tvrdení, náležíte zistiť masu BSM
a vyporiadať ju podľa zákonných ustanovení. Pri rozhodovaní je potrebné aplikovať aj ustanovenie
§ 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, ďalej len OZ). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 OZ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 1, 3 OZ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov súd rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo

na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti ( § 150 OZ). V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci konania
boli manželia v čase od 19.02.2000 do 19.04.2005. Zánikom ich manželstva došlo aj k zániku ich BSM.

Keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM, bolo na mieste, aby na
základe návrhu o vyporiadaní rozhodol súd. Súdom prvého stupňa však v napadnutom rozsudku bolo
rozhodnuté, okrem výroku o zamietnutí návrhu čo do žiadaných úrokov z omeškania, predčasne. V
konaní totiž nebolo náležíte preukázané a zistené, aká suma má patriť do BSM účastníkov konaniaa teda akú sumu ma súd vyporiadavať. Ustanovenie § 150 OZ, a to svojou širokou formuláciou
umožňuje, aby súd majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravil čo najspravodlivejšie,
v súlade s dobrými mravmi a so záujmami bývalých manželov. Súd pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva môže odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohej aplikácii
ustanovenia § 143 OZ. Predmetom vyporiadania BSM v predmetnej veci je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t. j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode
účastníkov konania. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada
rovnosti (parity) podielov. Z nej vyplýva, že podiely oboch manželov súd rovnaké. Ďalšou zásadou,

ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, je zásadná refundácia nákladov.
Prostredníctvom nej sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku
ktorým došlo počas trvania manželstva. Z uvedeného vyplýva, že pre správne a spravodlivé rozhodnutie
vo veci je potrebné náležíte zistiť masu patriacu do BSM. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci
vyplývam, že počas manželstva odporca užíval osobné motorové vozidlo zn. Citroen Xsara na základe
lízingovej zmluvy. Správne súd prvého stupňa nepojal predmetne motorové vozidlo do BSM. nakoľko v

čase zániku BSM toto nebolo majetkom nadobudnutým manželmi počas trvania manželstva. V súvislosti
s lízingovými splátkami však bolo potrebné zistiť a vyhodnotiť obsah konkrétnej lízingovej zmluvy. Bez
posúdenia jej obsahu totiž nie je možné ustáliť, do akej miery boli sumy zaplatené v rámci lízingu nie iba
nájomným za prenajatý automobil, ale aká suma predstavovala súčasť zálohy, či splátky kúpnej ceny z
jeho nasledujúceho predaja, resp. ako znižovali túto cenu. Taktiež konštatovanie súdu prvého stupňa, že

zúčtu,ktorýbolvedenýnamenoodporcuvTalianskuazktoréhobolapredodchodomúčastníkovdomov
vybranásuma7.016,69Eur,zktorejbolačasťpeňazípoužitánaúhraduakontácienalízing,100Eurbola
dňa24.10.2002spotrebovanámanželmiažeostatnépeniazezasledovanéobdobiemohlibyťpoužiténa
zabezpečenie života oboch účastníkov, je predčasné. Ak jeden z účastníkov použije finančné prostriedky
patriace do BSM bez súhlasu druhého manžela, má dôkaznú povinnosť preukázať, na čo boli tieto

finančné prostriedky použité. Pri vyporiadaní BSM súd musí zohľadniť, ak jeden z manželov vynaložil
peniaze iba vo svoj prospech. Uvedené konanie jedného z manželov nemôže byť na ujmu druhého
z bývalých manželov. Nie je možné súhlasiť ani s ďalším tvrdením súdu prvého stupňa, že účastníci
konania mali samostatným návrhom urobiť predmetom konania aj lízingové splátky. Súd pri vyporiadaní
BSM nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyhodnotiť

aj lízingové splátky a to spôsobom, ktorý je vyššie uvedený. V rámci širšieho vyporiadania BSM je totiž
potrebné sa zaoberať aj prípadnými dlhmi vzniknutými počas trvania manželstva. V súvislosti s návrhom
odvolateľky na vypočutí ďalších svedkov odvolací súd uvádza, že táto nebola v zmysle ustanovenia §
120 ods. 4 O. s. p. riadne poučená, preto má právo aj v odvolacom konaní navrhovať dokazovanie.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 10.10.2014 sa dostavila navrhovateľka. Nedostavila sa odporca
a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o odročenie pojednávania
nežiadali. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p..

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkovaoboznámením ichvyjadrení
a vyjadrení právnej zástupkyne odporcu a v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav veci:

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 09.08.2007 uviedla, že trvá na tom, aby jej bola zaplatená suma
160.000,- Sk. S návrhom odporcu nesúhlasila. Nebola medzi nimi žiadna dohoda.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 09.08.2007 uviedla, že je ochotná v mene odporcu
uzavrieť s navrhovateľkou zmier alebo dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, s tým, že odporca by bol

zaviazaný v dohodnutej lehote vyplatiť jej sumu 60.000,- Sk z dôvodu, že sumu 70.000,- Sk jej už vyplatil.
Išlo o uzavretie ústnej dohody medzi účastníkmi s tým, že odporca jej vyplatí z titulu BSM sumu 130.000,-
Sk a tak vlastne vyplatený rozdiel medzi vyplatenou sumou a dohodnutou sumou činí 60.000,- Sk.

Výsluchomnavrhovateľkynapojednávanídňa09.08.207bolozistené,ženapodanejžalobetrvávcelom

rozsahu a navrhuje, aby súd vyporiadal ich BSM s odporcom tak, že prikáže do výlučného vlastníctva
odporcu osobný automobil zn. Citroen Xsara a zároveň uloží
žalovanému zaplatiť jej z titulu vyrovnania BSM sumu 160.000,- Sk. Domáha sa tiež úroku z omeškania
z tejto sumy vo výške 13 % ročne od 1.1.2004 do zaplatenia a to z dôvodu, že 1.1.2004 už nežiliv spoločnej domácnosti, aj keď boli stále manželia. Manželstvo s odporcom uzavreli dňa 19.2.2000
a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C 66/04. Do ich BSM patrí osobný
automobil značky Citroen Xsara, objem 1,4 litra, rok výroby 2000. Auto kupovali na leasing na dobu 4

rokov, pričom zaplatili základnú akontáciu 260.000,- Sk. Uzatvárali túto leasingovú zmluvu v predajni
Citroen Bardejov. Všetky doklady sa nachádzajú u odporcu. Sumu 260.000,- Sk zaplatili zo spoločných
finančných prostriedkov. Výška leasingovej splátky bola dohodnutá vo výške okolo 10.000,- Sk. Tieto
splátky sa splácali zo spoločného účtu. Tento spoločný účet sa nachádza v Tatra banke Prešov. Auto
sa kupovalo v mesiaci november 2004. Predpokladá, že asi v roku 2004 sa rovnako uzavrela zmluva o

otvorení toho bežného účtu v uvedenom peňažnom ústave. Podpisový vzor na tento peňažný účet mal
jej bývalý manžel a jeho sestra T.. Počas existencie manželstva na tento spoločný účet vkladali peniaze.
Prestali žiť v spoločnej domácnosti asi vo februári 2005. V mesiaci november 2004 to auto kupovali,
pričom následne od januára nasledujúce kalendárneho roka už spolu nežili. Od času, keď nežijú v
spoločnej domácnosti, osobný automobil užíva žalovaný. Ďalej do BSM patrí chladnička, kupovali ju
počas existencie manželstva zo spoločných finančných prostriedkov za kúpnu cenu asi 15.000,- Sk,

pričom v súčasnosti sa táto chladnička nachádza v domácnosti u matky žalovaného u V. A. na ul.
Sázavského, pričom zostatková cena tejto chladničky môže byť asi vo výške 7.500,- Sk. Ďalej do BSM
patrí aj video, ktorého značku nevie uviesť, kupovalo sa počas existencie manželstva, krátko po uzavretí
manželstva asi v roku 2000 alebo 2001, nevie koľko stálo, zostatkovú cenu môže mať vo výške 7.000,-
Sk, taktiež sa nachádza v domácnosti u bývalého manžela. Počas existencie manželstva si nasporili

sumu 530.000,- Sk a to z dôvodu, že pracovali v zahraničí. Boli v Taliansku a po ukončení sezóny
si priniesli sumu 530.000,- Sk. Z tejto sumy zaplatili akontáciu na osobný automobil. Z tejto sumy jej
odporca vyplatil sumu 70.000,- Sk a ďalej jej dal ešte z týchto spoločných finančných prostriedkov sumu
20.000,- Sk. Žiaden iný majetok nemali.
Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či mali zriadený len jeden účet v peňažnom ústave v Tatra

banke Prešov, navrhovateľka uviedla, že pokiaľ vie, tak v tomto peňažnom ústave mali otvorený len
jeden účet.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne odporcu, či počas sezóny, keď spolu pracovali v Taliansku má na
mysli sezónu od marca 2002 do novembra 2002 a koľko zarábala, navrhovateľka uviedla, že zo začiatku
zarábala 930 EUR, potom 950 EUR a následne ešte 970 EUR.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne odporcu, aké boli jej náklady počas tejto sezóny, keď pracovala
v zahraničí z príjmu, ktorý dostala, navrhovateľka uviedla, že počas tejto sezóny žili spolu s odporcom
v jednej izbe. Náklady na stravu a ubytovanie neboli žiadne, pretože to mali zdarma. Čo sa týka
zabezpečovania ďalších nákladov, tak svoje potreby uspokojovala z tringeľtov, ktoré zarobila a navyše
z týchto tringeľtov pomáhala aj bývalému manželovi.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne odporcu, či z tých nasporených peňazí, ktoré uvádzala vo svojej
výpovedi, sa kupovalo auto značky Citroen, navrhovateľka uviedla, že áno, z týchto peňazí sa kupovalo
auto.
Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či vie uviesť, či to auto sa nepokazilo počas existencie
manželstva, navrhovateľka uviedla, že vie o tom, že to auto sa pokazilo, došlo tam k menšej havárii.

Náklady na opravu boli asi vo výške 30.000,- Sk. Následne toto auto leasingová spoločnosť vymenila
za iné auto tej istej značky. Sumu 160.000,- Sk, ktorú

požadujeododporcusivypočítalatakýmspôsobomtak,žepotejsezóne2002sidonieslisumu530.000,-
Sk. Túto sumu rozdelila na polovicu. Potom z nej odpočítala sumu 70.000,- Sk a 20.000,- Sk a ďalej

odpočítala akontáciu a došla k sume 160.000,- Sk, ktorú požaduje od odporcu.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne odporcu, o čom sa chcela dohodnúť s odporcom, keď
uviedla vo svojej výpovedi, že bola ochotná od neho prijať sumu 160.000,- Sk navrhovateľka uviedla, že
opakovane, keď sa s ním stretla, naposledy v Bardejove, mu hovorila, že od neho chce sumu 160.000,-
Sk, pričom keď mu to vysvetlila, akým spôsobom k tejto sume došla, tak odporca povedal, že jej túto

sumu nedá.

Následne právna zástupkyňa odporcu uviedla, že nesúhlasia s podanou žalobou. Skutočne počas
sezóny2002,keďpracovaliúčastnícikonaniavzahraničí,možnomohlizarobiťsumuokolo500.000,-Sk.
Z tejto sumy aspoň 1/3 predstavovali ich náklady na život. Podľa udania odporcu, práve navrhovateľka

míňalafinančnéprostriedkypresvojvlastnýživot.Počasexistenciemanželstvabolauzavretáleasingová
zmluva so spoločnosťou Tatra leasing, s.r.o. so sídlom Továrenská 10, Bratislava, išlo o leasingovú
zmluvu uzavretú s touto leasingovou spoločnosťou, číslo zmluvy XXXXXX predmetom ktorej bol leasing
osobného motorového vozidla značky Citroen Xsara, 1,4 iSXDV. Počas existencie manželstva bolzriadený účet číslo účtu XXXXXXXXXX názov účtu A. M. na menu v eurách, pričom vyplýva, že
keď prestali žiť v spoločnej domácnosti účastníci konania, zostal tam zostatok vo výške 1.015 EUR.
Leasingové splátky od nadobudnutia tejto zmluvy splácal odporca. Splátky na toto auto sú už splatené.

Odporca je ochotný vyplatiť navrhovateľke sumu spolu 130.000,- Sk, z tejto sumy jej už uhradil 70.000,-
Sk dňa 03.12.2003. Sumu 70.000,- Sk jej uhradí v lehote 30 dní.

Navrhovateľka k vyjadreniu právnej zástupkyne odporcu uviedla, že s nimi nesúhlasí. Bežné výdaje si
zabezpečovala zo svojich tringeľtov, ktoré v tom čase zarobila.

Z podania Tatrabanky a.s. zo dňa 17.10.2007 vyplýva, že stav na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX
predstavoval k 19.04.2005 čiastku 17,47 eur.

Podaním zo dňa 15.11.2007 odporca uviedol, že video nepatrí do BSM, nakoľko toto zakúpila jeho
matka V. A., ktorá ho hradila v splátkach. Navrhovateľka prevzatie sumy 70.000,- Sk potvrdila dňa

03.12.2003 svojim podpisom, overenom u notára. Vyplatil jej aj ďalších 20.000,- Sk, čo navrhovateľka na
pojednávaní uznala. Je ochotný jej vyplatiť sumu 40.000,- Sk. Jej návrh na sumu 160.000,- Sk považuje
za nedôvodný. Z jej strany nebol predložený dôkaz o tom, že manželia nadobudli majetok v takom
rozsahu v akom sa vyplatenia domáha. Sama uviedla, že mali len jeden spoločný účet v peňažnom
ústave, ktorý bol súdu predložený. Pokiaľ počas manželstva nadobudli spoločne finančné prostriedky,

tieto boli počas trvania manželstva aj použité a ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
neexistovali. Je ochotný vyplatiť navrhovateľke sumu 40.000,- Sk.

Z potvrdenia zo dňa 03.12.2003 podpísaného navrhovateľkou vyplýva, že potvrdila, že od odporcu
dňa 03.12.2003 prevzala sumu 70.000,- Sk. Ide o peňažné plnenie za vozidlo Citroen Xsara. Podpis

navrhovateľky je overený notárom JUDr. M. C..

Z podania Tatra leasing zo dňa 15.11.2007 vyplýva, že dňa 14.11.2002 bola s odporcom uzavretá
leasingová zmluva č. XXXXXX, ktorá bola v novembri 2006 po riadnom
priebehu ukončená. Leasingové splátky boli hradené z účtu na meno odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX

v zmysle splátkového kalendára. Z predloženej zmluvy vyplýva, že záloha na leasingové splátky bola
vo výške 259.950,- Sk. Cena lízingu bola 642.198,- Sk. Predmet lízingu Citroen Xsara 1,4l SX 5 dv..
Doba trvania leasingu bola 48 mesiacov. Výška mesačnej splátky bola v sume 7.963,50 Sk. Splátky
boli splatné k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.11.2002 končiac dňom 15.10.2006. K úhrade na splátkach
mala byť uhradená suma 382.246,40 Sk. Záloha na leasingové splátky bola uhradená u predajcu dňa

14.11.2002. Odpredajná cena vozidla bez DPH bola v sume 1.000,- Sk.

Zároveň boli súdu zo strany odporcu predložené : 1. dodatok č. 1 k leasingovej zmluve XXXXXX, z
ktorého vyplýva, že došlo k zmene predmetu zmluvu 14.12.2003 a to k zmene modelu a typu vozidla
z Citroen Xsara 1,4 na Citroen Xsara 1,6, rok výroby 2003, pričom došlo aj k zmene výšky lízingovej

splátky od 15.12.2003 zo sumy 7.792,- Sk a neskôr na 9.724,- Sk.

Z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2003 uzavretej medzi odporcom ( dlžníkom ) a I. V. Ľ.
T. ( veriteľmi ) bolo zistené, že predmetom zmluvy bolo poskytnúť dlžníkovi pravidelne finančné čiastky
a to na splácanie lízingových splátok z lízingovej zmluvy č. XXXXXX ( auto Citroen Xsara ) zo strany

veriteľov za odporcu. Vklady budú vykonávať na účet dlžníka vedeného v Tatrabanke. Túto čiastku sa
dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 1 roka po splatení lízingu. Veritelia začnú splácať lízing od marca
2003 až do úplného vyrovnania lízingu.

Výsluchom odporcu dňa 19.12.2007 bolo zistené, že so žalobou na vyporiadanie BSM tak ako ju podala

navrhovateľka nesúhlasí. Bol by ochotný sa s ňou dohodnúť mimosúdne tak ako sa pôvodne dohodli
a to tak, že jej vyplatí sumu 130.000,- Sk. Už si nespomína, či to bolo pred rozvodom alebo po rozvode
manželstva, pričom navrhovateľka súhlasila s návrhom a sumu 70.000,- Sk tak ako to uvádza aj ona jej
vyplatil. Následne jej dal ešte 20.000,- Sk, čo nespochybňuje ani samotná navrhovateľka. Tento spôsob
vyrovnania BSM je spravodlivý z dôvodu, že počas manželstva zo spoločných finančných prostriedkov

zaplatiliakontáciunaosobnýautomobilCitroenXsaravovýške260.000,-Sk.Zároveňpodľatejtozmluvy
bolizaviazanísplácaťleasingovésplátkymesačnedo10.000,-Sk.Pričomvšetkytietoleasingovésplátky
sa splácali po rozchode s navrhovateľkou, pričom nemal na tieto splátky a zo svojho účtu ich za neho
platila jeho sestra I. T., bytom Bardejov, U.. Z. X. Ona zaplatila za neho všetky splátky. So sestrousa dohodol, že tieto peniaze mu ona požičiava a on sa zaviazal jej to zaplatiť. Tieto požičané peniaze
platil, teda splácal po rozvode manželstva, výlučne zo svojho majetku. Majú dohodnutú splatnosť. Je
pravdou, že leasingové splátky sa splácali z účtu, ktorý bol vedený v spoločnosti Tatra banka, a.s.,

pretože tam bol zriadený účet na jeho meno, ktorý musel byť zriadený s uzavretím leasingovej zmluvy
medzi mnou a spoločnosťou Tatra leasing, s.r.o. Sestra však posielala peniaze na tento účet a z tohto
potom účtu odchádzali peniaze ako splátky. Pokiaľ ide o zaplatenie prvej splátky, tzv. akontácie na auto,
tak to zaplatili zo spoločne nasporených peňazí. Po zániku manželstva nezaplatila zo svojich finančných
prostriedkov žalobkyňa ani jednu splátku. Do rozvodu manželstva sa rovnako nezaplatila ani jedna

splátka zo spoločných peňazí. Po rozvode manželstva a po ukončení leasingu bolo auto značky Citroen
Xsara mnou predané za kúpnu cenu 260.000,- Sk, pričom však nešlo o pôvodný automobil Citroen
Xsara, ktorý získali na základe leasingovej zmluvy, pretože s tým autom boli problémy a tak Citroen auto
vymenil a to v roku 2003, myslí, že koncom roka 2003. V pôvodnej leasingovej zmluve
saurobilazmenavsplátkovomkalendári,pretoževýmenouautadošloknavýšeniuhodnotyautaazvýšili
sa aj splátky, myslí, že o 1.000,- Sk minimálne. Chladnička a video zakúpila jeho matka V. A., preto

nepatria do BSM, ale sú v jej vlastníctve. Tvrdeni navrhovateľky, že mali počas existencie manželstva
mať sumu 530.000,- Sk ako úspory, nie je pravdivé. Ku dňu zániku manželstva mali 500 EUR. Počas
existencie manželstva si spoločne s navrhovateľkou zriadili tzv. euro vkladnú knižku a to bola zriadená
v Tatra banke, a.s.. Nemá záujem sa súdiť s navrhovateľkou a zvyšovať trovy súdneho konania. Návrh
na vyporiadanie BSM vo výške 130.000,- Sk dal ešte pred rozvodom manželstva.

Zároveň boli súdu predložené dôkazy, že chladnička video nepatria do BSM, keďže ich zakúpila na
splátky matka odporcu V. A. ( zmluvy, potvrdenie zmluvy a poštové poukazy o zaplatení splátok, čl. 75
- 81 ). Taktiež bol súdu predložený dôkaz o hradení leasingových splátok z účtu odporcu vo výške
7.963,50 Sk mesačne a dôkazy o tom, že na jeho účet tieto sumy boli vkladané zo strany Ľ. T. V. I. T.

( čl. 82 - 89, 126 - 139 ). Splátky boli od 15.01.2003 vo výške 9.724,- Sk.

Na pojednávaní dňa 11.03.2008 navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že sumu 260.0000,- Sk použili
na zaplatenie leasingovej splátky. Nie je pravdou, že by jej mal dať odporca na spravodlivé vyrovnanie
len sumu 40.000,- Sk, keď minule sa tvrdilo, že 60.000,- Sk. Žiada na vyplatenie sumu 160.000,- Sk.

Chladnička a video nepatria do BSM. Podľa nej nehovorí pravdu v tom, že všetky splátky leasingové
do rozvodu manželstva mali byť zaplatené, tak že mal mať peniaze požičané. Keď sa rozišli, mesiac
po tom, čo im bolo dané auto na základe leasingovej zmluvy, tak ešte mu zostali nejaké peniaze, ktoré
mali spoločne nasporené, asi do marca nasledujúcej roka, pretože vtedy začína sezóna a vtedy odišiel
pracovať do zahraničia. Z výpisu z účtu, ktorý mal byť zriadený na meno odporcu, teda M. A. v peňažnom

ústavevTalianskusoznačením:F.D.,sosídlomvNaturnosadáurčiť,ževpriebehuodobdobia6.5.2002
do 31.12.2002 boli na tomto peňažnom účte pohyby vkladov a výberov finančných prostriedkov. Na
tento účet si vkladala peniaze počas prác v Taliansku. Vie o tom, že sa z tohto účtu vyberali peniaze,
poslali sa aj do Tatra banky, aby bola možnosť zaplatiť aj leasingové splátky. Myslela to tak, že je zrejmé
z týchto položiek, ktoré sú označené ako mínus, že boli vyberané peniaze, nevie kam ich odporca

posielal, s týmito peniazmi nemala nič spoločné. Trvá na tom, že počas existencie manželstva si doniesli
v novembri 2002 z Talianska spoločne nasporenú sumu 530.000,- Sk. Túto sumu si doniesli domov
v hotovosti. Následne bola z tejto sumy 530.000,- Sk zaplatená akontácia vo výške 260.000,- Sk na
základe leasingovej zmluvy. Nevie uviesť, čo sa stalo s ďalšími peniazmi, ktoré si doniesli, pretože ich
zobral odporca, nevie kam ich vložil alebo čo s nimi spravil. Ďalej opravila svoju výpoveď ohľadne toho,

že na minulom pojednávaní uviedla, že nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od roku 2004, čo však
nie je pravda, pomýlila sa. Malo ísť o rok 2003. Tiež uviedla, že nechápe, prečo sa tu stále rozpráva o
dátume ku dňu zániku ich spoločného majetku a o dátume zániku ich manželstva, keď už dávno predtým
nežili a spoločne nehospodárili, každý z nich mal svoje finančné prostriedky.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že nikto nepopiera, že počas existencie manželstva, teda
predovšetkým k dátumu, keď sa potom rozišli, tak nežili spoločne, nezabezpečovali spoločne finančné
prostriedky, túto skutočnosť nikto nepopiera, avšak dôležitý je stav ku dňu zániku ich manželstva.

Podaním zo dňa 22.10.2008 navrhovateľka uviedla, že koncom októbra dostala výplatu 3.000,- eur,
ktoré neboli uložené na účet, 02.11.2002 išli domov. Odporca mal podobnú výplatu. Dokopy 6.000,- eur.
Na výpise z banky je okolo 7.000,- eur plus výplata, spolu 13.000,- eur, čo je s kurzom vtedy 43-44,-Sk /
euro, čo je minimálne 560.000,- Sk. Odporca jej dal 70.000,- Sk, potom ešte 20.000,- Sk, plus ešte dokonca decembra 2002 asi sumu dokopy 10.000,- Sk, spolu jej dal 100.000,- Sk. Od januára 2003 nežili
spolu a prístup k účtu nemala, ani k peniazom. Preto žiada 200.000,- Sk a úroky.

Podaním zo dňa 01.12.2008 odporca súdu predložil dôkaz o zaplatení sumy 40.000,- Sk na účet
navrhovateľky a to poštovým poukazom dňa 10.11.2008. Na základe uvedeného má za to, že došlo k
úplnému vyrovnaniu BSM.

Na pojednávaní dňa 03.02.2009 navrhovateľka uviedla, že Je ochotná sa dohodnúť s odporcom, že jej

titulom úplného vyrovnania BSM vyplatí sumu 160.000,- Sk. Navrhla uzavretie súdneho zmieru alebo
dohody tak, že jej odporca zaplatí sumu 50.000,- Sk v lehote, ktorú by si dohodli, pretože suma 130.000,-
jej už bola vyplatená. Následne uviedla, že chce ešte sumu 100.000,- Sk. Uviedla, že pôvodne žiadala
sumu 180.000,- Sk. Neskôr sa domáhala sumy 160.000,- Sk. Na to uviedla, že žiada , aby jej odporca
vyplatil po odrátaní sumy 40.000,- Sk, ktoré jej v priebehu konania vyplatil, ešte sumu 100.000,- Sk. Nič
iné od neho viacej nežiada.

Na dotaz samosudcu na navrhovateľku, aby súdu uviedla, aká finančná suma bola zaplatená ako prvá
splátka leasingovej spoločnosti z titulu uzavretia zmluvy na osobný automobil, navrhovateľka uviedla,
že si na nič také nepamätá.
Na ďalší dotaz samosudcu, či vie uviesť navrhovateľka, v akej sume sa platili leasingové splátky počas
existencie manželstva, koľko bolo zaplatené, navrhovateľka uviedla, že tam sa pravidelne dávali peniaze

na účet, z ktorého potom odchádzali tie splátky. Nevie uviesť presnú sumu.
Následne navrhovateľka uviedla, že pokiaľ jej už odporca vyplatil sumu 130.000,- Sk, tak to vníma ako
polovicu zaplatenej akontácie na auto Citroen. Je pravdou, že keď sa platila akontácia na auto, tak
už spolu nežili. Neplatila akontačné poplatky. Odporca jej zobral peniaze, ktoré zarobila v tom roku v
Taliansku. Mali financie ku dňu ich rozchodu zo spoločnej domácnosti vo výške 530.000,- Sk. Z nich

zobrali 260.000,- Sk na auto, ktoré uviedla a pýta sa , kde sú ostatné jej peniaze.
Na dotaz samosudcu, či sa finančné prostriedky vo výške 530.000,- Sk mínus 260.000,- Sk nachádzali
na konkrétnom finančnom účte, navrhovateľka uviedla, že nevie, či mali peniaze na peňažnom účte,
pretože s nimi hospodáril odporca. Zobrali poslednú výplatu z októbra 2002, o čom súdu predložila
dôkaz a z toho vyplýva, že zarobila 2.932,- Eur, tie už nedávali na ten účet, tie použili pre svoju potrebu.

Mali zriadený účet v Taliansku. Podľa nej tam bolo asi 530.000,- Sk.
Navrhovateľka po nahliadnutí do listinného dôkazu na č.l. 90 uviedla, že išlo o vkladnú knižku, na ktorej
mali mať v talianskej banke uložené finančné prostriedky. Z tohto výpisu z účtu vyplýva, že keď ešte
spolu žili, tak v októbri 2002 vybrali z tohto účtu okolo 7.000,- Eura. Keď dali výplaty dokopy, jeho a jej po
7.000,- Eur, tak mali podľa nej výšku minimálne 500.000,- Sk. Z nich dali 260.000,- Sk na auto, zbytok si

ponechal podľa nej odporca. Tie peniaze sa použili na splátky na auto, pretože celú tú finančnú hotovosť
mal odporca. Je pravdou, že ešte v januári 2003 odchádzali spolu do Talianska, náklady na cestu sa
platili zo spoločných finančných prostriedkov. Odporca jej nepovedal, koľko im zostalo

ešte zo spoločných peňazí, pretože jej nikdy nič nechcel vravieť. Od januára 2003 už sa nevrátili tak,

aby obnovili manželské spolužitie, nežili spolu, nehospodárili spoločne.
Na dotaz samosudcu, či mala navrhovateľka vedomosť počas existencie manželstva o zmluve o pôžičke
medzi odporcom a medzi jeho sestrou pani I. T., navrhovateľka uviedla, že o tom vie, povedal jej, že sa
dohodol so sestrou tak, že si požičiava nejaké peniaze od nej a to z dôvodu, aby mohli platiť splátky
auta a to z dôvodu, aby neposielal peniaze z Talianska, aby ona platila splátky na Slovensku. Opätovne

uviedla, že žiada sumu 100.000,- Sk. Skutočnosť, ktorú tvrdí, že mali toľko peňazí, nevie preukázať. S
peniazmi hospodáril odporca. Iné dôkazy na preukázanie nemá.
Na dotaz samosudcu, či auto, ktoré bolo predmetom splácania leasingu na auto Citroen Xsara 1,4 ,
navrhovateľka uviedla, že predmetné auto neužívala. Trvá na tom, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť jej sumu 100.000,- Sk s úrokom, ktorý uviedla v písomne podanom návrhu a to v lehote 2

mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Na pojednávaní dňa 03.02.2009 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že nesúhlasí s návrhmi
navrhovateľky. Navrhovateľka sama nevie, akú sumu požaduje. Tieto jej nároky nie sú preukázané.
Pokiaľmávedomosť,takleasingovázmluvanavozidlobolauzavretápočasexistenciemanželstvastým,

že vlastníctvo k motorovému vozidlu sa nadobudne až po ukončení tohto nájomného vzťahu. Zotrváva
na tom, že počas celej existencie manželstva všetky leasingové splátky, boli uhrádzané z peňažného
účtu sestry odporcu, pričom potom, ako uviedol odporca vo svojej výpovedi sa dohodol so sestrou, že
tieto peniaze jej vráti. Pokiaľ ide o poplatok, ktorý bol zaplatený ako akontácia, tak je možné, že išloo zálohu vo výške necelých 260.000,- Sk, išlo o spoločné finančné prostriedky. S touto leasingovou
spoločnosťou bola uzavretá aj kúpna zmluva už len s odporcom. Všetky finančné prostriedky aj počas
existencie manželstva boli splácané z finančných prostriedkov a to z účtu sestry odporcu. Vychádza

sa len zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi odporcom a jeho sestrou. Všetky finančné
splátkyajpočasexistenciemanželstvabolizaplatenésestrouodporcu.Podľanejnemohloísťospoločné
finančné prostriedky, ktoré boli použité na zaplatenie splátok z dôvodu, že manželia už pred rozvodom
manželstva nežili v spoločnej domácnosti po dobu 2 rokov, nevytvárali spoločné peniaze. Uviedla, že
bola uzatváraná len jedna leasingová zmluva so spoločnosťou Tatrabanka, ktorá sa nachádza v súdnom

spise. Jednoducho v priebehu tohto nájomného vzťahu došlo k tomu, že to auto sa pokazilo, bola použitá
finančné suma aj na opravu a až po rozvode manželstva došlo k výmene tohto motorového vozidla za
iné, ale všetko v rámci existencie nájomného leasingového vzťahu. Navrhovateľka nepreukázala, aby ku
dňu zániku, keď prestali spolu žiť, ku dňu samotného BSM a rozvodu manželstva mali skutočne finančné
prostriedky tak, ako to uviedla teraz vo svojej výpovedi. Aj keď v októbri 2002 mali vybrať spoločné
prostriedky, tak od októbra 2002 sa vrátili spoločne na územie SR, žili spolu asi do 1.1.2003, medzi tým

sa opätovne obidvaja vrátili na územie Talianska. Mali náklady, ktoré súviseli s opravou auta, ktoré mali
pred týmto autom, išlo tiež o auto Citroen. Bola tam nákladná oprava asi vo výške 30.000,- Sk. Túto
opravu platili zo spoločných finančných prostriedkov a to zo sumy, ktorá mala byť možno vybratá z toho
účtu v októbri 2002 a z výplaty, ktoré mali. Nebolo preukázané, aby ku dňu zániku manželstva, alebo ku
dňu zániku, keď prestali spolu žiť, boli jej nároky také, aké si požaduje následne výplatu z titulu BSM.

Nepopierateľneprevzalasumu130.000,-Sk,stým,ženaposledyjejbolavyplatenásuma40.000,-Sk,čo
považujú za úplné finančné vyrovnanie z titulu BSM. Navrhovateľka mala počas existencie manželstva
vysoké nároky, míňala tieto peniaze s tým, že jednoducho nie je možné teraz preukázať, tak ako to ona
tvrdí, že ku dňu rozchodu mali mať nasporených 530.000,- Sk. Dôkazné bremeno doposiaľ
neuniesla. Poukazuje na to, že konanie sa začalo v roku 2006. Doposiaľ takéto dôkazy neboli ňou

predložené, trovy im neúmerne narastajú. Navrhla, aby súd zamietol žalobu navrhovateľky, pretože jej
nároky vyplývajú z titulu finančného vyrovnania a tie boli už vyrovnané. Zároveň žiada náhradu trov
konania.

Podanímzodňa19.02.2009odporcauviedol,želízingovésplátkynazákladezmluvyopôžičkeuzavretej

s Ľ. T. V. I. T. splácali menovaní od marca 2003 do konca leasingu. Peniaze vrátil po ukončení leasingu.
Navrhovateľka uviedla, že spolu nežili od januára 2003, ani spolu nehospodárili. Taktiež potvrdila,
že mala vedomosť, že splátky platí jeho sestra. Opätovne uviedol, že navrhovateľka nepreukázala
existenciu ďalších finančných prostriedkov. Navrhovateľka opakovane mení svoje nároky. Peniaze
použili na kúpu auta a z týchto prostriedkov až do odchodu do Talianska uhrádzali svoje bežné potreby a

opravu auta. Suma 40.000,- Sk bola navrhovateľke vyplatená dňa 10.11.2008. Navrhol návrh zamietnuť.
Automobil Citroen Xsara bol odpredaný odporcovi za kúpnu cenu 1.190,- Sk po ukončení leasingovej
zmluvy č. XXXXXX. Kúpna cena bola uhradená dňa 08.11.2006.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 29.10.2009 uviedla, že je možné, že sestra a jej manžel po dohode

s bývalým manželom splácali pôžičku. Ak si od nich požičal peniaze, tak ona o tej pôžičke nemala
žiadnu vedomosť. Príjem manžela v Taliansku bol obdobný ako jej. Potom dostávali pri odchode ďalšiu
finančnú hotovosť. Poslednú októbrovú výplatu neodnášali na účet, ale zobrali ju so sebou v hotovosti.
Manžel zobral všetky úspory, ktoré mali v talianskej banke, plus tú októbrovú výplatu. Počas existencie
manželstva mali nasporenú sumu, akú uvádza. Zriadený mali spoločný účet v banke F. D., pobočka, kde

pracovali spolu s manželom, pričom už z výpisu, ktorý súdu predložila vyplýva, že ku dňu odchodu z
októbrovej výplaty mali na účte cez 7.000,- Eur. V tom čase bol kurz asi 43,- Sk až 44- Sk, to znamená, že
lentakýmlaickýmprepočtomjezrejmé,že tammaliokolo280.000,-Sk,pluskaždýznichvoktóbrizobral
po 3.000,- € výplatu, mali spolu 6.000,- €. Výplatu a všetky peniaze z účtu zobral manžel. Ona žiadne
peniaze z týchto peňazí nevidela, akurát po rozvode jej vyplatil sumu 110.000,- Sk - sumu 70.000,- Sk

a sumu 40.000,- Sk. Chce, aby jej vyplatil do polovice sumy, ktorú mali nasporenú, ktorá ku dňu zániku
BSM existovala. Finančné prostriedky sa majú rozdeliť, aj napriek tomu, že nežili potom v spoločnej
domácnosti, ale zánik manželstva rozvodom nastal neskôr.

Na pojednávaní dňa 17.01.2012 navrhovateľka uviedla, že vyplatených jej bolo 110.000,- Sk. Ona

zarobila 280.000,- Sk, preto žiada ešte k výplate sumu 4.000,- až 5.000,- eur. Zabudla k pôvodnej sume
pripočítať 13. a 14. plat, pričom tieto spolu s poslednou výplatou brali v Taliansku na ruku a spolu
tieto peniaze doniesli domov. Domáha sa vyplatenia svojich peňazí. Do banky nechodila. So všetkýmdisponoval odporca a jeho sestra. Keď sa vrátili, mali zarobených 550.000,- Sk. Chcela za tie peniaze
kúpiť byt, avšak odporca chcel auto, ktoré si aj kúpil. Vybavila mu prácu.

Odporca na pojednávaní dňa 17.01.2012 uviedol, že navrhovateľke vyplatil sumu 130.000,- S, čo bolo v
priebehu konania aj preukázané. Jedinú spoločnú sumu, ktorú zaplatili bola akontácia na auto 260.000,-
Sk. Z toho jej aj tú sumu vyplatil. Trvá na všetkých ostatných veciach, ktoré v priebehu konania uviedli.
Svoje tvrdenia navrhovateľka nepreukázala ani nepreukázala, že mal nejaké peniaze minúť. Všetky
peniaze boli na spoločnom účte, nie na jeho osobnom účte.

Výsluchom svedkyne I. T. bolo zistené, že s navrhovateľkou nemá negatívny vzťah, spolu sa ani nevidia.
Keď si kúpili v tom čase auto tak akontáciu na neho a prvú splátku uhradili oni. Následne si brat hľadal
prácu a keďže nemal peniaze, požiadal ju, aby mu pomohla so splácaním splátok. Dohodli sa tak, že
ona mu poukazovala peniaze na jeho účet a z jeho účtu boli cez trvalý príkaz poukazované na zaplatenie
leasingových splátok. Po skončení leasingu jej brat peniaze vrátil v určitých čiastkach. Bolo to už
dávnejšie. Nevie sa však vyjadriť k ich spoločným financiám a k ich vtedajšej finančnej situácii. Okrem

tejto pôžičky o ich finančnú situáciu sa nestarala, bolo to ich súkromie.
Na otázku navrhovateľky, či vie kto spravoval ich spoločné peniaze s odporcom, svedkyňa uviedla, že
v tom čase boli manželmi. Žili spolu. Ona mala svoju rodinu. Ich peniaze a nakladanie s nimi neriešila.
Na otázku súdu, či mala dispozičné právo k spoločnému účtu účastníkov a či s týmto účtom disponovala,
svedkyňa uviedla, že mala zriadené právo disponovania, keď bolo potrebné riešiť splátky.

Na ďalšiu otázku súdu, či z účtu vyberala nejaké peniaze, svedkyňa uviedla, že nie, len tam vkladala
splátky na leasing.
Na ďalšiu otázku súdu, či má vedomosť o tom, aké sumy boli na účte, svedkyňa uviedla, že nemá.

Výsluchom svedkyne B. Š. bolo zistené, že s oboma účastníkmi konania je v priateľskom vzťahu.

Pracovali všetci traja v jednom hoteli v letnej sezóne od marca do novembra, bolo to asi v roku 2002.
Bývali spolu tiež na jednej ubytovni, dosť často sa stretávali, boli spolu. Rozprávali sa aj o tom, kto
koľko zarobí. Pokiaľ vie, tak obaja dávali peniaze na spoločný účet v banke. Dávali sa tam peniaze od
zamestnávateľa, spolu ich aj vyberali. Podľa jej vedomosti v tom čase zarábala pracovná sila v hoteli,
čo vykonával odporca 820,- eur mesačne v čistom a chyžná, čo vykonávala navrhovateľka zarobila 850,-

až 860,- eur mesačne v čistom s tým, že spolu v ich výplate bola suma 300,- až 400,- eur poukazovaná
priamo na ruku. Rozdiel bol poukazovaný od zamestnávateľa na spoločný účet do banky. V práci sa žilo
z tých peňazí, ktoré sa dostávali na ruku.
Na otázku súdu, či sa svedkyňa vie vyjadriť konkrétne k účastníkom konania, či vyberali peniaze z účtu
aj počas pobytu v práci, svedkyňa uviedla, že sa nevie k tomuto vyjadriť. Vie len, že najviac peňazí sa

vyberalo až na konci sezóny, keď sa išlo domov.
Na ďalšiu otázku súdu, či sa vie svedkyňa vyjadriť k sume akú si mali účastníci konania na konci sezóny
vybrať z ich účtu, svedkyňa uviedla, že mohlo to byť okolo 500.000,- Sk.
Na ďalšiu otázku súdu, či má aj reálnu vedomosť, že to bola takáto suma, svedkyňa uviedla, že podľa
jej vedomosti to bola takáto suma. Vedela, že majú peniaze v taške, ale nevidela ich.

Na ďalšiu otázku súdu, či sa vie svedkyňa vyjadriť akým spôsobom nakladali s peniazmi účastníci po
návratedomov,svedkyňauviedla,že vie,ževtomčaseboliužmedzinimiproblémy.Vie,žesikúpiliauto.
Podrobne sa však nevie vyjadriť k tomu akým spôsobom nakladali s peniazmi. Vie, že navrhovateľka
bývala už prevažne v Gaboltove. Nevie sa vyjadriť presne k nakladaniu s financiami, keďže v tom čase
už neboli spolu.

Na ďalšiu otázku súdu, či svedkyňa bola prítomná keď sa peniaze vyberali z účtu v banke po skončení
prác, svedkyňa uviedla, že sa nepamätá.
Na ďalšiu otázku súdu, či sa vie svedkyňa vyjadriť kto vyberal peniaze a kto z nich bral peniaze domov,
svedkyňa uviedla, že peniaze si vyberali spoločne. Šeky od zamestnávateľa s výplatou boli na každého
meno zvlášť s tým, že peniaze boli vkladané na

ten spoločný účet. Na vydanie peňazí banka potrebovala vidieť doklad totožnosti o osobe, na ktorej
meno bol šek vystavený. Inak by peniaze neboli vydané.
Na ďalšiu otázku súdu, či má svedkyňa vedomosť o tom, že odporca mal dať nejaké peniaze
navrhovateľke, resp. či jej dal nejaké peniaze, svedkyňa uviedla, že vie len, že dostala nejakú čiastku,
ale že to nebolo rozdelené tak ako si to zarobili, teda, že to nebolo spravodlivé. Vie to z počutia od

navrhovateľky.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedkyňu, či sa poznala s účastníkmi konania aj predtým ako
sa stretli v Taliansku v tej sezóne a aký bol medzi nimi vzťah, svedkyňa uviedla, že s navrhovateľkousa poznala aj predtým. Pracovali už predtým spolu v zimnej sezóne v inom hotely. S odporcom sa
spoznala až počas prác v letnej sezóne.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, ako dlho sa poznali s navrhovateľkou pred marcom 2002,

svedkyňa uviedla, asi rok.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu akou formou vlastne dostávali výplaty v Taliansku,
svedkyňa uviedla, že zamestnávateľ im vyplácal mzdu cez šeky, ktoré si potom mohli dať vyplatiť v
banke.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či videla šeky od účastníkov konania, svedkyňa uviedla,

že si myslí, že áno. Vedeli kto koľko zarába.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či videla ich výpis z účtu, svedkyňa uviedla nie.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, či videla sumu 500.000,- Sk svedkyňa uviedla, že nie nevidela.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, odkiaľ má potom vedomosť o sume 500.000,- Sk,
svedkyňa uviedla, že myslí, že to počula od oboch.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či to svedkyňa počula povedať od oboch účastníkov,

svedkyňa uviedla, že myslí, že áno.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, kto z nich uviedol takúto sumu, svedkyňa uviedla, že
myslí, že obaja.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, na základe čoho svedkyňa usúdila, že sa jedná o sumu
500.000,- Sk, svedkyňa uviedla, že určila si to podľa toho kto koľko zarábal. Aj sa o tom rozprávali,

aj podľa výšky šekov.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či tieto peniaze ktoré zarobili boli nejakým spôsobom
priznávané na hranici, či to colne deklarovali, svedkyňa uviedla, že nie nepriznávali ich na hraniciach,
na colnici. Previezli ich v taškách.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, aké to boli peniaze, mince, bankovky, aký bol ich objem,

svedkyňa uviedla, že ich nevidela, len vie, že ich mali v taške. Boli v rámci batožiny.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či sa svedkyňa ešte neskôr videla s účastníkmi konania,
svedkyňa uviedla, že sa nepamätá.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, prečo si túto sumu presne pamätá, svedkyňa uviedla, že
lebo tam boli spolu prvýkrát a dlhú sezónu a zarábalo sa vtedy dobre. Rozprávali sa spolu o zárobku,

kto si čo kúpi a pod. Vie ako sa vtedy zarábalo.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či navrhovateľku navštívila v obci Gaboltov, svedkyňa
uviedla, že asi pred dvoma rokmi tam bola.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, odkiaľ má vedomosť o tom, že navrhovateľka bývala v
Gaboltove, svedkyňa uviedla, že od navrhovateľky, telefonicky jej to povedala.

Na doplňujúcu otázku súdu, či svedkyňa videla ich šeky a či ich videla všetky, svedkyňa uviedla, že myslí
si, že ich videla, avšak nie všetky.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či sa počas cesty domov odporca alebo navrhovateľka
výslovne vyjadrili, že majú hotovosť 500.000,- Sk pri sebe, svedkyňa uviedla, že to už nevie povedať.
Na otázku odporcu, či vie svedkyňa presne uviesť v akom období už navrhovateľka bývala v Gaboltove

a či vie uviesť či má vedomosť o tom, že to malo byť aj v čase keď sme ešte spolu žili ako manželia do
konca roka, svedkyňa uviedla, že nevie to už presne uviesť.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 21.02.2012 uviedol, že svedkyňa nemala vedomosť o
tom, akú sumu si mali účastníci konania doniesť domov z Talianska. Jej výpoveď bola v tomto neurčitá

aj v rozpore s doteraz vykonaným dokazovaním. Obaja účastníci zhodne uviedli, že si previedli z účtu z
Talianska na Slovensko 7.000,- eur tým pádom nie je možné, aby mali pri sebe hotovosť 500.000,- Sk.
Aj sama svedkyňa uviedla, že túto sumu nevidela a že to je jej výpočet na základe vyjadrení účastníkoch
o ich príjmoch počas sezóny. Podľa výpočtov by takúto sumu ani účastníci konania nemohli zarobiť,
keďže na účet išlo maximálne 1.200,- eur. Zbytok peňazí míňali tam. Nepopierajú, že si účastníci konania

určitú hotovosť doniesli, len táto bola následne spotrebovaná. Svedkyňa sa tiež nevedela vyjadriť k
míňaniu peňazí účastníkmi, preto ohľadne uvedeného jej výpoveď nepreukazuje žiadne skutočnosti.
Obaja účastníci sa opäť vrátili do práce do zahraničia z dôvodu, že už nemali finančné prostriedky.

Podaním zo dňa 20.02.2012 navrhovateľka opätovne uviedla, že žiada na výplatu sumu 135.000,- Sk,

teda 4.500,- Eur. Mesačne zarobila a odložila min. 800 eur. Koľko peňazí mali vidieť na výpise z účtu z
talianskej banky a koľko mali nasporených peňazí vybrali koncom októbra 2002. K tomu mali ešte 13. a
14. platy. Ona 3.000,- eur, odporca tiež. Od 01.01.2003 spolu viacej nežili. Všetky peniaze mal odporca,
jej občas od návratu dal asi 3 x po 200,- Sk. On míňal peniaze.Z výpisu z vkladnej knižky - č. účtu XXXXXXXXXX / kópie na čl. 40-41 / na menu euro vedenej na
meno odporcu ( spolu disponent neuvedený ) vyplýva, že dňa 22.10.2002 bolo vložených 7.000,- eur

( stav 7.010,- eur ), následne boli vykonané výbery dňa 11.11.2002 v sume 2.500,- eur, dňa 15.11.2002
v sume 1.500,- eur, dňa 29.11.2002 v sume 750 eur, dňa 11.12.2002 v sume 1.000,- eur. K 31.12.2002
bolo na účte 1.265,94 eur.

Z predloženého potvrdenia o mzde za mesiac 10/2002 na meno navrhovateľky vyplýva, že na jej meno

bolo vyplatených 2.932,88 eur, vrátane 13. a 14. platu.

Z výpisu z F. D. zo dňa 29.10.2007 ( banky v Taliansku, kde mal odporca založený účet v eurách, čl.
90-91 spisu ) vyplýva, že ku dňu 31.12.2005 ( aj ku dňu 31.12.2006 ) bol zostatok na účte vo výške
14,83 eur. Od konca roka 2002 do konca roka 2005 bolo na účet pripísaných len 30 centov, v roku 2006
- 20 centov a 10 centov bolo stiahnutých ( mínusová položka ). Podľa pohybu na účte od 06.05.2002

do 31.12.2002 je zrejmé, že na účet boli pravidelne vkladané peniaze z výplat účastníkov konania ( je
to zrejmé z tam uvedených súm a výpovedí účastníkov o ich príjmoch). Spolu bolo v uvedenom období
vložených na účet 9.922,26 eur. K 17.10.2002 bolo vybratých ( resp. minutých, označené mínusové
položky ) spolu 2.789,82 eur za 5,5 mesiaca práce v Taliansku. Dňa 18.10.2002 bol vybratá suma
7.016,69 eur a dňa 24.10.2002 suma 100,- eur, vo vzťahu k výberu dňa 18.10.2002 jednalo sa o výber

peňazí, na ktoré poukázali obaja účastníci konania, ktorý sa uskutočnil pred ich odchodom z práce
domov. Sumu 100 eur mohli vybrať za účelom
bežných výdajov. Dňa 31.12.2002 bol vykonaný vklad 1,78 eur ( zrejme úroky ) a odpočítaná mínusová
položka 0,48 eur ( zrejme poplatok za účet ).

Podaním zo dňa 17.3.2014 navrhovateľka uviedla, že jej pomáhala sestra, finančne, lebo manžel zobral
všetky peniaze aj auto.

Na pojednávaní dňa 24.3.2014 :
1/ navrhovateľka uviedla, že trvá na podanom návrhu. Žiada od neho sumu 5.000,- Eur. Sú to peniaze,

ktoré zarobila v Taliansku, čo si spolu domov doniesli. 140.000 Sk jej z toho vrátil a žiada zbytok. Verila
mu, bol jej manžel. Peniaze si zobral a už jej potom nič nedal. Sumu 3.000 Eur ako poslednú výplatu
súdu predložila s výplatnou páskou. Z tých peňazí sa zobralo auto na leasing, zaplatila sa akontácia v
sume 260.000 Sk, z toho jej polovicu vrátil. V novembri a v decembri ešte boli spolu. Bola už u rodičov v
Gaboltove. Od 1.1.2003 už spolu neboli. Ešte mu v januári vybavila robotu v Taliansku, kde pracoval dlhé

roky. Ešte na Vianoce boli spolu v Gaboltove. Potom už bola aj u sestry, ktorá jej finančne pomáhala, lebo
nemala peniaze, on jej už potom peniaze nedával, lebo chcel rezervu na splátky, na auto. Na výsluchu
svojich rodičov netrvá. V tom čase žila u sestry, ona ju podporovala finančne.
2/ výsluchom svedkyne V. A. súdu zistil, že navrhovateľka je jej sestrou, odporca bývalý švagor, s ním
mala normálny vzťah. Keď sa rozišli, tak ju manžel nechal bez peňazí, ktoré si zarobili spolu v Taliansku.

Kúpili si spolu auto. Keď sa rozišli, tak sestra nemala ako fungovať, prišla k nej bývať. Bola u nej asi
3 mesiace. Vtedy ju finančne podporovala, u nich jedla, aj keď potrebovala peniaze, tak jej ich dala. V
tom čase si chcela urobiť aj vodičský, tak jej peniaze požičala. Mala u nej morálnu podporu. Myslí si,
že by jej mal vrátiť tie peniaze, ktoré spolu zarobili.
Na otázku súdu, či sa vie svedkyňa vyjadriť ku konkrétnej výške finančných prostriedkov, ktoré mali mať

účastníci konania k dispozícii, svedkyňa uviedla, že sestra jej spomínala sumu 530.000,- Sk. Z toho
dali nejaké peniaze na akontáciu na auto a ešte im polovica peňazí ostala. Ona k peniazom prístup
nemala, len on.
Na otázku súdu, či svedkyňa videla tieto peniaze aj reálne, svedkyňa uviedla, že sestra tam pracovala,
pracovala tam ešte predtým, ako našla prácu pre neho. Musela tam zarobiť peniaze, vždy sa tam mali

dobre. Ešte si pamätá, keď kúpili auto, že sa jej s ním prišli pochváliť, že čo dokázali ako mladomanželia.
On sa má dobre vďaka nej, ona mu tú prácu našla.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.5.2014 vyplýva, že navrhovateľka mala v období od
1.11.2002 do 31.3.2003 vyplatenú dávku v nezamestnanosti v sume 24.000,- Sk ( 3 x po 5.000,- Sk, 2

x po 4.500,- Sk ) a v období od 30.10.2003 do 29.4.2004 mala vyplatenú dávku v nezamestnanosti v
sume 36.691,- Sk ( 421,- Sk, 2 x 6.315,- Sk, 6.285,- Sk, 2 x 5.850,- Sk, 5.655,- SK ). Odporca mal v
období od 1.11.2002 do 14.3.2003 vyplatenú dávku v nezamestnanosti v sume 21.600,- Sk ( 3 x 5.000,-Sk, 4.500,- Sk, 2.100,- Sk ) a v období od 3.12.2003 do 11.1.2004 vyplatenú dávku v nezamestnanosti
v sume 6.668,- Sk ( 4.834,- Sk, 1.834,- Sk ).

ZpotvrdeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBardejovzodňa22.5.2014vyplýva,ženavrhovateľka
bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období ( počas trvania manželstva ) 1.8.1999 -
30.4.2001, 1.8.2001-17.3.2002, 1.11.2002-31.3.2003,

30.10.2003-11.7.2004. Odporca bol v evidencii v období od 27.8.1999 - 17.3.2002, 1.11.2002 -

14.3.2003, 3.12.2003-11.1.2004.

Podaním zo dňa 9.10.2014 odporca uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. K výpovedi
svedkyne A. uviedol, že sa jedná o sprostredkované svedectvo, neuviedla nové skutočnosti. Uviedla len
to, čo uviedla jej sestra, navrhovateľka. Je zavádzajúce jej tvrdenie, že navrhovateľka nemala prístup k
peniazom, nakoľko mali spoločný účet s dispozičným právom navrhovateľky, čo bolo preukázané. Má

za to, že súd správne rozhodol rozsudkom zo dňa 12.3.2012.

Na pojednávaní dňa 10.10.2014 navrhovateľka uviedla, že trvá na podanom návrhu, na výplate 5.000
eur ako peniaze z Talianska. Nechal ju bez peňazí. Nechce ich vrátiť. Aj sa s ním chcela dohodnúť, dal
jej len tých 130.000 Sk. K účtu prístup nemala, ani auto jej nedal.

Z listiny označenej ako čestné prehlásenie ( čl. 272 ) vyplýva, že rodičia navrhovateľky prehlasujú, že
od rozchodu ich dcéra nedostala od manžela žiadne peniaze. Finančne jej pomáhali, aj jej sestra. Chcú,
aby jej boli vrátené peniaze zarobené v Taliansku.

Z výpisu prehľadu kurzových lístkov Národnej banky Slovenska za mesiac november 2002 vyplýva, že
v tomto mesiaci bolo možné 1 euro vymeniť za 41,519 Sk. Súd zisťoval stav kurzu eura voči Sk v tomto
mesiaci, nakoľko v tomto mesiaci sa účastníci konania vrátili s peniazmi na Slovensko a hneď ich použili
na zaplatenie akontácie na vozidlo Citroen Xsara.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1, 3, 4 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do
troch rokov od jeho zániku

vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadnepredovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Súd opätovne vec prejednal, doplnil dokazovanie a BSM účastníkov konania posúdil v širšom zmysle
vrátane nakladania s majetkom do neho patriaceho počas trvania manželstva s prihliadnutím na
nakladanie s majetkom patriacim do BSM v súlade s dobrými mravmi a opätovným preskúmaním
vynaloženia finančných prostriedkov v súvislosti so zaplatením akontácie na motorové vozidlo a
lízingovej zmluvy, všetko v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel k tomuto záveru :

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.02.2000,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.02.2005 sp. zn. 1C 66/2004.
Rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňom 19.04.2005. Týmto dňom teda došlo
k zániku manželstva a tým pádom aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov
konania ( ďalej len BSM ). Účastníci konania však nežili spolu ako manželia od začiatku roka 2003,

spolu ani nehospodárili, ani spoločne nenakladali so spoločným majetkom. Vzhľadom k tomu, že medzi
účastníkmi konania nedošlo k dohode ohľadne vyporiadania BSM bol na súde dňa 17.02.2006 podaný
návrh na vyporiadanie BSM v zmysle § 149 OZ.

Najprvakosúdpristúpilkrozhodnutiuvtejtoveci,bolopotrebnéustáliťokruhvecí,ktorébudúpredmetom

vyporiadania. Súd z okruhu vecí patriacich do BSM vylúčil aj motorové vozidlo zn. Citroen Xsara
( ďalej aj vozidlo ), nakoľko v čase zániku manželstva uvedené vozidlo užíval odporca len ako lízingový
nájomca, jeho vlastníkom bola lízingová spoločnosť, nie odporca. Preto uvedené vozidlo ani nemohlo
byť predmetom vyporiadania BSM, keďže vlastnícke právo k nemu, odporca nadobudol až po zániku
manželstva. Uvedené vyplýva z predložených listinných dôkazov týkajúcich sa uzavretej lízingovej

zmluvy. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplynulo, že chladnička a video do BSM nepatria a
že tam patria len finančné prostriedky, ktoré si spoločne zarobili v práci v zahraničí, v Taliansku. Medzi
účastníkmi bola sporná výška týchto finančných prostriedkov, ktorú bolo potrebné ku dňu zániku BSM
manželov účastníkov konania ustáliť.

Vo vzťahu k lízingovým splátkam súd dospel k záveru, že mesačné lízingové splátky boli splatené len
odporcom na základe pôžičky od manželov Fiľakovských a že uvedené vozidlo užíval len odporca, ktorý
ho po splatení aj sám predal a preto by nebolo v súlade s dobrými mravmi, aby bola aj navrhovateľka
postihnutá splácaním vozidla, ktoré reálne nikdy neužívala. Preto súd nezapočítaval do masy BSM aj
dlh vzniknutý z lízingu pre rozpor s dobrými mravmi. Lízingová zmluva ( na vozidlo ) bola podpísaná

odporcom dňa 14.11.2002 ( znie na jeho meno ) a v tento deň bola odporcom zložená aj záloha na
lízingové splátky v sume 259.950,- Sk ( po prepočte vtedy platným výmenným kurzom 41,519 Sk za 1
euro sa jedná o sumu 6.260,99 eur ).

Avšak ako vo svojom rozhodnutí udával odvolací súd bolo potrebné sa vyporiadať so zloženou

akontáciou na vozidlo a teda z akých prostriedkov bola hradená a akú sumu finančných prostriedkov
nadobudli manželia počas ich spoločného života a kto ich akým spôsobom užíval ( teda vyporiadanie
BSM v širšom zmysle ) tak, aby nebol ani jeden z bývalých manželov ukrátený na svojich právach.

Na základe zhodného vyjadrenia účastníkov konania a predložených listinných dôkazov ) mal súd

za preukázané, že odporca navrhovateľke doposiaľ na vyporiadanie BSM uhradil sumu 140.000,- Sk
( 70.000,- Sk + 40.000,- Sk + 20.000,- Sk + 10.000,- Sk ). Obaja účastníci potvrdili existenciu sumy
260.000,- Sk ( ako zálohu na lízing ). Navrhovateľka tvrdila, že existovali aj ďalšie ich spoločné finančné
prostriedky, ktoré zarobili v Taliansku v roku 2002, čo odporca poprel a udával, že peniaze spotrebovali.
Z účtu na meno odporcu v Taliansku bolo pred ich odchodom z Talianska domov na Slovensko dňa

18.10.2002 vybratých 7.016,69 eur ( túto sumu potvrdili obaja účastníci konania ), následne bolo na účet
vedený v Tatrabanke ( čl. 40-41 ) dňa 22.10.2002 vložených 7.000,- eur. Následne bol dňa 11.11.2002
vykonaný výber z účtu v Tatrabanke vo výške 2.500,- eur ( teda pred vyplatením zálohy na lízing dňa
14.11.2002 ) a až následne po úhrade zálohy na lízingové splátky boli vykonané výbery dňa 15.11.202 vsume 1.500,- eur, dňa 29.11.2002 v sume 750,- eur a dňa 11.12.2002 v sume 1.000,- eur. Z uvedeného
súdu teda vyplýva záver, že na zálohu na lízingové splátky bola z účtu v Tatrabanke použitá suma
2.500,- eur a suma 3.760,99 eur ( ako rozdiel sumy 6.260,99 eur a sumy 2.500,- eur ), ktorú musel

mať odporca k dispozícii mimo finančných prostriedkov na účte. Teda ak odporca tvrdí, že iné finančné
prostriedky k dispozícii okrem sumy 7.000,- eur nemali, nemožno vzhľadom k tomuto zisteniu, jeho
tvrdeniu prisvedčiť. Ak by iné finančné prostriedky nemal k dispozícii, na zálohu na lízingové splátky
by vykonal výber z účtu na celú sumu akontácie. O iných finančných prostriedkoch ( okrem výberu
peňazí z účtu v banke v Taliansku ) svedčí aj výpoveď samotnej navrhovateľky a to, že posledná výplata

( u nej v sume 2.932,88 eur ) nebola vložená na účet a zobrali ju domov ( odporca ) len v hotovosti.
Uvedenému tvrdeniu svedčí aj výpoveď svedkyne Špičkovej, ktorá potvrdila tak príjem oboch účastníkov
v Taliansku, ako aj z akých prostriedkov žili a že si vysoký obnos peňazí viezli obaja domov, aj keď
sa nevedela presne vyjadriť k výške. V konečnom dôsledku zarobenú sumu 500.000,- Sk v Taliansku
potvrdila aj samotná právna zástupkyňa odporcu, aj keď s dodatkom, že 1/3 z nich bola použitá na život.
Po zaplatení zálohy na lízingové splátky dňa 14.11.2002 a výbere sumy 2.500,- eur z účtu v Tatrabanke

ostala na účte suma 4.510,- eur ( celková suma na účte ku dňu výberu 7.010 eur - výber 2.500,- eur ). Na
základe uvedeného súd dôvodí záver, že účastníci konania mali ku dňu zaplatenia lízingových splátok
spolu k dispozícii sumu 10.770,99 eur ( 7.010,- eur na účte a iné finančné prostriedky použité na lízing
v sume 3.760,99 eur ). Je obtiažné uveriť tvrdeniu odporcu, že ostatné peniaze ( aj keby
sa jednalo len o prebytok na účte ) minuli na spoločný život, v podstate do konca roka 2002 (kým boli

spolu ako manželia) len v trvaní jedného mesiaca a pár dní. Odporca nepreukázal, aby navrhovateľka
ostatok finančných prostriedkov minula sama, resp. aby nimi nakladala. Preto súd považuje sumu
10.770,99 eur za reálne preukázanú dôkazmi a za masu finančných prostriedkov patriacich do BSM.
Túto sumu súd prepočítal na menu SK podľa vtedy platného kurzu ( 41,519 SK = 1 euro ), čo činí
447.200,73 Sk ( súd konštatoval nižšiu sumu ako udávala právny zástupkyňa odporcu ). Keďže

následne od začiatku roka 2003 účastníci konania už nežili manželským životom, spoločne sa už
nestarali o domácnosť a nevytvárali spoločne hodnoty patriace do BSM, súd dospel k záveru, že
je nutné na uvedené prihliadať a pojať do masy BSM finančné prostriedky, ktoré spolu účastníci
konania zarobili ako manželia do konca roka 2002 a ktorých suma bola spôsobom a dôkazmi
vyššie uvedenými preukázaná Je pravdou, že manželia časť finančných prostriedkov aj spotrebovali

na bežný život, avšak určite sa nemohlo jednať o také sumy, ako udával odporca, najmä ak mali v
práci zabezpečené ubytovanie a stravu, naviac mali tzv. tringeľty. V konaní nebolo rovnako relevantným
spôsobom preukázané, že navrhovateľka mala prístup k spoločným peniazom a že ich minula sama, či
spolu s odporcom, tak ako to bolo tvrdené. Ostatné dôkazy zo strany účastníkov, ktoré súdu predložili
resp. navrhli vykonať a ktoré súd aj vykonal, súd nepovažoval za relevantné pre posúdenie veci do takej

miery, aby došlo k zmene vyššie konštatovaného. Súd sa rovnako ďalej už nevyporiadaval so zostatkami
na účtoch ku dňu zániku manželstva, nakoľko tieto sumy sú obsiahnuté v sume, ktorú súd považuje za
sumu finančných prostriedkov patriacich do BSM.

V zmysle § 150 OZ pri vyporiadaní súd vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké,

prihliadal pritom na znenie § 3 ods. 1 OZ. Obaja manželia sa rovnako pričinili o nadobudnutie spoločných
vecí(prácouvTaliansku). Polovicauvedenejsumyakopodielnavrhovateľkysarovnásume223.600,37
Sk, pričom po odrátaní už odporcom uhradenej sumy 140.000,- Sk, podiel navrhovateľky na výplatu činí
sumu 83.600,37 Sk, po prepočte konverzným kurzom ( 30,126 Sk = 1 euro ) sa jedná o sumu 2.775,02
eur. Teda navrhovateľke patrí titulom vyrovnania BSM suma spolu 2.775,02 eur ( teda cca suma, ktorá

zodpovedá zárobku navrhovateľky za 10/2012 ako to tvrdila v konaní ). Preto súd zaviazal odporcu na
vyplatenie tejto sumy. Uvedené vyporiadanie BSM súd pokladá za jeho vyporiadanie v širšom slova
zmysle a v súlade s dobrými mravmi pri zachovaní zásady, že vyporiadanie BSM musí byť vykonané
v záujme oboch manželov - účastníkov konania a pri zachovaní zásady rovnosti podielov, keďže sa
spoločne pričinili o ich nadobudnutie. Rovnako nesmie byť na ujmu druhému manželovi, ak druhý

manžel so spoločným majetkom nenakladá a nedrží ho. Ani jeden z nich nesmie byť ukrátený na svojich
právach.

Súd dodáva, že keďže pri vyporiadaní BSM sa jednalo o finančné prostriedky zarobené účastníkmi
konania v mene euro v roku 2002, súd ich na účely vyporiadania BSM prepočítal na menu euro podľa

kurzového lístkaNárodnejbankySlovenskazamesiacnovember2002(mesiacanávratunaSlovensko,
1 euro = 41,519 Sk) a následne zistený rozdiel ( ako výplatu patriacu navrhovateľke ) prepočítal podľa
platného konverzného kurzu meny euro a slovenskej koruny. Uvedené súd považoval za spravodlivé,
vzhľadom na rozdielnu výmennú hodnotu eura k slovenskej korune v tom čase ( roku 2002 ). Následnesúd prepočítal zistenú sumu patriacu do BSM v slovenských korunách na menu euro podľa konverzného
kurzu ( 30,126 Sk = 1 euro ), nakoľko k vyporiadaniu BSM dochádza až po zmene meny v Slovenskej
republike a ak by navrhovateľka bola mala k dispozícii sumu ( v slovenských korunách ), ktorá

jej patrí titulom vyporiadania BSM zamenila by ju na menu
euro konverzným kurzom. Uvedený postup sa súdu javil ako najspravodlivejší a v súlade s dobrými
mravmi.

Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti ( teda nad sumu priznanú rozsudkom ).

Na ostatné námietky účastníkov udávané v konaní súd neprihliadal vzhľadom na vyššie zistené
skutočnosti ani ich žiadnym spôsobom nepreukázali.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§151ods.3O.s.p. tak,žeotrováchkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V tomto rozhodnutí bude zároveň rozhodnuté o trovách
vzniknutých štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.