Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113220150
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113220150.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. T.,

M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: B. C., M.. XX.X.XXXX, Q. B.I., R. Č.. XX, B.,
zast. advokátkou JUDr. Jana Kupcová, Advokátska kancelária, Národná trieda č. 72, Košice, za účasti
otca: T. G., M.. XX.X.XXXX, Q. B., F. Č.. XX v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje mal.L.T.,M..XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,ktorábudemaloletéhozastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 EUR mesačne od 12.7.2013 do budúcna,
ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15-tého dňa tohto ktorého mesiaca vopred.

Z a k a z u j e styk otca s mal. L. T..

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 12.7.2013 do 28.2.2015 v sume 1.961,18 EUR, je otec
povinný zaplatiť matke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o zmenu priezviska dieťaťa z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 12.7.2013 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností
voči mal. L. T., M.. XX.XX.XXXX z toho dôvodu, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti,
pričom maloletý sa narodil z ich družobného pomeru. S otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti,
pretože otec sa minulý rok predávkoval, v moči mal zistený pervitín a marihuanu a napriek tomu, že

matka predpokladala, že to bude pre neho veľkým ponaučením, jeho správanie sa stále iba zhoršovalo.
Napriek tomu, že bol zamestnaný v E..P..P. P..D..G.. B., bezdôvodne prestal chodiť do práce, takže s ním
nakoniec rozviazali pracovný pomer. Od januára 2013 na maloletého neprispieva žiadnym výživným.
V minulosti mal stavy a pocity, že ho niekto naháňa, prenasleduje, mal stihomam kvôli užívaniu drog.
Keďže je narkomanom, nedá sa nikdy vedieť, čo spraví, a preto matka žiadala zakázať styk otca s
dieťaťom. Žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, určiť výživné zo strany otca a zmeniť
priezvisko maloletého dieťaťa.

Pred začatím pojednávania vo veci, matka vzala späť svoj návrh na zmenu priezviska dieťaťa a žiadala
konanie v tejto časti zastaviť.Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré podal 30.9.2013 uviedol, že kým žili v spoločnej domácnosti
s matkou dieťaťa, matka sa venovala len sebe, jemu a maloletému nevenovala žiadnu pozornosť, iba
jeho peniazom a on sa dal zlákať na zlé chodníčky. Podľa neho však toto je iba minulosť, všetko chcel

napraviť a kúpil byt na hypotéku, pretože si želal, aby žili spolu ako normálna rodina. Začal tento byt
opravovať a keďže nestíhal robiť opravy a chodiť na 3 zmeny do práce, začal vynechávať zmeny v práci
a nakoniec ho prepustili. Preto je teraz nezamestnaný a má dlhy na krku. Uviedol, že nie je pravdou,
že o maloletého syna L. nemá záujem, avšak navrhovateľka sa pred ním schováva a zatajuje, zmenila
si aj telefónne číslo, a preto sa on s maloletým a matkou nedokáže skontaktovať. Preto nevie, ako sa

má o maloletého starať, keď mu to nie je umožnené. Nesúhlasil s návrhom matky na zmenu priezviska,
nesúhlasil ani so svojim zákazom styku s maloletým, pretože maloletého nadovšetko miluje a maloletého
mu nemôže nikto zobrať.

Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal súdu dňa 25.11.2013 uviedol, že rodičia mal. L. nie sú
manželiaanevedúanispoločnúdomácnosť.Otecnavýživumaloletéhoničímneprispieva,nenavštevuje

ho, odkedy nevedú spoločnú domácnosť. Matka už v minulosti podala návrh na úpravu práv a povinností
rodičov voči maloletému, ale tento návrh v záujme záchrany ich vzťahu vzala v celom rozsahu späť. Po
čase si však uvedomila, že urobila obrovskú chybu, nakoľko otec dieťaťa mal veľké problémy s užívaním
návykových látok a istý čas bol hospitalizovaný na psychiatrii. Matka býva v súčasnosti s maloletým v 3-
izbovom byte u svojich rodičov, ktorí jej finančne vypomáhajú z dôvodu jej nízkeho príjmu, keďže stále

je na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavuje 195 EUR mesačne rodičovský príspevok a rodinné
prídavky 22,19 EUR mesačne.
Otec dieťaťa pracoval, avšak pre porušovanie pracovnej disciplíny bol z práce prepustený. Kolízny
opatrovník sa s ním skontaktovať nevedel, pretože v čase šetrenia sa na adrese, ktorú uvádza ako svoje
bydlisko, nenachádzal.

Starostlivosť matky o maloletého je vzorná, s výchovou jej pomáhajú rodičia. Dieťa však má zdravotné
problémy, kvôli ktorým bol hospitalizovaný v nemocnici.
Na základe prešetrenia pomerov kolízny opatrovník doporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti
matky, určiť výživné zo strany otca podľa jeho finančných možností a schopností.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,listinnýmidôkazminimipredloženýmia
vyžiadanými súdom, výsluchom matky otca mal. dieťaťa, znaleckým posudkom znalca z odboru Klinickej
psychológie detí, PhDr. Beleša Ľudovíta, výsluchom znalca, na základe čoho zistil nasledujúci skutkový
a právny stav:

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý pochádza z družobného pomeru s otcom dieťaťa, ona je
doposiaľ s dieťaťom na predĺženej materskej dovolenke z toho dôvodu, že v r. 2013 bola u maloletého v
mesiaci február alebo marec zistená epilepsia a jeho stav bol spočiatku veľmi vážny, pretože epileptický
záchvat mal skoro každý deň. Skúšali rôzne lieky, ktorý by u neho zabrali, ale až od januára 2014 sa
pod vplyvom liekov jeho stav stabilizoval. Matka uviedla, že za tieto lieky platí mesačne asi 30 EUR. S

otcom dieťaťa žila v spoločnej domácnosti do leta 2012, avšak potom sa odsťahovala spolu s maloletým
ku svojim rodičom, kde žije aj doposiaľ. Matka iného partnera nemá. S otcom dieťaťa posledných 8
mesiacov nie sú v žiadnom kontakte a o otcovi dieťaťa nič nevie. V dôsledku tejto odluky maloletý na
svojho otca vôbec nereaguje. Ako svojho otca, vníma starého otca z jej strany. Otec dieťaťa sa podľa
nej prestal zaujímať o dieťa už vtedy, keď boli prvýkrát hospitalizovaní, navštívil ich iba prvý týždeň

hospitalizácie, ale v druhom týždni už neprejavil o nich žiaden záujem, nezavolal, nespýtal sa, ako sa
majú, napriek tomu, že vedel, že maloletý je vo veľmi zlom zdravotnom stave. Keďže otec dieťaťa sa
nezaujímal ani vtedy, keď to mohol urobiť, tak mu nedôveruje, podozrieva ho, že užíva pervitín. V lete r.
2012 po návrate z dovolenky bolo otcovi dieťaťa veľmi zle, zobrali ho na psychiatriu a pri vyšetrení moču
mu zistili prítomnosť pervitínu a marihuany. Vtedy zistila, že otec dieťaťa je drogovo závislý a následne

koncomletaopustilaspoločnúdomácnosťsním.Otecdieťaťapodľanejnebolpreliečenýztejtodrogovej
závislosti. Podľa jej vedomostí sa však otec dieťaťa vyjadril tak, že on nemieni skončiť s užívaním drog.
Príjem matky predstavuje 220 EUR mesačne vrátane rodinných prídavkov, za bývanie svojim rodičom
neplatí nič. V súvislosti s maloletým má výdavky 30 EUR mesačne s oblečením, 100 EUR mesačne so
stravovaním, 15 EUR za drogériu, 16 EUR na hračky a knižky, životná poistka maloletého 15 EUR a

okrem toho náklady cestovného, pretože s maloletým treba chodiť často k lekárovi, je to podľa matky
asi 16 EUR. Otec na výživu maloletého neprispieva od januára 2013. Kým bol otec zamestnaný, zarábal
asi 700 EUR mesačne a jej dával do domácnosti 200 EUR. Matka popierala tú skutočnosť, že by otec
dieťaťa nevedel, kde sa nachádzajú, pretože vedel, že sa zdržiavajú u jej rodičov, styk mohol realizovať,pretože jej rodičia bývajú oproti v bloku, v ktorom žije otec dieťaťa, resp. žil v tom byte, ktorý si zobral
na hypotéku na K. E.. F. B. a videl rovno do okien bytu, v ktorom žije ona s dieťaťom.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je nezamestnaný od 17.7.2013, od toho času nemá žiaden príjem a
finančne ho podporujú rodičia. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. S matkou dieťaťa nežije
v spoločnej domácnosti od konca leta 2012. Otec tvrdil, že v tom období síce užíval drogy, pervitín a
marihuanu, ale posledný polrok je čistý. Prestal s tým sám od seba a nepotreboval žiadne liečenie,
pomohla mu jeho vlastná matka. Napriek tomu, že otec prehlásil, že predloží súdu zdravotné svedectvo

o tom, že drogovo závislý nie je a drogy neužíva, takéto lekárske svedectvo nepredložil. Jeho posledný
pracovný pomer v E..P..P. B. skončil okamžitým skončením, pretože prestal chodiť do práce a zarábať
tam mohol okolo 700 EUR čistého. Otec nepopieral, že asi 8 mesiacov svojho syna nevidel a prestal
ho navštevovať z toho dôvodu, že matka dieťaťa bola naňho alergická, zrejme mu nedôverovala, alebo
bola naňho nahnevaná, že bol pod vplyvom drog, a preto sa pri každom stretnutí iba hádali. Vedel, že
dieťa má zdravotné problémy, tak to robil aj s ohľadom na túto skutočnosť. Ohľadne svojej drogovej

závislosti navrhol vypočuť ako svedkyňu svoju matku.

Z opisu mzdového listu otca od E..P..P. B. P..D..G.. za obdobie od januára do júla 2013 súd zistil, že v
tomto období bol zamestnaný otec do mája 2013 a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
785 EUR.

SúdvypočulsvedkyňuT.S.,matkuotcadieťaťa,ktorávosvojejvýpovediuviedla,žepodľanejvsúvislosti
s drogovou závislosťou jej syna bolo zle najmä minulý rok v máji, júni a júli, teda v r. 2013 a syn asi do
augusta 2013 nechodieval domov. Od toho času sa to už zlepšilo, pretože sa nasťahoval späť ku nim
domov a jeho správanie sa zmenilo. Matka uviedla, že nemôže potvrdiť, že by syn prestal s užívaním

drog, pretože to ona potvrdené nemá. Aj keď žiadala, aby syn navštívil lekára, aj v súvislosti s tým, že
to chce od neho súd, odmieta to a lekára nenavštívil. Preto zlepšený stav syna uvádza iba z vlastnej
skúsenosti, aj sama tomu chce veriť, že jej syn je čistý. Keďže syn je nezamestnaný, nepoberá žiadnu
podporu v nezamestnanosti, finančne ho vyživujú s tým, že ona zarába 500 EUR mesačne a jej manžel
350 EUR mesačne. Za byt, v ktorom bývajú, platia 160 EUR mesačne. Matka potvrdila, že skutočnosť,

že syn prestal chodiť do práce, súvisela práve s jeho drogovou závislosťou. Svedkyňa uviedla, že ani
syn, ani ona nemajú žiaden kontakt s maloletým vnukom.

Vzhľadom na to, že matka trvala na zákaze styku otca s maloletým, súd nariadil vo veci znalecké
dokazovanie z odboru Psychológia a ustanovený znalec PhDr. Beleš Ľudovít vypracoval znalecký

posudok dňa 11.9.2014. Tento posudok vypracoval na základe psychologického vyšetrenia mal. L. T.,
ako aj rodičov maloletého a zodpovedal na otázky súdu takto:
Z psychologického vyšetrenia otca možno konštatovať instabilnú osobnosť so zníženou sociálnou
adaptabilitou a paranoidnými postojmi k okoliu, jeho kognitívne funkcie sú na dolnej hranici pásma
slabšieho priemeru a mentálnej subnormy, kontrola jeho správania je nedostatočná, sebahodnotenie

aj výpovede o sebe a subjektívnom prežívaní sú nevalidné a skreslené sklonom popierať emočné
problémy a snahou imponovať lepším dojmom, v motivačnej štruktúre osobnosti je v popredí egoistická
a egocentrická orientácia. U otca v profile jeho kognitívnych schopností boli potvrdené markery hraničnej
organicity CNS, čo treba chápať ako korelát problémov, priamo naviazaných na chronický abúzus
viacerých toxických a škodlivých látok.

U matky ide o osobnosť diferencovanú, ktorej emočný profil síce obsahuje reaktívne symptómy, depresie
a anxiozity ako dôsledok chronickej expozície emočne stresujúcim rodinným situáciám, ale jej kognitívna
adaptabilita je plne funkčná a v emočnom profile jej osobnosti sú plne zastúpené aj tzv. vyššie city a
empatické schopnosti.

U mal. dieťaťa vývoj emočných a hlavne kognitívnych schopností je mierne pod hranicou
zodpovedajúcou jeho vekovej kategórii, v jeho emočnom prežívaní neboli zistené žiadne
symptomatologické markery, ktoré by mohli predstavovať jeho patologickú emočnú reakciu na rodinnú
situáciu, primerane veku a úrovni svojich rozumových schopností situáciu v rodine vníma ako dobrú a
nevykazuje pocity, podľa ktorých by bolo možné uvažovať o tom, že by maloletému v existujúcej rodinnej

konštelácii ktokoľvek chýbal. Vo vzťahu k vlastnému otcovi neboli zistené žiadne validné postoje, ako
otca, ku ktorému má úprimne kladný vzťah, vníma matkinho otca. Svojho otca nepozná a nemá k nemu
žiaden vzťah, s otcom kontakty nemá žiadne.Za aktuálnej konštelácie rodinných vzťahov je stretávanie maloletého s otcom úplne nevhodné a
kontraindikované vzhľadom na jeho zdravotný stav (epilepsiu) ale aj v záujme maloletého, aby sa
jeho postoje k otcovi potupne korigovali a mohol s otcom tráviť čo najviac času, ktorý je potrebný pre

jeho identifikáciu s dospelou mužskou rolou, pričom z pedopsychologického hľadiska takejto forme
stretávania sa dieťaťa s otcom ale musí predchádzať pomerne dlhé obdobie, kedy budú takéto stretnutia
realizované v časovo krátkych úsekoch a bezpodmienečne za prítomnosti matky. Znalec uviedol, že
musí zohľadniť stav a potreby maloletého, takže vzhľadom na jeho epilepsiu a vnímanie vlastného
otca ako cudzieho a neznámeho človeka, je v súčasnom období z pedopsychologického hľadiska v

záujmemaloletéhobyťchránenýpredsilnestresujúcimizážitkami,apretozaexistujúcichokolnostítreba
považovať zákaz stretávania sa s otcom za indikovaný a odôvodnený.

Vzhľadom na takéto závery znaleckého posudku súd považoval za správne vypočuť znalca na
pojednávaní súdu, pretože súd mal za to, že na jednej strane sa odpoveď znalca o odporúčanom zákaze
styku vylučuje s odpoveďou o postupnom vybudovaní vzťahu dieťaťa k otcovi.

Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku a aj napriek
tomu, že maloletý je asi rok bez epileptických záchvatov, je to vďaka tomu, že požíva veľmi silné lieky,
teda je nastavený v takom liečebnom režime, že úprava styku s otcom, v akejkoľvek forme, by bola
zásahom do tohto liečebného procesu, a preto je podľa znalca stretávanie s otcom v súčasnosti úplne

kontraindikované. Takéto stretnutie s otcom dieťaťa nie je žiaduce vzhľadom na to, že maloletý svojho
otca nepozná a vlastne je to pre neho cudzí človek. Pokiaľ znalec uviedol možnosť prípravy maloletého
na stretávania s otcom, predpokladal starší vek dieťaťa, kedy sám bude považovať spoločnosť otca za
potrebnú a sám sa bude svojho otca dožadovať. V takom prípade je žiaduce, aby sa tento styk obnovil
krátkymi stretnutiami za prítomnosti matky. Tá skutočnosť, že momentálne maloletý nemá žiaden styk

so svojim biologickým otcom a že ho nepozná, nemôže mať žiaden negatívny vplyv na jeho vývoj.
Stretávanie sa s otcom ako cudzím človekom, by bolo pre neho značné riziko a mohlo by zhoršiť
jeho zdravotný stav, najmä pri toľkých liekoch, ktoré maloletý užíva. Matka uviedla, že maloletý užíva
Topamax, Convulex, Rivotril a Pyridoxin, podľa znalca sú to pomerne silné lieky, ale vzhľadom na to,
že maloletý je v starostlivosti odborníka, aj vďaka týmto liekom je stabilizovaný.

Na pojednávaní súdu otec napriek záverom znaleckého posudku zotrval na svojich postojoch a žiadal,
aby súd návrhu na zákaz styku nevyhovel.

Kolízny opatrovník na pojednávaní súdu uviedol, že napriek tomu, že mal snahu 5x kontaktovať otca

dieťaťa v mieste bydliska, ktoré uvádza, 5x sa mu to nepodarilo, takže pomery na strane otca dieťaťa
prešetrené neboli.

Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku
s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme

maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté
vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd zveril mal. L. T. do osobnej starostlivosti
matky, ktorá aj doposiaľ riadne starostlivosť o maloletého zabezpečuje. S týmto súhlasil aj otec dieťaťa.

Pri určení výživného zo strany otca, súd prihliadol na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ktoré má 4

roky, jeho potreby sú primerané tomuto veku, ale aj zvýšeným výdavkom súvisiacim s jeho zdravotným
stavom, pretože trpí epilepsiou, a preto musí užívať lieky, ktoré sú doplatkové a za ktoré matka
platí v priemere mesačne 30 EUR. Na strane otca súd prihliadol na tú skutočnosť, že jeho pracovný
pomer u posledného zamestnávateľa E..P..P. B. P..D..G.. bol ukončený okamžitým skončením z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny otcom dieťaťa a priemerný mesačný príjem u tohto

posledného zamestnávateľa na strane otca predstavoval 754 EUR mesačne. Napriek tomu, že otec
dieťaťa v súčasnosti je nezamestnaný a nemá žiaden príjem, v súlade s cit. § 75 ods. 2 ZR súd mal za
to, že pracovný pomer u posledného zamestnávateľa otca bol ukončený jeho zavinením, otec sa takto
bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a preto súd na príjem z takéhoto zamestnania
prihliadal. Z tohto príjmu otec je schopný platiť výživné sumou 100 EUR mesačne.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a najmä na závery znaleckého posudku, ktoré
jednoznačne kontraindikovali stretávanie sa otca s maloletým s prihliadnutím na zdravotný stav
maloletého, aj keby súd nevzal do úvahy možné riziko zo strany otca dieťaťa, ktorý nepreukázal súdu,
že nie je drogovo závislý, súd rozhodol o zákaze styku otca s mal. L. T.. Zákaz styku rodiča, ktorému

dieťa nie je zverené, je výnimočným opatrením, ktoré je možné odôvodniť iba okolnosťami na strane
dieťaťa. Súd má za to, že prejednávaný prípad je práve taký, kedy úprava styku otca s maloletým
by v súčasnosti narušila jeho stabilizovaný zdravotný stav a mohla by zvrátiť výsledky doterajšieho
úspešného liečenia epilepsie u maloletého. V prípade, že sa zmení situácia na strane maloletého alebo
otca dieťaťa, je možné tento zákaz styku zrušiť a styk otca s dieťaťom upraviť. Je to však otázka ďalšieho

vývoja zdravotného stavu maloletého.

Vzhľadom na to, že návrh vo veci bol podaný 12.7.2013, súd určil dlžné výživné zo strany otca od
podania návrhu 12.7.2013 do konca mesiaca, v ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu - do 28.2.2015,
t.j. za 19 dní v mesiaci júl 2013 (100 EUR : 31 x 19) t.j. 61,18 a za 19 mesiacov po 100 EUR, t.j. 1.900

EUR, spolu dlžné výživné 1961,18 EUR. Súd zaviazal otca zaplatiť toto dlžné výživné v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Je to z toho dôvodu, že otec v súčasnosti v podstate nemá žiaden príjem,
ale od začiatku pojednávania vedel, že výživné pre maloletého neplatí, že matka požaduje výživné,a preto mohol predpokladať, že dlžné výživné mu vznikne. Preto neprichádzalo do úvahy povolenie
žiadnych splátok na strane otca.

Vzhľadom na to, že matka vzala späť svoj návrh o zmenu priezviska dieťaťa súd v tejto časti konanie
v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

V tomto konaní vznikli aj trovy štátu o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.