Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220694
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115220694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpená
Bobák, Bollová a spol., s. r. o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855
673, proti odporcovi: S. H., J.. X.XX.XXXX, G. Z. XXXX/X, XXX XX Ž. XX, Š. Q. N., o zaplatenie 600,87
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 473,45 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy 473,45 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 127,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
127,42 eur od 25.10.2013 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 20,73 eur titulom náhrady
súdneho poplatku za návrh na začatie konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11.6.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 9.7.2015 sa

navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť
mu sumu 600,87 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 600,87 eur od
25.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. M.
a č. M., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv
navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 SIM karty, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXX/ XXX XX XX a

XXXX/ XXX XXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá
mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Experia Tipo white, a to
vo výške 127,42 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje
jeho škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas

dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si
bol vedomý v zmysle dodatku, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou
cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú vdodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte
spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k

zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom. Výpočet spôsobenej skutočnej škody,
ktorú mu odporca spôsobil je nasledovný: akciová cena 1,- euro, predajná cena 140,- eur, poskytnutá
zľava 139,- eur a uplatnená škoda 127,40 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca včas a riadne
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 678,52 eur v období 2013/06-2013/08. Preto pokusom
o pokonávku zo dňa 10.10.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace

a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 205,70 eur odpísaná, a preto si ju v
tomto konaní neuplatňuje. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou
pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky
čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v
pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 25.10.2013. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za

neuhradené služby sumu vo výške 473,45 eur a sumu 127,42 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške
škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne
okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú,
ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd
prizná.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p, písomne v súdom
určenej lehote nevyjadril.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo

veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 29.9.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli dňa 23.9.2015.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má

právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,

[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä
lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných

služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie
dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v
telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie

za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa

uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane

všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych

číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade
fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Na základe zmluvy č. M. uzavretej v súlade s ust. § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 8.4.2013 navrhovateľ pripojil odporcu k optickej sieti
spoločnosti Orange, priradil mu telefónne číslo XXX/ XXX XX XX a zaviazal sa aktivovať odporcoviúčastnícky program „Orange Doma“, sprístupniť mu a poskytovať mu v zmluve a vo Všeobecných
podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telekomunikačnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“) špecifikované služby. V

zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Na základe zmluvy č. M. uzavretej v súlade s ust. § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách dňa 11.4.2013 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa aktivovať
odporcovi účastnícky program „Wow“, sprístupniť mu a poskytovať mu v zmluve a vo Všeobecných

podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“) špecifikované služby. V zmysle
zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň
sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých služieb podľa Cenníka
navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).
V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve (č. M.) zo dňa 11.4.2013 sa navrhovateľ

zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Wow“ a súčasne predať mobilný telefón zn. Samsung
E1200 white za zľavnenú kúpnu cenu 0,01 euro. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania
aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol
predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 0,01 euro.
Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve č. M. upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu.

Odporca sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 0 mesiacov odo dňa uzavretia
tohto dodatku a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu
poskytovaných navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať
tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom
za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ
mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu
pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú

SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým
sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe
viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný

taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku
účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje
peňažné záväzky voči navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré je
povinný platiť navrhovateľovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi,
avšak je povinný ich uhradiť navrhovateľovi alebo jeho prostredníctvom tretej osobe.

V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku si účastníci ďalej dohodli, že ak odporca počas doby viazanosti
uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby

viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.

Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré ma v
čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo
šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch

vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej
pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú
pokutu, v jej výške, ako je stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jehospotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú navrhovateľ predal
odporcovimobilnýtelefón.Právonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknenavrhovateľovisamotným
porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie

je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od Zmluvy alebo
prerušením či obmedzením poskytovania Služby v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm.
c) tohto článku).
Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby viazanosti dodatku
dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej

SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy o
pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítava do doby
viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu
cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani plniť svoje záväzky dohodnuté v
písm. a) a c) bodu 2.3 tohto článku.
Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa

bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ
nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných
podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej služby,

administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na dočasné prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby

podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do
zániku zmluvy).
Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi nasledovné faktúry:

1/ vo vzťahu k zmluve č. M. XXXXXXX:
- Faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.6.2013 splatnú dňa 22.6.2013 znejúcu na sumu 24,55 eur
(cena za služby) a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.7.2013 splatnú dňa 22.7.2013 znejúcu na
sumu 24,47 (cena za služby).
2/ vo vzťahu k zmluve č. M. XXXXXXX:

- Faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.6.2013 splatnú dňa 22.6.2013 znejúcu na sumu 31,85
eur (cena za služby), faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.7.2013 splatnú dňa 22.7.2013 znejúcu
na sumu 33,86 eur (cena za služby) a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.8.2013 splatnú dňa
22.8.2013 znejúcu na sumu 361,72 eur (z toho si navrhovateľ uplatňuje sumu 358,72 eur).
3/ vo vzťahu k nešpecifikovanej zmluve (tel.č. XXXX/ XXX XXX):

- Faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.6.2013 splatnú dňa 22.6.2013 znejúcu na sumu 31,37
eur (cena za služby), faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.7.2013 splatnú dňa 22.7.2013 znejúcu
na sumu 33,76 eur (cena za služby) a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.8.2013 splatnú dňa
22.8.2013 znejúcu na sumu 144,94 eur (z toho si navrhovateľ uplatňuje sumu 139,94 eur).

Pokiaľ ide o odpísanie pohľadávky navrhovateľa spolu vo výške 205,07 eur, navrhovateľ síce v návrhu
na začatie konania skutkovo neodôvodnil z akých položiek odpísaná pohľadávka pozostávala, avšak
vzhľadom k jej výške 205,07 eur, a vzhľadom k tomu, že vychádzajúc z vyššie uvedených faktúr sa táto
suma rovná navrhovateľom vyúčtovanej cene poskytnutých služieb vo vzťahu k tel.č. XXXX/ XXX XXX,
vo vzťahu ku ktorému však navrhovateľ k návrhu nepredložil zmluvu o pripojení ani dodatok k zmluve

o pripojení, súd vychádzal z toho, že navrhovateľ odpísal práve tieto položky, t.j. cenu poskytnutých
služieb spolu vo výške 205,07 eur (aj s DPH), ktoré boli vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 na zaplatenie faktúr za obdobie
06/2013 v sume 87,77 eur, 07/2013 v sume 92,09 eur a 08/2013 v sume 498,66 eur, celkovo v sume
678,52eur.Ďalejnavrhovateľodporcuupozornil,žejepovinnýzdôvoduporušeniazmluvnýchpovinností

podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 862,99 eur a v prípade
mimosúdneho vymáhania poplatok za mimosúdne vymáhanie 154,15 eur. Tieto pohľadávky navrhovateľ
žiadal uhradiť najneskôr do 24.10.2013.
Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými

faktúrami, vo výške 473,45 eur, a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 473,45 eur,
keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.
Navrhovateľ si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 127,42 eur, ktorý
skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia
povinností odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy

z predajnej ceny mobilného telefónu pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, t. j. sume 127,42 eur.
Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak
konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť

sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.
Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je
definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti

sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku

škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.
Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré
býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento
vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,

teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v tom, že tento porušil svoje povinnosti a
riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku
k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda,
ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej cene za ktorú bol tento
predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej výške pri zohľadnení

počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti odporcom.Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si
uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá vznikla za odpredaný mobilný telefón
zn. Sony Xperia Tipo white. Toto mobilné zariadenie však nebolo predmetom navrhovateľom uvedených
a predložených zmlúv č. M. a č. M.. Navrhovateľ si teda uplatňuje nárok na náhradu škody titulom
porušenia povinnosti z nepreukázaného zmluvného vzťahu medzi ním ako predávajúcim a odporcom
ako kupujúcim.

Súd tak v dôsledku nepreukázania samotných skutkových okolností odôvodňujúcich priznanie nároku
na náhradu škody, návrh v časti o zaplatenie sumy 127,42 eur spolu s jej uplatneným príslušenstvom
úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 127,42 eur od 25.10.2013 do zaplatenia zamietol.
Avšak aj keby navrhovateľ preukázal existenciu zmluvného vzťahu (uzavretie zmluvy o pripojení a
dodatku k zmluve o pripojení), na základe ktorého odpredal odporcovi mobilný telefón zn. Sony Xperia
Tipowhiteanásledneodporcaporušilzmluvnépovinnostiztohtovzťahu,nároknavrhovateľananáhradu

škody by na základe nižšie uvedených skutočností nevznikol:
Pokiaľ sa týka vzniku škody ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, podľa
skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na začatie konania navrhovateľovi vznikla škoda
akorozdielmedzitrhovoucenoumobilnéhotelefónuajehoakciovoucenou.Podľanázorusúduzaškodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný

telefón za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným
návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu je teda vlastne výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s

odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný
telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento

protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný
telefón. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované
navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol

zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za
služby v roku 2013, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového
hľadiskanavrhovateľzamieňapríčinusnásledkom,inakpovedanénajskôrmalodôjsťknásledku(vzniku
škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).
Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že aj v prípade preukázania existencie zmluvného vzťahu,

na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody, by neboli splnené predpoklady
pre priznanie tohto nároku.
Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok
sa súdu javí ako účelový v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď navrhovateľ skutkovo

vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.
Navrhovateľovi vzniklo v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 ods. 1 v znení účinnom od 1.2.2013 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd pri

posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté
služby, t. j. sumy 473,45 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. dňom 23.6.2013 (resp.
23.7.2013, resp. 23.8.2013), ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v
zmysle uzavretých zmlúv o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením uvedených
faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,5 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej

činnosti, § 121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške
5,50 % ročne: zo sumy 87,77 eur od 23.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 92,09 eur od 23.7.2013 do
zaplatenia a zo sumy 490,66 eur od 23.8.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ
uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z ceny poskytnutých služieb v nižšej sume, až od25.10.2013 a len vo výške 5,25 % ročne, súd mu viazaný rozsahom návrhu s poukazom na ust. § 153
ods. 2 O.s.p. priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 473,45
eur od 25.10.2013 do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech

navrhovateľa v konaní bol v rozsahu 57,58 % [úspech navrhovateľa 78,79 % {473,45 eur (priznaná
suma) / 600,87 eur (celkovo žalovaná suma) = 0,7879} : úspech odporcu 21,21 % (100 % - 78,79 %
úspech navrhovateľa = 21,21 %); teda čistý úspech navrhovateľa = 78,79 % - 21,21 % = 57,58 %].
Navrhovateľovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od odporcu náhradu trov konania
v rozsahu 57,58 % účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva, pričom vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ si nárok na náhradu trov konania proti odporcovi uplatnil návrhom na začatie konania,

súd mu priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 20,73 eur, a to titulom náhrady
časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania zodpovedajúcej čistému úspechu
navrhovateľa (57,58 % zo sumy 36,- eur), a to v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho právneho
zástupcu.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, súd

navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo znenia ust. § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, avšak iba
tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené
trovy právneho zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu
známe z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a to, že navrhovateľ donedávna podával formálne a obsahovo

úplne totožné návrhy ako v prejednávanej veci sám bez toho, aby bol právne zastúpený. Ide pri tom
o formulárové návrhy, do ktorých navrhovateľ, resp. teraz jeho právny zástupca, len administratívne
dopisuje údaje týkajúce sa účastníka a iné číselné údaje. Súd má tak za to, že administratívne vypĺňanie
formulárových návrhov (okrem toho používaných predtým samotným zastúpeným navrhovateľom)
nemožno považovať za poskytovanie právnej služby. Rovnako v tomto smere nemožno hovoriť ani

o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia pri úkone právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Iné úkony právnej služby právny zástupca navrhovateľa
navrhovateľovi neposkytol. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa
20.06.2014, trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných /skutkovo a právne
takmer totožných/ veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len

o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne /účelne/
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.