Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/550/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508209850
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2508209850.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., so sídlom

Winterova 29, Piešťany, IČO: 34 144 790, právne zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so
sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti odporcom: 1. SPA INVEST, s.r.o., so sídlom
Hlboká 49/5002, Piešťany, IČO: 36 236 527, 2. Q. Š., bytom Z. XXXX/XX, I., 3. RM Máj s.r.o., so sídlom
Bratislavská 7110/151, Piešťany, IČO: 47 350 083, všetci odporcovia právne zastúpení advokátom
Mgr. Petrom Studeným, so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2008, v znení zmeny ako bola pripustená uznesením
tunajšiehosúduč.k.4C/550/2008-66zodňa20.08.2010,ktorénadobudloprávoplatnosť30.08.2010,sa
navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X o výmere 4 850 m2 - ostatné plochy
a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 167 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. O. zapísaným na LV

č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Piešťany. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ
tým, že je vlastníkom stavby skleníka súp. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX/X R. výmere 167 m2
zapísaného na LV č. XXX v k.ú. O., ktorý bol postavený v roku 1996 na pozemku parc. č. XXXX, ktorý v
čase výstavby patril Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej len SPF). Podľa navrhovateľa predmetný
pozemok patril dlhé desaťročia jeho právnemu predchodcovi t.j. Slovenským liečebným kúpeľom, štátny
podnik (ďalej len SLK, š.p.) Piešťany a v roku 1993 bol spolu s ďalšími pozemkami patriacimi pod
uvedený štátny podnik prevedený pod SPF, ktorý na stavbu skleníka udelil SLK, š.p. Piešťany súhlas.

Rozhodnutím inšpektorátu kúpeľov a žriedel Ministerstva zdravotníctva SR č. 19/95 zo dňa 27.03.1995
bolo vydané rozhodnutie k stavebnému konaniu, ktorým bola odsúhlasená projektová dokumentácia
stavby skleníka pre záhradníctvo SLK š. p., Piešťany. Dňa 28.04.1995 bolo Obvodným úradom
životného prostredia, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy vydané pod č. B. XXXX/
XX-Z. stavebné povolenie na stavbu tohto skleníka a dňa 20.03.1996 vydal Obvodný úrad životného
prostredia Piešťany na predmetnú stavbu kolaudačné rozhodnutie.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby, v spojení s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka došlo
dňa 05.08.1996 k výmazu štátneho podniku SLK š.p., Piešťany a došlo k vzniku SLK Piešťany,
a.s., na ktorú prešli všetky práva a záväzky zrušeného štátneho podniku. Navrhovateľ má zato, že
predmetný pozemok parc. č. XXXX bol pod SPF prevedený spolu s ostatnými pozemkami patriacimido poľnohospodárskeho fondu ešte v roku 1993, kedy bol vedený ako záhrada a napriek skutočnosti,
že v roku 1996 bol zastavaný stavbou spomenutého skleníka, nebol tohto druh pozemku z neznámych
príčin zmenený na zastavané plochy a nádvoria, keďže okrem stavby spomínaného skleníka je pozemok

oplotený betónovým oplotením a zároveň ponad pozemok vedie parovodné resp. teplovodné potrubie.
Predmetnú zmluvu o bezodplatnom prevode tak navrhovateľ považuje za absolútne neplatnú. Pozemok
sa nachádzal a stále sa nachádza priamo v hospodárskej časti kúpeľného areálu, kde je z jednej časti
ohraničený ramenom Váhu a z ostatných strán pozemkami patriacimi do vlastníctva navrhovateľa. Do
roku 1994, kedy bol pozemok prevedený pod SPF, bol v celosti súčasťou závodného areálu využívaný

výlučne právnym predchodcom navrhovateľa.

Odporcovia, vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcov, s podaným návrhom nesúhlasili a
žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť. Podľa ich názoru na strane navrhovateľa nie je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a zároveň navrhovateľ nie je v tomto konaní ani aktívne
vecne legitimovaný. Nesúhlasili ani s argumentáciou navrhovateľa, podľa ktorej predmetný pozemok

nebolo možné vydať odporcovi 2. v zmysle § 11 odsek 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb., nakoľko
podľa nich stavba predmetného skleníka nebráni poľnohospodárskemu využitiu daného pozemku, práve
naopak. Odporcovia nesúhlasili ani s tvrdením navrhovateľa, že pozemok reálne nadobudol charakter
zastavanej resp. ostatnej plochy už v čase položenia rozvodov parovodného a teplovodného potrubia,
nakoľko odňať poľnohospodársku pôdu možno len na základe rozhodnutia príslušného orgánu ochrany

poľnohospodárskej pôdy, pričom takéto rozhodnutie o odňatí pozemku parc. č. XXXX/X bolo vydané
Obvodným pozemkovým úradom v Trnave až dňa 14.05.2007 pod číslom S., a až toto rozhodnutie
je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Zároveň odporcovia
poukázali na to, že dôvodom na rozhodnutie o vyňatí tohto pozemku z poľnohospodárskej pôdy, bola
výstavba kúpeľného komplexu a nie skleník, či rozvody parovodného (teplovodného) potrubia a zároveň

rozhodnutie o odňatí nemá deklaratórne účinky ako tvrdí navrhovateľ. Poukázali na delimitačný protokol
zo dňa 21.05.1994, kde právny predchodca navrhovateľa, t.j. SLK, š.p. Piešťany odovzdal do správy
Slovenskému pozemkovému fondu ako preberajúcemu aj pozemok parc. č. XXXX, ktorý bol v tom čase
vo vlastníctve štátu. Odporcovia ďalej zdôraznili, že predmetný pozemok parc. č. XXXX nebol zahrnutý
do privatizačného projektu (majetku), a preto nemohlo ani dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k tomuto

pozemku na navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami navrhovateľa, odporcov, vedľajšieho
účastníka na strane odporcov, ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav:

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. O.,
ktoré boli v minulosti vedené ako jeden pozemok a to parc. č. XXXX - záhrady o výmere 5017 m2.

Z predloženého stavebného povolenia Obvodného úradu životného prostredia Piešťany č.: B..XXXX/

XX-Z. zo dňa 28.04.1995 súd zistil, že ním uvedený úrad vydal stavebné povolenie SLK Piešťany na
výstavbu skleníka pre záhradníctvo SLK na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. O.. V tom čase bol predmetný
pozemok, aj podľa predloženého geometrického plánu zo dňa 15.02.1996, overeného správou katastra,
vedený v katastri nehnuteľností ako záhrada.

Rozhodnutím č. B..XXX/XX-Y. zo dňa 20.03.1996 Obvodný úrad životného prostredia Piešťany povolil
užívanie stavby predmetného skleníka, na hospodárskej časti kúpeľov na parc. č. XXXX/X v k.ú. O..

Písomným oznámením zo dňa 14.07.1999 adresovaným SLK, a.s. oznámil Slovenský pozemkový
fond navrhovateľovi, že dňa 14.07.1999 uzavrel zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k

pozemku parc. č. XXXX - záhrada o výmere 5 017 m2 vedeného na LV č. XXXX v k.ú. O., ktorý bol vo
vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu a v užívaní navrhovateľa.

Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ vznikol 05.08.1996 a v rámci
ďalších právnych skutočností sa (v rámci jeho zápisu v OR) uvádza, že na neho prešli všetky práva a

záväzky zrušeného štátneho podniku SLK, š.p. Winterova 29, Piešťany, IČO: 00 165 441, ktorý bol dňa
05.08.1996 vymazaný z obchodného registra.Navrhovateľ predložil súdu kópiu výpisu z LV č. XXX pre k.ú. O. zo dňa 28.07.1993, podľa ktorého
je zapísaná parc. č. 1213 o výmere 5 017 m2 - záhrada, pričom v časti „B“ je ako vlastník zapísaný
SLK, š.p., Piešťany.

Z listín predložených Správou katastra v Piešťanoch dňa 25.05.2011 súd zistil, že SLK Piešťany, š.p.
podaním zo dňa 07.09.1992 (pod značkou Právne/92) požiadali Geodéziu Trnava, prevádzka Piešťany
(v súvislosti so zmenou názvu podniku) o vykonanie zmeny zápisu na LV č. XXX v k.ú. O. pod SLK, š.p.,
so sídlom Winterova 29, Piešťany, IČO: 165 441. Prílohou tejto žiadosti bola zakladacia listina štátneho

podniku - SLK Piešťany pod číslom XXXX/XXXX D. z 20.12.1990 vydaná Ministerstvom zdravotníctva
SR (č.l. 104). V časti „C“ tejto zakladacej listiny - majetok štátneho podniku pri jeho založení sa uvádza,
že štátny podnik SLK, so sídlom Piešťany hospodári s majetkom v celospoločenskom vlastníctve,
ktorý tvoria veci a majetkové práva zverené mu v evidovanej hodnote, k 31.12.1990 zrušenej štátnej
hospodárskej organizácie Československé štátne kúpele Piešťany, ktorej práva a záväzky preberá
založený štátny podnik. Podľa písmena „D“ tejto zakladacej listiny, sa štátny podnik SLK Piešťany sa

zakladá od 01.01.1991 na dobu neurčitú. Ďalšou prílohou tejto žiadosti o vykonanie zmeny zápisu je aj
výpis z evidencie nehnuteľností vyhotovený 14.04.1992, podľa ktorého je v kolónke „A“ meno vlastníka
uvedené Čsl. štát - Československé štátne kúpele Piešťany a v rámci nehnuteľností je uvedená okrem
iných aj parc. č. XXXX - záhrada v k.ú. O. o výmere 5 017 m2.

Z návrhu na zápis do katastra nehnuteľnosti vyhotoveného SLK Piešťany, š.p. dňa 29.06.1994 (čl.
112) súd zistil, že štátny podnik týmto dal návrh na zápis do katastra nehnuteľností, podľa protokolu
zo dňa 21.06.1994, predmetom ktorého bolo odovzdanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov
Slovenskému pozemkovému fondu v zmysle zákona 11/1994 Z. z. a v rámci pozemkov je tu uvedená aj
parc. č. XXXX v k.ú. O. o výmere 5 017 m2 - záhrada zapísaná na LV č. XXX. Prílohou tejto žiadosti je

delimitačný protokol o odovzdaní poľnohospodárskych a lesných pozemkov (čl. 113) zo dňa 02.05.1994,
ktorým SLK, š.p. odovzdáva - delimituje preberajúcemu Slovenskému pozemkovému fondu v zmysle
zákona č. 11/1994 Z. z. tam uvedené pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a
lesného pôdneho fondu v doterajšej správe privatizovaného štátneho podniku. V rámci pozemkov je tu
uvedená aj par. č. XXXX v k.ú. O. - záhrada o výmere 5 017 m2 vedená na LV č. XXX. Ďalšou prílohou

tejto žiadosti o vykonanie zmeny zápisu je aj už spomínaný výpis z LV č. XXX pre k.ú. O. k predmetnej
parcele XXXX, kde je v kolónke vlastník uvedený SLK š.p..

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. O. zo dňa 26.05.1999 súd zistil, že ako výlučným vlastník predmetnej
parcely č. XXXX bola zapísaná SR - Slovenský pozemkový fond, Bratislava (čl. 136).

V zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú dňa 14.07.1999 uzavrel Slovenský
pozemkový fond (SPF) ako prevodca a odporca 2. ako nadobúdateľ je uvedené, že Slovenská republika
zastúpená SPF Bratislava je výlučným vlastníkom parc. č. XXXX o výmere 5 017 m2 - záhrada v k.ú. O.
vedenej na LV č. XXXX. Zároveň prevodca podľa § 34 ods. 3, písm. a) zák. č. 330/1991 Zb. bezodplatne

prevádza na nadobúdateľa túto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva v celosti. Vklad vlastníckeho
práva odporcu 2. k predmetnej nehnuteľnosti (na základe tejto zmluvy o bezodplatnom prevode) bol
Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálny odbor povolený dňa 16.11.1999 pod č. B. XXXX/XX.

Odporca 2. následne kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.2003 previedol vlastnícke právo k predmetnej

parcele č. XXXX na odporcu 1. (v tom čase pod obchodným názvom Pyramids Tours, s.r.o.). Vklad
vlastníckeho práva odporcu 1. na základe tejto zmluvy, bol Správou katastra Piešťany povolený dňa
04.02.2004 pod číslom B. XXXX/XX.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 14.05.2007 č. S., ktoré nadobudlo

právoplatnosť 05.06.2007, bola parc. č. XXXX/X o výmere 4 850 m2 - záhrady v k.ú. O. ako
poľnohospodárska pôda podľa § 17 odsek 1 - 6 zákona odňatá natrvalo na výstavbu kúpeľného
komplexu Imperial v zastavanom území Obce O.. Toto rozhodnutie bolo podkladom na vyznačenie
zmeny druhu pozemku v katastri nehnuteľností na ostatnú plochu.

Navrhovateľ poukázal na to, že aj z predloženého LV č. XXX pre k.ú. O. vydaného dňa 28.07.1993
vyplýva, že jeho právny predchodca (SLK, š.p.) bol v minulosti evidovaný ako vlastník predmetných
nehnuteľností, a toto vlastnícke právo následne nikdy nestratil. Zároveň poukázal na § 6 odsek 1, 2
zák. č. 111/1990 Zb., v zmysle ktorého mal štátny podnik právo s majetkom hospodáriť t.j. držať ho,užívať a nakladať s ním, a tento majetok mohol byť štátnemu podniku odňatý iba v prípadoch, a za
podmienok, stanovených zákonom. Podľa neho neboli splnené žiadne zákonné podmienky na odňatie
tohto majetku z hospodárenia jeho právneho predchodcu, pretože pokiaľ by aj nešlo o vlastnícke právo

ako také, jednalo by sa o právo hospodárenia štátneho podniku k tejto nehnuteľnosti, ktorú zároveň
navrhovateľ nadobudol pri svojom vzniku v rámci privatizácie všetkého majetku SLK, š.p. Piešťany.
Navrhovateľ zároveň tvrdil, že na predmetný pozemok (par. č. XXXX) sa nevzťahoval zákon č. 229/1991
Zb., pretože tento zákon sa vzťahuje iba na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo
ktorá do neho patrí. Zároveň tento zákon nadobudol účinnosť 24.06.1991, a pri úprave toho čo tvorí

poľnohospodársky pôdny fond odkazuje na zák. č. 53/1966 Zb. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zák. č. 53/1996
Zb., je poľnohospodárskym pôdnym fondom poľnohospodárska pôda, ktorá je obhospodarovaná a tiež
pôda, ktorá bola alebo má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie
je. Tento zákon teda vzťahuje poľnohospodársky pôdny fond na pôdu slúžiacu na výrobu základných
potravín, pričom predmetný pozemok takouto pôdou nikdy nebol, preto sa naň nemôže vzťahovať zák.
č. 229/1991 Zb. Takouto pôdou predmetný pozemok nebol ani v čase delimitácie, pretože nešlo o pôdu

využívanú na poľnohospodársku výrobu v zmysle § 2 odsek 1 zák. č. 307/1992 Zb. Zároveň navrhovateľ
poukázal na to, že dôkazom týchto tvrdení je aj to, že pozemok bol čiastočne zastavaný viacerými
stavbami už pred rokom 1990, napr. betónové oplotenie pozemku ako aj teplovodné rozvody postavené
najneskôr od roku 1990 vedúce ponad pozemok. Keďže teda podľa navrhovateľa zák. č. 229/1991 Zb.
nespôsobil zánik práva hospodárenia SLK, š.p. k pozemku, ani zánik vlastníckeho práva k nemu, a

toto vlastnícke právo je evidované na predloženom LV; nemá ani delimitačný protokol podpísaný v
roku 1994 žiadne právne účinky, pretože nepredstavuje prevod tejto nehnuteľnosti, ani prevod práva
hospodárenia k nej.
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že je vlastníkom predmetných pozemkov zo zákona, na základe privatizácie
celéhopodnikuSLK,š.p.Piešťanyatospoukazomna§15ods.1zák.č.92/1991Zb.,pretožezakladateľ

tento štátny podnik zrušil bez likvidácie podľa § 11 odsek 1 predmetného zákona a následne podľa § 11
odsek 2 tohto zákona všetok majetok zrušeného štátneho podniku prešiel na Fond národného majetku
SR, ktorý ho vložil do základného imania založenej obchodnej spoločnosti SLK Piešťany, a.s. podľa §
12 odsek 2, písm. a), písm. b) zák. č. 92/1991 Zb. Podľa navrhovateľa v prípade privatizácie sa jedná o
univerzálnu sukcesiu a nie je teda podstatné, aký majetok bol zahrnutý do privatizačného projektu.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s tým, že by v prípade odporcu 1. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva,
nakoľko v roku 1994 sa ani SPF ani SR nechopili držby predmetných nehnuteľností a zo strany štátu
ani nie je možné vlastnícke právo vydržať. Zároveň neexistuje žiaden titul svedčiaci o dobromyseľnosti
štátu. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode s odporcom 2., od tohto okamihu podľa
navrhovateľa neuplynula 10 ročná vydržacia doba, pretože táto zmluva bol podpísaná v roku 1999

a návrh na začatie konania bol súdu doručený v roku 2008. Zároveň odporcovia neboli ani nikdy
dobromyseľní a nikdy sa ani nechopili držby tejto nehnuteľnosti, dôkazom čoho sú aj dve žaloby vedené
na tunajšom súde, ktoré inicioval odporca 1. a v ktorých sa domáha prikázania vlastníctva skleníka a
vydania bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ následne predložil súdu fotokópiu výňatku privatizačného projektu SLK, š. p. (čl. 253 - 255)

zo septembra 1992, kde je uvedená hodnota privatizovaného majetku v sume 1208974 tis. - Kčs a
čistý majetok, ktorý prechádza na FNM 1110849 tis. - Kčs. Ďalej sú tu v tabuľkovom prehľade uvedené
nehnuteľnosti, v rámci ktorých pod poradovým číslom 92 je uvedená parc. č. XXXX - záhrada, výmera
5 017 m2. Vo vzťahu k tomuto výňatku privatizačného projektu navrhovateľ uviedol, že ide o relevantnú
časť privatizačného projektu SLK, š.p. Piešťany, z ktorého je zrejmé, že pozemok parc. č. XXXX v k.ú. O.

je súčasťou privatizovaného majetku. Navrhovateľ trval na tom, že preukázal vlastnícke právo SLK, š.p.
Piešťany k predmetnému pozemku, a to vyššie spomínaným výpisom z LV č. XXX zo dňa 28.07.1993.
O toto vlastnícke právo podľa neho štátny podnik nikdy neprišiel a privatizáciou celého podniku toto
vlastnícke právo nadobudol samotný navrhovateľ.

Odporcovia s tvrdeniami a argumentáciou navrhovateľa nesúhlasili. Poukázali na to, že na LV č. XXX
zo dňa 28.07.1993 je v časti „B“ ako vlastník predmetnej parcely uvedený SLK, š.p. Piešťany a nie
navrhovateľ. Tento evidenčný zápis však podľa nich nepreukazuje vlastnícke právo štátneho podniku
k predmetným nehnuteľnostiam, pretože štátny podnik s poukazom na § 6 ods. 1 zák. č. 111/1990
Zb. ani nemohol byť jeho vlastníkom. Správny zápis mal preto znieť SR - SLK, š. p. Piešťany. To, že

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol štát a nie štátny podnik, preukazuje aj LV č. XXX zo dňa
14.04.1992 k predmetnej nehnuteľnosti, kde v časti vlastník je uvedené: Čsl. štát - Československé
štátne kúpele Piešťany, ako i následný návrh na zápis do katastra nehnuteľností samotného SLK,
š.p. Piešťany zo dňa 29.06.1994 podaný na základe spísania delimitačného protokolu medzi SLK,š.p. Piešťany a SPF, a na základe ktorého príslušný katastrálny úrad vykonal v časti „B“ na liste
vlastníctva zápis SR - SPF Bratislava. Ďalej podľa odporcov navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, na
základe akého právneho úkonu by sa mal stať štátny podnik SLK, š.p. Piešťany zákonným spôsobom

vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nesúhlasili ani s tvrdením navrhovateľa, že poľnohospodársky
pôdny fond tvorí len pôda slúžiaca na výrobu základných potravín, pretože aj zák. č. 53/1966 Zb.,
na ktorý sa odvoláva navrhovateľ v § 1 ods. 2 - ods. 4 definuje čo je poľnohospodárskym fondom.
Zároveň odporcovia zdôraznili, že tento zákon (53/1966 Zb.) bol pre Slovenskú republiku zrušený zák. č.
307/1992 Zb., ktorý platil v čase spísania delimitačného protokolu. Podľa definície poľnohospodárskeho

pôdneho fondu v tomto zákone podľa odporcov platí, že do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patrila
ajpredmetnánehnuteľnosť.Zároveňodporcoviauviedli,žeodňaťpoľnohospodárskupôdumožnolenna
základe rozhodnutia príslušného orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, a takýmto rozhodnutím bolo
až rozhodnutie o odňatí pozemku parc. č. XXXX/X vydané Obvodným pozemkovým úradom v Trnave
č. S.XXXX/XXXXX zo dňa 14.05.2007, a až takého rozhodnutie je podkladom na vyznačenie zmeny
druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Odporcovia zároveň uviedli, že predmetný pozemok nebol

zahrnutý do privatizačného projektu, a preto ani nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k nemu na
navrhovateľa, a preto ani FNM Slovenskej republiky nevložil predmetný pozemok do základného imania
SLK Piešťany, a.s. Ďalej zdôraznili, že navrhovateľ vznikol a zároveň SLK, š.p. bol zrušený 05.08.1996,
pričom správa k predmetnému pozemku prešla na SPF už delimitačným protokolom zo dňa 21.06.1994,
a preto tento pozemok nikdy nebol, ani nemohol byť súčasťou privatizačného projektu.

Kúpnou zmluvou zo dňa 04.02.2004 nadobudol odporca 1. vlastnícke právo k predmetnému pozemku
dobromyseľne od odporcu 2., ktorý bol tiež pri jeho nadobudnutí dobromyseľný. Navrhovateľ začal
prvýkrát spochybňovať vlastnícke právo až podaným návrhom na súde 26.09.2008, ktorý návrh bol
odporcovi 1. doručený dňa 16.05.2009, preto by došlo zo strany odporcu 1. zároveň k vydržaniu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.

Podľa odporcov, zmysle § 15 ods. 5 zák. č. 119/1991 Zb. neprešlo na navrhovateľa vlastnícke práva
k pozemku v rámci privatizácie, pretože pokiaľ by nehnuteľnosť mala byť súčasťou privatizovaného
majetku, musela by byť uvedená v privatizačnom projekte, ocenená a len vo vzťahu k takémuto
majetku, ktorý je súčasťou privatizačného projektu, možno potom hovoriť o práva a záväzkoch, vrátane
neznámych.

Vedľajší účastník na strane odporcov poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníckeho práva k predmetnému pozemku bol tento v katastri nehnuteľností evidovaný ako
záhrada, a preto prevodu nebránila žiadna prekážka. Vtedy platný zák. č. 229/1991 Zb. neobsahoval
žiadne špeciálne obmedzenia v možnosti vydať v reštitúcii aj zastavanú plochu pod stavbou. V

tejto súvislosti poukázal na § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, v zmysle ktorého pozemok
možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Práve stavba
poľnohospodársky využiteľného skleníka na vydávanom pozemku spĺňala kritéria vydateľnosti podľa
citovaného zákonného ustanovenia. Zároveň sa vedľajší účastník stotožnil s názorom odporcov, že na
strane navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

V prejednávanom prípade sa súd prioritne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v spojení s otázkou aktívnej legitimácie.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

K naliehavému právnemu záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. považuje súd za potrebné uviesť, že právny záujem navrhovateľa musí byť kvalifikovaný.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo
pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu
tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ však nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle
uvedeného ustanovenia, ak sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak na odstránení
neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.

Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak
je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie
je dôležité ako táto neistota vznikla.Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru že na strane navrhovateľa je splnená podmienka
existencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,nakoľkopodaným určovacímpetitom

je možné dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva resp. neistoty v jeho právnom
vzťahu, nakoľko súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na
vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Ak je teda žalovaný odporca zapísaný v katastri
nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v

katastri nehnuteľností (ZSP 4/2003 str. 103).

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v znení
platnom do 31.08.2000, poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú ako
poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu, a ktoré sú v katastri nehnuteľností
členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty; tvoria ho aj

iné pozemky, ktoré sú poľnohospodársky využívané. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj
pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nepostrádateľné;
ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.

Podľa§ 1ods.1,písm.a)-d)zák.č.229/1991Zb.vzneníplatnomdo31.07.1999,oúpravevlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zák. č. 229/1991 Zb. v rozhodnom
znení) , tento zákon sa vzťahuje na
a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len "pôda"),
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,

včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. v rozhodnom znení, pozemky alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému
využitiu pozemku.

Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení platnom do 14.11.1996,
podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami
a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári,
sú v štátnom vlastníctve.

Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi
predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže
podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení platnom

do 18.11.1996 (ďalej len zák. č. 92/1991 Zb. v rozhodnom znení) , tento zákon upravuje podmienky
prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy,
štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského
pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj
podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné

právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").

Podľa § 2 zák. č. 92/1991 Zb. v rozhodnom znení, majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí
a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve,
ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku.

Podľa § 5 zák. č. 92/1991 Zb. v rozhodnom znení, prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná na
základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizáciimajetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby (ďalej len "rozhodnutie o privatizácii")
vydaného na základe privatizačného projektu.

Podľa § 6 ods. 1, písm. a) - k) zák. č. 92/1991 Zb. v rozhodnom znení, privatizačný projekt podniku je
súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje
a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len
"privatizovaný majetok"),
b) súpis privatizovaných nehnuteľností, 4a) údaje o tom, akým spôsobom štát tento majetok nadobudol

a aký by mohol byť nárok na vydanie podľa § 3 ods. 2,
c) vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky,
neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby) a spôsob naloženia s týmto majetkom,
d) ohodnotenie privatizovaného majetku,
e) spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb,
f) pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy,

g) pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o
tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny,
h) pri predaji jeho spôsob, návrh ceny, platobných podmienok, ako aj návrh investícií a ďalších
podmienok predaja, ktoré sa môžu zohľadniť pri dojednávaní kúpnej ceny alebo sú dôvodom na
odpustenie časti kúpnej ceny,

i) rozdelenie privatizovaného majetku medzi jednotlivých nadobúdateľov (výstupné privatizované
jednotky),
j) určenie právneho nástupcu do práv a záväzkov súvisiacich s privatizovaným majetkom vrátane
neznámych,
k) spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Úradom

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. v rozhodnom znení, s vlastníckym právom k privatizovanému
majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom
vrátane neznámych.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb. v rozhodnom znení, vlastnícke právo k veciam z privatizovaného
majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej účinnosti zmluvy alebo pri vklade dňom
vzniku obchodnej spoločnosti; vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra
nehnuteľností. Práva tretích osôb k majetku, ktorý je predmetom predaja alebo vkladu podľa tohto

zákona, nie sú dotknuté s výnimkou § 45 ods. 8.

Podľa § 6 zák. č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike, (platnom v čase
podpísania delimitačného protokolu medzi SLK, š.p., a SPF dňa 21.05.1994), pozemky sa v katastri
členia na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky,

vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy.

Podľa § 28 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
v znení platnom do 31.12.2001, právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa
osobitného predpisu, vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému

v návrhu na vklad. Návrh na vklad sa musí podať najneskôr v deň, ktorý je určený v návrhu ako deň
vzniku vlastníctva.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že podaný
návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.

V prejednávanom prípade je nesporné, že navrhovateľ je právnym nástupcom štátneho podniku
Slovenské liečebné kúpele, š.p., IČO: 00 165 441, ktorý bol dňa 05.08.1996 vymazaný z obchodného
registra, a v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb., prešli na neho všetky práva a
záväzky zrušeného štátneho podniku.

Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v jeho tvrdení, že na neho prešlo, resp. že
nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (pôvodne ako jedna parcela č. XXXX) v
rámci privatizácie majetku v správe bývalého SLK, š.p.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 111/1990 Zb. je zrejmé, že majetok s ktorými jednotlivé

štátne podniky hospodárili, nebol v ich vlastníctve ale sa jednalo o vlastníctvo štátu, a štátne podniky
mali iba právo tento majetok držať, užívať ho a nakladať s ním. Z uvedeného súčasne vyplýva, že
zápis vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľa, ako je uvedený na predloženom LV
č. XXX zo dňa 28.07.1993 pre k.ú. O., v časti vlastníka nie je správny, resp. nebol v súlade s §
6 ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. v rozhodnom znení. Predmetná parcela nemohla byť vo vlastníctve

právneho predchodcu navrhovateľa ale iba v jeho správe, ako o to napokon svedčí aj zakladacia listina
štátneho podniku - SLK Piešťany pod číslom XXXX/XXXX C1 z 20.12.1990 vydaná Ministerstvom
zdravotníctva SR (č.l. 104). V časti „C“ tejto zakladacej listiny, označenej ako majetok štátneho podniku
pri jeho založení sa totiž uvádza, že štátny podnik SLK, so sídlom Piešťany hospodári s majetkom v
celospoločenskom vlastníctve, ktorý tvoria veci a majetkové práva zverenému v evidovanej hodnote k

31.12.1990 zrušenej štátnej hospodárskej organizácie Československé štátne kúpele Piešťany, ktorej
práva a záväzky preberá založený štátny podnik. Tomu zodpovedal aj zápis uvedený v predloženom
výpise z evidencie nehnuteľností zo dňa 14.04.1992, podľa ktorého je v kolónke „A“ (meno vlastníka)
uvedené Čsl. štát - Československé štátne kúpele Piešťany.

Pokiaľ by vlastnícke právo k predmetnej parcele, malo následne prejsť na navrhovateľa v rámci
privatizácie, v zmysle zákona č. 92/1991 Zb., povinnou obligatórnou náležitosťou privatizačného
projektu, by muselo byť vymedzenie majetku určeného na privatizáciu, a to v prípade nehnuteľností tak,
abymoholbyťvykonanývkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností.Vymedzenienehnuteľností,
určených na privatizáciu, by tak muselo byť určité nielen z hľadiska splnenia náležitostí uvedených v §

19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., účinného v čase schválenia privatizačného projektu, zák. č. 253/1991 Zb.,
ďalej zákona č. 162/1995 Z. z., ale aj z hľadiska § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľbytakokremsamotnéhoprivatizačnéhoprojektumuselpredložiťresp.preukázaťexistenciu
rozhodnutia príslušného orgánu (zák. č. 253/1991 Zb.) o schválení konkrétneho privatizačného projektu,

ktoré by tiež muselo byť vydané v jasnej a určitej forme tak, aby bolo spôsobilé spôsobiť vznik, zmenu
alebo zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa predmetom
privatizácie.
Na prevod iných, ako v rozhodnutí o schválení privatizačného projektu určených nehnuteľností, teda
nemožno aplikovať ustanovenia o prechode ostatných práv a záväzkov známych i neznámych, (v

rozhodnutí a projekte neuvedených) resp. iba všeobecným výkladom pojmov uvedených v § 2 a nasl.
zákonač.92/1991Zb.,podľaktoréhomajetkompodnikunaúčelytohtozákonajesúhrnvecíafinančných
prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia, alebo ktoré sú v jeho vlastníctve ako aj súhrn
práv iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku.
V prípade nehnuteľností, teda tieto musia byť jasne špecifikované a označené nielen v privatizačnom

projekte, ale aj v rozhodnutí príslušného orgánu o schválení privatizačného projektu tak, aby toto
rozhodnutie bolo podkladom pre vykonanie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
nakoľko podľa zák. č. 162/1995 Z. z. zápis do katastra vykoná príslušný orgán len ak je listina spôsobilá
na vykonanie záznamu (§ 36, § 42 citovaného zákona).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom predložená fotokópia výňatku z privatizačného projektu, nie je
resp. nebola, bez ďalšieho spôsobilá privodiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva navrhovateľa
k predmetnej nehnuteľnosti, a na základe takejto listiny nemohli byť predmetné nehnuteľnosti zapísané
na Fond národného majetku a následne ich nenadobudol ani navrhovateľ, a to ani na základeprivatizačného projektu, ani na základe príslušných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb., v rámci „práv
a záväzkov neznámych“.
Zároveň uvedený pozemok nemohol byť súčasťou privatizačného projektu z roku 1996, ani z toho

dôvodu už v roku 1994 bol štátnym podnikom SLK, š.p., na základe delimitačného protokolu (zo dňa
21.06.1994) odovzdaný do správy Slovenskému pozemkovému fondu.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa neplatnosti delimitačného protokolu zo dňa
21.06.1994 ktorým SLK, š.p. odovzdal do správy SPF predmetnú parc. č. XXXX, a následne zmluvy o

bezodplatnom prevode medzi SPF a odporcom 2. zo dňa 14.07.1999, súd sa nestotožňuje ani s touto
časťou argumentácie.
Je nesporné, že v čase uzavretia týchto dvoch právnych úkonov bola predmetná parcela č. 1213
evidovaná v katastri nehnuteľností ako záhrada, zároveň je nesporné, že na uvedenej parcele bol
právnym predchodcom navrhovateľa vybudovaný skleník, ktorý bol skolaudovaný v roku 1996.

Na oba právne úkony (delimitačný protokol ako aj zmluvu o bezodplatnom prevode), je potrebné
aplikovať zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 25.06.1992, keďže zákon č. 53/1966 Zb. bol zrušený od 25.06.1992 a teda v čase
vykonania týchto právnych úkonov už neplatil (zrušený bol práve zákonom č. 307/1992 Zb.). V zmysle
zákona č. 307/1992 Zb. o tom, či je konkrétny pozemok súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

svedčí doklad z evidencie pozemkov (v rozhodnom čase zák. č. 266/1992 Zb.)

S poukazom na definíciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako je uvedená v § 2 ods. 1 zák. č.
307/1992 Zb. v rozhodnom znení, je súd toho názoru, že v prípade pôvodnej parcely č. XXXX -
záhrada o výmere 5017 m2 v k.ú. O., sa jednalo o pozemok, ktorý v čase uzavretia delimitačného

protokolu zo dňa 21.05.1994, patril do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a stavba skleníka nebránila
jeho poľnohospodárskemu využitiu. Obdobne to platí aj pre prípadné parovodné či teplovodné potrubie
vedúce ponad uvedený pozemok, a takúto prekážku zároveň nepredstavuje ani betónové oplotenie
pozemku. Je nesporné, že v čase podpísania delimitačného protokolu bol pozemok evidovaný v katastri
nehnuteľností ako záhrada, tvoril poľnohospodársky fond a mohol teda byť predmetom vydania v

zmysle zák. č. 229/1991 Zb. Označenie druhu pozemku (kategórie) v evidencii, určuje jeho príslušnosť
k poľnohospodárskemu pôdnemu fondu. Pôdnym fondom rozumieme súbor pozemkov, ktoré sú k
dispozícii určenému užívateľovi, alebo na príslušné účelové užívanie. O tom, či je konkrétny pozemok
súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, svedčí doklad z evidencie nehnuteľností a platí pravidlo,
že zápis v evidencii je záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností).

Výnimky z vydania stanovuje zák. č. 229/1991 Zb. taxatívne v § 11 ods. 1. V tejto súvislosti dáva
súd do pozornosti aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/00, z ktorého vyplýva, že reštitúcii
podľa zák. č. 229/1991 Zb. za určitých podmienok podlieha aj pôda v záhradkárskych osadách t.j. je

súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Aj z uvedeného nálezu ústavného súdu tak vyplýva, že
je potrebné vychádzať predovšetkým z cieľa a účelu reštitučného zákonodarstva, ktorého cieľ má byť
nadradený poľnohospodárskemu využitiu konkrétneho pozemku, keďže zákon č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku síce počíta so zabezpečením
poľnohospodárskeho využitia pozemkov, z jeho preambuly však zároveň vyplýva, že tento cieľ má byť

podradený požiadavke zmiernenia majetkových krívd. Inštitút prekážok vydania nehnuteľností podľa §
11 zák. č. 229/1991 Zb. tak má byť inštitútom stanovujúcim výnimku z účelu reštitúcií, a dôvodom týchto
výnimiek je pôsobenie konkrétneho verejného záujmu alebo práv tretích subjektov, čo v danom prípade
preukázané nebolo.

Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že k odňatiu
predmetného pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu došlo až rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Trnave č. S. zo dňa 14.05.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2007.
Až právoplatnosťou tohto rozhodnutia tak došlo k zmene charakteru (kategórie) uvedenej nehnuteľnosti,
ktorá tak prestala byť súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Dôvodom tohto rozhodnutia

zároveň nebola ani výstavba skleníka, teplovodného potrubia či betónového oplotenia predmetného
pozemku, ale výstavba kúpeľného komplexu Imperiál, čo sa vo výroku tohto rozhodnutia výslovne
uvádza. Tvrdenia navrhovateľa o deklaratórnom účinku tohto rozhodnutia v tom zmysle, že na toto
rozhodnutie by mal súd prihliadať pri posudzovaní charakteru daného pozemku v roku 1994 a tým ajposudzovaní platnosti delimitačného protokolu sú však irelevantné, a to aj s poukazom na § 70 v spojení
s § 39 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z.

Nad rámec už uvedeného, dospel súd zároveň k záveru, že na strane odporcu 1. boli splnené aj
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle
§ 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka a to, pri započítaní držby jeho právnych predchodcov t.j.
Slovenskej republiky, ktorá do držby predmetných nehnuteľností vstúpila prostredníctvom Slovenského
pozemkového fondu na základe delimitačného protokolu uzavretého z SLK, š.p. dňa 02.05.1994 a

následne Q. Š. (odporcu 2.), ktorý do držby predmetných nehnuteľností vstúpil na základe zmluvy o
bezodplatnom prevode zo dňa 14.07.1999. Vydržacia doba vlastníckeho práva tak v danom prípade
začala plynúť dňa 02.05.1994 a uplynula dňa 02.05.2004. V prípade oboch právnych predchodcov
odporcu 1. bol preukázaný spôsobilý právny titul (delimitačný protokol a zmluva o bezodplatnom
prevode) od ktorého sa odvíjala ich dobromyseľnosť, a v konaní nebol preukázaný dôvod, pre ktorý by
počas plynutia uvedenej vydržacej doby mala byť ich dobromyseľnosť spochybnená, a to aj s poukazom

na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozhodnutia resp. skutočnosti, keďže súdne konanie ktoré na
tunajšom súde inicioval odporca 1. (ako navrhovateľ) vedené pod sp. zn. 7C/263/2008 v ktorom sa
domáha určenia vlastníckeho práva k skleníku začalo 02.10.2007 a súdne konanie vedené pod sp. zn.
4Cb/17/2009, v ktorom sa domáha zaplatenia peňažnej sumy začalo 18.04.2008 t.j. po uplynutí vyššie
uvedenej vydržacej doby.

V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, ohľadom vydržania vlastníckeho práva, je potrebné uviesť,
že subjektom držby môžu byť všetci účastníci občianskoprávnych vzťahov t.j. ako fyzické osoby
tak právnické osoby, vrátane štátu. Pri subjektoch držby platí vo všeobecnosti to, čo o účastníkoch
občianskoprávnychvzťahov,vrátanedobromyseľnosti,ktorújeuprávnickýchosôbpotrebnéposudzovať
podľa dobromyseľnosti orgánov právnickej osoby vrátane štátu resp. podľa dobromyseľnosti

zamestnancov, prostredníctvom ktorých je táto držba právnickej osoby/štátu vykonávaná. (napr.
rozhodnutie NS ČR 22Cdo 1115/2001, nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 77/97).

Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní (§ 120 ods. 1 O.s.p.) t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Spoukazomnavykonanédokazovanie acitovanézákonnéustanoveniadospelsúdkzáveru,žepodaný
návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a ním
tvrdené skutočnosti, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, v konaní preukázané neboli.

V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovaťoznačenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.