Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 9, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206587
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215206587.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci navrhovateľky: S. Š.,

S.. H., S.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom T. XXXX/XX, R.P. E., štátna občianka Slovenskej republiky, proti
odporcovi: E. Š., S.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom tamtiež, štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov uzavreté 16. apríla 2015 vo R. E. a zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu R. E. vo zväzku XX, ročníku XXXX na str. XXX pod por. č. XX s a rozvádza.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu 17. apríla 2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom z
dôvodu, že vzťahy medzi nimi sa narušili a vzájomne sa odcudzili. Na pojednávaní doplnila, že dôvodom
odcudzenia je to, že odporca pracuje a zdržiava sa v Českej republike.

2. Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk 28. apríla 2015, nevyjadril. Na
pojednávaní však s návrhom nesúhlasil, nevidel dôvod na rozvod po 13 rokoch. Podľa neho sa snažil
dať manželstvo do poriadku a zabezpečiť rodinu, a preto začal pracovať v Českej republike. Neskôr však
doplnil, že s rozvodom nesúhlasí aj preto, že mu navrhovateľka odmieta vyplatiť jeho podiel z predaja
nehnuteľnosti (bytu), na ktorú prispel svojimi peniazmi.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na
ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov (zápisnica o pojednávaní zo 14/7, č. l. 41 a 42, a
zápisnica o pojednávaní z 9/10, č. l. 43 a 44) a listinou - sobášnym listom (č. l. 3) a zistil tento

skutkový stav:

4. a) Účastníci uzavreli manželstvo 16. apríla 2015 po trojročnej známosti. Približne po roku od uzavretia

manželstva mal odporca mimomanželskú známosť. Neskôr mal aj ďalšie mimomanželské pomery.
Navrhovateľka mu však všetky odpustila. Rovnako navrhovateľka mala minimálne raz mimomanželský
pohlavný styk, s čím sa však odporca rovnako zmieril. Neskôr však ich manželstvo bolo pokojné.

b) V roku 2013 navrhovateľka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva (po zúžení rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov) nehnuteľnosť (byt), ktorý chcela predať tretej osobe. Na
jeho nadobudnutie boli sčasti použité aj finančné prostriedky odporcu. Približne v decembri 2013

navrhovateľka vzala pôžičku od dvoch fyzických osôb, v prospech ktorých tento byt založila.

c) V tom čase bola navrhovateľka nezamestnaná, preto odporca v roku 2014 začal pracovať v Českej
republike, odkiaľ navrhovateľke prispieval na splátku pôžičky. V auguste 2014 však nastúpil do výkonutrestu odňatia slobody. V dôsledku toho odporca nebol viac schopný prispievať na splátku pôžičky
a navrhovateľka bola nútená previesť nadobunutý byt na veriteľov na účely úhrady pôžičky. Medzi
účastníkmi zostalo sporné, či v tejto súvislosti navrhovateľka dostala od nich časť kúpnej ceny v

hotovosti, či to to bolo 7.200 € alebo 9.200 a koľko v tejto súvislosti vyplatila odporcovi.

d) Približne v rovnakom čase otca navrhovateľky navštívil bývalý záujemca o predmetný byt, ktorý tvrdil,
že mu účastníci dlhujú 50.000 € a žiadal ich vrátenie. Odporca, ktorý bol vo výkone trestu, nebol schopný
otcovi navrhovateľky vzniknutú situáciu vysvetliť a riešiť ju. To spolu so skutočnosťou, že odporca bol

vo výkone trestu, viedlo k zhoršeniu vzťahu odporcu a otca navrhovateľky, ktorý mu zakázal vstup do
svojho domu.
Rovnako celá situácia negatívna vplývala aj na vzťah navrhovateľky so svojím otcom, keďže ten
oboch obviňoval zo vzniknutej situácie. Neskôr sa však navrhovateľka nasťahovala do bytu svojho
otca (rodičov), v ktorom aj doteraj žije a v ktorom má vyčlenené samostatné poschodie. Neskôr začala
pracovať.

e) Aj pod vplyvom týchto okolností vzťah navrhovateľky k odporcovi počas výkonu trestu odňatia
slobody ochladol. Hoci spočiatku ho psychicky a citovo podporovala, neskôr začala svoj vzťah k nemu
prehodnocovať. Ku koncu výkonu trestu mu oznámila, že sa s ním chce rozviesť.

f) Odporca bol prepustený 31. marca 2015 a bezprostredne nato odišiel pracovať do Českej republiky,
kde žije na ubytovni. Na Slovensku nemá stále bydlisko, miestom jeho trvalého pobytu je dom rodičov
navrhovateľky, kde však bývať nechce a nemôže kvôli zlému vzťahu rodičov k nemu. Žije preto v Českej
republike na ubytovniach.

g) Odporca sa po návrate z výkonu trestu snažil obnoviť spolužitie s navrhovateľkou. Na ten účel sa jej
snažil nájsť v Českej republike prácu a spoločné bývanie. Navrhovateľka však o obnovenie spolužitia
nemá záujem, keďže nechce odísť zo Slovenska a rodičovského domu. Okrem toho stratila o odporcu
citový záujem a vníma ho v podstate ako cudzieho človeka. Preto s ním nežije v spoločnej domácnosti,
ani intímne. Jej komunikácia s ním, aj keď v nej pôvodne po jeho návrate z výkonu trestu boli náznaky

intimity, sa obmedzila na zdvorilostnú komunikáciu.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).
Všetky skutkové zistenia vyplývajú v podstate z výpovedí účastníkov, ktoré sa zhodovali v podstatných

rysoch. Účastníci v podstate zhodne opisovali priebeh udalostí, ktoré podľa nich viedli k rozvratu
manželstva, ako aj ich doterajšie spolužitie. Ich výpovede tak neboli v rozpore, ale v podstate sa dopĺňali,
keďže každý z účastníkov chcel na určitý detail spomenutý druhým účastníkom reagovať iným detailom.
Pokiaľ ide o majetkové otázky, najmä otázky, za čie peniaze bol kúpený byt, ktorý neskôr musela
navrhovateľka predať, a či a koľko zaň navrhovateľka od veriteľov dostala, tieto nie sú predmetom

konania o rozvod a ako také nie sú pre posúdenie dôvodov rozvratu podstatné. Rozpory vo výpovediach
účastníkov ohľadom nich však v podstate dokresľujú celkové rozpory medzi nimi.
Z tohto dôvodu súd nevykonal ako dôkazy listiny predložené navrhovateľkou (kúpne zmluvy, zmluvu
o pôžičke a súvisiace listiny), ani výsluch svedkyne navrhnutej odporcom. Tieto mali totiž svedčiť o
skutočnostiach súvisiacich s majetkom účastníkov, ktoré sú v tomto konaní vo výsledku nepodstatné.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť
len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy

medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu
a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle
ktorých sú manželia povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
vytvárať zdravé rodinné prostredie a starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

7. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiťpričíny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri
rozhodovaníorozvodenepodstatné.Podľajudikatúrysúpriposudzovaníexistencierozvratumanželstva
rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (porov. judikát R 6/1970).

8. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že k rozvratu manželstva viedli v zásade
dve príčiny: komplikovaná majetková situácia, resp. problémy navrhovateľky a odporcu so splácaním
pôžičky a z toho vyplývajúce zhoršenie vzťahov rodičov navrhovateľky a odporcu, a pobyt odporcu vo
výkone trestu a následne v Českej republike a s tým súvisiace prerušenie spolužitia. Podľa názoru

súdu je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že problémy so splácaním pôžičky navrhovateľky pre
veriteľov viedol k strate bytu navrhovateľky a k zhoršeniu vzťahov jej rodičov k odporcovi. Tieto okolnosti
mali negatívny vplyv aj na navrhovateľku, ktorá bola nútená sa k svojim rodičom presťahovať. Podľa
názoru súdu teda možno predpokladať, že bola konfrontovaná s negatívnym názorom svojich rodičov
na odporcu, pod vplyvom ktorých začala svoj vzťah k odporcovi prehodnocovať. Okrem toho negatívny
vzťah rodičov navrhovateľky k odporcovi pramenil tiež z jeho odsúdenia do výkonu trestu, čo taktiež

zhoršovalo existujúcu situáciu.
Okrem toho odporca tým, že vykonával trest odňatia slobody, nemohol plniť jednu zo základných
povinností manželov, a to žiť spolu s manželkou a pomáhať jej v ťažkej krízovej situácii (§ 18 Zákona
o rodine). Nie je podstatné, či odporca chcel alebo nechcel takúto situáciu spôsobiť, podstatné, že
výkonom trestu k nej došlo. Navrhovateľka tak - zrejme aj pod vplyvom svojich negatívneho názoru

svojich rodičov - strácala záujem o spolužitie s odporcom. Odlúčenie taktiež znamenalo odcudzenie
oboch manželov v intímnej oblasti, ktorá je jednou z dôležitých stránok manželstva najmä mladších
manželov (porov. v tomto smere už judikát IV/1966). Funkčné spolužitie sa nevyše nepodarilo obnoviť
ani po návrate odporcu z výkonu trestu odňatia slobody, keďže ten prakticky ihneď začal pracovať v
Českej republike. Tieto skutkové okolnosti, ktoré podľa názoru súdu postupne zapríčinili rozvrat medzi

manželmi, trvajú viac než rok (od augusta 2014, kedy odporca nastúpil výkon trestu).

9. Okrem toho zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka nemá záujem o obnovenie
spolužitia s odporcom. Odporca oň síce záujem má, ale v podstate len za predpokladu, že navrhovateľka
za ním vycestuje do Českej republiky. To však navrhovateľka odmieta, keďže byt, prácu a svoje zázemie

má tu, na Slovensku. Odporca sa sem zasa nemá kam vrátiť, keďže bývanie tu nemá a do rodičovského
domunavrhovateľkysaprezlévzťahysjejrodičmivrátiťnechce.Zadanejsituáciejezrejmé,žeúčastníci
objektívne nie sú schopní spolužitie obnoviť. Riešenie navrhované odporcom by si vyžadovala ústupky
zo strany navrhovateľky (pretrhnutie tu existujúcich a vytvorených vzťahov), ku ktorým navrhovateľka
celkom zjavne nie je ochotná. Vzhľadom na príčiny rozvratu manželstva (postupné odcudzenie pod

vplyvom rodičov počas odporcovho pobytu vo výkone trestu! je pritom podľa názoru súdu jej stanovisko
pochopiteľné a tieto dôvody, kvôli ktorým tieto ústupky v záujme obnovenie spolužitia urobiť nechce,
možno hodnotiť ako dostatočne vážne. Na jej stanovisku sa pritom nič nezmenilo ani počas troch
mesiacov medzi prvým a druhým termínom pojednávania.
Okrem toho však súd na základe výpovedí odporcu nie je presvedčený ani o úprimnosti jeho snahy

obnoviť spolužitie s navrhovateľkou za každú cenu. Najmä z jeho výpovede na druhom termíne
pojednávania je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozvodom je motivovaný v podstatnej miere nedoriešenými
majetkovými otázkami medzi účastníkmi. V prípade ich vyriešenia by podľa vlastných slov s rozvodom
súhlasil, aj keď k navrhovateľke stále niečo cíti. Samotný cit však pre obnovenie manželského spolužitia
nestačí.

10. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého
z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda
podstatné, či v prerokúvanej veci navrhovateľka svoj záujem o odporcu strácala z dôvodov, za ktoré
odporca môže, alebo či išlo o dôsledok vplyvu jej rodičov, ktorí prípadne odporcu v jej očiach očierňovali.

Taktiež nie je podstatné, či odsúdenie do výkonu trestu odňatia slobody znamená, že odporca môže
za vzniknuté problémy ani nie. V neposlednom rade nie je ani podstatné, že prácu odporcu v Českej
republike možno považovať za snahu plniť povinnosti upravené v § 19 ods. 1 Zákona o rodine
(zabezpečiť potreby rodiny) a tým vytvoriť prepoklady pre ďalšie trvanie spoločného manželstva.
Podstatné je, že všetky tieto okolnosti (či už vinou niektorého z účastníkov alebo nešťastnou zhodou

náhod) viedli k tomu, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili, vytratil sa záujem o spoločný život, ako aj
intimitu, ktorá by mala byť súčasťou zdravého vzťahu 38 ročnej navrhovateľky a 39 ročného odporcu.
Rovnako podstatné je, že tieto okolnosti viedli na strane navrhovateľky k neochote obnoviť manželské
spolužitie s odporcom.11. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne a trvalo
rozvrátené a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o

rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol
v zmysle výroku.

12. O trovách konania súd nerozhodoval, keďže nikto z účastníkov nepodal zodpovedajúci návrh (§ 151
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.