Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113208167
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113208167.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783, Panenská 7, 812 36 Bratislava, zast. JUDr. Helena Strachotová,
usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporkyni: R. S., nar. XX.X.XXXX, E. XXX,
Za účasti vedľajšieho účastníka združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie
legionárov 5, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Stropkov, Nám. SNP 7, zaplatenie sumy 1.310,01
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,45 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od
16.11.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 1.310,01
eur spríslušenstvomatoztituluposkytnutéhospotrebiteľskéhoúverudňa5.11.2007vovýške1659,70€

na nákup spotrebného tovaru s tým, že odporkyňa tovar prevzala a navrhovateľ za ňu uhradil časť kúpnej
ceny tovaru. Tento úver sa zaviazala splácať v 48 splátkach po 53,01 počnúc dňom 15. 12. 2007 a z tejto
pohľadávky eviduje navrhovateľ voči odporkyni sumu 144,72 eura . ďalej v návrhu uviedol, že odporkyni
poskytol na základe časti C zmluvy revolvingový úver zo dňa 2. 5. 2003 formou úverového rámca, z
ktorého vyčerpala ku dňu 24.10.2011 peňažné prostriedky vo výške 2730,84 eura, dňa 31.5.2012 sa stal
splatným dlh odporkyne vo výške 1165,29 eura, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov
pričom zmluva bola dojednaná úroková sadzba 28,68 % ku dňu podpisu úverovej zmluvy a v období

poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba 23,4 %.

Právna zástupkyňa navrhovateľa ani právny zástupca vedľajšieho účastníka sa na pojednávanie
nedostavili, predvolanie mali doručené, neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa navrhovateľa, preto
súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Odporkyňa uviedla, že uzavrela zmluvy o úvere, ktorý podala pred bývalého priateľa, bolo to 50 000

SK, ktoré splátky jej priateľ splácal, pokiaľ spolu bývali, pričom splatilo sa 700 alebo osemsto eura,
ale nepamätala si či bola zaslaná nejaká predčasná splatnosť úveru. Potvrdila, že bola poskytnutá aj
úverová karta, ktorú spoločne používali. Žiadala o poskytnutie splácania dlhu v splátkach, pričom v
súčasnosti už pracuje v zahraničí .Súd okrem výsluchu odporkyne vykonal dokazovanie oboznámením sa s predžalobnou upomienkou,
zmluvou o úvere, odstúpením od úverovej zmluvy o kreditnej karte, zmluvou o úvere, potvrdením,

výpisom z úverového účtu, listom, potvrdením, výpisom z účtu, s rozpisom, nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky , sadzobníkom poplatkov a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver na nákup tovaru vo výške 50.000,- Sk (1659,70
eura) dňa 5.11.2007, ktorý úver sa odporkyňa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 53,01

€ počnúc mesiacom december 2007, do 15. dňa v mesiaci, pričom ročná úroková sadzba bola
uvedená vo výške 18,95 %, RPMN 25,34 %. z predmetného úveru uhradila odporkyňa s sumu 2465,03.
Posledná splátka predmetného úveru teda mala byť uhradená 15.11.2011. Navrhovateľ zaslal odporkyni
predžalobnú upomienku dňa 10.5.2012, v ktorej uviedol že konečná splatnosť predmetného úbor úveru
nastala dňa 15.11. 2011 a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 144,72 euro zloženej z
úverovej istiny, úrokov, poplatkov a poistného a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky . Celkove

mala odporkyňa zaplatiť sumu 2544,48 eura (48 krát 53,01 ).
Navrhovateľ ďalej uplatňoval nárok, ktorý vyplýval z ďalšej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 2.5.2003, ktorou bol odporkyni poskytnutý úver na nákup tovaru vo výške 4507,- SK, ktorý
mala splácať v šiestich splátkach po 751,- SK, pričom navrhovateľ uplatňoval z tejto zmluvy úver,
ktorý bol odporkyni poskytnutý podľa časti C) návrhu na uzavretie zmluvy - revolvingový úver formou

poskytnutia úverového rámca vo výške 20 000,- SK s tým, že odporkyni vydal úverovú kartu na jej
meno, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne
5 % z úverového rámca s termínom splatnosti v 10. deň v mesiaci. Listom zo dňa 23.4.2012 oznámil
navrhovateľ odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 42615426279100, pričom ju vyzývala
k úhrade dlžnej sumy vo výške 1165,29 ktorá bola zložená z úverovej istiny vo výške 993,38 eura,

poplatkov úrokov a poistného vo výške 152,01 euro a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 19,90 euro. navrhovateľ ďalej uviedol, že vo februári 2004 bol úverový rámec zvýšený na sumu
25 000 SK a splátka bola znížená na 4 percentá z úverového rámca a stanovená tak od marca 2004 na
sumu vo výške 1000 SK, teda 4 % zo sumy 25 000,- SK, v novembri 2006 bol úverový rámec zvýšený na
30 000,- SK a splátka stanovená na sumu 1200,- SK mesačne od decembra 2006 a po prechode meny

zo slovenských korún na eurá od januára 2009 bol úverový zámer s upraveným na 900 euro a splátka
mala byť od februára 2009 stanovená na sumu 36 eura, pričom neskôr bol úverový rámec zvýšený na
1000 euro a splátka bola od februára 2009 stanovená na sumu vo výške 40 euro mesačne. Odporkyňa
z úverového rámca vyčerpala ku dňu 24.10.2011 celkove sumu 2730,84 eura, ktorá podľa navrhovateľa
pozostávala z vyčerpanej hotovosti zaslanej odporkyni výbermi z úverového účtu vo výške 1216,65 eura,

zo sumy vo výške 1272,27 € zaslanej na bankový účet odporkyne, zo sumy 126,98 euro predstavujúce
poplatky za čerpanie hotovosti z úverového účtu, zo sumy 36,52 euro predstavujúcej ročné poplatky
za vedenie revolvingového účtu, zo sumy 65,40 euro predstavujúce poplatky za správu revolvingového
úveru (21 x 2,70 euro + 3 x 2, 90 euro) zo sumy 13 eura predstavujúcej poplatky za spracovanie úhrady
poštovou poukážkou typu U, pričom celkové z tohto revolvingového úveru uhradila sumu 3538,40 €

do odstúpenia od úverovej zmluvy. Podľa potvrdenia prijatých splátok odporkyňa uhrádzala splátky od
decembra 2003 splátkach po 33,19 €, , od marca 2009 po 40 eura mesačne až do septembra 2011
a celkové uhradila sumu 3529,90 €. Z potvrdenia o vyčerpaných peňažných prostriedkov z úverového
účtu odporkyne súd zistil, že odporkyňa výbermi vyčerpala od novembra 2003 priebežne až do októbra
2011 celkove sumu 2488,92 eura.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba
uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak
veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené
náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenu alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zákonom č. 258/2001 Z. z., účinným od 01.10.2001, bol do nášho právneho poriadku
zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery
poskytnuté vo výške od 200 € do 20.000 €.

Podľa § 53ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Zákonom č. 258/2001 Z. z., účinným od 01.10.2001, bol do nášho právneho poriadku
zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery
poskytnuté vo výške od 200 € do 20.000 €.

V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa,konkrétne smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS.

Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými
smernicami ES, ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho
súdnehodvorapriaplikáciivnútroštátnehopráva,bezohľadunato,čiboloprijatépredaleboposmernici,
vnútroštátny súd má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a

účelu smernice tak, aby dosiahol účet smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249
EHS (rozsudok ESD zo dňa 27.06.2000 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v.Rocio Murciano Quintero,
C - 240/98 a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Badillo, C -
242/98, Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

V danej veci súd konštatuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti

C/Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca,
poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno, bola rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 15.11.2011, sp. zn. 14C/86/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
17.05.2012 sp. zn. 9Co/37/2012 vyhlásená za neprijateľnú.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica“),ktorá v čl. 7 ods.
1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok:
„členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali

primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny
stav,naviaczákonomexplicitnezakázanýapriznanieplneniaztakejtozmluvnejpodmienkyjevpriamom
rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti
samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto.
Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť
uvedenúzmluvnúpodmienkuopätovnémuskúmaniu,pretožejeprávoplatnejudikovanáakoneprijateľná

a iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd
naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj poskytnutie

kontokorentného úveru, je v rozpore s § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 634/1992 Zb., v zmysle ktorého
predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak
pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach,
nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo
poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké na všetky prípady a v obchodnom styku

obvyklé. Poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci je nepriamo viazané na žiadosť o
poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ automaticky bez možnosti odmietnutia.Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje podmienky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., ale

najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001.
rovnaké na všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. Poskytnutie spotrebiteľského úveru
258/2001 Z. z.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré

nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Navyšeakbolúverposkytnutýlennazákladežiadosti,súdjenázoru,ženeboladodržanápísomnáforma
pre absenciu písomného prijatia návrhu zmluvy. Na základe uvedeného možno konštatovať, že daný
zmluvný vzťah je platný len z dôvodu začatia čerpania prostriedkov zo strany žalovaného. Vzhľadom na
absenciu vyššie uvedených náležitostí zmluvy súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez

poplatkov v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.

Súd ďalej z potvrdenia navrhovateľa, ktoré súdu predložil zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni
peňažné prostriedky vo výške 2730,84 € a zaplatila celkovú sumu 3538,40 €. S poukazom na
vyššie uvedené súd má za to, že navrhovateľ môže požadovať od odporkyne len vrátenie istiny (pre

poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov), ale nakoľko odporkyňa zaplatila viac, nie je dôvodný
nárok navrhovateľa na zaplatenie ďalšej sumy. Súd poukazuje v tomto smere na rozsudok Okresného
súdu Žilina zo dňa 15.11.2011, sp. zn. 14C/86/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 17.05.2012 sp. zn. 9Co/37/2012.

Podľa § 53ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výška úrokov
z omeškania pre oblasť občianskoprávnych záväzkových vzťahov je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažnéhodlhu.Akvšakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškaniasa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Navrhovateľ je pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto je
ho potrebné v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) považovať za dodávateľa.
Odporkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 OZ za

spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na konštatovanie, že ide
ospotrebiteľskúzmluvu,utvárasapriestorpretzv.súdnukontroluzmluvnýchpodmienok,činespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti,
že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.Na predmetnú právnu vec

spotrebiteľskej povahy dopadá právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ. Súd považuje spotrebiteľské
zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský
účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 5. 11.
2007 tak v tomto smere bol nárok navrhovateľa dôvodný iba v časti nakoľko celkove mala z predmetného
úveru odporkyňa uhradiť sumu 2544,48 €, zaplatila sumu 2465,03 € , teda rozdiel predstavuje sumu

79,45 €, ktorý súd nárok navrhovateľovi priznal ako aj s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti poslednej splátky, ktorá mala byť dňa 16.11.2011 a vo zvyšku istiny a úrokov z omeškania
súd predmetný návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, takže že v

prevažnej miere úspešnej odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy
v konaní nevznikli, úspechy mala v 88 % celkove ( 94 % úspech - 6 % neúspech).

Vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle

§ 150 ods. 1 OSP neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať ním vyčíslenú. Náhradu trov právneho
zastúpenia a to s prihliadnutím na obsah ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Hlavnou a v
podstate jedinou príčinou takéhoto postupu súdu je ten fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka postrádajú v sebe základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto
vynaložených trov právneho zastúpenia. Oznámenie o vstupe do konania je formulované absolútne

všeobecne bez aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných.
Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania okrem mena a priezviska odporcu, výšky predmetu
sporu a spisovej značky prvostupňového konania neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa,
dátum narodenia). V tomto konaní je možné predpokladať, že vedľajší účastník vystupuje na strane
odporkyne bez jej vedomia. Odporkyňa nemala možnosť vyjadriť sa ani k tomu, či vôbec súhlasí

so zastupovaním vedľajšieho účastníka advokátskou kanceláriou. Súd v žiadnom prípade nepopiera
možnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou,
avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti,
pretože ak by musel právny zástupca zastupovať združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade,
v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na stranu

odporkyne. Združenie na ochranu spotrebiteľa je profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa
zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Súd ďalej zastáva ten
názor, že náhrada trov právneho zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej služby nie je
možné pre neúčelnosť priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, a to tak uvedením
nových a procesne významných skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj vedľajšieho

účastníka k prejednávanej veci.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je výlučne
vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť vynaložených
trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom konaní platí

všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za profesionálne
zastupovanie účastníka advokátom. Rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou
súčasťou súdneho konania ako celku.

Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.

Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.
Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako

bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV. ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I. ÚS 257/05).

Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania
na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či
dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že
vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom

je predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana
spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní
advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, ide o účelne
vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko
súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý

je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, ktorý
je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v
prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník
automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
„Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených
trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom
(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej

hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktoré
musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto
vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;
môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné

považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad
pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.

Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať
spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej
konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)

považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia
stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,
alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

Občianske združenie vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník a ako taký sa nechal
právnezastúpiťadvokátomtak,žehopísomnesplnomocnilnazastupovanievkonaní.Vosvojejpodstate
združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa
sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Súd konštatuje, že napriek tomu, že v konaní

sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky uvedeného, v
rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto trov konania (konkrétne
trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver
súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty
subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv

spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú
svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na
škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto prípade navrhovateľa. Absurdnosťou, celú vec
dokresľujúcou môže byť fakt, že v konaní sa ako vedľajší interventi zúčastnia hneď dva alebo viacochranných spotrebiteľských združení, čo by pri argumentácii ad absurdum a prístupom súdu spôsobilo,
že zo zastupovania by vznikla „živnosť“ združení s napojením na advokátske subjekty.
Paušálny vstup občianskeho združenia do mnohých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia

týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov
vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ OZ. Všeobecný vstup tohto
združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania,
najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho

zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu je paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu
prípadu.

Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich vyhodnotil ako
neúčelné a nehospodárne. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a
hospodárnosťou vynaložených trov a zvážil aj aplikáciu ust. § 150 OSP. Je potrebné zohľadniť tú

skutočnosť, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, keďže má
vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. V tomto smere zastal názor, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka jednoznačne nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva, a poukazuje na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150

OSP.

Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie týchto trov spočívajú v charaktere tohto sporu
(spotrebiteľský), jeho značnej početnosti ako aj v tom, že podania navrhovateľa vo veci náhrady trov
konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi sú taktiež vzhľadom na svoj obsah do určitej miery rovnaké.

Súd s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP ods. 1
OSP, ktoré sú uvedené vyššie, nepriznal, pretože ich vyhodnotil ako neúčelne vynaložené na uplatnenie
a bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.