Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/437/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408217517
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1408217517.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľa:
AUSTIAREAL,spol.sr.o.,Bratislava,29.augusta30,IČO:35780215,zastúpeného:JUDr.Stanislavom
Jakubčíkom, advokátom, Bratislava, Kutlíkova 17, proti odporcom: 1. Ing. R. R., 2. V. R., obaja bytom
C., V. I. XXXX, odporkyňa v 2. rade zastúpená odporcom v 1. rade, o zaplatenie 2.323,57 eura s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní v lehote troch dní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
2.323,57 eura s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 05.06.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania
278,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1.415,69 eura na účet JUDr. Stanislava
Jakubčíka, Bratislava, Kutlíkova 17.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 22.12.2008 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na zaplatenie
2.323,57 eura s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z titulu provízie zo Zmluvy o
sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti.

Odporcovia nesúhlasili s návrhom a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť, pretože nedošlo k uzavretiu
Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie a z výpovedí účastníkov zistil, že podľa navrhovateľa došlo k uzavretiu ústnej
zmluvyosprostredkovanípredajanehnuteľnosti,ktorábolavtomčasevbezpodielovomspoluvlastníctve

manželov - rodinný dom sup. č. XXX postavený na pozemku parcelné č. XXXX/X
a pozemky parcelné č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2 a parcelné č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie H. Q.,
I. Q. - Q., okres Ž.. Obsahom zmluvy mal byť záväzok navrhovateľa obstarať odporcom za odmenu
uzavretie zmluvy a odporcovia sa zaviazali zaplatiť odmenu vo výške 2.323,57 Eura ak bude výsledok
dosiahnutý pričinením navrhovateľa. Podľa navrhovateľa ku kontaktu medzi účastníkmi došlo tak, že
cez inzeráty navrhovateľ zistil, že odporcovia majú záujem predať predmetnú nehnuteľnosť a preto ich

kontaktovali s tým, či majú záujem o služby navrhovateľa pri sprostredkovaní
predaja tejto nehnuteľnosti. Jednalo sa o telefonický rozhovor. Odporcovia prejavili záujem o služby
navrhovateľa, a preto im bol na ich žiadosť mailom zaslaný návrh zmluvy o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti. K podpisu písomnej zmluvy nedošlo, avšak pri telefonickom kontakte odporcovia súhlasili
so všetkými podstatnými bodmi navrhovanej zmluvy a aj s províziou. Preto navrhovateľ zabezpečil
ohliadku nehnuteľnosti dvoch záujemcov, ktorí však nehnuteľnosť neodkúpili. Až tretí záujemca Ľ. R. dňa

28.03.2008 prejavil záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti a na druhý deň 29.03.2008 zatelefonoval,
že je v Q. Q. a chce si nehnuteľnosť pozrieť. Keďže navrhovateľ nebol schopný osobne zabezpečiť
ohliadku nehnuteľnosti, kontaktoval odporcov a ohliadka bola realizovaná. Pri telefonickom rozhovore sodporcomv1.radetentooznámil,ženedošlokuzavretiukúpno-predajnejzmluvy,ažneskôrnavrhovateľ
zistil, že zmluva medzi odporcami a pánom R. bola uzavretá 21.05.2008. Podľa odporcu v 1. rade
nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, aj keď nepopieral, že bol

kontaktovaný pani U. a to telefonicky, či navrhovateľ môže prevziať inzerát na predaj nehnuteľnosti a
či má záujem o ich služby. Pri druhom telefonáte sa dohodli, že navrhovateľ im pošle návrh písomnej
zmluvy. Návrh zmluvy bol poslaný obratom a to mailom. Keďže mal niektoré výhrady k ustanoveniam
zmluvy, chcel ich prejednať so štatutárnym zástupcom navrhovateľa. Pri ďalšom telefonáte
pani U. oznámila, že majú záujemcu na nehnuteľnosť a že na ohliadku príde aj konateľ navrhovateľa s

tým, že účastníci uzavrú písomnú zmluvu o sprostredkovaní. Konateľ navrhovateľa sa síce dostavil, no
k žiadnemu jednaniu strán nedošlo. Ospravedlnil sa a odišiel preč. Dňa 29.09.2008 navrhovateľ zaslal
odporcom upomienku, na ktorú odporcovia nereagovali. Táto upomienka bola zaslaná na obidve adresy
odporcov. Odporcovia na upomienku nereagovali.

V zmysle § 132 O.s.p., súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho čo uviedli účastníci.

V zmysle § 43a OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa

navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe,
ktorej je určený.

V zmysle § 43b OZ, ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.

V zmysle § 43c OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo inej, jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda
účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno
odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr s prijatím.

V zmysle § 44 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samé o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy, inými slovami ak
z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti alebo nie. Podľa navrhovateľa došlo k uzavretiu ústnej dohody, keď pri telefonickom
rozhovore odporca v 1. rade súhlasil so všetkými podstatnými bodmi sprostredkovateľskej zmluvy,
ktorá mu bola navrhovateľom zaslaná mailom. Odporca v 1. rade nepoprel, že došlo k telefonickým
rozhovorom medzi účastníkmi, avšak chcel, aby zmluva bola uzavretá písomne a k uzavretiu písomnej

zmluvy nedošlo. Podľa názoru súdu k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy došlo, a to ústne,
pritelefonickomrozhovorekonateľanavrhovateľasodporcomv1.rade,čomalo zanásledok,
že navrhovateľ zabezpečil dve ohliadky nehnuteľnosti potenciálnymi záujemcami, pričom odporcovia
neprejavili výhrady voči takémuto konaniu navrhovateľa, s ktorým podľa ich tvrdenia nemali
žiaden zmluvný vzťah. Navyše súd tvrdenie odporcov vyhodnotil v tomto smere ako účelové, pretože

hoci im bol doručený návrh dňa 20.03.2009, boli pasívni a nečinní a až v odvolaní proti rozsudku zo dňa
08.12.2009 uviedli svoje tvrdenia ako obranu.

V zmysle § 774 OZ, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi
za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak

bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

V zmysle § 775 OZ, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške. Odmenu treba dojednať v
súlade so všeobecne záväznými predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Zákon
nepredpisuje písomnú formu sprostredkovateľskej zmluvy, preto pre jej uzavretie je postačujúca aj

ústna forma. V danom prípade súd po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní
predaja nehnuteľnosti. Je nesporné, že došlo ku kontaktom strán a že tu bol obojstranný záujem uzavrieť
sprostredkovateľskú zmluvu, avšak podľa odporcu v 1. rade tento si vymienil písomnú formu uzavretiazmluvy, k čomu však nedošlo. Keďže navrhovateľ jednoznačne nepreukázal, kto v jeho mene konal
pri telefonickom styku s odporcami, či konateľ alebo pani U. ako tvrdí odporca v 1. rade. Nedá
sa bez akejkoľvek pochybnosti ustáliť čo bolo vlastne predmetom týchto telefonických rozhovorov, a

aké konkrétne dohody strán z neho vyplynuli. Keďže účastníci nežiadali doplnenie dokazovania v tomto
smere a súd mal pochybnosti o tom, či došlo k uzavretiu zmluvy medzi stranami súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Zákon nepredpisuje písomnú formu sprostredkovateľskej zmluvy, preto je platná aj v ústnej forme.

Predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti, a to určenie zmluvných strán, určenie činnosti
sprostredkovateľa, určenie zmluvy, ktorá má byť sprostredkovaná, dohodnutá výška provízie 70.000,-
Sk, t.j. 2.323,57 eura.

Na základe zisteného skutkového stavu, že účastníci uzavreli ústnu zmluvu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti. Navrhovateľ splnil svoj záväzok zo zmluvy a sprostredkoval záujemcov na kúpu

nehnuteľnosti navrhovateľov, čím mu vznikol nárok na dohodnutú odmenu. Preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 3 nar. vlády 87/1995, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporcovia sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má navrhovateľ právo aj na úroky

z omeškania, ktoré sú 8,5 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle §§ 142 ods. 1 a 149 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu
trovkonania,ktorápozostávazozaplatenéhosúdnehopoplatkuznávrhu139,00eurasúdnehopoplatku
za dovolanie 139,00 eur, za 10 úkonov advokáta po 91,29 eura, jeden úkon 60,86 eura, dva

úkony po 45,65 eura a jeden úkon 22,85 eura, 3 x režijný paušál 6,31 eura, 2 x po 6,95
eura, 2 x po 7,21 eura, 5 x po 7,41 eura, 2 x 7,80 eura, DPH 227,86 eura, t.j. spolu 1.693,69 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa osobitných predpisov.