Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010240
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1614010240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti

obžalovanémuN.H.,preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2015 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.06.2012 až doposiaľ,
si riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bydliskom G., R. č. XX, hoci mu táto povinnosť vyplýva z § 62 a nasl. Zákona o rodine a taktiež
mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 13C 112/02-48 zo dňa
14.03.2003, právoplatným dňa 10.05. 2003 ktorým bol zaviazaný prispievať výživou na dcéru sumou

2000,- Sk (66,39,- Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a následne rozsudkom
Okresného súdu Malacky č.k. 8P/321/2011-51, zo dňa 10.07.2012, právoplatným dňa 04.03.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP 491/2012-70 zo dňa 05.02.2013, ktorým
mu bolo zvýšené výživné na dcéru mal. K. H. na sumu 200,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, pričom za rozhodujúce obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti v čase od 01.06.2012
doposiaľ mu bola upravená výška výživného pre potreby trestného konania predbežnou otázkou podľa §
7 ods. 1 Trestného poriadku vo výške 66,39,- Eur, vždy do 15.-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

čím mu takto vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 1.056,39,- Eur, k rukám matky oprávnenej z
výživy K. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XX, H.,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť,
aby v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 04.07.2014 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
2Pv 748/13/1106 zo dňa 03.07.2014 na N. H. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne K. Y. a tiež vykonaním t.j.
prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por., najmä rozsudkami nachádzajúcimi sa na č.l.

15-34, rodným listom, potvrdením o návšteve školy, návrhom na vykonanie exekúcie, správou od
zamestnávateľa zo spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P 321/11 a zistil skutkový stav tak, ako je
uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že za uvedené obdobie na výživu dcéry K. poukázal v júni 2012

sumu 100 €, v mesiacoch august - október 2012 mesačne po 30 €, v novembri 2012 až februári 2013
mesačne po 70 €, jún 2013 až november 2014 po 30 € mesačne a v novembri 2014 uhradil ešte sumu
170 €. Výživné v tejto výške zasielal podľa svojich možností, a to od doby od kedy je poberateľom dávok
v hmotnej núdzi. Obžalovaný tiež uviedol, že od apríla 2012 je nezamestnaný, pričom v regióne, kde
býva je ťažké nájsť si prácu. Napriek tomu si prácu stále hľadá, avšak zatiaľ nič nenašiel. Približne

dva mesiace v roku 2012 pracoval v personálnej agentúre, kde bol jeho pracovný pomer ukončený v
skúšobnej dobe. Brigádnicky občas pracoval u D. I. v pneuservise a tiež aj i I. T. na parkovisku. V tomto
období poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € a príspevok na bývania vo výške 65,50 €.
Obžalovaný ďalej uviedol, že žije s partnerkou, s ktorou má 1,5 ročné dieťa, bývajú v W. R. u jeho matky
v 2 izbovom byte. Od roku 2011 do augusta 2014 vlastnil osobné motorové vozidlo značky Z. M., ktoré

bolo v auguste 2014 vyradené z prevádzky a zošrotované. V lete 2014 si jeho priateľka kúpila vozidlo
Q. I., rok výroby 1998, a toto kúpila za 600 €. Obžalovaný vo svojej výpovedi udával, že jeho priateľka
je toho času na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 220 € a tiež prídavky na
jedno dieťa, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na materskú dovolenku nastúpila v auguste 2013 a nemá
vedomosť o tom, že by vlastnila nejaký iný majetok. Obžalovaný uviedol, že do apríla 2012 prispieval na

dcéru výživné vo výške 100 €. Od mesiaca máj 2012 do mesiaca august 2013 neprispieval vôbec, alebo
vo výške určenej súdom, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov. Vo firme J. ( zamestnanie
sprostredkované firmou V. X. ) pracoval asi dva mesiace od júna 2012 do augusta 2012, kde zarábal
400 € v čistom. Od apríla 2012 do 01.01.2013, s výnimkou dvoch mesiacoch, kedy bol zamestnaný
poberal podporu v nezamestnanosti. Obžalovaný uviedol, že v súčasnej dobe má nasledovné mesačné

výdavky: nájomné a inkaso 180 €, splátka úveru 904 €, splátka úverovej karty 35 €, internet 10 €, telefón
4 €, doprava 30 €, strava 150 €, náklady na maloleté dieťa cca. 100 €. Spolu s partnerkou majú príjem asi
320 € a rozdiel v nákladoch vyrovnávajú pôžičkami od známych, rodičov a súrodencov, za čo im potom
obžalovaný niečo spraví, vykope kanál a podobne. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že takto bude
žiť pokiaľ nebude určené mesačné výživné, tak aby s jeho výškou bol spokojný a mohol uživiť aj svoje

druhé dieťa. Potom sa riadne zamestná. Za primeranú sumu obžalovaný označil výšku 60 € mesačne,
pričom dodal, že potom by sa riadne zamestnal a platil by riadne výživné. Vo firme J. skončil pracovný
pomer v skúšobnej dobe, presný dôvod obžalovaný nevedel, nemal tam žiadne porušenie pracovnej
disciplíny, vo firme by rád zostal pracovať, nakoľko ho práca bavila.

Obžalovaný na otázku samosudcu uviedol, že vodičský preukaz, ktorý mu byť odňatí v súvislosti
s exekučným konaním neodovzdal, z dôvodu, že by mohol potrebovať, ak by si našiel vhodné
zamestnanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu K. Y., ktorá uviedla, že rozsudkom Okresného súdu

Malacky z júla 2012 bolo obžalovanému určené výživné na dcéru K. vo výške 200 € mesačne počnúc
dňom 01.09.2011, dlžné výživné mal splatiť v mesačných splátkach, čo však neurobil. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť v marci 2013. Od júna 2012 obžalovaný zaplatil v júli 2012 sumu 100 €, v
období od augusta 2012 do októbra 2012 30€ každý mesiac, od novembra 2012 do februára 2013
posielal každý mesiac po 70 € a od júna 2013 do júna 2014 posielal mesačne po 30 €. Okrem týchto

platieb poslal v novembri 2014 100 € na lyžiarsky zájazd pre dcéru. Od júla 2014 posiela každý mesiacpo 30 € a v novembri zaplatil 170 €, čo predstavovalo zvyšok nezaplateného výživného v zmysle
minimálneho výživného vyriešeného predbežnou otázkou orgánov činných v trestnom konaní. Svedkyňa
uviedla, že ak vychádza z výške výživného určenej súdom, tak dlh na výživnom predstavuje výšku

6.343,24 €. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný sa mal v minulosti vyjadriť, že v prípade
ak si podá na súd návrh na zvýšenie výživného tak zostane bez zamestnania ako sociálny prípad a
v prípade ak ho zavrú, tak nedostane žiadne výživné. Svedkyňa vypovedala, že pokiaľ jej je známe,
tak obžalovaný je vlastníkom motorového vozidla, ktoré je údajne nepojazdné, býva u svojej matky,
ktorej platí nájom, má spotrebný úver asi vo výške 3000 €, ktorý spláca v splátkach po 130 € mesačne.

Svedkyňa uviedla, že nevie o ďalšom majetku, ktorý by mal obžalovaný napísaný na seba. Od kedy
obžalovaný zostal bez zamestnanie tak nastali problémy s platením výživného. Svedkyňa uviedla, že
doposiaľ stačila pokrývať náklady pre dcéru, a snažila sa aby dcéra netrpela hmotnou núdzou, z toho
dôvodu mala a j viac zamestnaní. V tedy bola na polovičnom invalidnom dôchodku, od februára 2014
sa jej však zdravotný stav zhoršil, je na plnom invalidnom dôchodku a v dôsledku zlého zdravotného
stavu nie je schopná pracovať. Dcéra ešte nemá šestnásť rokov a tak si nemôže brigádnicky privyrábať.

Svedkyňa vyjadrila svoje obavy ako to bude v budúcnosti zvládať s takým nízkym príjmom.

Súd vypočul svedka JUDr. C. R., ktorý bol ako súdny exekútor poverený Okresným súdom Liptovský
Mikuláš na vykonanie exekúcie pre zročné výživné na mal. K. H. za obdobie od 01.09.2011 do
31.03.2012 a bežné výživné vo výške 200 € mesačne počnúc aprílom 2013. Svedok uviedol, že konanie

bolo vedené proti N. H., ktorému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk
dňa 29.04.2013. Povinný vo vyhlásení o svojom majetku uviedol, že vlastní motorové vozidlo Z. M.,
rok výroby 2011, má úver v U. vo výške 5000 €, ďalej v spoločnosti L. vo výške 500 €, a kreditnú
kartu 700 €. Podľa jeho vyhlásenia iný majetok nemá. Svedok uviedol, že šetrením bolo zistené, že
pracuje u živnostníka D. I. v W. I., ktorému bol doručený príkaz na zrážky zo mzdy. Tento zamestnávateľ

mu predložil dohodu o činnosti a výplatné pásky za dva mesiace, v ktorých zarobil 24,25 € a 38,11
€, obžalovaný súčasne s touto činnosťou poberal dávky v hmotnej núdzi. Vozidlo, ktoré vlastnil bolo
zablokované proti prevodu dňa 14.04.2013 a rovnako bol obstavený aj účet obžalovaného v banke.
Nariadené exekučné príkazy boli neúspešné, ani od zamestnávateľa ani z banky neprišli žiadne finančné
prostriedky. Svedok uviedol, že osobne nezisťoval, či na účet v banke prišli nejaké finančné prostriedky,

nakoľko predpokladal, že z banky na základe príkazu boli poukázané, ak presiahli zákonné minimum.
Takisto bolo zistené, že v auguste 2014 bol v evidencii vlastníkov motorových vozidiel, obžalovaný
stále vedený ako vlastník motorového vozidla, pričom na vozidle bola stále blokácia. V októbri 2013
bol Okresnému riaditeľstvu v Liptovskom Mikuláši doručený exekučný príkaz na zadržanie vodičského
preukazu. Svedok uviedol, že doposiaľ nemá spätnú väzbu, či bol tento príkaz realizovaný alebo

nie. Takisto bolo obžalovanému doručené upovedomenie a exekučný príkaz na zadržanie vodičského
preukazu dňa 07.10.2013, kde bol vyslovený zákaz, aby od doručenia príkazu akýmkoľvek spôsobom
nakladal s vodičským preukazom a vykonával vodičské oprávnenie. svedok uviedol, že osobitne na
Okresnom riaditeľstve PZ nezisťoval a ani neurgoval realizovanie tohto exekučného príkazu. Svedok
tiež uviedol, že iný majetok u obžalovaného nebol zistený. Opätovnými lustráciami bolo zistené, že

obžalovaný nie je vedený u žiadneho zamestnávateľa.

Svedok D. I. uviedol, že obžalovaný je brat jeho manželky a majú dobré vzťahy, svedok svoje právo
odmietnuť vypovedať nevyužil. Vo svojej výpovedi svedok uviedol, že obžalovaného príležitostne
zamestnával na dohodu o pracovnej činnosti z toho dôvodu, že v W. I. má malý servis, kde má

stáleho jedného zamestnanca a keď tento náhodou vypadol, tak zavolal obžalovanému. Takto u neho
pracoval asi dva mesiace a odpracoval u neho asi 30 hodní mesačne. Podrobnejšie by to vedel zistiť u
účtovníčky. Pracoval u neho za minimálnu mzdu, keďže mu už predtým požičiaval určité sumy peňazí.
Svedok uviedol, že obžalovaného nechce zamestnať na hlavný pracovný pomer, aj keď sa ho na to
už obžalovaný pýtal, nakoľko v minulosti ho už zamestnával a boli tam nejaké problémy a tiež nechce

zamestnávať rodinných príslušníkov. Pokiaľ u neho pracoval, tak obžalovaný mohol dostávať malé
tringelty asi vo výške 0,5 € - 1 € a podobne. Svedok uviedol, že nemá bližšie vedomosti ako obžalovaný
žije, aké vyvíja aktivity a aké má príjmy. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný
má problémy s platením výživného. Podľa jeho názoru obžalovaný má záujem o dobre platenú prácu,
nakoľko z ich rozhovorov vie, že zamestnanie s príjmom 300 € - 400 € by mu nestačilo, nepokrylo by

mu to potreby, ktoré má. Obžalovaný sa vyjadril tak, že zháňa robotu, kde by zarobil viac, aby mu po
zrážkach na výživné niečo zostalo. Tiež uviedol, že pred ním nespomínal, že by mal obavu z exekúcie
na výživné.Sudca oboznámil listinné dôkazy, a to najmä rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 13C
112/02 zo dňa 14.03.2003, ktorým súd zveril maloletú K. H. do výchovy matky a zároveň určil povinnosť
otcovi platiť výživné na maloletého K. vo výške 2.000 Sk, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca

do rúk matky od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2003. Tento
rozsudok bol následne zmenený v časti výroku o výživnom rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.
zn. 8P 321/2011 zo dňa 10.07.2012, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného pre maloletú K. zo sumy
2.000,- Sk na 200 € mesačne, počnúc od 01.09.2011, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.06.2012 vo výške

1.256,24 €, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 35 € s bežným výživným k rukám matky,
pod hrozbou straty výhody splátok a hrozbou exekúcie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
04.03.2013vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduBratislavasp.zn.11CoP491/2012zodňa05.02.2013
a vykonateľnosť dňa 01.08.2012 do bežného výživného a dňa 04.03.2013 v ostaných častiach.

Súd sa tiež oboznámil s rodným listom dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, návrhom na vykonanie

exekúcie zo dňa 22.03.2013, správami z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny W. I., rozhodnutiami
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny W. I. o o pomoci v hmotnej núdzi obžalovaného, potvrdenia o
hľadanízamestnania,oznámenímspoločnostiV.-X.,s.r.o.oskončenípracovnéhopomeruobžalovaného
a prehľadom platieb výživného.

V zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku súd ako predbežnú otázku v konaní riešil výšku výživného pre
maloletú K.. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy majetkové a osobné pomery obžalovaného, pričom z
predložených dokladov zistil, že obžalovaný je toho času nezamestnaný a od 01.03.2013 je poberateľom
dávok v hmotnej núdzi. Obžalovaný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na jedno dieťa a nevlastní
žiadny majetok väčšej hodnoty. Z toho dôvodu súd pripustil zníženie vyživovacej povinnosti pre potreby

trestného konania a výšku určil na sumu 66,39 €, teda tak ako mu bola určená v rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 13C 112/02 zo dňa 14.03.2003. Súd neurčil predbežnou otázkou výšku
výživného v zákonom určenej minimálnej výške, tak ako to bolo uvedené v obžalobe, pričom poukazuje
predovšetkým na správu zamestnávateľa obžalovaného D. G., v ktorej sa uvádza, že obžalovaný od
nástupu od zamestnania si riadne plnil svoje pracovné povinnosti a až v priebehu roku 2011 sa jeho

pracovná morálka výrazne zmenila, keď bol upozorňovaný na efektívne dodržiavanie pracovného času,
a na dodržiavanie pracovných predpisov s postupov. Pracovný pomer bol s obžalovaným ukončený
dohodou. Z takéhoto spávania sa obžalovaného ako aj z jeho vyjadrení na hlavnom pojednávaní, že
riadne zamestnanie si nájde až vtedy, keď mu súd určí výšku výživného, s ktorou bude spokojný, je
možné vyvodiť, že obžalovaný sa nesnaží získať zamestnanie s dostatočným príjmom, z dôvodu aby

sa vyhol zrážkam zo mzdy v rámci exekučného konania.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má
za preukázané, že obžalovaný bol povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére v období

od 01.06.2012 až doposiaľ, keďže z rodného listu dieťaťa ako z výpovede obžalovaného je zistené,
že obžalovaný je jej otcom a na základe ustanovenia § 62 Zákona o rodine, mu vznikla vyživovacia
povinnosť. Podľa tohto ustanovenia plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonnou
povinnosťou a trvá až do času, kedy dieťa je schopné samo sa živiť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
žetátopovinnosťrodičovvočideťomexistujenezávisleodrozhodnutiasúdu.Tútovyživovaciupovinnosť

obžalovaného voči jeho dcére K., deklaroval Okresný súd Liptovský Mikuláš vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 13C 112/02 zo dňa 14.03.2003.

Súd má vinu obžalovaného preukázanú predovšetkým výpoveďou svedkyne K. Y. ako aj vyššie
uvedenými listinnými dôkazmi. Obžalovaný vo svojej obrane uvádzal, že výživné uhrádzal podľa

svojich finančných možností, teda vo výške nižšej ako mu bolo určené súdom. Súd však poukazuje
predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný sa nesnažil udržať si zamestnanie s dostatočným príjmom
a svojím konaním sám spôsobil, že nebol schopný uhrádzať výživné v súdom stanovenej výške.
Podľa názoru súdu obžalovaný nevyvíjal dostatočnú snahu riadne sa zamestnať, prípadne udržať si
zamestnanie a poukazuje na nezodpovedný prístup obžalovaného, ktorý nie je ochotný pracovať za

nižšiu mzdu, ale radšej poberá dávky v nezamestnanosti resp. dávky v hmotnej núdzi.

Pri určení výšky dlžného výživného súd vychádzal z výšky výživného, ktoré určil predbežnou otázkou
na sumu 66,39.- € mesačne, pričom zohľadnil platby, ktoré obžalovaný uhradil matke maloletého dieťa,a ktorých výška nebola v konaní sporná. Takto súd dospel k záveru, že dlh obžalovaného na výživnom
za obdobie od 01.06.2012 až doposiaľ predstavuje celkovú výšku 1.056,39.- €.

Na základe uvedeného, má súd nad všetku pochybnosť preukázané, že obžalovaný ako otec K. H.
porušil svoju zákonnú povinnosť, keď si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére riadne a
včas, a to v období takmer troch rokov - teda po dlhší čas, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Konanie obžalovaného súd hodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
vedel o svojej povinnosti vyživovať iného a aj napriek tomu si túto svoju povinnosť neplnil, čím porušil
zákonom chránený nárok na výživu.

Oosobeobžalovanéhosúdzistil,ženeboldoposiaľsúdnetrestanýapäťkrátbolpostihnutýzapriestupok
na úseku dopravy. Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadzby určenej v

Trestnom zákone a keďže obžalovaný sa dopustil trestného konania dlhší čas, súd vychádzal z trestnej
sadzby uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého sa páchateľ potrestá trestom odňatia
slobody na jeden rok až päť rokov.

Súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona - viedol

riadny život. Nakoľko u obžalovaného prevláda pomer poľahčujúcich okolností, postupoval súd v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, a obžalovanému ukladal test v rozsahu upravenej trestnej
sadzby jeden rok až tri roky a osem mesiacov.

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd zobral do úvahy predovšetkým osobu obžalovaného a možnosti

jeho nápravy a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnom určenej trestnej
sadzby. Pri rozhodovaní, či trest odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložiť alebo mu uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, súd vzal do úvahy, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný
a vzhľadom k doterajšiemu spôsobu života obžalovaného usúdil, že pre ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa nie je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto obžalovanému výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, a zároveň mu uložil
povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť
sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania a tiež je povinný uhradiť dlžné

výživné, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil, a trest odňatia slobody vykoná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie na Okresnom súde Malacky, do
15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú.
V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v

priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.