Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/529/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219784
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212219784.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2012, domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 175,- eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 1383,- eur,

keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX 283/2005. Po začatí exekúcie
mal žalobca v procesnom postavení oprávneného požiadať Okresný súd v Komárne (ďalej len exekučný
súd), o zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať
prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by

mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nemal
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní,
pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej

veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48
ods. 2 Ústavy SR. Žalobca sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 21.06.2011, o zmene
súdneho exekútora. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o
ňom a to vo výške 70,- eur ( správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,- eur
(administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, ne publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu na exekučnom súde) a 50,- eur (administrácia listín a
komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy avymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o nej sumu 175,- eur, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný
súd postupoval správne a pri rozhodovaní pri zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 1383,- eur, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.
Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za

údajné konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal
vystaviť oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného. V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania sumu 1383,- eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za
každýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúduatoprávenazákladeaplikáciedoktrínyÚstavného
súdu SR, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. V danej veci mal byť
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 762 dní. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia

§ 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 18.02.2014, poukázal na zmätočnosť
podania žalobcu, keď v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné

údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie
neželanéhostavu,vdruhomrademázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V
podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012, boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a vzhľadom na

to, že dňa 17.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal
po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie zák. č. 514/2003 Z. z., ustanovujú
všeobecné podmienky, pri splnený ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Žalovaný poukázal na ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný
súdny exekútor vykonával úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora k pôvodnému exekútorovi,

čo znamená, že nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal
žalovaný tiež na § 9 ods. 2 zák. č. 513/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013 a konštatoval, že
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom,
žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel dozvedieť v období, v ktorom mu mala uplynúť 30-
dňová lehota, pred dňom 23.04.2009. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania,
pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal žalovaný na ustanovenie § 17 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je okrem iného nevyhnuté
preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových

výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania
prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu pohľadávky prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému,udržiavanieasprávuinformačného
systému, a administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe
ustálených definícii skutočnej škody a ušlého zisku, má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol

bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom
na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti je
nesprávne a účelové. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
1936,20 eur, žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na Judikatúru

Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti
sú osobitné vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov
je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave.
Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy.

Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Žalovaný uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale
tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy žalobcu“. V ďalšom poukázal žalovaný na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, a teda nemožno dospieť k
záveruopotrebepriznaťžalobcovináhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,anivprípade,akbyinakboli
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej

činnosti žalobcu požaduje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej
súvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupom aprípadnouškodou.Vzťahpríčinyanásledkumusíbyť
preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej

charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na pojednávanie konané dňa 17.12.2014, sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali
vykázanériadneavčas.Právnyzástupcažalobcuospravedlnilsvojuneúčasťmailomzodňa16.12.2014,

z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným pred Okresným súdom v Trenčíne v senáte 27C, a zároveň
požiadal o odročenie pojednávania, s tým, že žiadal, aby súd nekonal v jeho neprítomnosti, ale bez toho,
aby túto skutočnosť súdu preukázal a zdokladoval. Súd konštatoval, že táto žiadosť nemá charakter
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Súd poukazuje na ustanovenie § 119 ods. 2 O.S.P.,
podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania bol súdu oznámený bez zbytočné

odkladu potom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné, aby v návrhu na odročenie pojednávania
bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu
nebolo tunajšiemu súdu doručené včas, a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz
o tom, že by v bližšie nešpecifikovaných veciach pred Okresným súdom v Trenčíne v senáte 27C, bolovytýčené skôr pojednávanie ako v súdenej veci tunajšieho súdu. Právny zástupca žalobcu hodnoverným
spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto súd z uvedených dôvodov
jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval.

Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť mailom zo dňa 15.12.2014, z dôvodu hospodárnosti konania
a netrval na odročení pojednávania a súhlasil s rozhodnutím a prejednaním veci v neprítomnosti
povereného zástupcu žalovaného a plne sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení, a preto súd
pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.S.P.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: vyjadrenie žalovaného, spis OS
Komárnoč.k.7Er/198/2005,znaleckýposudokč.1/2013a1/2014,vyjadreniežalovanéhokznaleckému
posudku č. 1/2014, a zistil tento skutkový a právny stav.

Zo spisu Okresného súdu v Komárne 7Er/198/2005 bolo zistené, že dňa 08.04.2005, bola začatá
exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne

Baňárovej, so sídlom Dunajská Streda, Kukučínova 1211/17 (ďalej len exekútor), keď oprávneným je
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Račianska42/A,Bratislava,IČO:35807598,povinnýmV.F.,T..XX.XX.XXXX,H.
G. XXX/XX, Y., exekučným titulom bola Notárska zápisnica uložená v Zbierke listín pod č. T. XXX/XXXX,
T. XXXX/XXXX, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom v Partizánskom, dňa 23.01.2005, a
predmetomexekúciebolovymoženie23373,-Sk,istinyspríslušenstvom,trovnotára,trovexekúcie,trov

právneho zastúpenia. Dňa 25.04.2005, bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul, zmluva o úvere. Poverením Okresného súdu Komárno 7Er/198/2005 bol poverený vykonaním
exekúcie exekútor Mgr. Katarína Baňárová, so sídlom Dunajská Streda, Kukučínova 1211/17, ktoré jej
bolo doručené dňa 13.06.2005. V spise sa ďalej nachádzal návrh na ustanovenie opatrovníka, ktorý

návrh podal súdny exekútor dňa 23.04.2009, ktorý bol doručený exekučnému súdu 30.04.2009, s tým,
že jeho pobyt je neznámy. Dňa 25.05.2009, bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora, ktorým oprávnený navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava. Pôvodný súdny exekútor Mgr. Katarína Baňárová, svojím podaním
zo dňa 30.09.2009 vyčíslila trovy exekúcie, ktoré mala do tej doby s vecou, kým nebol podaný návrh

na zmenu exekútora. Oprávnený dvoma žiadosťami zo dňa 20.05.2010 a 23.09.2010, o informáciu
o stave konania - zmeny exekútora, sa dokazoval, prečo ešte nie je rozhodnuté o zmene súdneho
exekútora, a žiadal vydal urýchlene rozhodnutie vo veci. Uznesením Okresného súdu v Komárne č. k.
7Er/198/2005-18, zo dňa 21.06.2011, súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62,

Bratislava, a ďalším výrokom určil, pre pôvodného súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňárovú, so
sídlom v Dunajskej Strede účelne vynaložené trovy exekúcie v sume 133,10 eur. Tieto bude vymáhať v
exekučnom konaní nový súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2013. Uznesením Okresného súdu Komárno, č. k.
7Er/198/2005-31 zo dňa 11.12.2012, súd ustanovil JUDr. Martu Kamonczovú, VSÚ Okresného súdu

Nové Zámky za opatrovníčku pre povinného, a bola poverená aj zastupovaním v exekučnej veci vedenej
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7Er/198/2005 až do právoplatného skončenia veci. Následne
spis bol zaslaný súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, lebo si požiadal o jeho zaslanie.
Exekúcia stále pokračuje, je živá a nie je právoplatne skončená ku dňu rozhodnutia tejto veci.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníod01.01.2009do 31.12.2010
(ďalej „citovaného zákona“), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu

spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase
začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosťorgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľaustanovenia§19ods. 1,vetaprvá,zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6, ExP, v znení do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí

súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7, ExP, v znení od 01.09.2005 do 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek

vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1, ExP, konania začaté pred 1. septembrom 2005, sa dokončia podľa

práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2, ExP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, §
47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a , § 145 ods. 1, sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Žalobca v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal sám vypracovať a
predložil ich ako listinný dôkaz. Ide o znalecký posudok č. 1/2013, vypracovaný znalcom Doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., zo dňa 24.06.2013, ktorým bola zodpovedaná otázka zadávateľa,
teda žalobcu tak, že jednotlivé záväzné pramene práva Európskej Únie a súvisiace nezáväzné

pramene práva EÚ, ktoré obsahujú, alebo odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv.
spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1. júlu 2013, neobsahujú
výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzv. právo EÚ všeobecne a
bez plnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v

rozhodcovskom konaní (označený znalecký posudok).
Znalecký posudok č. 1/2014, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znaleckého ústavu so sídlom v
Bratislave zo dňa 17.01.2014, ktorý bol zaevidovaný pod Spr č. 339/2014 tunajšieho súdu, ním
bola daná odpoveď na otázku zadávateľa- žalobcu o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala
byť spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi, a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR

v exekučných konania, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, s tým, že
na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP,
pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o nevydaní

poverenia na vykonanie exekúcie - 30,76 eur, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro
rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov:

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,
je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu
zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez
zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných
predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu,
nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov

nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní zistený a preukázaný, nedochádza k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť
konania ďalšie predpoklady neskúma.
Citovaný zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu, pri jeho činnosti. Ide spravidla o
postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto
formu zodpovednosti určujúce, že úkony tvz. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia
nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je

nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené
vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá
je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so
vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda
nesprávny úradný postup bol podstatou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1, veta
práva citovaného zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode
dozvedel. Citovaný zákon, však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa §
106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na návrhu škody premlčí za 3 roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá

účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý
dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako
predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá,
prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenia § 106 ods. 1 OZ), a to z toho
dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti

za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia
§ 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku
škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne
aj jej rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1383,- eur,a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal oneskorene rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh

na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 25.05.2009, pričom o zmene
súdnehoexekútorabolorozhodnutéuznesenímOkresnéhosúduKomárno,č.k.7Er/198/2005-18zodňa
21.06.2011, keď súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, a ďalším
výrokom určil, pre pôvodného súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňárovú, so sídlom v Dunajskej Strede

účelne vynaložené trovy exekúcie v sume 133,10 eur. Tieto bude vymáhať v exekučnom konaní nový
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.12.2013.
Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená 23.04.2012. Všeobecná
trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ, nemohla tak uplynúť pred dňom 23.04.2012, kedy bola
žalovanému doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku, a preto má súd za to, že návrh

na začatie konania bol podaný včas a námietka premlčania nie je dôvodná.

K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich citovaného zákona, súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012, doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 17.09.2012, bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo
veci samej a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je
nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným
na pojednávaní dňa 17.12.2014, lehota 6 mesiacov už uplynula.

Z exekučného spisu OS Komárno č. k. 7Er/198/2005, bolo zistené, že exekúcia začala dňa 08.04.2005.
Dňa 25.05.2009, bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
a tiež podaniami zo dňa 20.05.2010 a 23.09.2010, žiadal oprávnený o informáciu o stave konania, o
urgenciou o zmene exekútora.
Uznesením Okresného súdu v Komárne č. k. 7Er/198/2005-18, zo dňa 21.06.2011, súd návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora:
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, a ďalším výrokom určil, pre pôvodného
súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňárovú, so sídlom v Dunajskej Strede účelne vynaložené trovy
exekúcie v sume 133,10 eur. Tieto bude vymáhať v exekučnom konaní nový súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

28.12.2013.
Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa 08.04.2005, na posúdenie veci bolo potrebné použiť
ustanovenie § 44 ods. 6, ExP, v znení do 31.08.2005 a ustanovenie § 44 ods. 7 ExP, v znení
účinnom od 01.09.2005 do 30.11.2006. Uvedené právne normy ustanovili povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v znení účinnom do 31.08.2005

bez uvedenia lehoty, a v § 44 ods. 7 ExP, v znení účinnom od 01.09.2005 do 30.11.2006, bola
stanovená súdu lehota 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora. Je nepochybné, že lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora síce nebola
dodržaná, pretože jednak súd po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zisťoval rozsiahlym šetrením
pobyt povinného, lebo súdna exekútorka návrhom zo dňa 23.04.2009, doručený exekučnému súdu dňa

30.04.2009, požiadala o ustanovenie opatrovníka povinnému a súd ešte pred ustanovením opatrovníka
povinnému rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora teda dňa 21.06.2011, a o
ustanovení opatrovníka povinnému uznesením zo dňa 11.12.2012. V zmysle právnej úpravy v prípade
podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované, a preto v súvislosti s nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote

nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody a ani nemajetkovej ujmy žalobcovi, čím nie je splnený
predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia
škody.
Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Naopak exekučný súd postupoval v súlade s
exekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil.Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 07.05.2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).

Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce
prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy,
nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom

ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem
"zbytočný prieťah" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu,
alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať
izolovane a oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou
mierou sa podieľajú na jej predĺžení.

Čo sa týka znaleckých posudkov č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať
žalobca, a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny, ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú
vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013, rieši otázku rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch, v práve Európskej únie. Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, prípadnou sťažnosťou u predsedu okresného súdu, prípadne inými

písomnými námietkami, jednoducho po vydaní poverenia táto exekúcia naďalej prebiehala, v súlade s
exekučným titulom, bola ukončená vrátením poverenia súdnym exekútorom, a preto nie je na mieste
si uplatňovať pri takom množstve žiadostí o udelenie poverenia žalobcom náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, keď nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie takýchto náhrad, jednak v
súlade s zákonom č. 514/2003 Z. z., ako aj v súlade s Občianskym zákonníkom.

Ďalší znalecký posudok č. 1/2014, stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok
pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný,
vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce dva predpoklady nároku na
náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

Na základe uvedeného exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho
exekútora konal priebežne, bez zbytočných prieťahov, a nebol preukázaný nesprávny úradný postup,
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený ani
predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny

úradný postup. Splnený tak nemôže byť, ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a ani škoda zistené neboli.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a

nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát

rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť
prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa
napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.