Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613213104
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4613213104.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: W. Q., I..

XX.XX.XXXX, bytom X.. B. XXX/XXA, XXX XX G.N. zastúpeného JUDr. Marián Macko, advokátska
kancelária,Koceľova2,94901Nitra,protiodporcovi:V..R.B.,nar.XX.XX.XXXX,G.Z.W.G.ozaplatenie
1.500,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.07.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.06.2012 do
30.06.2012 návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 376,44 eur
a náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania
v sume 90,- eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.12.2013, došlým Okresnému súdu Topoľčany
dňa 30.12.2013, domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.06.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania
pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia a náhrady iných trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o
pôžičke zo dňa 05.01.2012 požičal odporcovi sumu 1.500,- eur. Navrhovateľom poskytnutá pôžička bola
pre vlastnú potrebu odporcu a bezúročná. Odporca sa zaviazal pôžičku vrátiť najneskôr do 30.06.2012
v mieste navrhovateľovho bydliska. Odporca však svoj záväzok voči navrhovateľovi doposiaľ nesplnil
ani len čiastočne.

V predmetnej veci bol vydaný Okresným súdom Topoľčany platobný rozkaz č. k. 6Ro/1479/2013 - 11
zo dňa 06.02.2014. Z dôvodu podania odôvodneného odporu v zákonnej lehote odporcom, bol platobný
rozkaz zrušený v plnom rozsahu v súlade s § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP"). Odporca v odpore uviedol, že zmluva o
pôžičke je vzor, z ktorého mal navrhovateľ vychádzať pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách. Ak je na zmluva
overený podpis, navrhovateľ má vysvetliť, že jeho rodinný dom je v susedstve T. Ú. G., kde odporca

overoval aj podpis, aby v budúcnosti jeho zmluvy o pôžičkách boli perfektné. Ak by súd pochyboval
o hodnovernosti právneho úkonu, teda či došlo k uzatvorenie zmluvy o pôžičke poukazuje odporca
na skutočnosť, až aj po dátumu vrátenie pôžičky mu nebola doručená výzva na vrátenie peňazí resp.uplatňovanie úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu žiada návrh navrhovateľa v plnom rozsahu
zamietnuť.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, preto súd podľa §-u 101 ods.2 OSP prejednal vec v jeho
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 5.1.2012 zmluvu a požičal odporcovi ako dlžníkovi sumu 1500,-eur, ktorú

sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 30.6.2012. Pôžička bola bezúčelová a bezúročná. Odporca svoj
záväzok ani len čiastočne do dnešného dňa nesplnil. Na základe tejto skutočnosti vznikol zároveň
navrhovateľovi voči odporcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1500,-eur odo dňa 1.7.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ sa od odporcu, s ktorým boli kamaráti,
opakovane snažil skontaktovať, ktorý sa mu vyhýbal, v dôsledku čoho bol navrhovateľ nútený si nárok
uplatniť v tomto súdnom konaní. Odporcom tvrdené skutočnosti v odpore proti platobnému rozkazu

sa nezakladajú na pravde a sú absurdné. Je pravdou, že v minulosti aj na základe priateľského
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, odporca zastupoval navrhovateľa v niektorých súdnych
konaniach ako advokát, avšak toto nemalo nič spoločné s poskytnutím pôžičky odporcovi, o poskytnutie
ktorej odporca požiadal navrhovateľa, keď ho navštívil dňa 5.1.2012 doma iba za účelom poskytnutia
tejto pôžičky. Pokiaľ bude súd považovať za potrebné, navrhovateľ sa bližšie vyjadrí k okolnostiam,

spolupráce navrhovateľa ako klienta a odporcu ako právneho zástupcu, avšak osobne to nepovažuje za
podstatné pre rozhodnutie vo veci. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že on bol s odporcom kamarát a ako kamarát si od neho požičal
peniaze. Navrhovateľ mu povedal, že mu požičia, ale podpíše mu doklad, kamarát - ne kamarát, s čím

odporca súhlasil, podľa vzoru to vypísali u navrhovateľa. Navrhovateľ poslal odporcu nech si ide overiť
podpis na zmluve, pričom on nemal vedomosť, že odporca ide do G. , nakoľko býva od obecného úradu
asi 1 km. Keď odporca mu doniesol podpísaný papier s overeným podpisom, požičal mu sumu 1500,-
eur v jeho dome. Po lehote splatnosti ho vyzýval na vrátenie peňazí, najskôr mu odporca povedal že
nemá, nech počká do konca roka 2012. Ale do dnešného dňa pôžičku nesplatil ani len čiastočne, ani sa

nesnažil. Skutočnosti uvádzané v odpore neuznáva, nemajú nič spoločné s týmto prípadom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to s návrhom na začatie konania; zmluvou o pôžičke zo
dňa 05.01.2012, platobným rozkazom sp. zn. 6Ro/1479/2013 zo dňa 6.2.2014, odpor odporcu proti

platobnému rozkazu zo dňa 16.09.2014, prílohou k odporu návrh na vydanie veci OS Zvolen, z ktorých
zistil nasledovaný skutkový a právny stav:

Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 05.01.2012 požičal navrhovateľ odporcovi sumu 1.500,- eur,
ktoré odporca použil pre vlastnú potrebu. Odporca v zmluve potvrdil prevzatie peňazí a súčasne sa

zaviazal predmetnú sumu vrátiť v lehote do 30.06.2012 v mieste navrhovateľovho bydliska. Navrhovateľ
a odporca sa dohodli, že pôžička je bezúročná. Súčasne sa dohodli, že odporca pre prípad nevrátenie
uvedenej sumy navrhovateľovi zaplatí i sankčný poplatok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v účinnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013
aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 05.01.2012 požičal navrhovateľ
odporcovi finančné prostriedky v sume 1.500,- eur, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi do
30.06.2012. Odporca uvedené finančné prostriedky navrhovateľovi doposiaľ nevrátil.

Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, mal súd za preukázané, že návrh na

začatie konania bol podaný dôvodne tak v časti uplatnenej istiny 1.500,- eur, ako aj v časti uplatnených
zákonných úrokov z omeškania.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto

zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek
druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Druhové určenie
veci na účely tohto vzťahu nemožno vyvodiť z podstaty veci samej, ale z jej určenia účastníkmi vzťahu.
Musí pritom ísť o dohodu v tom, že dlžník vráti ten istý druh veci. Ak by mal vrátiť tú istú vec, išlo by

o zmluvu o výpožičke (§ 659). Ak by mal vrátiť vec iného druhu, išlo by o zmluvu o zámene (§ 611).
Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom
určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí
aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas splnenia je napríklad
ponechaný na vôľu dlžníka aj v tom prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až po splnení podmienky,

ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril. Tým sa právny úkon stane
nepodmieneným (§ 36 ods. 3). V týchto prípadoch čas plnenia určí súd na návrh veriteľa podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564). Pri uzavieraní zmlúv, predmetom ktorých je
poskytovanie peňažných prostriedkov, treba rozlišovať, či ide o spotrebiteľské úvery upravené v zákone
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pri ktorých platí aj nariadenie

vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, alebo o iné zmluvy. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch
sa nevzťahuje na všetky zmluvy, predmetom ktorých je poskytovanie peňažných prostriedkov, čo je
výslovne uvedené v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., bolo treba ustanoviť pravidlá pre určenie výšky
odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v prípade, ak by sa zmluva uzavrela podľa Občianskeho

zákonníka alebo aj podľa Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl. o zmluve o úvere), ak je na strane
prijímateľa peňažných prostriedkov spotrebiteľ. V týchto prípadoch treba aplikovať § 53 ods. 6 v znení
po novele (zákon č. 379/2008 Z.z.) s účinnosťou od 1. novembra 2008.

Keďže odporca sa preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku (1.500,- eur), súd

ho, v zmysle citovaných ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v zneniach účinných k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi, okrem istiny 1.500,- eur, aj ním správne uplatnené zákonné úroky z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.07.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.06.2012
do zaplatenia, no keďže zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.01.2012 vyplýva, že splatnosť dlhu bola dňa
30.06.2012, súd návrh navrhovateľa v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.500,- eur od 01.06.2012 do 30.06.2012 zamietol.

Účastníci konania si dohodli splatnosť pôžičky najneskôr do 30.06.2012, to znamená, že odporca sa
dostal do omeškania so splatením pôžičky deň nasledujúci, t.j. 01.07.2012, z uvedeného dôvodu súdvyhovel navrhovateľovi aj v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý súd určil odporcovi zaplatiť v
zákonnej výške dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, avšak

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa
ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151
ods. 8 OSP.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 466,44 eur. Túto celkovú

náhradu trov konania (466,44 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení
§ 151 ods. 8 OSP, vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že vyjadril osobitne trovy
právneho zastúpenia v sume 376,44 eur a osobitne vyjadril iné trovy konania spočívajúce v zaplatenom
súdom poplatku za návrh na začatie konania v sume 90,- eur, na ktorých náhradu právnemu zástupcovi
navrhovateľa zaviazal odporcu v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie určil súd obdobne ako lehotu na plnenie vo výroku rozsudku,
ktorým rozhodol o veci samej, t. j. podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 veta prvá pred
bodkočiarkou OSP.

Navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania v návrhu na začatie konania v súlade s citovaným

ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP spolu s ich špecifikáciou (vyčíslením). Uplatnil náhradu trov
konania v celkovej sume 467,44 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh na začatie konania v sume 90,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 377,44 eur za tri úkony
právnej služby po 71,37 eur + 20 % DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu na
začatie konania, 3. účasť na pojednávaní dňa 03.03.2015) + 3 x režijný paušál po 7,81 eur + 20% DPH,

náhradu cestovného vo výške 24,59 eur + 20 % DPH ako i náhrady za stratu času vo výške 67,10 eur
+ 20 % DPH.

Súd dôsledným preskúmaním žalovaným vyčíslenej náhrady trov konania zistil, že žalovaný si vyúčtoval
náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v
čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.").

Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi prislúcha odmena za tri úkony právnej služby (1. prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 71,37 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/

v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa
veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 17.12.2013, došlý súdu dňa 30.12.2013, v sume 71,37
eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 3. účasť
na pojednávaní dňa 03.03.2015 v sume 71,37 eur podľa § 13a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 10 ods.
1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.) v sume 214,11 eur /3 x 71,37 eur/ + režijný paušál za tri úkony

právnej služby realizované v roku 2013 podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (3 x 7,81
eur á jeden úkon právnej služby) v sume 23,43 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. zo sumy 237,54 eur (odmena 214,11 eur + režijné paušály 23,43 eur) v sume 47,51
eur, tzn. navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 285,05 eur (odmena214,11 eur + režijné paušály 23,43 eur + 20% DPH 47,51 eur). Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu
cestovného v zmysle § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a to v sume 24,29
eur (priemerná spotreba 6,5 litra na 100 km, cena nafty za 1 liter 1,45 eur, počet kilometrov z miesta

sídla právneho zástupcu navrhovateľa - I. X. M. M. - G.F. a späť 73 km a amortizácii 0,183 eur/1 km,
6,5/100*1,45=0,09425*73= 6,88 eur + 0,183*73= 13,36 eur t.j. spolu 20,24 eur + 20 % DPH - 4,05 eur
= 24,29 eur, ako i náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu t.j. 4 polhodiny á 13,98
eur spolu 55,92 eur + 20 % DPH - 11,18 eur = 67,10 eur.

Celkovo priznaná náhrada trov konania navrhovateľovi preto predstavuje sumu 466,44 eur, ktorá
pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 376,44 eur a z náhrady iných
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdenom poplatku za návrh na začatie konania
v sume 90,- eur.

Písomné vyhotovenie rozsudku podpísal zastupujúci sudca, keďže ho nemohla podpísať zákonná
sudkyňa z dôvodu náhlej prekážky v práci (§ 158 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).