Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225405
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114225405.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: C.
J., nar. X.X.XXXX, bytom R. č. XXXX/XX, X., občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom: H. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, X., proti odporcom: 1/ N.. Y. L., bytom P. XXX, občan SR, 2/ X. L.,
bytom P. XXX, občan SR, 3/ N.. Q. I., bytom L. XXXX/XX, X., občan SR, 4/ L.. J. U., bytom X. XX/X, L., K.
republika, 5/ N.. H. X., bytom X. XXXX/XX, S. R., občan SR, 6/ P. T., bytom S. XXXX/X, X. X. - G., občan

SR, 7/ P. R., bytom I. XXXX/XX, Z., 8/ P. X., bytom P. XXX, občan SR, 9/ Y. X., bytom P. XXX, občan SR,
XX/ H. T., bytom Z. XXXX/X, Z., občan SR, XX/ G. X., bytom X. XX, občan SR, odporca X/, X/, 3/ a 5/
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., Námestie Andreja Hlinku 29/34,
Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o určenie, že navrhovateľ je dedičom v tretej dedičskej skupine
po poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ C. J., nar. X.X.XXXX, j e d e d i č o m v tretej dedičskej skupine po

poručiteľovi H. X., naposledy bytom R. XXXX/XX, X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Odporcovia 1/ až 11/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Žilina súdny poplatok v sume 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.7.2014 domáhal určenia, že ako spolužijúca osoba je
dedičom po poručiteľovi, nakoľko spĺňa podmienky dedenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 10.11.2012
zomrel H. X., s ktorým žil v spoločnej domácnosti od roku 2005 a všetky práce súvisiace s domácnosťou
vykonávalnavrhovateľ.Hocimalnárokzozákonanaopatrovateľskédávkyotietonepožiadal.Poručiteľa
nikto z jeho dedičov nenavštívil a ani nikoho z dedičov nepozná. Jedenkrát videl p. X. L., keď prišla

nafotiť garsónku v ktorej mali spoločnú domácnosť s poručiteľom pre realitnú kanceláriu. Nikto z dedičov
poručiteľa nemal záujem pochovať, aj keď túto skutočnosť im oznámil T. I., nakoľko navrhovateľ nemal
na to peniaze.

Odporcovia sa k podanému návrhu písomne nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci
sa vzťahujúcimi, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodňovaní, bol toho názoru, že spĺňa
podmienky spolužijúcej osoby, ktoré vyžaduje zákon, pretože po dobu viac ako jedného roka pred
smrťou poručiteľa žil s ním v spoločnej domácnosti, staral sa o poručiteľa, staral sa o spoločnú
domácnosť, zabezpečovali spoločne stravu v domácnosti, chodil s nim aj k lekárovi. Od roku 2006 býval

s poručiteľom, kedy bol po mozgovej príhode v spoločnej domácnosti a k trvalému pobytu v byte sa
prihlásil so súhlasom poručiteľa a bol tam na matrike spolu s nim. Uviedol, že všetky listiny predložiluž v prebiehajúcom dedičskom konaní. Poukázal, že bol odkázaný výživou na poručiteľa, nakoľko až v
roku 2009 začal poberať predčasný starobný dôchodok a dovtedy bol odkázaný výživou na poručiteľa.
Uvádzal, že nepozná ani jedného z prítomných účastníkov ako dedičov, výlučne on sám zabezpečoval

starostlivosť o poručiteľa. Mal svoje kľúče od bytu, základné potreby financoval spočiatku poručiteľ a
potomon,keďdostaldôchodoktakspoločne. Poručiteľoviprivolalajzáchranku,keďmuprišlonaposledy
zle.

Právny zástupca odporcov žiadal návrh zamietnuť. Namietal nárok navrhovateľa z titulu spolužijúcej

osoby z dôvodu, že jeho tvrdenia sú účelové. Práve dedičia sa starali o poručiteľa, poskytovali mu stravu,
starali sa o lekársku starostlivosť a od leta 2012 do smrti poručiteľa navrhovateľ s nim nežil v spoločnej
domácnosti, videli ho bývať v starom rodinnom dome na okraji obce P. bez súhlasu poručiteľa a počas
obdobia od leta 2012 do smrti v novembri 2012.
Odporca 1/ nepamätal si časové obdobie, kedy sestra zabezpečovala stravu v domácnosti poručiteľa,
ani bližšie časové obdobie, kedy sa mal navrhovateľ zdržiavať v P.. Keď bol navštíviť poručiteľa v byte

na R., bol tam navrhovateľa a poručiteľ mu povedal, že je to priateľ. Videl navrhovateľa aj v P..
Odporkyňa 2/ uviedla, že chodila k poručiteľovi, prala mu prádlo, žehlila, nosila mu v obedári stravu,
presný časový horizont si už nepamätala, stravu mu nezabezpečovala pravidelne, lebo jej peniaze
nedával, stačil ich minúť. Tvrdila, že navrhovateľ v domácnosti s poručiteľom trvale nežil, keď tam
prišla navrhovateľ tam nebol. Chodila s poručiteľom k lekárovi, meno uviesť nevedela. Notárovi ona

neposkytovala žiadne údaje. O tom, že ujco zomrel sa dozvedela od p. farára a pohreb zabezpečoval
p. I., nebol to žiaden príbuzný.
Odporcovia 6/ až 11/ vo svojich vyjadreniach udávali, že sa k veci bližšie vyjadriť nevedia, nakoľko sa
s poručiteľom nenavštevovali a nestretávali, nikto im nedal vedieť, že je poručiteľ chorý a že vyžaduje
starostlivosť. Odporca 8/ párkrát videl poručiteľa aj s navrhovateľom na chalupe.

Svedkyňa R. J. udávala, že najmenej osem rokov spolu s p. X. býval navrhovateľ, stretávala ich v X.,
chodili spoločne do obchodu na nákupy a zastavili sa na kávu v reštaurácii, kde ona pracuje. Bola aj
v byte, kde spoločne bývali, keď potreboval navrhovateľ vypísať šek alebo papiere. Varil navrhovateľ,
lebo sa jej pýtal čo má tam dať. Presne si obdobie nepamätá, ale pán X. chodil s dvoma barlami, ruksak
nosil navrhovateľ a nakupoval.

Svedok N.. O. Y. vo svojom vyjadrení udával, že navrhovateľ spoločne žil v jednom byte p. X. a vždy
ich videl spolu, niekoľkokrát ich zaviezol na požiadanie do P.. K hospodáreniu sa vyjadriť nevedel, ale
videl ich spolu s taškami.
Svedkyňa T. V., uvádzala, že poručiteľ mal v X. garsónku, cez leto chodil na záhradu do P. s
navrhovateľom. Chatka v P. nebola celoročne obývaná, v zime na chalupe nechodieval. Vie, že poručiteľ

mal v r. 2000 mozgovú príhodu a v tom čase sa o neho starali L.. Uviedla, že ku koncu chodieval do
P. p. X. sám aj pán navrhovateľ sám a v apríli naposledy videla p. X. v záhradnej chatke a chodieval
tam navrhovateľ a videla ho tam. O iných sa dozvedela, že chodieval po dedine navrhovateľ vypytovať
peniaze, od nej nechodil pýtať.
Svedok T. O. uviedol, že pán H. X. keď zostarol, odsťahoval sa do X. a len na víkendy chodil do P..

Nikdy mu nehovoril ani sa nejako nepýtal s kým žije v X.. Vídaval tam navrhovateľa a chodil si aj sám
nakupovať. Keď sa stretol s p. X. a povedal mu, že videl tam navrhovateľa tak mu odpovedal, že kto ho
tam pustil. Dennodenne chodí k ovciam a videl, že v chalupe aj neskoro večer je navrhovateľ. Bolo to
od jari asi celé leto, presné mesiace uviesť nevedel. Stretol navrhovateľa aj párkrát v potravinách.
Zo spoločného čestného vyhlásenia osôb T. G., T. W., L. T. bývajúcich na adrese R. XXXX/XX (susedia

navrhovateľa) súd zistil, že tieto osoby potvrdzujú, že C. J. žil v spoločnej domácnosti s H. X. od r. 2006
nepretržite až do jeho smrti a žije tam do dnes.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne adresovanej navrhovateľovi súd zistil, že výplata dôchodku v hotovosti
predčasný starobný dôchodok za obdobie od 4.10.2011 do 9.2.2012 patrí v sume 1.451,93 eur a od
februára2012dôchodokbudevyplácaťvždy10.dňavkalendárnommesiaci.Oznámenienavrhovateľovi

je na adresu R. XXXX/XX X..
Z oznámenia hlavnej pošty X. z 18.5.2015 pošta potvrdila, že navrhovateľ preberá od doručovateľky svoj
dôchodok splatný 10. v mesiaci na uvedenej adrese X., R. XXXX/XX (č.l. 81).
Z operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby zo dňa 20.5.2015 na žiadosť uviedli, že prijalo
na linke tiesňového volania volanie k p. X. a nahlasovateľ sa predstavil následne s časom 16.53 hod.

ako J. C. (č.l. 124).
Poštová banka zaslala kópiu zmluvy o účte zo dňa 9.3.2012, z ktorej navrhovateľ splnomocnil p. H. X. na
disponovanie s peňažnými prostriedkami na jeho účte a zmena k účtu bola prevedená dňa 16.11.2012,ktorou bolo zrušené dispozičné oprávnenie a zo zmluvy je nepochybné, že disponentom bol poručiteľ
a majiteľom účtu navrhovateľ (č.l. 92).
Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 17D 276/2012-275, Dnot 16/2013 zo dňa 10.6.2014 v dedičskej

veci po poručiteľovi H. X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom X., P. X., R. XXXX/XX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, súd odkázal navrhovateľa, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na
príslušnom Okresnom súde Žilina žalobu o určenie, že spĺňa podmienky dedenia podľa § 475 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako spolužijúca osoba a je dedičom po poručiteľovi. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.8.2014.

Navrhovateľ žalobu doručil dňa 28.7.2014, a teda žaloba bola podaná v lehote.
Z obsahu pripojeného dedičského spisu je tiež nepochybné, že navrhovateľ na doloženie svojho tvrdenia
predložil v rámci dedičského konania potvrdenia Mesta X. (zo dňa 10.5.2013, 4.4.2014) o skutočnosti,
že poručiteľ bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese Bytča R. XXXX/XX (do 10.11.2012) spolu s C.
J., ktorý je prihlásený na uvedenej adrese od 17.10.2008.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 30.3.2009 vyplýva, že poručiteľ bol

fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím ( pri vydávaní preukazu fyzickej osobe ŤZP, ktorá
je odkázaná na sprievodcu).
Z úradného záznamu 17D 276/2012, Dnot 16/2013 dňa 27.1.2014 spísaný pred notárom ako súdnym
komisárom v dedičskom konaní po neb. H. X. je nepochybné, že sa dostavil N.. Y. L. a X. L. (odporca
1/ a X/) pre potreby ustálenia a preukázania okruhu dedičov a okrem iných skutočností oznámili, že

poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s C. J.. Úradný záznam je opatrený podpisom menovaných osôb
(odporca 1/ a 2/).

Podľa§475ods.1Občianskehozákonníka,Aknededímanželanižiadnyzrodičov,dediavtretejskupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred

jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú
jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Dedičia zo zákona sú rozdelení do troch dedičských skupín. Dôvodom dedenia zo zákona v zmysle
týchto skupín nemusí byť vždy len príbuzenský vzťah (deti, rodičia a súrodenci) alebo manželský vzťah.
V zmysle ustanovení § 474 ods. 1 a § 475 O.z. dedia v druhej a aj v tretej skupine dedičov aj tí, ktorí
žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou s spoločnej domácnosti a ktorí sa
z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Príbuzenský

vzťah medzi poručiteľom a takýmto dedičom sa nevyžaduje.
Zákon používa výraz s poručiteľom v spoločnej domácnosti a z toho možno vyvodiť, že spoločnou
domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve
všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a
schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha

aj ostatným. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase
smrti poručiteľa. Pojem domácnosti zahrnutý v § 474 Občianskeho zákonníka zahŕňa nielen zamýšľanú
trvalosť, ale aj to, že toto spoločenstvo muselo existovať určitú dobu pred smrťou poručiteľa. Zákon
vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok sa počíta spätne ku dňu smrti
poručiteľa.Súčasnemusíbyťsplnenápodmienka,žespoločnádomácnosťmuselavtejtodobeexistovať

nepretržite (bez prerušenia). Musí byť súčasne splnená ešte jedna z týchto dvoch alternatívnych
podmienok: a) starostlivosť o spoločnú domácnosť poručiteľa alebo b) odkázanosť na výživu poručiteľa.
Pokiaľ ide o pojem starostlivosť o spoločnú domácnosť, zákon jeho obsah nevymedzuje, treba ho preto
vysvetľovať podľa bežných skúseností, to znamená, že treba brať do úvahy zdravotný stav príslušnej
osoby a jej schopnosť pomáhať v domácnosti. Zákon tiež vyžaduje, aby dedič prispieval či už svojou

osobnou činnosťou, či finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom na udržanie spoločnej domácnosti a
na jej chod. Ak niekto ako člen domácnosti spoločne s iným uhrádza náklady na svoje potreby, tak sa
tým stará aj o spoločnú domácnosť.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na

daný skutkový stav a zaoberal sa zisteniami, či navrhovateľ splnil zákonom stanovené podmienky, žil
alebo nie s poručiteľom po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu
sa o spoločnú domácnosť staral. Pri skúmaní, či fyzická osoba žila v spoločnej domácnosti, sa nemožno
obmedziť iba na dĺžku trvania tohto spotrebného spoločenstva. V určitých, zákonom ustanovenýchprípadoch sa však vyžaduje aj minimálna dĺžka trvania spoločnej domácnosti, tomu tak je práve pri
otázke dedičského práva dedičov v tretej dedičskej skupine, kedy zákon vyžaduje pre toto spolužitie
dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľa. Odporcovia v priebehu celého konania popierali,

že navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi. Pre vznik nároku na dedenie spolužijúcich osôb musí byť
vždy splnená prvá podmienka, že museli žiť v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred
jeho smrťou a aspoň jedna z dvoch ďalších podmienok, t.j. že sa starali o spoločnú domácnosť, alebo
boli výživou odkázaní na poručiteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľ H. X. zomrel bez zanechania závetu a listiny o
vydedení, ako slobodný, bezdetný, jeho rodičia ho predumreli. Ako dedičia zo zákona v tretej dedičskej
skupine prichádzajú do úvahy odporcovia 1/ až 11/ ako deti po nebohých súrodencoch poručiteľa, tak
ako to predpokladá ustanovenie 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaní si uplatnil dedičské právo
z titulu spolužijúcej osoby v zmysle ustanovenia § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľ,
ktorí jeho tvrdenia spochybnili, ktorá skutočnosť vyplýva z uznesenia dedičského súdu, ktorý odkázal

navrhovateľa, aby svoje dedičské právo uplatnil žalobou.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ a poručiteľ žili v jednom
byte minimálne od roku 2006 na adrese R. XXXX/XX a na túto adresu bytu poštová doručovateľka
mesačne navrhovateľovi od februára 2012 doručovala dôchodok. Skutočnosť že poručiteľ žil v spoločnej

domácnosti s navrhovateľom pri prvotných úkonoch v rámci dedičského konania uviedli samotní
odporcovia 1/ a 2/. Poručiteľ bol osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a žil s navrhovateľom, ktorý
mu poskytoval osobnú starostlivosť. Je len prirodzené, že ak poručiteľ a navrhovateľ spoločne uhrádzali
náklady na domácnosť a svoje potreby čím vytvárali spoločnú domácnosť logicky vyznieva aj fakt, že
potom ako navrhovateľovi bol priznaný dôchodok poručiteľovi dal dispozičné oprávnenie s peňažnými

prostriedkami na svojom účte. Vyhodnotiac výpoveď odporkyne 2/ súd nemal dôvod neuveriť, že
príležitostne poskytovala stravu, prala poručiteľovi, avšak nebolo preukázané, že takto odporcovia 1/
až 11/ pomáhali, navštevovali a stretávali sa s poručiteľom počas celej doby spolužitia s navrhovateľom.
Pre právne posúdenie veci a zistenie, či navrhovateľ je alebo nie je dedičom po poručiteľovi, bolo toto
bez právneho významu, keďže nebolo tým preukázané, že by navrhovateľ a poručiteľ nežili v spoločnej

domácnosti a spoločne sa nestarali o domácnosť. Podporne ku záveru o spolužití v spotrebnom
spoločenstve navrhovateľa s poručiteľom súd vyhodnotil svedecké výpovede (Ing. Y. O., p. R. Danka) ,
ktorí síce v domácnosti poručiteľa pravidelne neboli, ale osobne dlhší čas videli, že navrhovateľ nosil
nákupy, chodili spoločne do obchodu. O. v prospech navrhovateľa ako člena domácnosti vytvorenej s
poručiteľomsvedčíiskutočnosť,ževčasenepriaznivéhozdravotnéhostavuporučiteľadňa7.11.2012on

mu privolal lekársku pomoc. Samotní odporcovia 1/ až 11/ nemali ani vedomosť, že poručiteľ bol v tomto
období do svojej smrti v nemocnici. Vyhodnotiac výpovede svedkov (p. T. V., T. O.) súd dospel k záveru,
že touto výpoveďou nebolo preukázané, že by navrhovateľ a poručiteľ nežili v spoločnej domácnosti,
nehospodárili spoločne, nakoľko sa vyjadrovali len ku okolnostiam pobytu navrhovateľa v drevenici
v P., kde chodil poručiteľ spolu s navrhovateľom, avšak so svedkami sa nenavštevovali a konkrétne

obdobie, kedy nepretržite sa mal v drevenici navrhovateľ pred smrťou poručiteľa zdržiavať jednoznačne
nevedeli uviesť a teda ani objektívne nemohli mať žiadnu osobnú vedomosť o ich každodennom
vzájomnom spolužití a preto túto svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam
pre rozhodnutie vo veci samej. Navyše navrhovateľ súdu predložil dôkaz, že v roku 2012 spotreba
elektrickej energie v danej drevenici je nulová a ani v nej nebýval, pričom z predložených fotografií v

rámci dedičského konania je popísaný stav drevenice, ktorá je v pôvodnom stave, má asi 200 rokov
a je v dezolátnom stave.

Súddospelkzáveru,ženavrhovateľvkonanínaliehavý právnyzáujemnažaloboupožadovanomurčení
preukázal, nakoľko bol dedičským súdom odkázaný na podanie žaloby, a tiež preto, že ochrany svojho

tvrdeného dedičského práva sa nemohol domáhať inak, než určovacou žalobou. Podstatným však je,
že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ a poručiteľ H. X. po dobu najmenej jedného roka, a to
minimálne od mesiaca január 2013 až do smrti poručiteľa, t.j. do 10.11.2014, tvorili spoločnú domácnosť,
tak ako to predpokladá ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka, spoločne sa o ňu starali, spolu
uhrádzali jej náklady, spolu žili. Navrhovateľ uniesol v konaní dôkazné bremeno, že v dobe rozhodnej

podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti, staral sa o neho,
pomáhal mu aj počas choroby, poskytoval mu pomoc v posledných hodinách jeho života. Z týchto
dôvodov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto návrhu navrhovateľa vyhovela určil, že navrhovateľ C. J., nar. X.X.XXXX, je dedičom v tretej dedičskej skupine po poručiteľovi H.
X., naposledy bytom R. XXXX/XX, X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu uvedenej v § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu

žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. bol navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní bol úspešný,
poplatková povinnosť prešla podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch na
neúspešných odporcov 1/ až 11/, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike
súdny poplatok v sume 99,50 eur podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.