Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112232011
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112232011.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, proti odporcom: 1. O. M., bytom E., I. XX, 2. N. M., bytom E., I. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Nám. legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v

Prešove, ul. Hlavná 29, o zaplatenie 1.807,31 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom,
takto

r o z h o d o l :

. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov súd náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

IV. Navrhovateľovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 101,30 eur prostredníctvom obchodnej
spoločnosti Slovenská pošta, a.s..

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 30.11.2012 doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.807,31 eur
spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odvodzuje od Zmluvy úvere, ktorú s odporcami uzavrel právny
predchodca navrhovateľa.

Podaním zo dňa 21.12.2012 doručeným súdu dňa 11.01.2013 vstúpil na základe vlastného podnetu do

konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov. V konaní je vedľajší účastník zastúpený zástupcom pre
celé konanie, advokátom JUDr. Vladimírom Babinom. Dňa 26.03.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie
vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal premlčanie práva navrhovateľa, ktorého sa návrhom v
tomto konaní domáha a uviedol a citoval judikatúru súdov relevantnú pre rozhodnutie súdu. Vopred
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach. Zároveň si vedľajší účastník uplatnil právo na náhradu

trov konania, ktoré vyčíslil. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 213,72 eur.
Na základe námietky navrhovateľa súd dňa 14.07.2015 rozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníka v
tomto konaní na strane odporcov. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom.

Pred začatím pojednávania vo veci samej bolo dňa 03.11.2015 súdu doručené faxové podanie
navrhovateľa (doplnené originálom dňa 06.11.2015), ktorého obsahom bolo späťvzatie návrhu v celom

rozsahu. Toto späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil. Zároveň navrhol, aby súd vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich neúčelného vynaloženia.V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Nitre,
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v
Prešove.

Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh

vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, akdôjdekspäťvzatiunávrhuskôr, nežsazačalopojednávanie,aleboakideospäťvzatienávrhu
a rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného
ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas
odporcov so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie. Preto je súhlas odporcov so spúťvzatím návrhu irelevantný.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa§146ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie
presprávanieodporcov.Pretoprirozhodovaníotrováchkonaniarozhodolpodľacitovanéhoustanovenia
§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že odporcom v konaní žiadne trovy

nevznikli, rovnako si právo na náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník na strane odporcov, súd rozhodoval aj o
náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou

konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.

V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom
tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v

konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkoma vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom

poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie

je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak majú odporcovia právo na náhradu trov zastaveného konania, má
toto právo aj vedľajší účastník na strane odporcov.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný „aparát“,
teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby
jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane

odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto
účelomajexistuje.Jesamozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovať
len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov.
Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za
ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom

súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom prípade právny zástupca vedľajšieho
účastníka urobil v konaní dva úkony právnych služieb, za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Išlo o prevzatie zastúpenia a o písomné vyjadrenie k návrhu. Po posúdení obsahu tohto vyjadrenia súd
konštatuje, že ide o posúdenie právne a skutkovo nenáročné, a čo je najpodstatnejšie, ide o vyjadrenie,

ktoré právny zástupca vedľajšieho účastníka zasiela vo viacerých prípadoch. V danom prípade išlo
o stručnú námietku premlčania, argumentáciu ohľadne neplatnosti dohody o uznaní dlhu, citovanie
právnych predpisov, citovanie z judikatúry súdov (teda nie vlastne vytváraná právna argumentácia).
Podľa názoru súdu, berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, toto vyjadrenie mohol urobiť vedľajší
účastník aj bez svojho právneho zástupcu.

Uvedený názor súdu je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v
ňom okrem iného uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje

pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o
náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len
tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady
majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo
veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „účelnosť“

použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je
využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva
na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných

- skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane
(v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014
sp. zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku
a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy
v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6
MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovenýchadvokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy
nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník
zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní

urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania,
a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na

právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení

vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.

Záverom súd uvádza, že pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom
súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší
prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať

na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.
Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť
vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo
dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v podobe

priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.

Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“, poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie

vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania
o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok
vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené

z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu pred prvým pojednávaním,
zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi, ktorý zaplatil za návrh na začatie konania v sume 108 eur, pričom ho krátil o sumu 6,70
eur podľa § 11 ods.4 zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde.
Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. Rozsah v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O odvolaní
bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.