Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/202/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219431
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812219431.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom ul.
Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.9.2012, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa

proti odporcovi zaplatenia sumy 1.587,85 eur, z titulu majetkovej škody a sumy 317,57 eur, z titulu
nemajetkovej ujmy.

Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX) navrhol
písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. zák. č. 233/1995
Z. z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor

pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 6778/2011. Následne návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučnýmtitulompredložilOkresnémusúduPrievidzaapožiadalhooudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie. Spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde,
označiť nevedel. Exekučný súd bol povinný o žiadosti rozhodnúť do 15 dní odo dňa jej doručenia,
keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 6.7.2011 (konanie sa začalo dňa 28.4.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, t. j. omeškanie trvalo viac ako 69 dní. Okrem uvedeného za nesprávny úradný postup
považoval aj to, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, preskúmal exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu. Podľa jeho názoru všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie
je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa.

Poukázal na to, že existencia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný, spôsobuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej a zamedzuje mu iniciovať
občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom.
Takýto postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2Exekučného poriadku). V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej istoty, v ktorej sa počas konania v predmetnej veci nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Majetková škoda v celkovej výške 1.587,85 eur

predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu už viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaní,vedenomprotidlžníkovizozáväzkového
zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. V súvislosti s nárokom o náhradu nemajetkovej
ujmy uviedol, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej

intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote, by mohol uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o

udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup okresného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou
riadneho hospodára. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej umy poukázal na ďalšie dôvody:
a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv vyvolal u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti, b/ vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských jeho aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná
strata zisku z realizovaného obchodu mu, a tiež majiteľom spoločnosti, spôsobila hospodársku stratu, c/
nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu

v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Uviedol, že do obsahu základného práva na súdnu
ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej
normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý
predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal súladný výklad aplikovanej

právnej normy. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy určil vo výške 20% z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom. V zmysle zákonného postupu, písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Odporca do podania návrhu na začatie
konania na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 uplatnil námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Prievidza.
Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 17NcC 628/2012-16 zo dňa 6.11.2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr.
Valéria Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

V zmysle Dodatku č. 13, Spr 1493/12 zo dňa 29.10.2012 k Rozvrhu práce na rok 2012 a v zmysle zásad

Rozvrhu práce pre rok 2012, časť B, oddiel 2, písm. e/ a i/, vec náhodným výberom bola dňa 12.11.2012
pridelená sudcovi JUDr. Danke Laukovej.

Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 17NcC 28/2013-21 zo dňa 5.2.2013 rozhodol, že JUDr. Danka
Lauková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod č. k. 8C 202/2012.

Odporca navrhol návrh zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu na začatie konania, pričom
navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, i keď on má dôkazné bremeno. Je nepravdivé
jeho tvrdenie, že nemá vedomosť o spisovej značke exekučného konania, pretože v tomto konaní
bol jeho účastníkom. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov,

pre ktoré aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
spôsobených nečinnosťou exekučného súdu. Nie je ďalej zrejmý ani titul nároku na náhradu škody,
lebo navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanienezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol

na odstránenie prieťahov v konaní, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi
okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Ďalej namietal, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých bola obsiahnutá aj žiadosť vo veci, ktorá je predmetom

tohto konania. Návrh na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom napriek
opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti túto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie jeho práv
zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným. Preto, ako orgán príslušný na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.
K rozhodnutiu exekučného súdu o udelení poverenia exekútorovi po uplynutí 15-dňovej lehoty uviedol,
že súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby

mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, preto 15-dňová lehota
na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule vo veciach,
v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011. I prípadné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ
mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom pre účely zákona č. 514/2003 Z. z..

Pri nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pre jeho úspešné uplatnenie, by
okrem iného bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
čo v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní
sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka
len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by

bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaní poukázal na ustanovenie § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v zbytočných

prieťahoch v konaní. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v
ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní, nesplnil
povinnosťtvrdenia,aanidôkaznúpovinnosť.Akideonárok,uktoréhodošlokuplynutiu15-dňovejlehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred 23.4.2009, vznáša námietku premlčania. Navrhovateľ
nepreukázalexistenciudlžníka,akozákladprepreukázanietoho,čohosadomáha,rovnakonepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a ani nevymožiteľnosť

pohľadávky. V tejto súvislosti podľa jeho názoru, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, by iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre
uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul, a to
napríklad podaním návrhu na začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii,

ktorú v návrhu namieta. Ak by aj nastala situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom,
musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný
nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od neho (odporcu) a v druhom rade, že pohľadávky sú
nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu, t. j., že nebyť nesprávneho úradného postupusúdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ
nepreukázal ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by
boli insolventní, niektorí po smrti, atď. Nemôže preto niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi

materiálnu škodu tak, ako si ju v konaní uplatnil, lebo nepreukázal vznik, ani výšku škody. K
uplatnenej nemajetkovej ujme poukázal na to, že nie je možné prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba
a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože
im priamo nevzniká žiadna ujma. Okrem toho náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny

a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Nie je
možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie (k uvedenému odporca
pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
RM/kb D /2010/1360), súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Konanie navrhovateľa, pokiaľ
si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže škoda mala
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí

pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia
časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej
súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy,
odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 23.9.2013, doručeným súdu dňa 24.9.2013 navrhol konanie vo veci
prerušiť, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8C 202/2012-56 zo dňa 27.9.2013 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zo dňa 23.9.2013, doručený súdu dňa 24.9.2013 zamietol. Proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 4Co 1001/2013-89 zo dňa 15.10.2014
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 16.12.2014 nedostavili. Podaním zo
dňa 12.12.2014 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie prerušil,
a to do právoplatného rozhodnutia o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení
práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Ďalším podaním zo dňa 12.12.2014 navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie prerušil, a to do právoplatného

skončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťSlovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č. k. 7C
6/2010.

Tunajší súd právnemu zástupcovi navrhovateľa na e-mail oznámil, že žiadosť o zrušenie určeného

termínu pojednávania neakceptuje a pojednávanie vo veci sa uskutoční. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že nemožnosť rozhodnúť vo veci samej nastáva len v prípade podanej námietky zaujatosti, o
ktorej nebolo rozhodnuté nadriadeným súdom (§ 16 ods. 3 O.s.p.), o ktorú situáciu v prejednávanej
veci sa nejedná. Najvyšší súd SR v obdobnej veci navrhovateľa číslo 3Cdo 102/2013 zo dňa 11.3.2013
vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a

rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (išlo o vyrubenie
súdneho poplatku). Dovolací súd v uvedenej veci neuznal námietku navrhovateľa o existencii procesnej
vady v konaní za opodstatnenú. V prejednávanej veci súdu len subjektívne pochybnosti navrhovateľa o
zákonnom sudcovi nebránili vo veci ďalej konať. V prejednávanej veci súd posudzuje otázku, či je daná
zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a za nemajetkovú ujmu, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa

mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom zo strany exekučného súdu. Na rozhodnutie
vo veci samej nie je potrebná aplikácia, a ani výklad komunitárneho práva, na ktoré v ďalšom návrhu
na prerušenie konania poukazoval navrhovateľ, a ktoré sa týkajú odlišného konania. Toto je vedené na
základe návrhu fyzickej osoby (ktorá nie je účastníkom konania č. 8C 202/2012). Súd preto vec prejednala rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí sa riadne a včas na určený
termín pojednávania nedostavili (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre
odročenie (zrušenie termínu) pojednávania z dôvodov označených právnym zástupcom navrhovateľa,

v zmysle § 119 O.s.p..

Odporca sa riadne a včas na pojednávanie nedostavil. Neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Súd
vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu č. k. 16Er 1874/2011, s lustráciou
v registri sťažností, so znaleckým posudkom č. 1/2013, č. 1/2014 (založené pod Spr).

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo spisu č. k. 16Er 1874/2011 (EX 6778/2011) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.6.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 23.2.2011. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er 1874/2011-10 zo
dňa 16.6.2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania, založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval za spotrebiteľskú

zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, považoval za nespôsobilý exekučný titul. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 16Er 1874/2011-14 zo dňa 11.11.2011 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z.
zastavil.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní (č. l. 55).

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1998 Z. z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,
preto ho zamietol.

V predmetnej exekučnej veci nedošlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu

exekútora pred dňom 23.4.2009. Súd sa preto uplatnenou námietkou zaujatosti zo strany odporcu
nezaoberal.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza. Právnym predpisom, upravujúcim

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon (nesprávny úradný postup),

b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil, alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako objektívna, tzn. že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať
zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je článok 46 ods. 3 Ústavy SR.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom, ktorý by bol z
hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

S poukazom na zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, súd v danej veci skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli.

Odporca v konaní namietal nedostatky návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, návrh navrhovateľa v zmysle §
79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisovej značky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučnéhosúdu, nie je takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať. V zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať, na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci poskytol súdu len tvrdenie, že vo veci
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie
nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR neviedlo osobitný
spis pre podanú žiadosť. Podľa odporcu navrhovateľ neposkytol, ani napriek opakovaným výzvam v

rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku. Za
tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca v
zásade uvedenú skutočnosť potvrdil, súd uzavrel, že žiadosť o predbežné prerokovanie navrhovateľom
bola podaná v deň 23.4.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za

splnenú. Súd nevidel v podaní predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v
konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v
nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej
úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona, platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto
prípade uprieť navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto

úpravy nespájal s nedostatkom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej
súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu a vzniku škody sa za
nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody má pritom len ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Navrhovateľ za nesprávny úradný postup označil porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť a zbytočné prieťahy v konaní, vykonanie úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok.

Navrhovateľ tvrdil, že súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa

6.7.2011 (a že konanie sa začalo dňa 28.4.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, pričom omeškanie trvalo viac ako 69 dní.

Zo spisu č. k. 16Er 1874/2011 (EX 6778/2011) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.6.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 23.2.2011. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er 1874/2011-10 zo
dňa 16.6.2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania, založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval za spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský

rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, považoval za nespôsobilý exekučný titul. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 16Er 1874/2011-14 zo dňa 11.11.2011 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z.
zastavil.

Odpoveď, či došlo k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej
lehote, poskytuje ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Prejav vôle normotvorcu vyjadrený
v tejto právnej norme je pritom potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu
sledovaného zámeru, čo umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritomvýslovnevzmyslezákonaneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa §41ods.2písm.c/ (t.j.akjeexekučným
titulom notárska zápisnica) a d/ (t. j. ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje
túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. V

predmetnej veci bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na
vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 nevyplýva, že
lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Naopak, zákon takú lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá

(viď Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 5209/2012-39 z 10.7.2013). Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel,
aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora
o udelenie poverenia (situácia, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok), bol by to explicitne
zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ustanovení §
44 ods. 8, § 50 ods. 2, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne)
v tam stanovenej lehote. S ohľadom na cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný,

jeho ustanovenie § 44 ods. 2 nie je možné interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to predpokladá
navrhovateľ.

Vychádzajúc z uvedeného názoru, s ohľadom na skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.6.2011 a súd rozhodol dňa

16.6.2011, nedošlo tak zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote. Súd rozhodol o 2 dni od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané ani navrhovateľom avizovaná nečinnosť,

zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
(§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, keďže súd rozhodol o 2 dni
od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ, ako to už bolo uvedené ďalej namietal, že exekučný súd nesprávne úradne postupoval,

keďže rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že nevydal poverenie,
ale žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Tvrdil, že exekučný súd zasahujúc do skutkového a
právneho stavu obsiahnutého v rozhodcovskom rozsudku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto
úkonov. Súd vytvoril stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci

rozhodnutej. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý už nie je možné zrušiť a je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, a na druhej
strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
rozhodnutej.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z. z.) súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,
proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie zastaví, okrem iného i z dôvodu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b/ alebo písm. c/.

Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať,
či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul
nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy,

rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť - rozhodnutie
orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória a súdna
prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné), teda z právneho hľadiska za neexistujúce
a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tentonemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Ak je
predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy, podľa zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, doložky a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie
príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie kvality života občanov.
Okrem toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na
spravodlivú súdnu ochranu zaručenú článkom 46 ods. 1 Ústavy. Toto právo sa zaručuje nielen tomu,

kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. V spotrebiteľských veciach je
pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv, až po podaní návrhu na začatie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku.

V predmetnej veci súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., a to po vykonaní materiálneho
prieskumusúladnostiexekučnéhotitulusozákonom.Rozhodcovskúdoložkuvyhodnotilakoneprijateľnú
zmluvnú podmienku, teda ako neplatnú, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej

rozhodcovskej doložky bol tak nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa,
a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní už
v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd ani nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Exekučný súd

bol preto v prípade nespôsobilého exekučného titulu oprávnený zamietnuť žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Najvyšší súd SR pripustil možnosť exekučného
súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a následne exekúciu zastaviť, aj v uznesení sp. zn. 5Cdo
291/2010 z 29.3.2011. I z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR - uznesení IV. ÚS 60/2011 zo

dňa 3.3.2011, v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť práve navrhovateľa v súvislosti s postupom
tunajšieho súdu vo veci 16Er/2085/2009, v ktorom bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, keď
uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností
prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon
rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného

súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Súd
poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011 (R 46/2012),
kde právna veta znie: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, ak už pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon

rozhodnutia neprípustný.“ V zmysle uvedeného rozhodnutia je správnosť postupu exekučného súdu v
namietanom exekučnom konaní, ktorý vstupuje do rozsudku rozhodcovského súdu a posudzuje platné
uzavretie rozhodcovskej doložky, resp. zákonom prisúdeného plnenia i bez priamej účasti účastníkov
konania, potvrdená. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR tiež uviedol, že keby súd akceptoval
vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc, išlo by o akceptáciu rozhodnutia

nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Podľa názoru tunajšieho súdu, preto nie je správny
názor navrhovateľa, že vydaný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku veci rozhodnutej, lebo
rozhodcovský ako tzv. paakt, nemal účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku (porovnaj aj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. 78/2011). Právna teória definuje tzv. ničotnýakt (paakt) i v tých prípadoch, keď vydal akt niekto, kto k tomu nemal právomoc. Súd poukazuje na
ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p., v ktorom je upravený postup súdu na prejednanie veci aj vtedy, ak sa
zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve alebo, že

rozhodcovská zmluva je neplatná. Pokiaľ teda rozhodcovská zmluva alebo doložka je neplatná, nebráni
to veriteľovi uplatňovať svoje právo na súde bez hrozby prekážky veci rozhodnutej v prípade vydania
rozhodcovského rozsudku. Súd ďalej poukazuje na to, že exekučné súdy žiadosti o udelenie poverenia
na základe predkladaných rozhodcovských rozsudkov zamietali už od roku 2009, preto navrhovateľ
nemohol odôvodnene očakávať aj v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných

exekučných titulov exekúciu pripúšťať a vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený neustále
predkladal tieto exekučné tituly na vykonanie exekúcie, napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxe.
Ďalej súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5MCdo 11/2012
zo dňa 29.4.2013 (porovnaj aj rozsudok Krajského súdu Nitra č. k. 26Co 16/2014), podľa ktorého
dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) vo
fázeexekučnéhokonania,atopodaniažiadostioudeleniepovereniasúdnemuexekútorovi,neprichádza

do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa povinný má prvýkrát dozvedieť
až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Navrhovateľ predložil pod Spr znalecký posudok č.
1/2013 vypracovaný Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. Na základe jeho žiadosti za účelom
zistenia, či je právom Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je
spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

Zo záveru posudku vyplýva, že právo Európskej únie a bez splnenia osobitných podmienok ochrany
spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť
rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Znalec v uvedenom
posudku riešil právnu otázku, ktorú však je oprávnený riešiť len súd. Tvrdený nesprávny úradný postup
spočívajúcivnečinnosti,vzbytočnýchprieťahochvexekučnomkonanímožnopritomobjektívnezistiťiba

dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd v exekučnom
konaní nemal posudzovať rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, a že na jeho podklade mohla byť
vedená exekúcia, vo vzťahu k tomu je predložený posudok bezvýznamný, lebo výsledkom posúdenia
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, ktoré nebolo doposiaľ zákonným spôsobom zrušené. Súd nemôže ako predbežnú otázku

posudzovať zákonnosť tohto rozhodnutia, a to ani v prípade, že by posudok č. 1/2013 mohol byť o
tom dôkazom, čo však zjavne byť ani nemôže, vzhľadom na všeobecne položenú otázku znalcovi. V
namietanej exekučnej veci súd rozhodoval predovšetkým podľa vnútroštátnych právnych noriem. Pokiaľ
ide o rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, označené v odôvodnení
tohto rozsudku, ani v jednej z nich nebol vytknutý postup exekučného súdu pri prípadnej aplikácii

judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu, a to
existenciu nesprávneho úradného postupu.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku.

Navrhovateľ pod Spr predložil znalecký posudok č. 1/2014, zo záverov ktorého vyplýva, že majetková
škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie predstavuje minimálne 30,76,- eur: mzdové náklady 4,15,- eur, náklady na tlač
5,31,-eur,nákladynaúpravuinformačnéhosystému13,86,-eur,nákladynapoštovné3,01,-eur,náklady
na telekomunikačné služby 4,43,- eur. V predmetnom súdnom konaní si však navrhovateľ majetkovú
škodu vo výške žalovanej sumy uplatnil s tým, že predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní

vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Uvedený znalecký posudok je vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, avšak
agenda NZP, NP, ZE (nie Istina). Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku
škody, nepredložil relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody.

K vymoženiu pohľadávky navrhovateľa, ako oprávneného v exekučnom konaní by vôbec nedošlo.
Majetková škoda, ktorú vyčíslil v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v
exekučnom konaní, mu v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nevznikla.Navrhovateľ tiež nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej
tvrdil v žalobe. Preto nemožno, z dôvodu nepreukázania (ako to však už bolo uvedené, nedošlo k

naplneniu ani prvého predpokladu zodpovednosti a to nesprávneho úradného postupu) akceptovať ako
dôvod pre takéto priznanie to, že vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne mohol uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k vymožiteľnosti pohľadávky
s príslušenstvom, že došlo u neho, resp. u členov riadiacich orgánov, ako aj u majiteľov k pocitom
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, že došlo k

zániku ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, k zániku už vytvorených podnikateľských plánov,
že došlo u neho k hospodárskej strate, k ovplyvneniu podnikateľských postupov, neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, pretože

navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa
a povedomí, ktoré je okolo neho s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s

dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy voči štátu. Podľa názoru súdu, navrhovateľ sa snaží predmetným návrhom eliminovať po finančnej

stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim podľa neho v tom, že súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, že bol nečinný, konal so zbytočnými
prieťahmi, a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Návrh v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola
priznaná. Odporca, ktorý mal vo veci úspech náhrada trov konania nebola priznaná, pretože ich
neuplatnil a napokon mu žiadne ani nevznikli. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo,
pretože vo veci úspech nemal.

Zdôvodunepreukázaniazákladunárokuzodpovednostiodporcuzavznikškody,neboldôvodnavydanie
medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. S
poukazom na odôvodnenie rozsudku nebolo potrebné podať návrh na kontrolu ústavnosti § 9 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 z dôvodu, že by mal byť v rozpore s Ústavou SR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).