Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814212609
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814212609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa

TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti odporkyni XXX,XX U. nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. cesta XXXX/X, T., t. č. V. cesta XX/X, T. o zaplatenie 475,50 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu
475,50 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 475,50 eur od 12.8.2009 do zaplatenia a

žiadal priznať i trovy konania.
Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 28.2.2009 uzatvoril s odporcom Zmluvu o úvere č.
320090463 na čiastku 350 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 241,50 eur. Zmluvou sa dlžník
zaviazal celkovú čiastku vo výške 591,50 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur.
Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia
bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky má veriteľ oprávnenie žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s

úrokom, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti odporca potvrdil podpisom
Zmluvy o úvere.
Odporcauhradil 116 eur,pričomposledná uhradenásumavovýške5eurbolauhradenádňa11.9.2009.
V súlade s článkom II. Zmluvy o úvere bol odporca povinný hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom
prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia
bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil včas
a riadne v zmysle splátkového kalendára navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle §

53 ods.8 Občianskeho zákona.
V predžalobnej upomienke zo dňa 17.8.2009 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva o
zaplateniecelej pohľadávky. Voznámeníozosplatnenízáväzkuzodňa 15.3.2010 navrhovateľ oznámil
odporcovi, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a poplatky za správu úveru) sa stal splatný
ku dňu 11.8.2009. Po zosplatnení záväzku bola odporcom uhradená suma vo výške 5 eur. Ku dňu
vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu činí dlžná čiastka 475,50 eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 591,50 eur

a čiastkou vo výške 116 eur, ktorá bola uhradená odporcom (591,50 eur - 116 eur = 475,50 eur).

Odporkyňa návrh prevzala dňa 21.9.2015, ku ktorému sa písomne vyjadrila dňa 19.10.2015.Vo svojom písomnom stanovisku k návrhu uviedla, že navrhovateľ jej poskytol úver za odplatu a úrok
vo výške 20 % z istiny, t. j. poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatný, tak i dohodnutý
úrok, ktorý bol vyčíslený vo výške 241,50 eur.

Od doby poskytnutia úveru riešila veľa ťažkých osobných situácií, psychicky náročných finančných
problémov, najmä zdravotné problémy. Do takejto situácie, t. j. psychicky náročnej a v tiesni, a za
nápadne nevýhodných podmienok pristúpila k uzavretiu Zmluvy o úvere. K podpisu Zmluvy o úvere,
ktorej obsah bol pripravený na predtlačenom formulári jej bolo poskytnutých 350 eur. Ďalej uviedla,
že na adrese W.a XXXX/XD, T. nebýva niekoľko rokov. Navrhovateľ ju neinformoval, že rieši vec

na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, pričom jej nebola daná možnosť vyjadriť sa a
uplatniť si svoje právo a tiež toto právo chrániť. Takýto postup navrhovateľa je výkonom práv v rozpore
s dobrými mravmi. Odporkyňa je nezamestnaná a invalidná dôchodkyňa. Stará sa o vnuka a býva v
sociálnom zariadení. Navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Vzniesla námietku premlčania.

Súd vo veci určil termín pojednávania na 29.9.2015, na ktorý sa dostavili obidvaja účastníci a na ktorom
boli vypočutí.

Súd určil ďalší termín pojednávania na 20.10.2015, na ktorý sa navrhovateľ nedostavil, o termíne
pojednávania vedel z predchádzajúceho pojednávania z 29.9.2015, svoju neúčasť neospravedlnil a

nežiadal súd o odročenie pojednávania.

Právny zástupca e-mailovou poštou dňa 20.10.2015 v priebehu pojednávania dňa 20.10.2015 oznámil
súdu, že svoju neprítomnosť ospravedlňuje a súhlasí s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Pripojil
ospravedlnenie z 21.8.2015 (nesprávne uvedený dátum), ale v texte je uvedené ospravedlnenie na deň

20.10.2015. Navrhol súdu rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

Súd pojednával bez prítomnosti navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy - zmluva
o úvere č.l. 4, predžalobná upomienka č.l.5, oznámenie o zosplatnení č.l. 6, vyjadrenie navrhovateľa
č.l. 14-15, vyjadrenie odporkyne č.l. 31 a ospravedlnenie navrhovateľa č.l. 32 - 33, pripojený exekučný
spis OS Prievidza č. k. 9Er 3021/2012 a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že bolo vedené exekučné konanie voči odporkyni na
základe rozhodcovského rozsudku. Vec je vedená na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Er
3021/2012 a súd mal konanie zastaviť. Trval na podanom návrhu.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že býva na XXXXXXXXXa. Z adresy označenej v návrhu sa musela

odsťahovať. Dlh, ktorý je predmetom tohto návrhu nespláca. Rozhodcovský rozsudok jej nebol
doručený a ani uznesenie o zastavení exekúcie. Odporkyňa je invalidná dôchodkyňa a poberá
dôchodok vo výške 193,80 eur. K veci sa nevedela vyjadriť.
Z výsluchu odporkyne na druhom pojednávaní súd zistil, že odporkyňa bývala v roku 2009 v W. T.. V
roku 2010 bývala na Ul. Ľ. U. v T. a teraz býva na V. ulici v T.. Nedostala žiadnu výzvu a nebol jej

doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý ju zaviazal zaplatiť sumu, ktorá je predmetom tohto konania.
Nikto ju na rozhodcovské konanie nepredvolal. Vyjadrenie k návrhu napísala prostredníctvom právnika.
V sociálnom zariadení, kde t. č. býva má zariadenú vlastnú izbu a býva tam s vnukom, ktorý jej bol
zverený do starostlivosti. Odporkyňa má psychické problémy a berie lieky. V minulosti bola liečená na
psychiatrii. Naposledy bola liečená 2 týždne na psychiatrii v Bojniciach v septembri 2015. Poplatok za

bývanie mesačne činí 93 eur. Má aj ďalšie dlhy, ktoré nespláca, lebo jej to finančne nevychádza.
Finančne jej pomáha dcéra, ktorej peniaze musí vrátiť.

Zo Zmluvy o úvere č. 320090463 zo dňa 28.2.2009 vyplýva, že zmluvu uzavrel veriteľ TELERVIS PLUS
a.s. a dlžník U. U.. Predmetom tejto zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške

350 eur. Úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny (ďalej len poplatok za správu
úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu tak dohodnutý úrok). Dlžník prevzal hotovosť úveru, čo potvrdil
svojím podpisom. V článku II. tejto zmluvy sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi istinu vo výške 350 eur,
celkový poplatok za správu úveru 241,50 eur, celkom 591,50 eur. V tejto časti sa dlžník zaviazaluhradiť veriteľovi úver riadne a včas, vrátane poplatku za správu za úveru v pravidelných rovnomerných
13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur. Prvá splátka je splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy,
každáďalšiasplátkaaždoúplnéhozaplateniajesplatná30-tydeňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.

Veriteľ je oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokom po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Termín úhrady je 20.deň v
mesiaci. Zmluva je opatrená podpismi obidvoch zmluvných strán.
Na druhej strane tejto zmluvy sú Obchodné podmienky, ktoré podpísala dlžníčka.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 17.8.2009 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlhu 117
eur do 5 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená zásielka bola odporkyni zaslaná doporučene, o čom
svedčí poštový hárok. Výzva bola zaslaná na adresu označenú v návrhu.

Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 15.3.2010 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh, t.
j. istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 475,50 eur bol zosplatnený 11.8.2009. Vyzval

odporkyňu, aby bezodkladne dlh uhradila.

Navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
dňa 9.12.2014 oznámil súdu, že odporkyňa uhradila 28.2.2009 sumu 45,50 eur, dňa 25.4.2009 sumu
45,50 eur, dňa 9.6.2009 sumu 20 eur a 11.9.2009 sumu 5 eur. Uviedol, že dňa 12.8.2009 si mohol

navrhovateľ uplatniť prvýkrát právo zo Zmluvy o úvere.
V tejto právnej veci dňa 17.3.2011 začala premlčacia lehota spočívať, keďže si navrhovateľ
uplatnil svoje právo na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, zriadený Rozhodcovskou
spoločnosťou a.s..
Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave dňa 2.5.2012 vydal rozhodcovský rozsudok sp.

zn. 0037/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, navrhovateľ podal návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi a okresný
súd uznesením č. k. 9Er/3021/2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a to z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Uvedené
rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd Trenčín uznesením sp. zn. 8CoE/38/2013. Následne malo byť

exekučné konanie zastavené.
Navrhovateľ zastáva názor, že počas časového intervalu od doručenia žaloby navrhovateľa
Medzinárodnému rozhodcovskému súdu po dni nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 9Er/3021/2012 o zastavení exekučného konania, premlčacia lehota spočívala.
Navrhovateľ je toho názoru, že splnil podmienky zakotvené v § 112 Občianskeho zákona, keď sám

inicioval predmetné konanie, riadne v tomto konaní pokračoval, pričom v danej veci bol vydaný
právoplatný rozsudok. Navrhovateľ inicioval exekučné konanie, teda boli splnené podmienky na
spočívanie premlčacej lehoty, lebo z uvedeného vyplýva, že uplatnil svoje právo.
V súvislosti s tým poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2000 sp. zn. 2Cdo/41/2000,
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/129/1999 zo dňa 20.4.1999 a nález Ústavného súdu

SR vo svojom rozhodnutí 3ÚS 149/2010 zo dňa 2.10.2012.
Podľa navrhovateľa premlčacia lehota začala plynúť dňom 12.8.2009 a začala spočívať dňa 17.3.2011.
Spočívanie tejto konkrétnej premlčacej lehoty skončilo nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekučného konania vedeného Okresným súdom Prievidza sp. zn. 9Er/3021/2012, pričom
nasledujúcim dňom opäť začala plynúť premlčacia lehota a to až do podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu.
Keďžepohľadávkaniejepremlčaná,niejemožné aplikovaťz.č.250/2007 Z.z.-oochranespotrebiteľa.

Z rozhodcovského rozsudku Medzinárodného rozhodcovského súdu Bratislava, zriadený
Rozhodcovskou spoločnosťou a.s. so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava sp. zn. 0037/2011 zo dňa 2.mája

2012 vyplynulo, že Medzinárodný rozhodcovský súd v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS
a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na
Vŕšku 12, Bratislava proti odporkyni XXX,XXU., bytom Z. cesta XXXX/X, T. o zaplatenie 475,50 eur s
príslušenstvom, zmluvnou pokutou 18,57 eur za každý mesiac omeškania od mája 2009 do zaplatenia,
zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 70 eur rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovisumu475,50eur,úrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy475,50eurod12.8.2009
do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 9,28 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc
augustom 2009 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd
návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni určil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy rozhodcovskéhokonania vo výške 210,82 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.6.2012.

Z obsahu tohto rozsudku, aj z výpovede odporkyne vyplynulo, že odporkyni nebol doručený návrh na
začatie konania predrozhodcovskýmsúdom,rovnakonebolariadnepredvolanánatotokonanie,pričom
rozhodcovský súd vychádzal pri doručení s § 47 ods.2 O.s.p., ale neskúmal pobyt odporkyne ďalej.
Odporkyni žiadna listina ohľadom tohto konania doručená nebola a nebol jej doručený ani rozsudok
Medzinárodného rozhodcovského súdu Bratislava.

Z pripojeného exekučného súdu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er 3021/2012 súd zistil,
že okresným súdom bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.novembra 2012.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 8CoE 38/2013 zo dňa 11.júna 2013.

Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Prievidza, ktorým žiadosť súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol vyplynulo, že oprávnený TELERVIS PLUS a.s. sa domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému X I.na základe rozhodcovského rozsudku Medzinárodného
rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 2.3.2012 sp. zn. 0037/2011.
SúdpreskúmalZmluvuaObchodné podmienky,súčasťou ktorých jerozhodcovskádoložka,nazáklade

ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd vzhľadom na skutočnosti, že povinný si
neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje
nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky, kde rozhodca bez
vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním rozhodcovskej doložky vzhliadol súd
v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Nekalosť zmluvného dojednania súd

videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť je v takomto
prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa súdu je takéto dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5

Občianskeho zákona neplatná. Medzinárodný rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok
a bol vydaný jediným rozhodcom Mgr. Ľubomírom Karikom dňa 2.5.2012, tento rozhodca rozhodol
ako jediný rozhodca, vydal rozsudok bez vypočutia odporcu, pričom odporca nemal možnosť ovplyvniť
tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti
účastníkovrozhodcovskéhokonaniadochádzakporušovaniuuplatňovaniaprávanastranespotrebiteľa.

Odporca ako spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávací súd, ako aj
úroveň informovanosti. Súd prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa ex offo za nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom. Súd záverom uviedol, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť
potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej

doložky odôvodnil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemôže takéto rozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Preto rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať a s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Toto rozhodnutie Okresného súdu Prievidza Krajský súd Trenčín potvrdil uznesením zo dňa 11.2.2013.

Okresný súd uznesením zo dňa 5.8.2013 sp. zn. 9Er 3021/2012 exekučné konanie o vymoženie 475,50

eur s príslušenstvom zastavil podľa § 44 ods.3 z. č. 233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, v zmysle ktorého, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamieta právoplatné, súd exekučné
konanie aj bez návrhu zastaví.

Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 a § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovoláva, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 cit. zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákona, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Premlčacia doba je podľa
§ 101 Občianskeho zákona trojročná.

Súd považuje nárok uplatnený navrhovateľom za premlčaný z dôvodu, že od 1.mája 2014 nadobudla
účinnosť novela z. č. 102/2014 Z. z., ktorá zaviedla do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, podľa
ktorého má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch. Upravuje sa
postup súdu a preto sa má aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t. j. na všetky
prípady v čase rozhodovania. Nebolo zavedené ani osobitné, prechodné ustanovenie, ktoré by jeho
účinnosť posúvalo na veci rozhodované po účinnosti tejto právnej úpravy. Ide o procesné ustanovenie,

ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
V posudzovanej veci bol celý úver navrhovateľa splatný ku dňu 11.8.2009, čo vyplýva z oznámenia
navrhovateľa odporkyni zo dňa 15.3.2010, v ktorom oznámení uvádza, že záväzok zo Zmluvy o úvere
ku dňu 11.8.2009 je zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. V konaní teda nebolo sporné,
že dlh je zosplatnený týmto dátumom. Navrhovateľ si po tomto dátume mohol uplatniť právo na súde

po prvýkrát. Navrhovateľ však uplatnil svoj nárok dňa 10.7.2014, teda viac ako dva roky po uplynutí
premlčacej doby. Premlčacia doba uplynula dňa 12.8.2012.
Súd pre úplnosť uvádza, že odporkyňa vzniesla vo svojom písomnom vyjadrení námietku premlčania.

Súd nad rámec vznesenej námietky premlčania skúmal aj vecnú stránku zmluvy o úvere.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
spotrebiteľskejzmluvy,nakoľko zobsahuzmluvynevyplýva,žebyodporkyňa priuzatváranítejtozmluvy
konala v rámci svojej podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti. Navrhovateľ uzatváral úverovú zmluvu
v rámci svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra.

Z obsahu zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že odporkyňa nemohla individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy, ktorá už bola vopred pripravená na predtlačenom formulári.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákona (účinný ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere),
spotrebiteľskézmluvy nesmú obsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú značnúnerovnováhu vprávach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To
neplatí, ak ide predmet plnenia, termín plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods.5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 54 ods.1 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľ. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, predovšetkým z listinných dôkazov, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej navrhovateľ ako veriteľ
poskytol odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške 350 eur, ktorý odporkyňa prevzala pri podpise zmluvy

dňa 28.2.2009 a zaviazala sa úver vrátiť v mesačných splátkach spolu s odplatou vo výške 241,50 eur.
Úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny, ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý
poplatok zahrňuje odplatu a tiež dohodnutý úrok (táto suma predstavuje sumu 241,50 eur). Odporkyňa
mala celkom uhradiť 591,50 eur. Úver mala splácať v mesačných splátkach po 45,50 eur. V zmluve je
uvedená priemerná RPMN vo výške 34,49 %. Splátky mesačne mali byť uhrádzané do 23-teho dňa v

mesiaci. Podľa splátkového kalendára navrhovateľa, odporkyňa uhradila celkom sumu 2 x po 45,50
eur, raz 20 eur a raz 5 eur. Celkom uhradila sumu 116 eur.Súd skúmal, či nie je celkový poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje odplatu a dohodnutý úrok vo
výške 20 % z istiny, t. j. celkom 241,50 eur neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre spotrebiteľa. Úrok
20 % z istiny predstavuje 70 eur, potom odplata predstavuje zvyšná suma 171,50 eur.

Súd vzhľadom na celkový poplatok za správu úveru vo výške 241,50 eur k výške úveru 350 eur má za
to, že poplatok je neprimerane vysoký a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vo vzťahu k odporkyni
ako spotrebiteľovi.

V súlade s § 55a ods.1 Občianskeho zákona je dodávateľ povinný zdržať sa používania takejto
podmienky.
Podľa § 2 písm. a/, b/ z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:

a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods.2 písm. g/, h/, i/ a j/ cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať :

g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úroky a iných poplatkov,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd skúmal, či Zmluva o úvere obsahuje náležitosť upravenú v § 4 ods.2 písm. h/ z. č. 258/2001 Z. z.
- o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú úrokovú sadzbu, nakoľko zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, aká
je ročná úroková sadzba. V Zmluve o úvere je uvedený úrok vo výške 20 % z istiny, to znamená, že

je dohodnutý úrok za poskytnutie úveru.
Zmluva neobsahuje ani konečnú splatnosť úveru tak, ako to ukladá § 4 ods.2 písm. g/ cit. zákona.
Konečnou splatnosťou sa rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa.

Naviac súd konštatuje, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v § 4 ods.2 cit. zákona a táto absencia

má za následok, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov.

Súd je toho názoru, že vzhľadom na procesné pochybenia oprávneného a z dôvodu, že z
rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 9Er 3021/2012 je zrejmé, že podstatou zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora bolo posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v

spotrebiteľskej zmluve a teda jej neplatnosť, a tým aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo
veci práva navrhovateľa konať a rozhodnúť. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd, na ktorého
konanie a rozsudok sp. zn. 0037/2011 navrhovateľ poukazuje vo svojom písomnom stanovisku,
nemal právomoc vo veci uplatneného práva navrhovateľa konať a rozhodnúť. Preto doba konania na
rozhodcovskom súde, ale aj následného konania exekučného súdu nemožno považovať za dobu,

počas ktorej premlčacia doba uplatneného práva navrhovateľa neplynula, spočívala. Ustanovenie §
112 Občianskeho zákona pre takýto následok totiž vyžaduje, aby si veriteľ uplatnil svoje právo na súde
alebo u iného príslušného orgánu, t. j., ktorý má právomoc vo veci rozhodnúť. Podmienky § 112 OZ
v danej veci splnené neboli, preto k spočívaniu uplatneného práva navrhovateľa nedošlo. Premlčacia
doba uplynula 12.8.2012, teda pred podaním návrhu navrhovateľa na súd.

Odporkyňa bola v konaní úspešná, nežiadala priznať trovy konania, preto súd o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a náhradu trov konania mu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.