Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207974
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714207974.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: DPS financial

consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpená advoconsulting,
s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti odporkyni: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. L.
M. Č.. XXXX, W., v konaní o zaplatenie 396,82 €, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa zo dňa 03.06.2014 sa zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 11.06.2014, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť dlh, ktorý jej vznikol zo zmluvy o používaní kreditnej karty, ktorú uzatvorila s právnym

predchodcom navrhovateľa, a to V. V.J., L..V.., a to vo výške istiny 396,82 € spolu s príslušenstvom ku
dňu 27.09.2013 vo výške 80,46 € a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 396,82 €
od 28.09.2013 do zaplatenia.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinami založenými v spise a zistil:

Odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa V. V. dňa 25.10.2007 zmluvu o kreditnej
karte. Podľa tejto zmluvy si mohla odporkyňa vyčerpať z dohodnutého účtu v banke sumu 331,94 €, aj
keď na účte nebude mať riadne finančné prostriedky. Odporkyňa sa zaviazala, že takto čerpaný úver
bude splácať formou inkasa minimálnej splátky vo výške 5 % z vyčerpaného objemu poskytnutého
úverového rámca. Odporkyňa začala dňa 04.11.2007 čerpať poskytnutý úverový rámec uskutočňovaním
výberov prostredníctvom platobnej karty z jej účtu v banke. Svoj záväzok zo zmluvy o kreditnej karte

porušila a dohodnutý úverový rámec prečerpala. Odporkyňa svoj záväzok splácať úver prestala plniť
a poslednú splátku na svoj dlh zaplatila dňa 17.06.2010 vo výške 15,19 €. Dlh k uvedenému dňu
predstavoval sumu 313,51 €. Pretože odporkyňa nezabezpečila na svojom inkasnom účte v banke
dostatočné množstvo peňažných prostriedkov, nebol jej dlh uhrádzaný a odporkyňa porušila dohodnuté
ustanovenia bodu 10/3 písm. b) a f) obchodných podmienok pre kreditné karty vyhlásené V. V., L..V...
Z týchto dôvodov V. V. listom zo dňa 24.11.2010 odstúpila od zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou ku
dňu 30.11.2010.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.04.2015, odporkyňa potvrdila, že podanie právneho predchodcu
navrhovateľa označené ako odstúpenie od zmluvy o kreditnej karte datované dňa 24.11.2010, jej bolo
doručené v novembri 2010. Týmto podaním právny predchodca navrhovateľa vyzval odporkyňu, abypohľadávku zo zmluvy o kreditnej karte evidovanú na jej účte v banke č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške
402,72 € vyčíslenú k 31.10.2010 zaplatila v lehote 15 dní. Odporkyňa preukázala, že podaním zo dňa
22.12.2010 jej právny predchodca navrhovateľa poslal výzvu na zaplatenie dlhu zo zmluvy o kreditnej

karte a túto pohľadávku ku dňu 30.11.2010 vyčíslil vo výške 396,82 €, teda v sume, ktorú navrhovateľ
uplatnil v návrhu. Navrhovateľ v podaní zo dňa 13.04.2015 uviedol, že na základe ustanovení bodov
10.3 a 10.5 všeobecných obchodných podmienok bolo podanie právneho predchodcu navrhovateľa
označené ako odstúpenie od zmluvy doručené odporkyni dňa 27.11.2010 a určená pätnásťdňová lehota
na zaplatenie spornej pohľadávky márne uplynula 12.12.2010. Tento dátum je možné považovať za

dátum splatnosti spornej pohľadávky. Navrhovateľ návrh podal na súd dňa 11.06.2014, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.04.2015, odporkyňa voči uplatnenému nároku navrhovateľa
namietala, že je premlčaný.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporná pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (zmluva o kreditnej karte) uzatvorenej dňa 10.10.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa

a odporkyňou. Táto zmluva nebola v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka,
ktoré majú dispozitívny charakter. To znamená, že zmluvné strany sa môžu odchýliť od týchto
ustanovení alebo aplikáciu týchto ustanovení vylúčiť s výnimkou ustanovenia § 499, podľa ktorého za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,

ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. V danom prípade však bol úver poskytnutý
bez poplatku za spracovanie úveru. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená podľa
dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka, neznamená, že odporcovia nemajú nárok na
ochranu podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ani podľa Zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa. Na vzťah medzi účastníkmi sa vzťahuje aj ustanovenie § 52 až § 60 Občianskeho

zákonníka. Občiansky zákonník obsahuje úpravu občiansko-právnych vzťahov, pokiaľ tieto vzťahy
neupravujú iné zákony alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok
I. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky zákonník je všeobecným predpisom vo vzťahu ku
všetkým ostatným právnym predpisom z oblasti súkromného práva. Osobitným (špeciálnym) predpisom
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je Obchodný zákonník. Normy Občianskeho zákonníka je potrebné

vykladať tak, aby bol naplnený účel zákona, t. j. ochrana a rozvoj občianskych práv a slobôd, najmä
s ohľadom na ochranu osobnosti fyzických osôb a ochranu a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva. Po
vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola podstatným spôsobom rozšírená ochrana práv
občanov ako spotrebiteľov.

Podľa článku VII. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a
Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, teda aj prednosť pred ustanoveniami
Občianskeho zákonníka.Základom pre právnu úpravu spotrebiteľa na Slovenku je Smernica Rady č. 93/13 EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa článku II. písm. b) tejto smernice je spotrebiteľ akákoľvek osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich
tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom a podnikaniu. Cieľom tejto smernice
je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho partnera v zmluvnom vzťahu. V zmysle cieľov a účelu tejto
smernice je potrebné vykladať aj všetky vnútroštátne predpisy na ochranu spotrebiteľa. S týmto cieľom
harmonizuje aj ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie platí pre všetky typy
spotrebiteľských zmlúv, teda aj pre spotrebiteľské zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku, ako je
napríklad zmluva o úvere. Z týchto hľadísk je záver o tom, že by sa ustanovenia právnych predpisov

na ochranu spotrebiteľa vzťahovali len na niektoré spotrebiteľské zmluvy, neudržateľný. Neexistuje
žiadny logický dôvod konštatovať, že predpisy na ochranu práv spotrebiteľa sa v prípade uzatvorenia
úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka nevzťahujú, alebo že ochrana spotrebiteľa je
v týchto prípadoch obmedzená. Vylúčenie ochrany spotrebiteľa v prípade úverovej zmluvy uzatvorenej
podľa Obchodného zákonníka neobstojí aj preto, že všetky ustanovenia Obchodného zákonníka o

úverových zmluvách majú dispozitívny charakter (okrem ustanovenia § 499 o administratívnom poplatku
za spracovanie zmluvy).

Z týchto dôvodov nie je použitie všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, najmä čo sa
týka všeobecných ustanovení (tretia časť hlava I) a to zvlášť ustanovení o zabezpečení záväzkov,

o ručení a uznaní záväzku, ustanovenia o odstúpení od zmluvy, o omeškaní dlžníka, o premlčaní,
možné, pretože výrazným spôsobom zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako účastníka úverovej zmluvy
v porovnaní s ostatnými spotrebiteľmi. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka by bola v danom
prípade v rozpore s európskymi zásadami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s ustanoveniami tuzemského
spotrebiteľského práva. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, je všeobecná premlčacia lehota štyri roky

a podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia lehota trojročná.

Zo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že ochrana
spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov rovnako. Ani z tuzemských predpisov na ochranu
spotrebiteľa nevyplýva delenie spotrebiteľov na kategórie tak, že časť spotrebiteľov je chránená viac a

druhá menej (spotrebitelia pri poskytovaní finančných služieb).

Aplikácia ustanovení § 387 až § 401 Obchodného zákonníka o premlčaní, na spotrebiteľský vzťah nie
je možná, pretože postavenie spotrebiteľa zhoršuje, sťažuje a neslúži na jeho ochranu.

Ustanovenia Obchodného zákonníka § 497 až § 507 sú na úverový vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ, použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľského práva uvedenej v Občianskom
zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie (Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon
na ochranu spotrebiteľa). Na spotrebiteľský vzťah by sa mal v prvom rade aplikovať špeciálny právny
predpis akým je napríklad Zákon o spotrebiteľských úveroch a ak ten určitú otázku nerieši, alebo rieši len

čiastočne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a to
nielen ako doplnková právna úprava, ale ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného
práva. To znamená, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú len v tom prípade, ak nie sú
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu, ktoré slúžia
ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia tretej časti prvej hlavy Obchodného zákonníka vhodným spôsobom

upravujú postavenie podnikateľov a ich obchodno-záväzkové vzťahy, ale na vzťahy zo spotrebiteľských
zmlúvsanehodia,pretoževoväčšineprípadovspotrebiteľaznevýhodňujú.Ztohtodôvodubolopotrebné
v danom prípade postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 ods. 1 a §
101 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka bolo právo uplatnené navrhovateľom, premlčané, a to uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku, ktorá bola splatná dňa 12.12.2010
návrhom, ktorý na súd doručil dňa 11.06.2014, teda po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej lehoty.
Vzhľadom na námietku premlčania, ktorú odporkyňa uplatnila na pojednávaní dňa 21.04.2015, súdnárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 396,82 €, príslušenstva tejto istiny vyčísleného ku dňu
27.09.2013 vo výške 87,46 € a práva na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
istiny 396,82 € od 28.09.2013 až do zaplatenia, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p. tak, že úspešnej
odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože odporkyňa si právo na náhradu trov konania
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).