Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213122
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115213122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis

PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislav
Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcovi: U. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. P. č. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 412,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 260,60 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 260,60 eur od 16.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.4.2015 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 412,60 eur spolu s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne zo sumy 412,60 eur od 11.8.2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh skutkovo
odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi ako dlžníkovi peňažný úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
320122756 v sume 400 eur, za odplatu vo výške 152 eur, splatných v 13 mesačných splátkach a to v

prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 eur a v 10 mesačných splátkach po 54,60 eur. Odporca do
dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 139,40 eur, neuhradené
doposiaľ zostalo 412,60 eur (552 - 139,40). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11.12.2013 vyhlásil
úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 10.8.2013. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na
zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom
sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 11.8.2013.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak vpriebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

úradnej tabuli dňa 22.9.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. XXXXXXXX6 zo dňa 29.11.2012 uzavretej medzi navrhovateľom

ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo
výške 400 eur pri výške odplaty 152 eur na 13 mesiacov čo predstavuje 18 % z poskytnutého úveru.
Celková dlžná suma predstavovala 552 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach
vo výške 2 eur (prvé tri splátky) a 54,60 eur (desať splátok) k 24. kalendárnemu dňu v mesiaci. Úver bol
poskytnutý za odplatu a to úrok vo výške 20 % z istiny a odmena vo výške 18 % z istiny. Priemerná

ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 46,35 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
obchodné podmienky úveru, s ktorými sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.

Upomienkou zo dňa 18.9.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k tomu,
že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 10.8.2013 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej sumy

412,60 eur (istina, vrátane odplaty resp. servisného poplatku), ktorú skutočnosť oznámil odporcovi listom
zo dňa 11.12.2013.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Navrhovateľakoveriteľvdanomprípadepriuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto

zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je
teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd zistil, že v zmluve nebola
jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená
výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny pričom celá suma 152 eur bola označená akoodplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné
náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 152eur však zahŕňala aj 20
% úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda nie je zrejmé v akej výške v
jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi
neobsahovalanáležitostipodľacitovanýchustanovení§9ods.2písm.f), vzmluvesanikdenenachádza
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade

dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických
operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom.
Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje
tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške
400 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že bola uhradená

celkom suma 139,40 eur a bolo preukázané, že výzvou, ktorá bola súčasťou spisu vyzval navrhovateľ na
úhradu potom ako z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom ku dňu 10.8.2013 zosplatnil celý
dlh, ktorý finančné prostriedky v danej lehote nevrátil. Preto súd považoval nárok navrhovateľa za právne
dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 260,60 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných úhrad
139,40 eur a poskytnutého úveru 400 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli

uhradené, preto súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 260,60 eur a vo zvyšku (o zaplatenie
sumy 152 eur) návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 11.8.2013 do zaplatenia,
pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 10.8.2013 doručoval prostredníctvom pošty
13.12.2013 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostal odporca do
omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo

výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.12.2013 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa §517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti uplatnených
úrokov návrh zamietol.

Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 260,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 260,60
eur od 16.12.2013 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti
(o zaplatenie 152 eur ) návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 260,60 eur a podľa
procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných
152 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnomvyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 63 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi
sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 37 % a predstavuje
úspech odporcu. Keďže navrhovateľ mal úspech len čiastočný a odporcovi však v súvislosti s konaním

žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenie rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).